Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/52/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. P. XXX, XXX XX S., štátny občan Slovenskej republiky pre vymoženie pohľadávky vo výške 713,28 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 2906/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 12. novembra 2012, č. k. -12 jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 12. novembra 2012, č. k. -12 z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod. sp. zn. EX 2906/12.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, vydaný rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom, pod sp. zn. dňa 25.08.2009, ktorý si svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej doložky upravenej v bode 18 Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.05.2007, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, pričom právo výberu bolo dané žalujúcej strane.

Súd prvého stupňa v zmysle Exekučného poriadku posudzoval zákonnosť exekučného titulu a skúmal možnosť, či nie je naplnený jeden z predpokladov uvedených v o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK).

Okresný súd poukázal na to, že povinný vystupuje v právnom vzťahu v postavení spotrebiteľa, preto v zmysle vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa skúmal dodržiavanie ochrany spotrebiteľa, ktorý sa, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti nachádza v znevýhodnenom postavení, a táto situácie ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

Okresný súd konštatoval, že zmluvná pokuta za porušenie zmluvy, ktorá bola vyčíslená vo výške 256,88 Eur bola podľa názoru súdu neprimeraná, a to i napriek argumentu rozhodcu, že výška uplatnenej pokuty je s prihliadnutím na výšku zabezpečovaných povinností primeraná k povahe a riziku zmluvného vzťahu s poukazom na postavenie oprávneného, ktorý nie je bankou a pre ktorého nedodržanie splatnosti peňažných záväzkov jeho dlžníkov predstavuje väčšie zaťaženie, ako v prípade bankovej inštitúcie. Zmluvná pokuta v uvedenej výške je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je neopodstatnená, a to i napriek skutočnosti, že povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy riadne a včas neplnil. Súd pri bral do úvahy aj to, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 248,95 Eur (7.500 Sk) a zmluvná pokuta je vo výške 256,88 Eur, v dôsledku čoho poskytnutú čiastku úveru prevyšuje. Priznaná zmluvná pokuta tak napĺňa skutkovú podstatu neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď bola vyčíslená vo výške 50 % z nesplatenej časti úveru. Keďže rozhodcovský súd priznal oprávnenému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, rozhodoval tak na základe neprijateľnej podmienky.

Na základe vyššie uvedených skutočností okresný súd rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia s poukazom na § 45 ods. 1 písm. c ZoRK zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia v spojení s a , , , .

V odvolaní oprávnený poukázal na o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Ďalej argumentoval rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. publikovaného pod číslom R 58/1997, v ktorom sa uvádza, že formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom (porovnaj , , a pod. ), materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu o dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného ( ) a pod.. Hypotéza obsiahnutá v ods1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní obmedzuje rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu ako objektívne nemožné, nedovolené či v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto ustanovenia ani v širšom zmysle nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo.

K tvrdeniam súdu o tom, že zmluvná odmena za poskytnutie úveru a poplatok za uzatvorenie zmluvy sú neprimerané oprávnený uviedol, že súd nebral do úvahy tú skutočnosť, že zmluvná odmena predstavuje sumu za celé obdobie poskytnutia peňažných prostriedkov (t.j. 30 mesiacov). Súd pri hodnotení výšky zmluvnej odmeny nevzal do úvahy všeobecne používané kritérium, ktorým je výška RPMN ako údaj bežne používaný v rámci odplatného požičiavania peňazí práve pri posudzovaní prijateľnosti jej výšky odplaty. Výška celkových nákladov je základom pre výpočet RPMN. Ak právna úprava pripúšťala maximálnu výšku RPMN vo výške 112,52 % pre spotrebiteľské zmluvy akou je aj zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, hoci v čase uzatvorenia zmluvy výška odplaty nebola obmedzená, potom nemožno hovoriť, že celá výška odplaty je plnením v rozpore s dobrými mravmi. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že oprávnený by mal poskytovať úver bezodplatne. Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že odplata dohodnutá v zmluve je neprimerane vysoká, potom mal určiť aká časť zmluvnej pokuty zodpovedá akceptovateľnej výške odplaty.

Oprávnený poukázal na skutkový stav podstatný pre posudzovanie zmluvných pokút. Súd tieto skutočnosti neskúmal a oprávnenému ani neposkytol možnosť ich uviesť, čo možno dôvodne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Na jednej strane postupoval exekučný súd ako súd konajúci vo veci samej t.j. ako súd prvého stupňa, na strane druhej však účastníkovi neposkytol možnosť byť účastným tohto rozhodnutia, ktorú by inak pre súdom prvého stupňa mal.

Z článku 14 zmluvy vyplýva, že výlučným dôvodom pre vznik a uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu je omeškanie dlžníka (povinného) so splácaním. Zmluvná pokuta teda vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti tvoriacej podstatu celého zmluvného vzťahu - splatenie dlhu v splátkach. Z uvedeného článku ďalej vyplýva, že výška zmluvnej pokuty závisí od doby trvania porušovania povinnosti zo strany dlžníka, t.j. čím dlhšie toto porušenie trvá, tým vyššia bude aj sankcia. Tým, že súd bral do úvahy výlučne celkovú sumu zmluvných pokút a na základe toho zamietol žiadosť o udelenie poverenia, tak takýmto postupom neplnenie povinností dlžníka postavil na rovnakú úroveň, ako riadne plnenie zmluvy, keďže dôsledok súdneho rozhodnutia je rovnaký, ako v prípade riadneho splnenia povinnosti, t.j. neexistencia povinnosti platiť zmluvnú pokutu. Za tohto skutkového stavu sa javí záver súdu o neprimeranosti všetkých zmluvných pokút ako porušenie rovnosti strán v neprospech oprávneného. Pokiaľ súd chcel aplikovať korektív dobrých mravov, potom by jeho aplikácia zo strany súdu mala byť rovnaká vo vzťahu k obom účastníkom konania, a nie používaná len na ťarchu jedného z nich.

V otázke primeranosti zmluvnej pokuty právna úprava upravuje tzv. moderačné pravidlo. Bolo povinnosťou súdu relevantne zhodnotiť možnosť jeho aplikácie, a nie ihneď aplikovať záver o neprimeranosti zmluvných pokút ako celku. Z uznesenia nevyplýva, že by súd zaoberal skúmaním porušovania povinností zo strany povinného, a teda vyššie relevantné skutočnosti ani nezisťoval.

Súd svojim uznesením zavádza z právneho a skutkového hľadiska neprijateľný stav, kedy legalizuje tú skutočnosť, že povinný napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému ani len celú istinu úveru, žiadny úrok, žiadne sankcie za omeškanie, ani úrok z omeškania. Uvedené skutočnosti vylučujú, aby takto založený stav súdnym rozhodnutím bol v súlade so zákonom. Súd tak dôsledkami svojho rozhodnutia porušuje nielen zákonné ustanovenia pre exekučné konanie, základné zásady zmluvného práva, ale aj vlastníckeho práva, hoci mu SR ukladá povinnosť vykladať a aplikovať zákony v súlade s SR.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa , veta prvá a druhá predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení a (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 12.10.2012, požiadal súdny exekútor dňa 24.10.2012 okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court s.r.o., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR zo dňa 25.08.2009. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bol odporca povinný zaplatiť oprávnenému sumu 713,28 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 14,25 % od 06.03.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 24,90 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 28.05.2007. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 248,95 Eur (7.500 Sk).

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa a o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky teda pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

Odvolací súd nepovažoval za správny postup súdu prvého stupňa, v ktorom sa zaoberal hodnotením práv a povinností, dohodnutých zmluvnými stranami v zmluve o revolvingovom úvere ohľadne dohodnutej odmeny za poskytnutie úveru, poplatku za uzatvorenie zmluvy i zmluvnej pokuty a ich súladu s dobrými mravmi. Takýmto postupom porušil rovnosť účastníkov konania, keď kritérium dobrých mravov aplikoval len na oprávneného, ako veriteľa a vôbec nezohľadnil, že dlžníkovi, resp. povinnému bol úver skutočne poskytnutý.

Právne hodnotiť odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, ako aj ďalšie dojednania v úverovej zmluve bez toho, aby sa najskôr okresný súd vysporiadal s tým, či zmluvný vzťah medzi účastníkmi na základe, ktorého si v rozhodcovskom konaní oprávnený uplatnil svoj nárok nie je vzťahom spotrebiteľským, a následne, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul bola dohodnutá platne, a teda či nejaví znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle a nasl. , je podľa názoru odvolacieho súdu nadbytočné.

Nakoľko súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní bude zaoberať predovšetkým posúdením otázky, či exekučný titul, predložený v tomto prípade so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia spĺňa formálne a materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia, pričom bude zisťovať, či vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom spotrebiteľským. V prípade, že medzi účastníkmi sporu bola rozhodcovská doložka dohodnutá v písomnej forme, preskúma okresný súd súlad dohodnutej rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv, a to aj s prihliadnutím na ustanovenia Smernice Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 5. apríla1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola prevzatá do nášho právneho poriadku a ktorú je potrebné používať ako interpretačné pravidlo a na základe zistených skutočností vo veci opätovne rozhodne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.