Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11C-11-2012.pdf
PDF · 137.46 KB
No categories available
11C/11/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci navrhovateľa Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom I./ Ľ. Š., bytom G. V. XXXX/XX, XXX XX L., občanovi SR, zastúpeného ULIANKO & HOLČÍK, s.r.o., Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, II./ F. H., trvale bytom N. XX, XXX XX G. G., občianke SR, zastúpenej JUDr. Evaristom Zuzanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, III./ K. Q., trvale bytom Z. XX, XXX XX G. G., občanovi SR, zastúpenému Centrom právnej pomoci so sídlom Nám. Slobody 12, 810 00 Bratislava 1, IČO: 30 798 841, o zaplatenie 2.073,58 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa proti odporcom v I., II. a III. rade v plnom rozsahu
z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným 16.1.2012 žiadal zaviazať odporcov v I. až III. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 2.073,58 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že navrhovateľ je právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Odporca v I. rade je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla S.-G., EČV: L. XXXBA, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Odporca v II. rade je fyzická osoba. Navrhovateľ z opatrnosti podal návrh na začatie konania aj proti odporkyni v II. rade, nakoľko na základe kúpnej zmluvy zo dňa 3.11.2009 uzavretej medzi odporcom v I. rade a odporkyňou v II. rade na základe čestného prehlásenia odporkyne v II. rade zo dňa 21.12.2010 nemožno vylúčiť, že v čase dopravnej nehody bola odporkyňa v II. rade držiteľkou motorového vozidla S.-G., EČV: L. XXXBA, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Odporca v III. rade je fyzická osoba - vodič motorového vozidla S.-G., EČV: L. XXXBA, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda.
Dňa 30.1.2010 zavinil vodič - odporca v III. rade predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody vecnú škodu na motorovom vozidle S.-G., EČV: G. XXXDL, ktorého držiteľom je M. P..
K predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznikla navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 24 ods.2 vyššie uvedeného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľ poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 6.8.2010 vo výške 2.280,94 Eur, z čoho suma 207,36 Eur predstavuje spracovateľský poplatok pre poisťovňu, na ktorý si navrhovateľ nárok neuplatňuje.
Podľa § 24 ods.7 Zákona č. 381/2001 Z.z. si Slovenská kancelária poisťovateľov listami zo dňa 27.8.2010 uplatnila právo na náhradu poistného plnenia voči odporcom, ktorí dlh do dnešného dňa neuhradili. Navrhovateľ vyzval odporcov, aby uhradili dlžnú sumu do 27.9.2010. Navrhovateľ splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 381/2001 Z.z. tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že odporca v I. rade nesplnil svoju zákonnú stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods.1 Zákona č. 381/2001 Z.z. vznikol navrhovateľovi voči odporcovi v I. rade oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods.7 uvedeného zákona, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 uvedeného zákona, na náhradu toho, čo za neho plnil.
Navrhovateľ zároveň poukázal na to, že odporca v I. rade a odporkyňa v II. rade zodpovedajú podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzatelia motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a odporca v III. rade zodpovedá podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.
Navrhovateľ si uplatnil aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 30Ro/6/2012-79 zo dňa 9.2.2012, proti ktorému podali všetci odporcovia odpor.
Právny zástupca odporcu v I. rade v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že navrhovateľ si svoj nárok voči odporcovi v I. rade uplatnil podľa § 24 ods.7 Zákona č. 381/2001 Z.z. na základe tej skutočnosti, že dňa 30.1.2010 zavinili vodič (odporca v III. rade) motorového vozidla S.-G., EČV: L. XXXBA dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla S.-G., EČV: G. XXX O., ktorého držiteľkou a vlastníčkou bola M. P.. Na základe tej skutočnosti, že k predmetnému motorovému vozidlu nemalo byť k dátumu nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, mala vzniknúť navrhovateľovi podľa § 24 ods.2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť poškodenej z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľ mal na základe uvedenej skutočnosti poskytnúť poškodenej poistné plnenie dňa 6.8.2010 vo výške 2.280,94 Eur, z čoho suma 207,36 Eur predstavuje spracovateľský poplatok pre poisťovňu, ktorý si však navrhovateľ neuplatňuje. Právnu kvalifikáciu uplatneného nároku navrhovateľ subsumuje pod znenie § 24 ods.7 Zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého má Slovenská kancelária poisťovateľov právo voči tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnila.
Poukázal na to, že v zmysle platných právnych predpisov sa za takúto osobu považuje:
- prevádzateľ motorového vozidla, v dôsledku prevádzky ktorého došlo ku škode, pričom jeho zodpovednosť je subsumovaná pod ust. § 427 ods.2 Občianskeho zákonníka a vodič motorového vozidla, ktorý v čase dopravnej nehody motorové vozidlo viedol, pričom jeho zodpovednosť je subsumovaná pod všeobecnú zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka.
Z dostupných informácií podľa odporcu v I. rade je zrejmé, že 30.1.2010, v čase dopravnej nehody viedol motorové vozilo ako vodič odporca v III. rade, t.j. tento zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v dôsledku predmetnej dopravnej nehody v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka.
Zároveň poukázal na ustanovenie § 2 písm. j/ Zákona č. 381/2001 Z.z., na základe ktorého je zrejmé, že za prevádzateľa motorového vozidla je považovaná fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá má právu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.
V čase vzniku dopravnej nehody zo dňa 30.1.2010 nebolo možné odporcu v I. rade v žiadnom prípade považovať za prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, a to na základe toho, že v danom čase nemal ani právu, ani faktickú možnosť disponovať s predmetným motorovým vozidlom, nakoľko predmetné motorové vozidlo v čase dopravnej nehody už nebolo predmetom jeho vlastníctva.
Odporca v I. rade na základe ústnej kúpnej zmluvy predmetné vozidlo predal pánovi Z. K., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX/X, N., pričom dohodnutú kúpnu cenu mu tento splácal v splátkach. Po uhradení poslednej splátky kúpnej ceny v mesiaci júl 2009, odporca v I. rade odovzdal motorové vozidlo pánovi K. a vyzval ho, aby došlo k prepisu osoby držiteľa v evidencii motorových vozidiel. Nový vlastník motorového vozidla na túto výzvu nereagoval a až v období začiatku mesiaca november 2009 pán K. odporcovi v I. rade oznámil, že chce motorové vozidlo predať pani H., avšak z dôvodu, že stále nebol vedený ako držiteľ motorového vozidla, požiadal odporcu v I. rade, aby tento podpísal doklady o prevode motorového vozidla priamo na pani H.. Odporca v I. rade preto za týmto účelom odovzdal pánovi K. aj potrebné splnomocnenie na prepis auta na pani H. dňa 4.11.2009 a odovzdal mu aj všetky doklady k vozidlu („veľký technický preukaz“). Túto skutočnosť potvrdil pán K. aj prostredníctvom čestného prehlásenia. Je teda zrejmé, že najneskôr od 4.11.2009 odporca v I. rade už nemal právnu a ani faktickú možnosť disponovať s predmetným motorovým vozidlom, nakoľko motorové vozidlo nemal vo faktickej a ani právnej dispozícii a ani nemal vo faktickej dispozícii doklady k tomuto motorovému vozidlu. Skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo používal aj brat p. H. - K. H., ktorý s pánom K. dňa 3.11.2009 odporcovi v I. rade predložili na podpis pani H. podpísanú kúpnu zmluvu, je potvrdená i tým, že dňa 5.12.2009 bolo toto motorové vozidlo v G. G. zastavené hliadkou PZ SR a vodičovi K. H. bolo zadržané osvedčenie o evidencii motorového vozidla z dôvodu neplatnej emisnej kontroly.
Právny zástupca odporcu v I. rade preto navrhol návrh proti odporcovi v I. rade zamietnuť. Právny zástupca odporkyne v II. rade po odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že odporkyňa v II. rade neuznáva nárok navrhovateľa na náhradu škody. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 3.11.2009, uzavretej medzi odporcom I. a odporkyňou II., považuje odporkyňa II. za skončenú, nakoľko hoci zmluva bola riadne uzavretá, na jej základe nikdy nedošlo k reálnemu odovzdaniu vozidla kupujúcemu a ani k zaplateniu kúpnej ceny predávajúcemu. Odporkyňa II. teda predmetné motorové vozidlo na základe uvedenej zmluvy nikdy od predávajúceho neprevzala, toto nikdy neužívala a nebola ani jeho prevádzateľom. Taktiež je zrejmé, že vzhľadom na to, že odporkyňa v II. rade nenadobudla držbu k predmetnému vozidlu a nestala sa ani jeho vlastníčkou. Podľa jej názoru bol držiteľom a vlastníkom vozidla po celý čas odporca v I. rade. Právny zástupca odporkyne v II. rade poukázal na ustanovenie § 2 ods.2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého na účely tohto zákona sa ďalej rozumie držiteľom vozidla osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I. a časť II. ako držiteľ osvedčenia.
Podľa § 116 ods.1 uvedeného zákona, držiteľ vozidla je povinný osobne oznámiť orgánu Policajného zboru, kde je jeho vozidlo evidované a) zmenu vlastníckeho práva k vozidlu a b) prevod držby vozidla na inú osobu.
V zmysle § 3 ods.1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
Odporkyňa v II. rade žiadala návrh na náhradu škody voči svojej osobe zamietnuť. Uviedla, že nikdy nebola prevádzateľom ani držiteľkou tohto motorového vozidla, preto nemohla byť ani subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na odporkyňu II. sa nevzťahovala ani povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie.
Odporca v III. rade v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že vlastníkom motorového vozidla bol pán Š. v čase spôsobenej škody. Tento nemal uhradené povinné zmluvné poistenie, pričom na túto skutočnosť odporcu v III. rade vôbec neupozornil. Podľa jeho názoru za škodu by mal zodpovedať odporca v I. rade, ktorý porušil zákon tým, že nemal uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení.
Právny zástupca odporkyne v II. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 6.6.2012 okrem iného uviedol, že s prihliadnutím na to, že odporca v I. rade predal predmetné motorové vozidlo Z. K., nemohol následne ešte raz predať to isté vozidlo odporkyni v II. rade. Poukázal na to, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv a ako sám má. Preto kúpna zmluva uzavretá dňa 3.11.2009 je ničotná a v zmysle platných právnych predpisov je možné ju považovať za absolútne neplatnú. Na strane predávajúceho zmluvu uzavierala osoba, ktorá v danom čase už nebola vlastníkom predávanej veci, t.j. predmetného vozidla. Pre úplnosť dodal, že v danom prípade sa nejednalo o výnimku, pri ktorej zákon umožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva aj od nevlastníka. Po oboznámení sa s tvrdeniami odporcu v I. rade vyšlo najavo, že odporkyňa v II. rade sa ani nikdy nemohla stať vlastníkom predmetného vozidla, lebo kúpna zmluva zo dňa 3.11.2012 je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti absolútne neplatná a preto nemohla spôsobiť žiadne právne následky, t.j. vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, ktoré platný právny poriadok spája s prejavmi vôle v nej zachytenými. Z uvedeného dôvodu odporkyňa II. nemohla byť ani subjektom, ktorý by mal povinnosť uzavrieť k predmetnému vozidlu povinné zmluvné poistenie. Keďže odporkyňa v II. rade nebola subjektom povinným uzavrieť povinné zmluvné poistenie na predmetné vozidlo, nemôže byť ani subjektom, voči ktorému má navrhovateľ podľa § 24 ods.7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení právo na náhradu toho, čo plnil za toho, kto zodpovedá za škodu podľa § 24a ods.a písm. b) Zákona o povinnom zmluvnom poistení.
Z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu v I. rade zo dňa 14.6.2012 je zrejmé, že nie je možné vylúčiť tú skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo nemuselo byť v čase dopravnej nehody spôsobilé na prevádzku. Poukázal na odobratie osvedčenia o evidencii motorového vozidla dňa 5.12.2009, keď toto osvedčenie bolo odobraté vodičovi tohto motorového vozidla K. H.. Preto je potrebné ustáliť, na základe akého právneho titulu resp. so súhlasom ktorej osoby bol odporca v III. rade oprávnený predmetné motorové vozidlo viesť. Zostáva však nesporné, že odporca v III. rade v čase dopravnej nehody predmetné vozidlo viedol, čo zakladá právo navrhovateľa uplatňovať si voči nemu nárok s poukazom na znenie ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení zo dňa 11.6.2012 uviedol, že navrhuje ako svedka vypočuť pána Z. K., ktorému mal odporca v I. rade podľa svojho vyjadrenia predať motorové vozidlo.
Právny zástupca odporcu v III. rade vo svojom vyjadrení k podaným odporom zo dňa 15.6.2012 uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy sa odporca v III. rade domnieva, že škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla, a ktorej sa domáha, vznikla z titulu porušenia zákonnej povinnosti (neuzatvorenie povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a s tým spojená povinnosť kancelárie poskytnúť plnenie z garančného fondu) a za vznik škody teda zodpovedá ten, kto mal povinnosť v tom čase mať zmluvu uzavretú. Ide tu o vzťah poisťovateľa a poisteného.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaniach uviedol, že navrhovateľ trvá na podanom návrhu na začatie konania. Nárok navrhovateľa odôvodnil tým, že z hľadiska odporcu v III. rade tento zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka za spôsobenú škodu. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť a nie je ani rozhodujúce, či vedel alebo nevedel v tom čase, či predmetné motorové vozidlo je poistené alebo nie. Z hľadiska odporcu v I. a II. rade treba vyriešiť otázku prechodu vlastníckeho práva, čo znamená, že ktorý z odporcov bude zaviazaný spoločne a nerozdielne spolu s odporcom v III. rade na náhradu škody. Kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v I. rade a odporkyňou v II. rade, na základe ktorej
podľa všetkého došlo k vzniku tohto záväzkovo-právneho vzťahu, tým pádom vlastníkom predmetného motorového vozidla sa stala odporkyňa v II. rade, na základe toho jej vznikla zodpovednosť predmetné motorové vozidlo aj poistiť. Preto sa navrhovateľ domáha, že odporkyňa v II. rade by mala byť zaviazaná spoločne a nerozdielne na náhradu škody s odporcom v III. rade.
Právny zástupca odporcu v I. rade vo svojej výpovediach na jednotlivých pojednávaniach uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich písomných podaní. Návrh podaný voči odporcovi v I. rade je nedôvodný. Žiadal ho zamietnuť v plnom rozsahu. Uviedol, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy 2.073,58 Eur s príslušenstvom s tým, že právny základ subsumoval pod znenie § 24 ods.2 písm. b) a § 24 ods.7 Zákona č. 381/2001 Z.z. Rozhodnou skutočnosťou pre uplatnenie nároku zo strany navrhovateľa mala byť tá skutočnosť, že dňa 30.1.2010 malo dôjsť k dopravnej nehode v G. G., kde účastníkmi boli motorové vozidlá L. XXXBA M. G. XXXDL s tým, že rozhodnutím účastníkov dopravnej nehody bola stanovená miera účasti na strete motorových vozidiel 100% v neprospech vodiča motorového vozidla ZV, to znamená odporcu v III. rade pána Q., na základe čoho sa vlastne dostala p. P. ako vlastníčka poškodeného motorového vozidla do právnej pozície poškodeného v dôsledku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom na to, že slovenský právny predpis pozná povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, došlo 5.2.2010 k tomu, že obidvaja účastníci oznámili poisťovateľovi spoločnosti Uniqa predmetnú škodovú udalosť. Splnomocnili ju na vybavenie tejto udalosti a následne poisťovňa Uniqa začala šetrenie nevyhnutné za účelom zistenia jej povinnosti plniť. V tomto štádiu poisťovňa Uniqa kontaktovala odporcu v I. rade, a to z toho dôvodu, že bol stále evidovaný v evidencii motorových vozidiel v osvedčení o evidencii ako držiteľ, aby sa vyjadril k predmetnej udalosti. Odporca v I. rade doručil do poisťovne Uniqa relevantné doklady a to kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 3.11.2009, následne čestné prehlásenie odporcu v III. rade zo dňa 19.3.2010. Výsledkom šetrenia poisťovne Uniqa bolo vlastne odmietavé stanovisko z 25.3.2010 a dňa 9.4.2010 prišiel ďalší prípis z poisťovne Uniqa, na základe ktorého obsahu je zrejmé, že pristúpili k zrušeniu poistnej zmluvy. Podľa jeho názoru je logické, že ak poisťovňa Uniqa listom z 9.4.2010 pristúpila k zániku poistnej zmluvy, je zrejmé, že v čase poistnej udalosti - škodovej udalosti táto poistná zmluva musela byť platná. Z uvedeného listu vyplýva, že poisťovňa Uniqa pristúpila k ukončeniu platnosti poistnej zmluvy formou zániku spätne k dátumu 3.11.2009, čo znamená, že k tomu pristúpila už za vedomosti, že vznikla škodová udalosť, existuje tu nárok poškodeného. Slovenská kancelária poisťovateľov poskytla plnenie na základe informácie poisťovne Uniqa podľa § 24 z poistného garančného fondu. Logickým a gramatickým výkladom a aj ústavnou judikatúrou je preukázané, že sa jedná vlastne o poskytnutie náhrady škody, za ktorú zodpovedá osoba v dôsledku prevádzky motorového vozidla.
Na pojednávaní dňa 28.2.2013 právny zástupca odporcu v I. rade predložil ako dôkaz do spisu potvrdenie Dopravného inšpektorátu L., podľa ktorého od 21.7.2004 do 20.6.201 bol na Okresnom dopravnom inšpektoráte vo L. ako držiteľ motorového vozidla L.-XXXBA t.j. S.-G., ktorým škoda spôsobená, vedený ako držiteľ odporca v I. rade, avšak ako podnikajúca fyzická osoba, ktorá podniká pod obchodným menom Ľ. Š. - Y. L.. K rozhodnému dátumu, t.j. k dátumu 30.1.2010 nedošlo k zmene v osobe držiteľa. Účelom skúmania nemá byť, či došlo alebo nedošlo k nejakej kúpnej zmluve a prevodu vlastníctva, či už odplatnému alebo bezodplatnému, ale podstatné je skúmať, či došlo k rozhodnému dátumu k tomu, že došlo k prepisu zmeny osoby držiteľa v evidencii motorových vozidiel, lebo len s touto skutočnosťou spája právny predpis a všeobecné poistné podmienky, zánik poistnej zmluvy - poistenia. Druhou skutočnosťou, ktorú je potrebné preukázať, je skutočnosť, či v čase dopravnej nehody bola uvedená poistná zmluva platná alebo nie. Na predchádzajúcich pojednávaniach predložil do súdneho spisu doklad z 22.1.2010, t.j. ústrižok poštovej poukážky, ktorým bolo preukázané, že odporca v I. rade uhradil alikvotnú časť poistného a zároveň z listu zo dňa 9.4.2010 je zrejmé, že ak poisťovňa Uniqa pristúpila k zániku - k jednostrannému právnemu úkonu smerujúcemu k zániku poistnej zmluvy, urobila tak vlastne spätne k dátumu 3.11.2009. V čase vzniku dopravnej nehody musela byť uvedená poistná zmluva platná, poistné bolo zaplatené, lebo z uvedeného listu vyplýva, že poskytujú preplatok a vracajú odporcovi v I. rade sumu 106,99 Eur. Je úplne zrejmé, že poistné na základe poistnej zmluvy bolo uhradené. K stornovaniu poistnej zmluvy došlo k dátumu 30.3.2010.
Právny zástupca odporcu v I. rade uviedol, že na základe uvedeného sa domnieva, že neexistuje právny základ uplatneného nároku, lebo plnenie zo strany navrhovateľa bolo poskytnuté v rozpore s § 24 ods.2
písm. b) Zákona č. 381/2001. K takémuto plneniu vôbec nemalo dôjsť a preto vôbec nemohol vzniknúť právny titul na strane navrhovateľa, aby si takéto poskytnuté plnenie nárokoval na odporcoch v I., II. a III. rade podľa § 24 ods.7. Z predložených dokladov zo dňa 17.2. a aj z dokladu zo dňa 2.8., ktorý bol žiadaný súdom vyplýva, že právny zástupca poisťovne Uniqa tvrdí, že k zániku uvedenej poistnej zmluvy došlo z titulu zmeny majiteľa. Takýto pojem však žiadny platný právny predpis nepozná. S takouto skutočnosťou
- zmenou majiteľa, žiadny príslušný právny predpis žiadnu právne záväznú skutočnosť nespája, a už vôbec nie zánik poistnej zmluvy.
Odporca v I. rade vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí so všetkým, čo uviedol jeho právny zástupca. S pánom Z. K. sa poznal dlhšie. V roku 2008 sa dohodli na predaji resp. kúpe motorového vozidla s pánom Z. K.. Tento mu auto splácal rok a bolo to asi v júli 2009 po splatení kúpnej ceny, kedy mu odporca v I. rade auto aj odovzdal. Keby ho nebol poznal skôr, nebol by pristúpil na splátky. Potom boli odovzdané pánovi K. aj všetky doklady okrem veľkého technického preukazu. Najskôr sa dohodli, že auto pôjdu spolu prepísať. Upozornil ho, že na to majú 7-dňovú lehotu. Pán K. sa potom odporcovi v I. rade neozýval. On chcel ísť s veľkým technickým preukazom na políciu, ale medzi tým prišiel k nemu pán K. s pánom H., bratom odporkyne v II. rade. Odporca v I. rade odporkyňu v II. rade nikdy nevidel, nepoznal ju. Oni dvaja mu navrhli, aby spísali kúpnu zmluvu priamo medzi odporcom v I. rade a pani F. H. a že toto auto sa potom pôjde takto prepísať. Opäť sa však zopakovalo to isté, že odporca v I. rade sa pánovi K. nevedel dovolať. Auto užíval len pán K.. Odporca v I. rade ani nevedel, že bol odobratý malý technický preukaz a že auto užívali aj tak. Po podpise kúpnej zmluvy medzi odporcom v I. rade a pani F. H. bol odovzdaný veľký technický preukaz pánovi Z. K.. Potom sa odporca v I. rade dozvedel, že došlo k tejto poistnej udalosti. Z poisťovne mu potom oznámili, že poistná zmluva bola zrušená. On pre istotu aj tak poistné zaplatil. O zrušenie poistnej zmluvy poisťovňu nepožiadal.
Právny zástupca odporkyne v II. rade vo svojich výpovediach na pojednávaniach uviedol, že sa prikláňa k vyslovenému právnemu názoru, ktorý uviedol právny zástupca odporcu v I. rade. Jednalo sa o výstižné vyjadrenie. Toto vyjadrenie doplnil len tým, že vyjadrenie, ktoré do spisu zaslal právny zástupca navrhovateľa, považuje za zmätočné a za vyjadrenie, ktoré iba zavádza súd. Navrhujú v ňom vykonať dôkazy, ktorými sa absolútne nevyrieši daný problém. Poistenie existovalo, nie je možné zmluvu zrušiť so spätným dátumom. Navrhovateľ preto plnil na základe omylu, do ktorého ho dostala spoločnosť Uniqa. Žiadal návrh voči odporkyni v II. rade zamietnuť.
Odporkyňa v II. rade F. H. vo svojej výpovedi uviedla, že sa pamätá, že za ňou prišiel jej brat K. H. s jedným pánom. Už deň predtým jej o tom telefonoval a chcel od nej, aby sa na ňu zaregistrovalo jedno auto. Chcel, aby ona podpísala kúpnu zmluvu. Túto zmluvu aj podpísala. Ona si vtedy myslela, že s jej bratom prišiel pán Š.. Nikto jej nevysvetlil, že to bol pán K.. Uviedla, že sa nepamätá, či v čase podpisovania kúpnej zmluvy už táto bola pánom Š. podpísaná. Ona sa potom o celú vec nezaujímala. Z poisťovne jej neskôr oznámili, že došlo k poistnej udalosti. Od brata sa potom neskôr dozvedela, že toto auto údajne bolo vrátené. Uviedla, že s pánom Š. sa na pojednávaní videla prvýkrát. Pána K. Q. pozná z videnia, lebo bývajú na tom istom sídlisku.
Právna zástupkyňa odporcu v III. rade uviedla, že trvá na skutočnostiach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu a poukázala na výpoveď právneho zástupcu odporcu v I. rade.
Odporca v III. rade K. Q. na pojednávaní uviedol, že auto mal požičané od pána H.. Predtým to auto nepoužíval. Mal ho požičané len vtedy jedenkrát. Poistnú udalosť išli nahlásiť, nevedeli však v ktorej poisťovni bolo auto poistené. Išli do poisťovne Kooperativa, kde im povedali, že tam toto poistenie uzavreté nebolo. Pán H. potom volal buď pánovi Š. alebo pánovi K. a zistil, že auto má byť poistené v poisťovni Uniqa. Tam potom išli oznámiť poistnú udalosť. Pán H. mal k dispozícii aj veľký technický preukaz. Tento pre poisťovňu dávali aj prefotiť. On sa preto o malý technický preukaz vtedy nezaujímal.
Na pojednávaní dňa 28.2.2013 bol ako svedok vypočutý K. H.. Tento uviedol, že s odporcom v I. rade pánom Š. sa pozná a s pánom Z.Á. K. spolu aj pracovali. Uviedol, že dňa 5.12.2009 bolo zadržané osvedčenie od uvedeného motorového vozidla. Bolo rozbité zadné sklo a auto nemalo STK. Potom sa
opäť k tomuto osvedčeniu dostal, lebo bolo vrátené pánovo K.. Ten mu potom osvedčenie opäť dal. Toto auto chceli kúpiť. Keď prišiel k svojej sestre s pánom K., ona si myslela, že to je pán Š. a splnomocnenie podpísala. Auto nakoniec nekúpili, lebo malo závady a po poistnej udalosti ho vrátili pánovi K.. Po poistnej udalosti volal pánovi Š.Q., lebo chcel zistiť, kde je auto poistené. Pán Š. im povedal, že auto je poistené v poisťovni Uniqa. Po poistnej udalosti išiel aj s pánom Q. do poisťovne. Pán K. s nimi nebol. Auto mal kúpiť od pána K..
Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že navrhovateľ vyplatil z garančného fondu sumu 2.280,94 Eur, čo bolo preukázané výpisom z účtu navrhovateľa zo dňa 31.8.2010.
Navrhovateľ vyzval odporcov na úhradu poistného plnenia prípismi zo dňa 27.8.2010. Žiadal, aby zaplatili sumu 2.073,58 Eur.
Oznámením zo dňa 9.4.2010 Uniqa poisťovňa, a.s. oznámila odporcovi v I. rade Ľ. Š., že došlo k zániku poistnej zmluvy č. 9259136114 z dôvodu predloženia kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 3.11.2009. Zároveň tam uviedli, že nespotrebovanú časť zaplatenú poistného vo výške 106,99 Eur odporcovi v I. rade vrátia.
Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ vo L. č. ORP-OBV-ZV-16-225/2010 zo dňa 9.4.2010 bolo zistené, že dňa 9.4.2010 odporca v I. rade Ľ. Š. osobne oznámil na tomto Obvodnom oddelení, že bol majiteľom osobného motorového vozidla S.-G. XXXE, Č. farby, ev.č. L.-XXXBA. Toto vozidlo dňa 3.11.2009 predal Z. K., nar. XX.X.XXXX. Pri predaji sa dohodli, že toto vozidlo na neho neprepíšu. Z. K. chcel vozidlo kúpiť s tým, že ho ihneď predá ďalšej osobe a preto ho chcel prepísať rovno na túto ďalšiu osobu a nie na seba. Z. K. mal toto vozidlo predať pani F. H., bytom G. G., N. XX. Menovaný preto spísal kúpnu zmluvu s tým, že auto predával rovno tretej osobe F. H.. Táto zmluva bola podpísaná 3.11.2009. Dňa 4.11.2009 si Z. K. prevzal od menovaného splnomocnenie, že toto motorové vozidlo môže v jeho mene prehlásiť. K samotnému prehláseniu však nedošlo. Z. K. nevykonal prepis vozidla a toto pravdepodobne používala F. H.. Menovaný Ľ. Š. chcel toto vozidlo odhlásiť sám, ale nemohol tak urobiť bez toho, aby mal potvrdenie o tom, že vozidlo bolo zošrotované a bez evidenčných čísiel. Preto zase kontaktoval Z. K., ktorý mu uviedol, že vozidlo bolo predané na súčiastky, preto žiadal od neho evidenčné čísla a potvrdenie o tomto predaji na súčiastky. Toto potvrdenie mu však nebolo vydané a uviedol, že značky nemá.
Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ X. Q., evidenčné číslo: M. XXXXXX bolo zistené, že dňa 5.12.2009 o 14.30 hod. bolo zadržané osvedčenie o evidencii motorového vozidla vodičovi K. H., nar. XX.XX.XXXX. Bolo to osvedčenie od motorového vozidla S.-G. XXXE, EVČ: L.-XXXBA. Dôvodom bola neplatná emisná kontrola.
Z čestného prehlásenia odporkyne v II. rade F. H. zo dňa 21.12.2010 bolo zistené, že táto prehlásila, že ku kúpe vozidla S.-G. zn. L.-XXXBA nikdy nedošlo. Brat chcel kúpiť toto vozidlo a požiadal ju, aby mu auto napísala na seba. Keďže toto auto nebolo v dobrom technickom stave, vrátilo sa majiteľovi a ku kúpe vozidla nedošlo. Ona sa s predávajúcim pánom Š. nikdy nestretla a spolu ani nič nepodpisovali.
Do spisu bola predložená aj fotokópia kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom I. Ľ. Š. a odporkyňou II. F. H. ako kupujúcou. Predmetom kúpnej zmluvy bolo motorové vozidlo S. G. XXXE, čiernej farby, rok výroby 1991. Kúpna cena v zmluve uvedená nebola. Je tam uvedené, že sa dohodli na kúpnej cene za predávané vozidlo vo výške, pričom žiadna suma uvedená nie je. Zmluva bola podpísaná 3.11.2009.
Z prehlásenia Z. K., nar. XX.X.XXXX zo dňa 19.3.2010 bolo zistené, že tento prehlasuje na svoju česť, že prevzal od pána Ľ. Š. splnomocnenie na prepis auta 4.11.2009 a to auta L.-XXXBA spolu so všetkými dokladmi od uvedeného vozidla.
K oznámeniu škodovej udalosti, ku ktorej došlo 30.1.2010 došlo 5.2.2010. Poistná udalosť bola oznámená poisťovni Uniqa.
Z čestného prehlásenia Z. K. zo dňa 3.7.2009 vyplýva, že dňom uhradenia celkovej sumy za motorové vozidlo L.-XXXBA, toto motorové vozidlo prevzal do svojho výlučného vlastníctva. Ako dôkaz o splatení celej kúpnej ceny vo výške 1.700 Eur je predložený príjmový pokladničný doklad č. 047403 zo dňa 3.7.2009.
Zo všeobecných poistných podmienok poisťovne Uniqa vyplýva, že poistenie zaniká zápisom prevodu držby motorového vozidla na inú osobu z evidencii vozidiel. Z celého článku 11 nevyplýva, že poistné môže zaniknúť zmenou vlastníka motorového vozidla.
Z oznámenia poisťovne Uniqa zo dňa 2.8.2012 bolo zistené, že poistná zmluva zanikla dňa 3.11.2009 z dôvodu zmeny majiteľa. Poistné uhradené po zániku poistnej zmluvy bolo klientovi vrátené dňa 15.4.2010 vo výške 106,99 Eur.
Takto uskutočneným dokazovaním bolo zistené, že k zmene vlastníka motorového vozidla S.-G. XXXE, EVČ: L.-XXXBA došlo 3.7.2009, kedy kupujúci Z.Á. K. splatil predávajúcemu Ľ. Š. celú kúpnu cenu 1.700 Eur. Aj sám Z. K. v čestnom prehlásení uviedol, že dňom 3.7.2009 sa stáva výlučným vlastníkom uvedeného motorového vozidla.
Odporca v I. rade Ľ. Š. dňa 3.11.2009 v žiadnom prípade nemohol platným spôsobom predať uvedené motorové vozidlo odporkyni v II. rade, lebo v tomto čase už bol vlastníkom uvedeného motorového vozidla pán Z. K.. Preto kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v I. rade Ľ. Š. a kupujúcou odporkyňou v II. rade F. H. je absolútnym neplatným právnym úkonom. Odporca I. Ľ. Š., ktorý už nebol vlastníkom uvedeného motorového vozidla, nemohol platne previesť vlastnícke právo k tomuto motorovému vozidlu na odporkyňu v II. rade F. H.. V uvedenom čase by to aj bol mohol urobiť jedine vlastník vozidla Z. K..
Odporkyni v II. rade preto v žiadnom prípade nemohla vzniknúť povinnosť platiť poistné na základe povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel. Odporkyňa v II. rade sa nestala vlastníčkou, držiteľkou a ani prevádzateľom uvedeného motorového vozidla.
Postup a konanie poisťovne Uniqa bol v rozpore s právom, lebo ako už bolo uvedené vyššie, kúpna zmluva zo dňa 3.11.2009, ktorá bola absolútne neplatným právnym úkonom, nemohla spôsobiť zmenu vlastníka motorového vozidla. Zmena vlastníka motorového vozidla pritom ani nie je dôvodom na zánik poistenia. Zo všeobecných podmienok poistenia zodpovednosti za škodu poisťovne Uniqa vyplýva, že k zániku poistenia môže dôjsť z dôvodu zmeny držiteľa motorového vozidla, ale nevyplýva možnosť zániku poistenia z dôvodu zmeny vlastníka motorového vozidla. Z predloženého potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ, okresný dopravný inšpektorát L. zo dňa 25.2.2013 pod č. ORP-ZV-ODI2-9-109/2013 vyplýva jednoznačne, že odporca v I. rade Ľ. Š. bol držiteľom osobného vozidla S.-G. XXXE, ev.č. L.- XXXBA v období od 21.7.2004 do 20.6.2011. Držiteľom motorového vozidla bol až do 20.6.2011, aj keď vlastníkom tohto motorového vozidla nebol od 3.7.2009.
Z uvedeného dôvodu k zániku poistenia nemohlo dôjsť ku dňu 3.11.2009.V čase poistnej udalosti 30.1.2010 bolo auto riadne poistené, keď odporca I. Ľ. Š. ako držiteľ tohto motorového vozidla riadne zaplatil poistné ešte aj v januári 2010.
Poisťovňa Uniqa preto mala plniť na základe poistnej udalosti poškodenej pani P.. Poisťovňa Uniqa svojim konaním resp. nekonaním uviedla navrhovateľa do omylu a tento na základe mylnej informácie plnil to, čo v skutočnosti mala plniť poisťovňa Uniqa.
Z uvedeného dôvodu preto nemohol vzniknúť nárok navrhovateľa voči žiadnemu z odporcov na plnenie
- na náhradu škody.
Súd preto návrh navrhovateľa proti odporcom v I. až III. rade zamietol.
O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods.3 O.s.p. po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).