Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8Co-12-2012.pdf
PDF · 100.01 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/12/2012
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: O. K., G. J. J.. XX, G., zastúpenej JUDr. Annou Rumplovej, advokátkou, so sídlom Homolova 12, Bratislava, proti odporcovi: S. Q., G. Š. X, N. Z., L. Z.. V. G., advokátkou, so sídlom Štúrova 13, Bratislava,
Q. L. XX.XXX,- Sk (X.XXX,XX D.) N. K.D., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného N. G. F., L. O. XX.N. XXXX, Č..H.. XXC/XX/XXXX-XXX, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu X.XXX,XX D. N. Ú. L. Q. XX% V. Q. XX. X. XXXX O. zaplatenia a trovy konania vo výške X.XXX,XX D.. Po doplnení dokazovania; po tom, ako bol uznesením H. N. I. G. Č..H.. XCo XXX/XXXX - XX L. O. XX. X. XXXX, skorší rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie; zistil, že niekedy v roku XXXX skončil odporcovi prenájom priestorov v K., kde mal svoju dielňu a uskladnené veci, a preto keď mu pán Z. S. ponúkol, že tieto veci si môže u neho uskladniť - v rodinnom dome v K. S., a v mesiacoch N. M. Q. XXXX Y. I. Q. O. O. K. S. M. J. I. V. XXXX, keď sa ho opýtal, kedy si môže uskladnené veci od neho vyzdvihnúť, tento mu povedal, že až keď mu zaplatí XX XXX,- Sk za ich uskladnenie, s čím odporca nesúhlasil, odmietol túto sumu zaplatiť, pričom v súčasnosti už p. S. I. V. O. I. K. S. nebýva a veci mu doposiaľ nevrátil, domnieva sa preto, že ich predal, ale nevie to dokázať. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 48 ods. 2, § 664, § 421, § 451, § 517 ods. 1, § 520 Občianskeho zákonníka. Na základe výsledkov dokazovania mal jednoznačne preukázané, že odporca po tom, ako navrhovateľke O. I. P. XXXX dodal, uplatnením vád v záručnej dobe - I. S. XXXX - tieto od navrhovateľky na opravu sám prevzal. Pokiaľ vypovedal, že sa s navrhovateľkou dohodol, že dvere zoberie naspäť do dielne a nanovo ich premorí a prebrúsi, dospel k záveru, že z toho je zrejmé, aké vady navrhovateľka reklamovala. Konštatoval, že odporca v konaní potvrdil, že do týždňa navrhovateľke zavolal, že sa to nedá premoriť, lebo je tam už napustený lak a neskôr jej sám ponúkol, že dvere odpredá. Medzi účastníkmi teda nebolo sporné, že by odporca od navrhovateľky neprevzal v záručnej dobe v S. XXXX šesť kusov interiérových dverí, ktoré mali byť predmetom jeho záväzku, pričom tieto prevzal za účelom ich opravy, avšak tieto opravené neboli. Vzhľadom na to, že v priebehu súdneho konania došlo k odcudzeniu sporných interiérových dverí vinou odporcu a nebolo možné znaleckým dokazovaním preukázať ich vady, nárok navrhovateľky na vrátenie peňazí za zloženú zálohu na vyhotovenie dverí prekvalifikoval na zodpovednosť odporcu za bezdôvodné obohatenie, kedy navrhovateľka nemala ani zálohu, ani objednané dvere. Konštatoval, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vzniká aj vtedy, ak dôjde k strate prevzatej veci, keď nie je známe, kde sa vec nachádza a či vôbec existuje. Odporca sa tak mohol zbaviť svojej zodpovednosti pokiaľ by preukázal, že by ku škode bolo došlo aj vtedy, keby dvere neprevzal, teda v dôsledku povahy veci, čo však tento prípad nebol. V danom prípade sa škode dalo zo strany odporcu zabrániť tým, že by dvere riadne opatroval,
čo však neučinil a svojím nezodpovedným konaním tak navrhovateľke jednoznačne spôsobil škodu. Uviedol, že nebolo vecou súdu skúmať a zisťovať, kde sa sporné dvere v súčasnosti nachádzajú, v akom sú stave, nakoľko vzhľadom na objektívnu povahu tejto zodpovednosti nie sú rozhodujúce skutočnosti ako došlo k poškodeniu, strate, prípadne k zničeniu prevzatej veci, alebo či tento stav niekto zavinil. So zreteľom na uvedené dospel k záveru, že odporca sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil a preto je povinný toto obohatenie vydať, keďže za bezdôvodné obohatenie možno jednoznačne považovať i prípad uzavretia dohody o obstaraní veci - interiérových dverí , zverenie navrhovateľky peňazí odporcovi na ich obstaranie, ktoré sa napokon neuskutočnilo, ide teda o prípad plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že za stratu týchto dverí je zodpovedná navrhovateľka, pretože ju vyzval na ich vrátenie, keďže dvere opravené neboli a ona ich vydala odporcovi práve na vykonanie ich opravy v záručnej dobe. Keďže odporca sa dostal do omeškania, priznal navrhovateľke aj úroky z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, aby bol návrh zamietnutý dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a to tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, a preto nedostatočne zistil skutkový stav veci. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v odôvodnení svojho rozhodnutia nerozlišuje dve úplne odlišné právne kvalifikácie, a to zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie. Namietal, že by jeho vinou, resp. jeho nezodpovedným konaním spôsobil navrhovateľke škodu, keďže dvere mal z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu riadne uskladnené a skutočnosť, že dvere boli v priebehu sporu odcudzené; v ktorej veci podal aj trestné oznámenie; nemohol nijako ovplyvniť. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nepostupoval v intenciách pokynov odvolacieho súdu, keď vôbec opätovne nevypočul účastníkov konania a mal snahu sa primárne zaoberať skúmaním stavu predmetných reklamovaných dverí bez toho, aby si najskôr vyriešil právne otázky v zmysle pokynu odvolacieho súdu, a teda to, či boli vady uplatnené riadne a včas, aké konkrétne vady boli uplatnené, aký nárok si vo vzťahu, ku ktorej konkrétnej vade navrhovateľka uplatnila, či sú tieto nároky dôvodné a či bol takýto úkon z jej strany urobený platne. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa vôbec neobsahuje právne zdôvodnenie v intenciách pokynu odvolacieho súdu a časť odôvodnenia rozsudku venovaná právnemu zdôvodneniu je zmätočná a nejasná, z odôvodnenia nie je zrejmé akými úvahami sa súd riadil pri hodnotení rozhodujúcich skutočností významných pre rozhodnutie sporu a predovšetkým ako vec právne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, ktoré konkrétne vady mala navrhovateľka u neho reklamovať. Odôvodnenie rozsudku skôr nasvedčuje tomu, že súd prvého stupňa zobral za dokázané všetky skutočnosti uvádzané navrhovateľkou, že sa stotožnil aj s tvrdením navrhovateľky, že táto od zmluvy odstúpila, ktorá skutočnosť sa však v odôvodnení rozsudku nikde neuvádza a tiež nie je jasné z akého dôvodu sa v ňom uvádzajú právne tézy týkajúce sa náhrady škody. Ak totiž podľa súdu prvého stupňa navrhovateľka odstúpila od zmluvy, tak sa táto zrušila ex tunc s dôsledkom spočívajúcim v bezdôvodnom obohatení na strane odporcu, dôsledkom takéhoto odstúpenia je potom to, že zhotovovaná vec zostane jeho vlastníctvom, a teda jej ďalší právny osud by mal byť pri takejto kvalifikácii irelevantný. Súd prvého stupňa sa však v odôvodnení rozhodnutia z neznámych dôvodov zaoberal aj zodpovednosťou za škodu pri prevzatí veci. Opakovane zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia postráda základné atribúty pre jeho zrozumiteľnosť, teda jasné vymedzenie toho, čo mal súd za dokázané a akým spôsobom skutkový stav právne kvalifikoval. Čo sa týka existencie samotných vád, vytýkal súdu prvého stupňa, že v odôvodnení rozsudku nevymedzil vady, existenciu ktorých považoval za dokázanú a ani sa dôsledne nezaoberal tým, či konkrétna vytýkaná vlastnosť je vadou. Ak mal za preukázané, že žiadosť navrhovateľky o vrátenie zálohy a odmietnutie prevzatia dverí treba považovať za zrušenie zmluvy, bolo potrebné následne ustáliť, ktoré z viacerých skutkových podstát zodpovednosti za vady mala byť naplnená v súvislosti s uplatnením si tohto práva zo zodpovednosti za vady.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že až po vrátení veci odvolacím súdom v priebehu konania vyšlo najavo, že o predmetné dvere sa odporca riadne nepostaral a tieto boli pravdepodobne odcudzené, a preto jej ich nemôže vrátiť ani keby preukázal, že tieto sú bez vád a spôsobilé na riadene užívanie. Úlohou nariadeného znaleckého dokazovania malo byť ustálenie, či je povinná predmetné dvere prevziať a nemá právo na zaplatenie žalovanej sumy alebo či dvere majú reklamované vady, či tieto boli voči odporcovi riadne uplatnené a či došlo k dohode o vrátení zaplatenej sumy po odpredaji dverí s následnou výzvou vrátiť zálohu po oznámení, že predaj dverí nie je možný.
V danom prípade by jej odporca v súčasnosti nemohol poskytnúť predmetné dvere, aj keby boli bez vád a ona by o ich poskytnutie žiadala s poukazom na ustanovenie § 575 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odporca dôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie nie je možné preskúmať z hľadiska jeho zákonnosti a vecnej správnosti v dôsledku nedostatku dôvodov, ktoré viedli súd prvého stupňa k jeho záverom o nároku navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Inou vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdom konaní. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Na takúto vadu konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada aj keď nebola výslovne v odvolaní namietaná (§ 212 ods. 3 O.s.p.). O takúto inú vadu konania ide aj vtedy ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie v súlade so zákonom a spôsobom upraveným v zákone alebo ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v dôsledku absencie náležitostí podľa § 157 ods. 2 O.s.p..
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci, nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, avšak vo všetkých svojich častiach musí zodpovedať zákonným požiadavkám uvedeným v § 157 O.s.p. Toto ustanovenie vo svojom odseku 2 vymedzuje obligatórne náležitosti odôvodnenia rozsudku, ktoré má svoj význam z hľadiska kontroly správnosti rozhodnutia a postupu súdu pri jeho vydávaní, resp. z hľadiska preskúmateľnosti zákonnosti, opodstatnenosti a spravodlivosti jeho výroku, ktorý musí zodpovedať právnemu posúdeniu skutkových zistení nadobudnutých na základe vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia rozsudku musí predovšetkým vyplývať, čoho sa navrhovateľ domáhal svojím žalobným návrhom, na základe akých rozhodujúcich skutočností a z akých dôvodov, v čom spočívala obrana a námietky odporcu, aké dôkazy boli vo veci vykonané, resp. prečo neboli vykonané ďalšie navrhované dôkazy, akými úvahami sa súd spravoval pri ich hodnotení, a teda ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, k akým skutkovým zisteniam na tomto základe dospel, podľa akých ustanovení právnych predpisov zistený skutkový stav posúdil a v konečnom dôsledku je potrebné, aby súd vyložil, na základe akých úvah a k akým právnym záverom dospel. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Jednotlivé skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním treba vyhodnotiť z hľadiska ich významu pre posúdenie veci, ich pravdivosti a hodnovernosti a to aj v ich vzájomných súvislostiach a následne výsledky takéhoto hodnotenia premietnuť do záveru o skutkovom stave veci rozhodnom pre jej právne posúdenie, ktoré predpokladá úvahy súdu o tom, prečo podriadil zistený skutkový stav práve pod konkrétne ustanovenia zákona, ako tieto vyložil a aké práva a povinnosti účastníkov konania na ich základe vo vzťahu k predmetu konania dovodil. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť jasným, zrozumiteľným a presvedčivým podkladom pre zistenie opodstatnenosti výroku súdneho rozhodnutia. Iba uvedenie všeobecných téz či abstraktných myšlienok nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať spôsobom uloženým v § 157 ods. 2 O.s.p. je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie účastníkov konania, že súd sa ich vecou dostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností v záujme zabezpečenia efektívnej ochrany porušených či ohrozených práv a oprávnených záujmov (§ 1 O.s.p.). Dodržanie zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že súd sa v ňom adekvátne, čo do myšlienkových postupov racionálne
logickým spôsobom, vysporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré inak v konaní vyšli najavo a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami účastníkov konania, na ktorých spočívajú ich námietky a je založená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Porušenie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozsudku znamená upretie jeho práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, a súčasne odníma mu možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne jeho výrok nevyplýva, teda nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre tento výrok, odvolací súd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší, hoci by sa aj výrok ukázal správny pri náležitom odôvodnení, neprináleží totiž odvolaciemu súdu svojím rozhodnutím odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu nahrádzať.
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že navrhovateľka sa domáha v konaní
vrátenia zálohy zaplatenej odporcovi za vyhotovenie dverí na základe zmluvy o zhotovení veci na zákazku , titulom zodpovednosti odporcu za vady dodaných dverí.
Závery súdu prvého stupňa o potrebe prekvalifikovania tohto nároku navrhovateľky na zodpovednosť odporcu za bezdôvodné obohatenie; keďže navrhovateľka nemá ani zálohu ani dvere; s tým, že pokiaľ boli dvere odcudzené, odporca jej spôsobil škodu a následné priznanie nároku na vrátenie zálohy na základe § 421 a 451 Občianskeho zákonníka, považuje aj odvolací súd za zmätočné, nejasné , nezrozumiteľné, vnútorne protirečivé, navyše nerešpektujúce uznesenie odvolacieho súdu č.k. XCo XXX/XXXX - XX L. O. XX. X. XXXX, ktorým bol už skorší rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, z ktorého hľadiska sú jeho skutkové a právne závery ničím nepodložené, a teda neudržateľné.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nemožno zistiť, na základe čoho mal preukázané aké konkrétne vady (drsný povrch, iné vyhotovenie dvojkrídlových dverí, farba morenia) navrhovateľka u odporcu reklamovala v záručnej dobe, aké konkrétne práva zo zodpovednosti za vady vo vzťahu ku každej jednotlivej vytknutej vade dverí si u odporcu uplatnila, či bezplatné odstránenie vady ( opravu) alebo zrušenie zmluvy (odstúpenie) . Súd prvého stupňa vôbec neuviedol, prečo považoval vytknuté nedostatky za vady zhotovenej veci, či tieto boli odstrániteľné alebo neodstrániteľné, a vôbec právne neposúdil, či navrhovateľkou uplatňované konkrétne právo zo zodpovednosti za vady bolo opodstatnené.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa neuviedol či a ako došlo k zániku záväzku, teda či došlo k dohode účastníkov konania o zrušení zmluvy a vrátení peňazí, alebo či posúdil žiadosť navrhovateľky na vrátenie zálohy a odmietnutie prevzatia dverí za odstúpenie od zmluvy a žiadnym spôsobom nevyhodnotil ňou uplatňovaný nárok na vrátenie zálohy z hľadiska ustanovenia § 648 Obč. zákonníka.
Pokiaľ by súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka si oprávnene uplatnila u odporcu nárok na zrušenie zmluvy z dôvodu, že išlo o neodstraniteľné vady, pre ktoré nemožno vec riadne užívať ako vec bez vady (§ 648 ods. 2 Obč.zák.), nastali by právne účinky predpokladané v ust. § 457 Obč. zák., a obidvaja účastníci zrušenej zmluvy by si boli povinní vrátiť vzájomné plnenia, teda navrhovateľke by vznikla povinnosť vydať odporcovi dvere oproti povinnosti odporcu vrátiť navrhovateľke zálohu a keďže navrhovateľka vyhotovené dvere nemá, nemohla by jej tak ani vzniknúť povinnosť tieto odporcovi, ktorý sa stal ich vlastníkom, vydať, prípadne by jej povinnosť zanikla, nakoľko by sa stalo vzájomné plnenie z jej strany dodatočne nemožným (§ 575 Obč. zák.), keďže dvere boli odporcovi odcudzené. Odstúpením od zmluvy by tiež nastali účinky podľa § 48 ods. 2 Obč.zák., zmluva by sa zrušila od začiatku, a teda vlastníkom veci by sa stal odporca a navrhovateľke by oproti tomu vznikol nárok na vrátenie zálohy, avšak výlučne na základe ust. § 457 Obč. zák. a nie, ako uviedol súd prvého stupňa na základe § 451 Obč. zák.. Nakoľko navrhovateľka sa vlastníčkou dverí nestala, nemohla jej potom zo strany odporcu vzniknúť ani škoda na majetku ich odcudzením, nakoľko došlo ku strate veci vo vlastníctve odporcu.
Pokiaľ by bolo preukázané, že došlo ku zrušeniu zmluvy na základe dohody účastníkov konania (§ 570 Obč. zák.), potom je týmto novým právnym vzťahom účastníkov daný právny základ pre nárok navrhovateľky na vrátenie zálohy (§ 573 Obč.zák.), ktorá jej potom nemôže byť priznaná titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ako sa mylne domnieva súd prvého stupňa.
S poukazom na uvedené potom odporca dôvodne argumentuje tým, že ďalší právny osud dverí je, z hľadiska nárokov uplatňovaných navrhovateľkou v tomto konaní, úplne irelevantný.
K nároku navrhovateľky na náhradu škody podľa § 421 Obč. zák. je potrebné poukázať na ust. § 510 Obč. zák. podľa ktorého síce uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady nebráni uplatňovaniu si náhrady škody ; vždy je však potrebné rozlišovať či ide o vadu samotného predmetu zmluvy alebo o náhradu za škodu, ktorá vznikla z vady veci. Majetková ujma, ktorá vznikla následkom porušenia povinnosti zhotoviteľa zhotoviť objednávateľovi vec riadne / bez vád, je odškodniteľná v rámci náhrady škody, a teda škoda predstavuje ujmu, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia, teda ujmu, ktorá z vady vznikla a nie ujmu spočívajúcu vo vadnosti samotného predmetu plnenia. Oba nároky možno uplatňovať popri sebe, každý z nich možno uplatňovať nezávisle od seba, avšak nárokov, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za vady, sa nemožno úspešne domáhať z titulu náhrady škody, čo platí aj naopak. Teda nároky objednávateľa zo zodpovednosti za vady nevylučujú jeho nárok na náhradu škody, a to bez ohľadu na to, či práva zo zodpovednosti za vady si uplatnil alebo nie. Ako náhradu škody však nemožno uplatniť to, čo zodpovedá právam zo zodpovednosti za vady veci. Plnenia poskytnuté z titulu zodpovednosti za vady, sa na náhradu škody ani nezapočítavajú.
V tejto súvislosti navrhovateľka ani netvrdila, že by jej v dôsledku vadného plnenia vznikla škoda, a pokiaľ táto mala vzniknúť zaplatením zálohy, je potrebné zdôrazniť, že vrátenie tejto bolo možné uplatňovať len ako nárok zo zodpovednosti za vady v zákonom stanovenej lehote, čo vylučuje jej súčasné uplatňovanie titulom náhrady škody, nakoľko by tým dochádzalo k obchádzaniu zákonných predpokladov pre uplatňovanie nárokov zo zodpovednosti za vady.
Nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť aké skutkové a na ne nadväzujúce právne závery viedli súd prvého stupňa k priznaniu žalovanej sumy, nie je potrebné vecne sa zaoberať ďalšími odvolacími dôvodmi odporcu vo veci samej; vzhľadom na túto inú vadu konania tak nebolo možné podrobiť prieskumu napadnutý rozsudok z hľadiska jeho vecnej správnosti, a teda ani posúdiť, či prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, či správne aplikoval právne normy na zistený skutkový stav a či z nich vyvodil správne právne závery.
So zreteľom na uvedené uznal odvolací súd opodstatnenosť odvolania odporcu pokiaľ poukazoval na nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý tak nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozsudku a je tak v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a z neho vyplývajúcej požiadavky preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí.
Odôvodnenie odvolacím súdom vo veci samej by tak nahrádzalo odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu ich odôvodnením z hľadiska tých skutkových zistení, ktoré odvolací súd považoval za významné, na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie správnosti výroku rozsudku na podklade jeho riadneho odôvodnenia v rámci dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.
S poukazom na vyššie uvedené nedostatky dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nemá dostatočnú oporu v jeho odôvodnení, ktoré tak pre nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý a presvedčivý podklad pre opodstatnenosť právnych záverov vyslovených v tejto jeho
výrokovej časti. Z tohto pohľadu dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, keď pre nedostatok dôvodov nie je možné náležite preskúmať napadnutý výrok jeho rozhodnutia z hľadiska posúdenia jeho vecnej správnosti. Vzhľadom na túto inú vadu konania, ktorá zakladá vecnú nesprávnosť rozhodnutia a postup, ktorým dochádza k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f/, písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa; po doplnení dokazovania; odstráni vytknuté nedostatky vo vyššie naznačovanom smere tak, že svoje skutkové a na ne nadväzujúce právne závery v odôvodnení svojho rozhodnutia zákonným spôsobom rozvedie z hľadiska všetkých tých relevantných skutočností, ktorých opomenutie mu bolo vytknuté uznesením H. N. I. G. Č..H.. XCo XXX/XXXX - XX L. O. XX. X. XXXX, ktorým bol jeho skorší rozsudok zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.