Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/179/2011

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: J. V., spol. s r.o., J. č. XXX/X, J., A.: XX XXX XXX, zastúpeného H.. H. E., advokátom, X.. sv. U. č. XX, J., proti žalovanému: H. R. - C., H. č. XXX, F. - H., IČO: XX XXX I., o zaplatenie 3 508,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. XX Cb/XX/XXXX-XX zo dňa 26.4.2011 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3 315,19 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 33,19 eur od 9.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 33,00 eur od 9.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 33,00 eur od 10.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 663,00 eur od 14.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 630,00 eur od 11.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 663,00 eur od 9.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 630,00 eur od 9.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 630,00 eur od 11.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 193,70 eur od 11.8.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 539,25 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že návrhom na začatie konania žalobca navrhol, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 3 315,19 eur s 9% úrokmi z omeškania ročne zo súm a za obdobie tak, ako sú uvedené v návrhu na začatie konania, titulom nezaplatenia nájomného, zálohy na vodné a stočné a nedoplatku za elektrickú energiu za dobu nájmu do 31.8.2010. Konštatoval, že v prejednávanej veci vydal dňa 19.10.2010 platobný rozkaz, ktorý bol však následne uznesením zo dňa 29.12.2010 zrušený s poukazom na , keďže platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, ako aj že následne vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v súlade s ustanovením Ďalej uviedol, že oboznámením listinných dôkazov zistil, že zmluvný vzťah medzi žalobcom - prenajímateľom a žalovaným - nájomcom vznikol Zmluvou o prenájme nebytových priestorov dňa 30.12.2008, ktorá bola uzavretá na dobu určitú od 1.1.2009 do 31.12.2009 s jednomesačnou výpovednou dobou a predmetom zmluvy bol prenájom nebytových priestorov na J. v J. za účelom prevádzky C. v priestoroch autoservisu, ktorý je vlastníctvom prenajímateľa. V čl. II sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi mesačné nájomné v sume 630,00 eur s DPH mesačne, pričom nájomné je splatné k 5. dňu mesiaca formou preddavku, t.j. 1 mesiac dopredu na účet prenajímateľa podľa splátkového kalendára. V prípade ukončenia zmluvného vzťahu sa preddavok vráti alebo započíta ako nájomné. V čl. III sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že náklady na energie (elektrina, voda, plyn) budú prefakturované podľa odberu za predchádzajúce obdobie taktiež preddavkami. Po ukončení fakturačného obdobia dodávateľmi energií bude záloha doúčtovaná podľa skutočného odberu. Preddavky je nájomca povinný uhradiť k prvému pracovnému dňu v mesiaci.

Z obsahu fotokópie Protokolu o prevzatí nebytového priestoru súd zistil, že dňa 31.8.2010 bol ukončený zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným a žalobca prevzal nebytové priestory od žalovaného. Obe zmluvné strany potvrdili tento protokol svojimi podpismi, v ktorom sa nachádza aj stav elektromera a stav vodomeru. Dohodnuté mesačné nájomné za mesiace apríl, máj, jún, júl, august 2010 bolo žalovanému vyúčtované daňovými dokladmi - faktúrami v sume 630,00 eur, ktoré však nezaplatil žalovaný v dohodnutej lehote splatnosti daňových dokladov. Záloha na vodné a stočné za mesiace december 2008, december 2009, február 2010, apríl 2010 a jún 2010 bola žalovanému vyúčtovaná daňovými dokladmi v sume 33,00 eur mesačne. Daňovým dokladom - faktúrou č. XXXXXXX dňa 6.9.2010 s dátumom splatnosti dňa 13.9.2010 vyúčtoval žalobca žalovanému nedoplatok za energiu za dobu nájmu do 31.8.2010 v sume 1 993,70 eur. Ďalej prvostupňový súd poukázal na to, že žalovaný dohodnuté nájomné, preddavky na energie a nedoplatok za elektrickú energiu žalobcovi nezaplatil v lehote splatnosti daňových dokladov, ani po upomienke zo dňa 6.4.2010, 17.5.2010, 21.6.2010, ani doposiaľ.

Prvostupňový súd citujúc ustanovenie , , , , , , citovaného zákona uzavrel, že medzi účastníkmi konania vznikol zmluvný vzťah na základe písomne uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov, v ktorej sa žalovaný okrem iného zaviazal platiť žalobcovi dohodnuté mesačné nájomné, dohodnuté preddavky na energie a nedoplatok za energiu po ukončení nájmu. Žalovaný však uplatnenú peňažnú pohľadávku, ktorú mu žalobca vyúčtoval daňovými dokladmi, a to dohodnuté nájomné, zálohu na vodné a stočné a nedoplatok za elektrickú energiu za dobu nájmu do 31.8.2010 nezaplatil v lehote splatnosti ani po upomienkach, v dôsledku čoho súd konštatoval, že sa žalovaný dostal do omeškania. Preto s poukazom na ustanovenie veta prvá , v znení účinnom do 31.12.2010 priznal žalobcovi aj uplatnenú výšku úrokov z omeškania, ktorá je v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, ako aj oznámením o základnej úrokovej sadzbe NBS v rozhodnom období. Začiatok omeškania, za ktoré žalobca uplatňuje úrok z omeškania je v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami a prvá veta , podľa ktorého lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok a v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami. Keďže nárok žalobcu považoval za skutkovo a právne dôvodný, žalobe vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 539, eur, na úhradu ktorých zaviazal neúspešného žalovaného v súlade s ustanovením

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolací dôvod zakladal na ustanovení a , teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. V odvolaní potvrdil, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania vznikol Zmluvou o prenájme nebytových priestorov, že jej predmetom bol prenájom nebytových priestorov v J. za účelom prevádzky C. v priestoroch autoservisu a že zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.1.2009 do 31.12.2009. Zdôraznil, že nájomná zmluva sa podľa obchodného práva považuje za absolútny neobchod a za absolútny neobchod sa považuje aj nájom nebytových priestorov, ktorý neupravuje , ale osobitný právny predpis - o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, a to aj v prípade, ak zmluvu medzi sebou uzatvárajú podnikatelia. Ustanovenia o nájomnej zmluve sa však podporne aplikujú na zmluvu o nájme nebytových priestorov, ak z osobitného zákona, t.j. zo nevyplýva osobitná úprava. Konkrétne na problematiku trvania nájomného vzťahu sa aplikuje ustanovenie , v zmysle ktorého ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. V nadväznosti na to poukázal na list žalobcu zo dňa 17.5.2010 označený ako „Výpoveď“, v ktorom sám dáva nepriamo za pravdu žalovanému, že došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy, keď uviedol, že žalovaný naďalej užíva priestory na podnikanie bez platnej nájomnej zmluvy, pričom žalobca má za to, že nájomná zmluva vypršala dňa 31.12.2009. V ďalšom uviedol, že z uvedeného niet pochýb o tom, že žalobca nechal žalovaného päť mesiacov

nerušene užívať vec a žalovaný mal tak celý čas za to, že nájomný vzťah trvá naďalej a že došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy, v čom ho prenajímateľ svojim postupom len utvrdil, keďže nepodnikol žiadne kroky, ktoré by mali nasvedčovať ukončenie trvania nájmu. S ohľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že jeho ďalším užívaním prenajatej nehnuteľnosti bez toho, aby žalobca podal návrh na vypratanie nehnuteľnosti v zákonom stanovenej lehote sa obnovila skôr uzavretá nájomná zmluva, a to na dobu jedného roka. Keďže nájomný vzťah medzi účastníkmi konania aj naďalej trval, existovala aj povinnosť žalobcu poskytovať žalovanému služby, ktoré preňho vyplývali z obnovenej nájomnej zmluvy, vrátane dodávky energií. Nie je teda pravdou, že od 1.1.2010 žalovaný užíval predmetné nebytové priestory bez akéhokoľvek právneho titulu a vzniká mu povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájomného za obdobný druh a predmet nájmu v danej lokalite a čase, ako to požadoval žalobca v liste zo dňa 1.6.2010. Odvolateľ ďalej poukázal na článok III Zmluvy o prenájme nebytových priestorov, v zmysle ktorej majú byť náklady na energie prefakturované podľa odberu za predchádzajúce obdobie, taktiež preddavkami. Po ukončení fakturačného obdobia dodávateľmi energií má byť záloha doúčtovaná podľa skutočného odberu. K uvedenej fakturácii či vyúčtovaniu spotrebovaných energií zo strany žalobcu počas celej doby trvania nájomného vzťahu nikdy nedošlo. V zmysle ustálenej súdnej praxe (K. nájomca nie je v omeškaní s úhradou plnenia spojeného s užívaním nebytového priestoru pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb, pred vyúčtovaním týchto platieb táto úhrada ešte nie je splatná. Ďalej poukázal na odôvodnenie rozsudku na strane 3, kde je uvedené, že daňovým dokladom - faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 6.9.2010 s dátumom splatnosti dňa 13.9.2010 vyúčtoval žalobca žalovanému nedoplatok za energiu za dobu nájmu do 31.8.2010 v sume 193,70 eur. Už z mimosúdnej komunikácie medzi účastníkmi vyplýva, že žalovaný sa domáha vyúčtovania skutočného odberu služieb a plnení poskytovaných v súvislosti s užívaním prenajatých priestorov, k čomu nikdy nedošlo. Ako dôkaz pripojil podanie žalovaného žalobcovi zo dňa 27.5.2010. Zdôraznil, že nikdy žalovanému nebola doručená žiadna faktúra, na ktorú sa v odôvodnení rozsudku poukazuje, o vyúčtovaní ani nehovoriac. Žalovaný ďalej uvádza, že vyúčtovanie malo byť realizované k skončeniu fakturačného obdobia, a nie jednorázovo za celé obdobie od začiatku nájmu od 1.6.2008 do 31.8.2010, t.j. dobu vyše dvoch rokov. Ak už aj bolo vyúčtovanie žalobcom realizované v intenciách vyššie uvedeného, je neprípustné, aby sa žalobca dožadoval ešte aj úrokov z omeškania za niečo, čo nebolo fakturované v dobe, kedy tak malo byť. Nezodpovedá dobrým mravom, aby nekonanie žalobcu bolo na ujmu žalovaného. Ďalej upriamil pozornosť súdu na to, že ak boli nedoplatky za energiu vyúčtované faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 6.9.2010 s dátumom splatnosti dňa 13.9.2010, ako mohol žalobca upomienkami zo dňa 6.4.2010, 17.5.2010 a 21.6.2010 vyzývať žalovaného uhradiť to, čo ešte nebolo ani vyúčtované, vzhľadom na to, že k vyúčtovaniu došlo až v septembri 2010. K tvrdeniu, že žalovaný vykonal jednotlivé úpravy priestorov bez akýchkoľvek povolení uviedol, že všetky úpravy boli uskutočnené v súlade s platnými právnymi predpismi a so súhlasom pôvodného vlastníka dotknutých priestorov, to všetko v čase, keď spoločnosť žalobcu ešte právne neexistovala. Hodnota takto uskutočnených úprav v čase ich realizácie dosiahla približne 250 000,00 Sk (8 298,48 eur) až 300 000,00 Sk (9 958,18 eur). Jednalo sa najmä o zabezpečenie prívodu vody do objektu, realizácia odpadu a napojenia na kanalizáciu, kompletné rozvody elektroinštalácie, zväčšenie a vybudovanie vjazdu, výroba, osadenie brány do dielne, vybetónovanie základov a vnútorné a vonkajšie opláštenie priestorov určených pre kanceláriu, sklad, zázemie, vybudovanie komína... Z Protokolu o prevzatí nebytového priestoru vyplýva, že dňa 31.8.2010 bol ukončený zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným a žalobca prevzal nebytové priestory od žalovaného, vlastníkom predmetných nebytových priestorov bol v čase ukončenia nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania žalobca. V rámci úpravy ustanovenia zákonodarca jednoznačne stanovuje, že zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorým v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu, o čo sa zvýšila hodnota veci. Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Zdôraznil, že vzhľadom na to, že pôvodný vlastník dotknutých priestorov dal žalovanému súhlas na výkon úprav, zároveň sa tým aj zaviazal na ich úhradu. Súhlas sa nevyžaduje len od žalobcu, ale rovnaké účinky má aj súhlas právnych predchodcov žalobcu, t.j. predchádzajúcich vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti. Ak títo udelili súhlas na výkon zmien a či už sa zaviazali alebo nezaviazali na ich úhradu, účinky má takýto súhlas aj vo vzťahu k žalobcovi. Dôležité je, kto je vlastníkom nehnuteľnosti v čase ukončenia nájmu, od toho je žalovaný oprávnený požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. S poukazom na vyššie uvedené uviedol, že žalovaný

má právo požadovať po skončení nájmu od žalobcu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, t.j. je potrebné skúmať hodnotu veci po prevzatí do nájmu a pri jeho ukončení. Na túto skutočnosť, že žalovaný bude po ukončení nájmu požadovať náhradu zhodnotenia priestorov, bol žalobca upozornený listom zo dňa 27.5.2010, ktorý k odvolaniu pripojil. S ohľadom na vyššie uvedené týmto žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku a do výšky žalovanej sumy započítaval svoje pohľadávky voči žalobcovi titulom zhodnotenia cudzej veci.

Žalobca vo svojom podaní - „Oznámenie“ zo dňa 27.7.2011 uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania a zároveň, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v danej veci považuje za správne a zákonné.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu podľa vo veci samej, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol na prvom nariadenom pojednávaní dňa 26.4.2011 bez prítomnosti oboch účastníkov konania s poukazom na to, že žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Pokiaľ ide o žalovaného, považoval v zmysle ustanovenia predvolanie na pojednávanie za doručené, keďže bolo doručované na adresu miesta podnikania a zároveň adresu trvalého bydliska a vrátilo sa súdu ako nedoručené dňa 13.4.2011 z dôvodu, že adresát si zásielku nevyzdvihol v stanovenej lehote. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že žalovaný sa v priebehu konania na súde prvého stupňa k veci vôbec nevyjadril, žalovanému nebola doručená žaloba a prvostupňový súd rozhodol rozsudkom bez toho, aby poznal stanovisko žalovaného. Zároveň odvolací súd zistil, vychádzajúc z obsahu spisu, že účastníci konania v zmysle ustanovenia neboli poučení o tom, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada, v dôsledku čoho v odvolaní žalovaným uplatnené skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú odvolacím dôvodom obzvlášť, ak nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav, keďže ide o dôkazy, ktoré nastali po vyhlásení - vydaní rozsudku súdu prvého stupňa a je potrebné na tieto prihliadnuť, pretože sa predpokladá, že uplatnené skutočnosti a dôkazy sú v danej veci právne významné.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ak nejde o veci uvedené v , súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že súd pri vykonávaní dokazovania o tvrdeniach účastníkov konania posúdi, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie a rozhodne, či je potrebné pre zistenie skutkového stavu veci vykonať aj ďalšie dôkazy, aj keď ich nenavrhli účastníci konania. Nie je potrebné vykonávať dokazovanie na skutkové okolnosti, o ktorých sú tvrdenia účastníkov konania zhodné. Dokazovanie je potrebné vykonať iba pri rozdielnych skutkových tvrdeniach účastníkov konania na okolnosti rozhodujúce pre skutkové posúdenie prejednávanej veci.

Súd prvého stupňa sa pri dokazovaní v prejednávanej veci neriadil dôsledne týmito citovanými zákonnými procesnými ustanoveniami, vo veci rozhodol na prvom nariadenom pojednávaní bez prítomnosti účastníkov konania, avšak bez toho, aby poznal stanovisko žalovaného k predmetu konania, keďže žaloba mu nebola vôbec doručená, v dôsledku čoho aj odôvodnenie napadnutého rozsudku vychádza len z vyhodnotenia listinných dôkazov a tvrdení žalobcu, ktoré však žalovaný v podanom odvolaní spochybňuje a namieta.

Odvolací súd preto podľa ustanovenia zrušil rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. , pretože pokiaľ by posudzoval tvrdenia žalovaného a ním predložené dôkazy iba odvolací súd, bola by tým porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania a účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie výsluchom účastníkov a to predovšetkým k sporným tvrdeniam ( k vyúčtovaniu energií po ukončení fakturačného obdobia, z ktorého by mali byť zrejmé aj preddavky - ich výška a v nadväznosti na to doúčtovanie nedoplatku resp. preplatku a to s poukazom aj na čl. III Zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2008). Zároveň sa bude musieť súd vyporiadať aj s ostatnými námietkami odvolateľa uvedenými v odvolaní, vrátane započítacieho prejavu žalovaného, ktorý žalovaný v odvolaní vzniesol a v tejto súvislosti bude potrebné aj vyzvať žalovaného na predloženie písomného súhlasu prenajímateľa s vykonaním úprav (stavebných) na predmete nájmu. Až po vykonaní a doplnení dokazovania, jeho vyhodnotenia, vrátane právneho záveru súvisiaceho s uplatneným návrhom, bude možné vo veci spravodlivo rozhodnúť.

Záverom odvolací súd dodáva, že aj keď žalobca v prejednávanej veci rozsudok súdu prvého stupňa nenapadol, suma priznaná súdom prvého stupňa vo výroku napadnutého rozsudku (3.315,19 eur) nezodpovedá súčtu jednotlivých súm špecifikovaných vo výroku napadnutého rozsudku, aj keď je nesporné, že prvostupňový súd vychádzal z uplatneného žalobného petitu uvedeného v žalobe, navyše súd priznal žalobcovi ním uplatnenú sumu 33,19 eur s úrokom z omeškania od 9.12.2008 napriek tomu, že v zmysle predloženej zmluvy o nájme nebytových priestorov vznikol medzi účastníkmi konania nájomný vzťah od 1.1.2009.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne podľa ustanovenia aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.