Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/30/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, pobočka Nitra, Slančíkovej 3, Nitra, proti povinnému: DREVOSTAV INTERNATIONAL, s.r.o., Dlhá 31, Nitra, IČO: 31 420 605, (predtým Drevovýroba - Zlatoš - Sägewerk, spoločnosť s ručením obmedzeným, Levická 7, Nitra), vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu v Nitre dňa 11. 09. 2007, o vymoženie sumy 643,03 eur, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. a u súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu, Piaristická 2, Nitra pod sp. zn. Ex 1514/99, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -36 zo dňa 15. februára 2012 v časti o trovách exekúcie, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi trovy exekúcie vo výške 19,84 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia a ustanovení , , , , , . Uviedol, že z výpisu z Obchodného registra mal za preukázané, že povinný bol dňa 11. 09. 2007, teda v priebehu exekučného konania, z Obchodného registra Okresného súdu Nitra vymazaný. Nakoľko v zmysle nebola splnená podmienka konania, na ktoré musí súd kedykoľvek za konania prihliadať, pričom nejde o nedostatok podmienky, ktorý možno odstrániť, súd musel postupovať v zmysle Exekučného poriadku a rozhodnúť s poukazom na ust. Exekučného poriadku v spojitosti s (uvedená norma je v postavení subsidiárneho predpisu vo vzťahu k Exekučnému poriadku), o neprípustnosti exekúcie a následne o zastavení exekúcie.

O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení , , , , a Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30. 04. 2008 tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v sume 19,84 eur vrátane 20 % DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z odmeny súdneho exekútora vo výške 15,94 eur za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu (prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie) a z náhrady hotových výdavkov vo výške 3,90 eur za poštovné.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie podľa poučenia v stanovenej lehote v časti o trovách exekúcie. Uviedol, že okresným súdom bolo rozhodované o zastavení exekúcie za situácie, kedy bol povinný vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu. Nebolo možné viesť exekúciu, keď povinný už neexistoval. Za tejto situácie prichádzalo do úvahy rozhodovanie o trovách exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku iba v prípade, keby zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, čo však súdom zistené ani preukázané nebolo. V danom prípade podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie dňa 26. 11. 1999. Povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 11. 09. 2007. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol v čase podania návrhu na exekúciu predvídať, že dôjde k výmazu povinného z Obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, a tak oprávnený nemal byť zaviazaný na úhradu trov exekučného konania. Na základe uvedeného navrhol, aby súd rozhodnutie zrušil.

K odvolaniu oprávneného sa písomne dňa 10. 01. 2013 vyjadril súdny exekútor a uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a navrhol ho potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa preskúmal napadnuté uznesenie zo dňa 15. 02. 2012 v medziach podaného odvolania, t. j. v časti o trovách exekúcie, podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa , zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 26.11.1999, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi doručený návrh oprávneného zo dňa 23. 11. 1999 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to platobného výmeru č. 4/1994 vydaného Regionálnou národnou poisťovňou v Nitre dňa 23. 02. 1994, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28. 03. 1994. Následne súd prvého stupňa vydal dňa 26. 09. 2000 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 07. 02. 2001 odstúpil súdny exekútor súdu prvého stupňa námietky povinného proti exekúcii na rozhodnutie. Súd prvého stupňa uznesením č. k. -30 zo dňa 11. 07. 2002 námietky povinného zamietol. Podaním zo dňa 06. 02. 2012 súdny exekútor navrhol zastaviť predmetnú exekúciu z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra a vyúčtoval si trovy exekúcie v sume 19,84 eur. Dňa 15. 02. 2012 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi trovy exekúcie vo výške 19,84 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má v zásade aj právo na náhradu trov takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 vyššie citovaného zákona v znení platnom do 31. 01. 2002 aj oprávnený.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách exekúcie pochybil, keď postupoval podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení. V predmetnej veci je potrebné vychádzať z toho, že exekučné konanie sa začalo dňa 26. 11. 1999, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie preukázateľne doručený súdnemu exekútorovi. Preto mal exekučný súd postupovať podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 01. 2002, a to s poukazom na ust. tohto zákona. Exekučný poriadok platný v čase začatia exekučného konania, t. j. 26. 11. 1999 neobsahoval ust. (v znení "ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, ako a v akej výške platí trovy exekúcie"), v zmysle ktorého súd prvého stupňa postupoval, čo vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia zo dňa 15. 02. 2012.

Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 01. 2002, vychádza z toho, že v prípade zastavenia exekučného konania má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Z jeho výkladu vyplýva, že obsahuje aj možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznať. Možnosť takéhoto záveru sa však musí opierať o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a v prípade zavinenia i jeho intenzity. Pri absencii procesného zavinenia zastavenia exekúcie oprávneným (návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v roku 1999 a povinný bol vymazaný z Obchodného registra v roku 2007) môže exekučný súd rozhodnúť i tak, že súdnemu exekútorovi neprizná náhradu trov exekúcie. Uvedené zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie (hoci aj preto, že súdny exekútor nemôže niesť trovy exekúcie sám).

Súd prvého stupňa teda nesprávne aplikoval v predmetnej veci pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho exekútora ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, pričom opomenul skutočnosť, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 26. 11. 1999. Odvolací súd preto dáva súdu prvého stupňa do pozornosti, že v danej veci je potrebné postupovať v zmysle prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku, konkrétne ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku a na exekučné konanie začaté do 01. 02. 2002 aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku platné do 31. 01. 2002.

S poukazom na vyššie uvedené zistenia odvolacieho súdu bolo potrebné jeho rozhodnutie zo dňa 15. 02. 2012 v časti týkajúcej sa trov exekúcie zrušiť podľa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v rámci ktorého bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o náhrade trov súdneho exekútora podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 01. 2002.

Odvolací súd dáva súdu prvého stupňa do pozornosti i uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -16 zo dňa 16. 12. 2008 z ktorého vyplýva, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. 11. 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za uvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Podľa je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.