Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-267-2012.pdf
PDF · 70.69 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/267/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci navrhovateľky L.. U. R. nar. X.X.XXXX bývajúcej v R. X. Y. na ul. O. F. č. X zastúpenej Mgr. Tomášom Adamcom advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Levočskej ul. š. 3 proti odporcovi A.. E. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v H. na J. ul. č. XX zastúpenému JUDr. Františkom Pitoňákom advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí č. 5 v konaní o určenie výživného o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 12.4.2012 č.k. 13P/369/2011-54 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 90 Eur mesačne od 29.9.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné 23 Eur za obdobie od 29.9.2011 do 31.3.2012 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že určí výživné vo vyššom rozsahu, alternatívne, aby ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že súd pri určení výživného prihliadol aj na tie výdavky odporcu, ktoré nemajú prednosť pred výživným a nedostatočne zohľadnil, že ostal sám užívať majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kým oni si museli zabezpečiť nové bývanie. Vyjadrila presvedčenie, že životná úroveň odporcu je oveľa vyššia ako jej.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uviedol, že mu jeho pomery neumožňujú prispievať na výživu navrhovateľky viac ako v určenom rozsahu. Poznamenal, že musí sám znášať všetky výdavky spojené s užívaním rodinného domu.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania navrhovateľky preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre navrhovateľku. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a navrhovateľka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v rozhodnom období a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 90 Eur mesačne, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady zohľadňuje odôvodnené potreby navrhovateľky pripravujúcej sa na budúce povolanie v rozsahu reálnych zárobkových schopností a možností odporcu, ktorý má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči R.. Aj keď odôvodnené potreby U. sú zjavne vyššie ako určené výživné, odvolací súd nemohol zmeniť napadnutý rozsudok a určiť výživné vo väčšom ako určenom rozsahu, pretože odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Tým sú aj pomery povinného, t.j. odporcu, ktoré mu neumožňujú prispievať na jej výživu viac ako 90 Eur mesačne, pretože by mu po jeho zaplatení a po zaplatení ostatných nevyhnutných výdavkov za užívanie domu, cestovanie a na výživné pre R. ostalo na vlastnú výživu menej ako 140 Eur mesačne, čo už aj tak ledva postačuje na stravu, hygienické potreby, lieky a oblečenie. Odvolací súd pri formulovaní tohto záveru nezohľadnil výdavky odporcu na dôchodkové sporenie v rozsahu 33 Eur mesačne, pretože akékoľvek sporenie nemá prednosť pred výživným v prípade, ak to nestačí ani na zabezpečovanie základných potrieb dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Ostatné výdavky odporcu na energie, réžiu domu, telefón a internet, cestovné, povinné poistenie auta a jeho servis uznal ako nevyhnutné, pretože sú nevyhnutné pre riadne fungovanie jeho domácnosti a na výkon jeho práce, ktorú má mimo miesta svojho bydliska. Skutočnosť, že odporca ostal užívať dom, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva na tomto závere nič nemení, pretože v prípade, ak by sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti odporca, jeho výdavky na bývanie by boli ešte vyššie ako doteraz. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že navrhovateľka býva s matkou a so sestrou v byte, za užívanie ktorého platia 310 Eur mesačne, kým odporca býva v dome, za užívanie ktorého platí 235,23 Eur mesačne. Pokiaľ ide o zariadenie domácnosti, to bude predmetom samostatného konania o vysporiadanie bezdpodielového spoluvlastníctva manželov. Pretože súd prvého stupňa rovnako správne rozhodol aj o výške a spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a podľa § 219 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože si právo na ich náhradu nikto neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.