Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-309-2012.pdf
PDF · 93.25 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/309/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., ul. A. T. č. XXX/XX, 2/ P. P., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., ul. A. T. č. XXX/XX, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom A., ul. Q. č. XXX/XX, proti odporcom: 1/ E. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Jozefom Uličným, advokátom, so sídlom D., F. č. XXXX, 2/ G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. č. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam o odvolaní navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu v Námestovo č. k. 8C/95/2011-50 zo dňa 25. apríla 2012, takto:
rozhodol:
rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ zamietol. Navrhovateľov 1/ a 2/ zaviazal k povinnosti nahradiť odporcovi 1/ trovy konania vo výške 309,98 eur, a to ich zaplatením k rukám právneho zástupcu odporcu 1/ JUDr. Jozefa Uličného, advokáta, F. XXXX, D., v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Odporkyni 2/ náhradu trov konania voči navrhovateľom 1/ a 2/ nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil vykonaním dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že navrhovatelia v danej veci nepreukázali nadobudnutie výlučného vlastníckeho práva k časti parcely EKN 10162 v k. ú. N., ktorej zodpovedajú parcely vytvorené geometrických plánom č. LS 90/2004 zo dňa 10.11.2004, vyhotoveným Ing. D. Q. ako CKN 1152/22 TTP o výmere 517 m2, CKN 1156/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2, a CKN 1156/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2, v k. ú. N.. Pokiaľ v prejednávanej veci odvodzovali navrhovatelia svoju dobromyseľnosť od dobrovoľnej dohody zo dňa 28.04.1971, túto súd vyhodnotil ako do tej miery za neurčitú, že ju treba považovať za neplatnú podľa § 37 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu jej podpísania podľa ktorého ustanovenia sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Z dohody nevyplýva, ktorá konkrétna časť EN parcely 10163 v rozsahu 1 s výmerou 422 m2, mala byť jej predmetom, čo bolo možné v prípade prevodu časti parcele vymedziť iba geometrickým plánom, ktorý by nespochybniteľne určil predmet prevodu. Odhliadnuc od tohto nedostatku spôsobujúcej neplatnosť dohody je treba zdôrazniť, že v čase uzavretia dohody platilo ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v tom znení, že k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná aj registrácia štátnym notárstvom a vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy. K takejto registrácii predmetnej dobrovoľnej dohody štátnym notárstvom v danom prípade nedošlo. Ak teda v čase uzavretia dohody (ako prípadného domnelého titulu) predmetné ustanovenie jasne a jednoznačne určovalo, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zmluvou sa vyžaduje jej registrácia a vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy štátnym notárstvom, je možno považovať omyl navrhovateľov spočívajúci v domnienke, že sa na základe dohody stali vlastníkmi, dohodou bližšie neurčenej polovice EN parcely 10163, za omyl objektívne ospravedlniteľný. Navrhovatelia sa nemohli objektívne cítiť vlastníkmi časti parcely ak nemali zmluvu registrovanú štátnym notárstvom, tak ako to vtedajšia právna úprava vyžadovala. Vzhľadom na to, tvrdenie o ich dobromyseľnosti spadá iba do kategórie subjektívneho, nie objektívneho presvedčenia
o nadobudnutí vlastníckeho práva, a teda predmetná dohoda nemohla u nich z objektívneho hľadiska založiť dobromyseľnosť ako jednu z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom k 01. 01. 1992. Konštatoval, že preto už je bez významu zaoberať sa otázkou či vlastníkom pôvodnej EN parcely 10163 bol nielen otec odporkyne 2/ ale aj právny predchodca odporcu 1/ a nebolo tak potrebné ani žiadať evidenciu užívacích vzťahov k predmetnej parcele. V závere pojednávania predložený geometrický plán z roku 1977 nie je sám o sebe spôsobilý dokázať vlastníctvo navrhovateľov, keď nebol súčasťou príslušného právneho úkonu, s ktorým by sa podľa práva prevod vlastníckeho práva spájal. Súd preto návrh navrhovateľovi 1/, 2/ zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/. Navrhli aby krajský súd napadnutý rozsudok zmenil alebo aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Namietali nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu, lebo toto rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a neprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnili sa so závermi okresného súdu, jeho dôvodmi o ktoré oprel svoje rozhodnutie, a to otázky neurčitosti dobrovoľnej dohody zo dňa 28. 04. 1971 a najmä s názorom okresného súdu, že pre platnosť dohody o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa v čase kedy bola uzavretá dobrovoľná dohoda vyžadovala registrácia zmluvy štátnym notárstvom. Uvádzali, že ak by bola dobrovoľná dohoda zo dňa 28. 04. 1971 napísaná na MNV v Zuberci medzi U. W. a U. P., registrovaná štátnym notárstvom potom by sa jednalo v tom čase, v roku 1971 o perfektný právny úkon a navrhovatelia by boli na jej základe zapísaní ako vlastníci k predmetnej nehnuteľnosti, teda by nevznikol neistý právny stav, ako teraz a nebolo by potrebné domáhať sa určenia vlastníckeho práva vydržaním. V prejednanej veci nedošlo na základe dobrovoľnej dohody k nadobudnutiu vlastníctva. Táto nemala všetky náležitosti právneho úkonu vyžadujúceho právnym stavom v roku 1971 t.j. nebola registrovaná štátnym notárstvom, nemala všetky náležitosti perfektného právneho úkonu. Je však nesporné, že z obsahu dobrovoľnej dohody vyplýva, že jej účastníci sa dohodli na predaji a kúpe 1 parcele 10163 v k.ú. N. a navrhovatelia aj zaplatili kúpnu cenu, a to naturálne. Svedčí o tom aj text pri podpisoch účastníkov dobrovoľnej dohody pri mene odstupujúceho majiteľa U. W. a pri mene U. P. nový majiteľ pôdy, z čoho vyplýva zrejmý úmysel previesť vlastnícke právo. Ako protihodnotu t.j. kúpnu cenu dali navrhovateľovi U. W. konský povoz, ktorý sami vyrobili. Cena konského povozu v tom čase bola adekvátnou protihodnotou vo vzťahu k cenám pozemku TTP v roku 1971. Navrhovatelia na základe tejto dobrovoľnej dohody vstúpili do oprávnenej držby pozemku. Táto skutočnosť má podľa ich názoru význam pre posúdenie dobromyseľnej držby. Neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním (R44/1996). Uvádzali, že U. W. vedel o tom, že navrhovatelia si na pozemku postavili chatu, vedel ktorú časť pozemku užívajú a nikdy ani on ani žiadna tretia osoba navrhovateľov v držbe nerušila. Navrhovatelia užívali od roku 1971 až doposiaľ sporné nehnuteľnosti bez toho, aby boli voči nim uplatnené akékoľvek nároky tretích osôb. Zaplatenie kúpnej ceny za pozemok formou naturálneho plnenia potvrdila aj odporkyňa v 2/ rade na pojednávania dňa 25.04.2012. Navrhovatelia pri uzatváraní dobrovoľnej dohody rokovali s U. W., právnym predchodcom odporkyne 2/, ktorý ich ubezpečil, že je vlastníkom pozemku, prevzal od nich konský povoz ako náhradu za pozemok a o tom, že je len podielovým spoluvlastníkom nemali navrhovatelia žiadnu vedomosť. V dobrovoľnej dohode U. W., vyslovene prehlásil, že je vlastníkom a užívateľom pozemku „žriedla“ parcela 10163. Rokovanie prebiehalo na bývalom MNV v Zuberci a túto dohodu podpísal ako svedok aj syn U. W., U. W. a predseda MNV v Zuberci. Navrhovatelia boli v presvedčení, že nadobúdajú od vlastníka. To, že U. W. nebol výlučným vlastníkom sa dozvedeli až pred súdnym konaním, keď si chceli usporiadať vlastnícke právo k pozemku. Zdôraznili, že ani zo strany spoluvlastníka E. W. ani jeho právneho nástupcu, odporcu v 1/ rade nikdy neboli vo svojej držbe rušení. Žiadna osoba si vlastnícke právo na sporné nehnuteľnosti užívané navrhovateľmi neuplatňovala. Zapísaní vlastníci na liste vlastníctva odporcovia 1/, 2/ voči ním svoje vlastnícke právo nikdy neuplatňovali. Mali za to, že okresný súd si vo veci osvojil nesprávny právny názor. Boli v presvedčení, že splnili všetky podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a to dobromyseľný vstup do držby, držbu viac ako 10 rokov, kedy so spornými pozemkami nakladali ako s vlastnými, ktoré okolnosti sú podložené objektívnymi okolnosťami, a to vstup do držby na základe dobrovoľnej dohody zo dňa 28. 04. 1971, výstavba chaty na sporných pozemkoch na základe riadneho stavebného povolenia a nerušené užívanie po celú dobu držby so započítaním držby pred obdobím 01. 01. 1992. V tomto smere poukázali na rozhodnutie R83/2002. Uvádzali, že sa nezmocnili
sporného pozemku svojvoľne, ale práve na základe dobromyseľnej dohody, a na jej základe vstúpili do dobromyseľnej držby. Na pozemku si postavili na základe stavebného povolenia vydaného ONV Dolný Kubín zo dňa 21. 05. 1971 rekreačnú chatu. Aj stavebný úrad vydávajúci stavebné povolenie považoval stavebníka za oprávneného držiteľa pozemku, inak by mu stavebné povolenie nevydal. Navrhovatelia nakladali s nehnuteľnosťou ako s vlastnou, postavili na nej chatu, vykonávali na nej terénne úpravy a udržiavali ju ako vlastnú. V tejto súvislosti poukázali na ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka , druhá veta. Ich držba užívania pozemku a výkon práv k nemu s obsahom vlastníckeho práva neboli zo strany zapísaných vlastníkov nikdy rušené. Ich vlastnícke právo bolo rešpektované a vlastníci si neuplatňovali vlastnícke práva k sporným pozemkom ani po zmene spoločensko-ekonomických pomerov po roku 1989 až doposiaľ, oni navrhovatelia v držbe nikým neboli rušení. Mali za to, že k sporným nehnuteľnostiam splnili všetky podmienky vlastníckeho práva vydržaním.
Odporca v 1/ rade vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov vyjadril nesúhlas s dôvodmi odvolania.
Mal za to, že jeho právny predchodca nikdy neuzavrel s navrhovateľmi žiadnu zmluvu alebo dohodu, z ktorej by vyplývalo užívateľské alebo vlastnícke právo navrhovateľov. Jeho právny predchodca bol nepretržite zapísaný ako spoluvlastník v pozemno-knižnej zápisnici pre k. ú. N., neskôr na LV XXXX pre k. ú. N.. Pozemková kniha ako aj kataster nehnuteľnosti sú verejnými knihami, do ktorých má právo každý nahliadnuť. Navrhovatelia preto museli vedieť a vedeli, že odporca 1/ resp. jeho právny predchodca je podielovým spoluvlastníkom, s výškou spoluvlastníckeho podielu 1. Odvolávanie sa navrhovateľov na dobrovoľnú dohodu zo dňa 28. 04. 1971 je právne irelevantné, lebo jej účastníkom nebol spoluvlastník teda odporca 1/, resp. jeho právny predchodca. Nikto iný nemôže previesť vlastnícke právo na 3. osobu než vlastník. Právny predchodca odporkyne 2/ nemohol previesť v žiadnej dohode vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu odporcu 1/ vo výške 1 na navrhovateľov, lebo ho nevlastnil. Navrhovatelia neuviedli žiaden právny úkon na základe ktorého by odporca 1/ previedol na nich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ku ktorým sa domáhajú vlastníckeho práva. V žiadnom prípade sa podľa neho nemohlo u navrhovateľov jednať o dobromyseľnú držbu. Navrhovatelia vedeli, že odporca 1/ je podielovým spoluvlastníkom a užíval pozemok EKN parcela 10163/2 TTP vo viacročných cykloch, podľa dohody s ostatnými spoluvlastníkmi. Odporca 1/ bol ochotný vyporiadať spoluvlastnícke právo k predmetnému pozemku s navrhovateľmi, a to tak, že im ponúkol odpredaj pozemku za cenu obvyklú v Zuberci. Navrhovatelia neboli ochotní uhradiť odporcovi obvyklú kúpnu cenu, ale len maximálne 2 eurá za m2, nakoľko odporca 1/ nesúhlasil s odpredajom pod cenu, rozhodli sa navrhovatelia vykonať kroky, aby sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností bezplatne.
Odporkyňa 2/ sa k odvolaniu navrhovateľov 1/, 2/ písomne nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.) pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1, 2 O. s. p. z týchto dôvodov:
V preskúmavanej veci z návrhu na začatie konania, ktorý navrhovatelia 1/, 2/ podali na Okresnom súde v Námestove dňa 11.08.2011 vyplynulo, že sa domáhali výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vytvorených geometrickým plánom č. LS 90/2004 zo dňa 10. 11. 2004, Ing. D. Q. ako novovytvorené parcele CKN 1152/22 TTP o výmere 517 m2, CKN 1156/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2, a CKN 1156/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2, ktoré boli vytvorené z parcele EKN 10163/2 TTP o výmere 975 m2, zapísanej na LV č. XXXX k. ú. N.. V návrhu uvádzali, že dňa 28.04.1971 bola spísaná medzi navrhovateľom 1/ a dnes už nebohým U. W., bytom N. XX „dobrovoľná dohoda“ na základe ktorej U. W. ako výlučný vlastník a užívateľ pôdy v miestnom názve „Žriedla“ parcelu podľa katastrálnej mapy EN 10163 previedol v 1 o rozlohe 422 m2, na stavbu chatky navrhovateľovi 1/. Dohoda bola podpísaná účastníkmi a svedkami synom U. W. a predsedom MNV. Pri podpise dohody bol označený U. W. ako odstupujúci majiteľ a navrhovateľ 1/ ako nový majiteľ. Poukázali na to, že účastníci
dohody touto dohodou prejavili vôľu prevodu a nadobudnutia vlastníctva k časti pozemku č. 10163. Dohoda bola overená MNV v Zuberci 28. 04. 1971. Podľa navrhovateľov bolo nesporné, že obsahom dohody bol prejav vôle účastníkov dohody, ktorý smeroval k prevodu vlastníctva 1 parcele CKN 10163 v k. ú. N., teraz EKN 10163/2 TTP o výmere 975 5 m2, zapísané na LV č. XXXX k. ú. N.. Uvádzali, že vstúpili do užívania parcele v roku 1971 a na jej časti si postavili chatu č. 648 a od roku 1971 túto časť parcele 10163 užívajú nerušene a bez nároku tretích osôb. Poukázali na to, že majú naliehavý právny záujem na usporiadaní vlastníckych vzťahov, v časti nimi nadobudnutej parcele 10163, pretože na časti tejto parcele majú chatu a zvyšok užívajú ako priľahlý pozemok k chate. Cítia sa byť vlastníkmi nimi nadobudnutej a užívanej parcele, nie sú doposiaľ zapísaní na liste vlastníctva a len rozhodnutím súdu dosiahnu súlad právneho stavu so stavom faktickým. Ich naliehavý právny záujem je daný neistotou ich postavenia k nehnuteľnosti, ktorej sa cítia byť vlastníkmi, ale nie sú ako vlastníci zapísaní na liste vlastníctva. Uvádzali, že dali vyhotoviť geometrický plán 10. 11. 2004 Ing. D. Q. na nimi užívanú časť parcely 10163/2, pričom novovytvorené parcele užívajú dobromyseľne na základe dobrovoľnej dohody ako vlastné od roku 1971 až dodnes. Tvrdili, že vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudli ako manželia do BSM v 1/1 vydržaním a to splnením podmienok vydržania podľa ust. § 134 ods. 1 OZ ku dňu 01. 01. 1992, kedy do doby vydržania si započítavajú aj dobu pred 01. 01. 1992.
Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi a výsluchom účastníkov konania. Vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 25.04.2012 tak, že návrh navrhovateľov zamietol.
Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patrí. Dobrá viera je psychicky stav držiteľa, takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia t.j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby). Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí aby bol daný aj domnelý (putatívny) právny dôvod. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu taký právny dôvod svedčí.
Neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutia vlastníctva vydržaním (R44/96).
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom vecí, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.
Pre vydržanie treba do doby oprávnenej držby započítať aj dobu pred 01.01.1992. Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 01.01.1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 01.01.1992, do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom (R83/2002).
Odvolací súd s poukazom na obsah spisu prvostupňového súdu mal za to, že odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ je dôvodné. Prvostupňový súd neposudzoval otázku dobromyseľnosti navrhovateľov 1/, 2/ z hľadísk právne významných resp. nezadovážil si dostatočné skutkové podklady pre svoj záver, že by navrhovatelia 1/ ,2/ užívali sporné nehnuteľnosti nedobromyseľne. Preto záver prvostupňového súdu, že navrhovatelia1/, 2/ nenadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, treba považovať za predčasný a teda nesprávny. Z týchto dôvodov rozhodnutie prvostupňového súdu bolo zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne dôsledne vypočuť účastníkov konania na otázku či navrhovatelia 1/, 2/ skutočne pokojne, dobromyseľne a nerušene od roku 1971 užívali nehnuteľnosti uvedené v žalobnom návrhu. S poukazom na tú skutočnosť, že sa jedná o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prvostupňový súd zváži vykonanie ohliadky na mieste samom za účasti účastníkov prípadne znalca a svedkov, ktorí boli účastní pri úkone „ dobrovoľnej dohode“ zo dňa 28. 04. 1971.
Po doplnení dokazovania v naznačenom smere prvostupňový súd vo veci opätovne rozhodne a v novom rozhodnutí rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .