Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_6Cpr-4-2012.pdf
PDF · 76.36 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cpr/4/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu B. T. Transport s. r. o., so sídlom Piaristická 6, 911 01 Trenčín, IČO: 36 331 171, zast. advokátskou kanceláriou agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému H. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX W., občanovi SR, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Janou Sekerešovou, zam. OS Zvolen ako súdny tajomník o 335,70 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 335,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z uvedenej sumy od 10. 05. 2011 do zaplatenia a to do 7 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátskej kancelárii agner & partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Špitálska 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 722 758 a to vo výške, vo výške 397,54 Eur, do 7 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 335,70 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne z uvedenej sumy od 10. 05. 2011 do zaplatenia. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil aj náhradu vzniknutých trov konania.
Stanovisko žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, pretože na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava - z tohto dôvodu mu bol ustanovený opatrovník.
Súd na základe skutočností opísaných v odôvodnení podaného žalobného návrhu, na základe listinných dôkazov, výzvy na zaplatenie zo dňa 19. 01. 2012 vyúčtovania pracovnej cesty 1021707, výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 28. 02. 2011 na sumu 200,-- Eur, zo dňa 28. 02. 2011 na sumu 736,-- Eur, vyúčtovania pracovnej cesty 1107807, započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 21. 06. 2011, dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 29. 01. 2010, pracovnej zmluvy zo dňa 29. 01. 2010 a ostatných listinných a iných dôkazov zistil tento skutkový stav:
Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 29. 01. 2010 pracovnú zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vykonávať pre žalobcu prácu na pracovnom mieste vodič MKD. V tento istý deň žalobca so žalovaným uzavrel aj dohodu o hmotnej zodpovednosti.
Žalobca v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve vysielal žalovaného na pracovné cesty a to najmä do zahraničia. Zároveň žalobca ako zamestnávateľ poskytol žalovanému - ako svojmu zamestnancovi aj preddavok na náhrady v zmysle zákona o cestovných náhradách, ktorých prevzatie na výdavkovom doklade žalovaný potvrdil svojim podpisom. Žalovaný vykonal v pracovnom pomere u žalobcu poslednú pracovnú cestu v dňoch 07. 04. 2011 - 11. 04. 2011. Po absolvovaní pracovnej cesty bol
žalovaný povinný do 10 pracovných dní odo dňa jej skončenia (t. j. od 12. 04. 2011) predložiť žalobcovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil riadne a včas, nevyúčtoval a ani nevrátil poskytnutý preddavok cestovných náhrad v celkovej výške 335,70 Eur. Z tohto dôvodu vznikol schodok na zverených hodnotách v uvedenej výške za ktorý zodpovedá žalovaný.
Žalobca doručil dňa 19. 01. 2012 žalovanému výzvu na zaplatenie, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, avšak neúspešne, pretože žalovaný na výzvu nereagoval, zásielku si neprevzal a svoju povinnosť si nesplnil.
Žalobcovi potom nezostávalo nič iné, len domáhať sa svojho práva podaním žaloby na súd, kde si žalobca uplatnil splnenie povinnosti žalovaným a to uhradiť schodok, ktorý vznikol z titulu nevyúčtovania poskytnutých preddavkov cestovných náhrad v žalovanej výške.
Žalovaný sa k veci nevyjadril, na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava, preto mu bol ustanovený opatrovník.
Podľa § 182 ods. 1 zákonníka práce v znení neskorších predpisov ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
Podľa § 36 ods. 1, 3 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady podľa tohto zákona do sumy predpokladaných náhrad pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady iba na žiadosť zamestnanca. Zamestnávateľ môže v prípade potreby poskytnúť preddavok jedným rozhodnutím pre viacerých zamestnancov a na viacero pracovných ciest zamestnanca.
Podľa § 36 ods. 7 Zákona o cestovných náhradách zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.
S poukazom na zhora uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie súd v intenciách zákonných ustanovení mal za to, že žaloba žalobcu je plne opodstatnená a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Súd zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Žalobca bol v konaní úspešný, preto v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní mu súd priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia v zmysle § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 149 OSP vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku a to na základe písomnej a podrobnej špecifikácie vyčíslených trov zo dňa 04. 03. 2013.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).