Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14S-55-2011.pdf
PDF · 105.55 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/55/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobkyne: Fakultná nemocnica Trnava, A. Žarnova 11, 917 75 Trnava, IČO: 006 103 81, právne zast.: Advokátka kancelária JUDr. Ján Majling, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 205/00013/2010/R zo dňa 13.05. 2011 t a k t o
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou došlou súdu dňa 13.07. 2011 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len ÚDZS) pobočka Trnava o uložení pokuty 2000 eur žalobkyni ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z., t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom porušenie bolo zistené dňa 06.07. 2010 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti pánovi I. Y., v rámci ktorého bolo skonštatované, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v období od 26.11. 2009 do 31.11. 2009 pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi túto neposkytol správne. Nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť mala pre pacienta závažné následky, nakoľko rozhodujúci moment v nesprávnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti a to nezabezpečenie adekvátnej ventilácie pacienta počas hospitalizácie na infekčnej klinike viedlo v konečnom dôsledku k zhoršeniu respiračného zlyhania s následným prehĺbením a ireverzibilitou metabolického rozvratu s kardiálnym zlyhaním a to aj napriek neskoršej intenzívnej liečbe na KAIM.
V žalobných dôvodoch namietala, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ust. § 34 Správneho poriadku, nakoľko odvolací orgán nezohľadnil, že prvostupňový správny orgán dostatočne nevykonal dokazovanie, ďalej nedal vypracovať znalecký posudok súdnym znalcom, pri svojom rozhodovaní vychádzal len zo stanoviska pribratého konzultanta. Pri posudzovaní právneho stavu vychádzal z nedostatočne zistených objektívnych podkladov, neumožnil účastníkovi konania vyjadriť sa na ústnom pojednávaní a klásť otázky svedkom a znalcom. Bolo pochybením, ak boli v konaní zohľadnené odborné stanoviská označené žalobkyňou ako „údajné, odborné stanoviská podané neznámymi osobami označené ako konzultanti, ktoré nemajú kvalifikačné predpoklady pre posudzovanie skutkového stavu súvisiaceho s vykonávaním zdravotnej starostlivosti“. Vytkla žalovanému, že sa nezoberal jej námietkami podanými proti Protokolu o vykonanom dohľade, nesúhlasila s tým, že by neboli podložené argumentmi. Pripomenula, že odporúčanie Ústrednej komisie pre antiinfekčnú liečbu a antibiotickú politiku MZ SR bolo vydané až v decembri 2009, pričom pacient bol hospitalizovaný v novembri 2009. Podľa jej názoru mal žalovaný dospieť k názoru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je nesprávne, nakoľko neboli správne a dostatočne zhodnotené ďalšie dôkazné prostriedky, ako pitevný protokol, ktorý jednoznačne ako príčinu smrti určil metabolický rozvrat pri základnej chorobe aktívnej zmiešanej cirhóze pečene, pričom problematika bronchopneumónie je uvedená ako ostatný nález, nie ako príčina smrti.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe spochybnil všetky žalobné dôvody s poukazom na dodržanie právnej úpravy v zmysle zák. č. 71/1967 Zb., zák. č. 576/2004 Z.z. a zák. č. 581/2004 Z.z. a skutočnosť, že pri prijímaní záveru o porušení povinnosti zohľadnil tak závery pitevného protokolu, ako aj to, že pri svojom postupe žalovaná nerešpektovala v tom čase účinné usmernenie Úradu verejného zdravotníctva SR o úprave opatrení v súvislosti s výskytom ochorení vyvolaných vírusom chrípky A (H1N1). Pri rozhodovaní vo veci sa vysporiadal so všetkými v konaní vznesenými námietkami a vyjadreniami žalobkyne.
Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyne v celom rozsahu trval na všetkých žalobných dôvodoch. Zdôraznil zásadný význam procesných pochybení spočívajúcich v nedostatočnom dokazovaní, predovšetkým v nadväznosti na nezabezpečenie znaleckého posudku a neuskutočnenie ústneho pojednávania, na ktorom by mohli byť napr. kladené otázky znalcovi. Rovnako zdôraznil, že nie je jednoznačne určené, že iný liečebný postup pri aplikácii ATB liečby by viedol k tomu, že by nedošlo k exitu pacienta. Má za to, že v konaní nebolo dostatočne preukázané, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu povinnosti v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z..
Poverená zástupkyňa žalovaného trvala na tom, že sa v správnom konaní riadne vysporiadali so všetkými námietkami žalobkyne vznesenými v priebehu konania. K vytýkaným pochybeniam v súvislosti s dokazovaním uviedla, že § 34 Správneho poriadku len príkladmo uvádza dôkazné prostriedky, ktoré môžu byť použité. Nepovažuje za odôvodnené spochybnenie odbornej spôsobilosti a zaujatosť pribratých konzultantov, ktorí boli pribratí do konania postupom v súlade s § 43 zák. č. 581/2004 Z.z.. Skutok bol v rozhodnutí dostatočne identifikovaný tak, aby nebol zameniteľný. K námietke nevykonania ústneho pojednávania uviedla, že § 21 Správneho poriadku uvádza, kedy správny orgán nariadi vo veci ústne pojednávanie, jedná sa len o fakultatívnu možnosť s prihliadnutím na priebeh konania. Tak v priebehu správneho konania vo veci pokuty, ako aj v súvislosti s vykonávaním dohľadu sa uskutočnili opakované osobné stretnutia, tak so štatutárnym zástupcom žalobkyne, ako aj s ošetrujúcimi lekármi, žalobkyňa mala možnosť nahliadnuť do spisu, ktorý obsahuje všetky doklady pre rozhodnutie.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle právnej úpravy Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Predmetom súdneho prieskumu je prvostupňové rozhodnutie vydané ÚDZS pobočka Trnava o uložení pokuty 2000 eur žalobkyni ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z., t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom porušenie bolo zistené dňa 06.07. 2010 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti pánovi I. Y., v rámci ktorého bolo skonštatované, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v období od 26.11. 2009 do 31.11. 2009 pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi túto neposkytol správne. Nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť mala pre pacienta závažné následky, nakoľko rozhodujúci moment v nesprávnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti a to nezabezpečenie adekvátnej ventilácie pacienta počas hospitalizácie na infekčnej klinike viedlo v konečnom dôsledku k zhoršeniu respiračného zlyhania s následným prehĺbením a ireverzibilitou metabolického rozvratu s kardiálnym zlyhaním a to aj napriek neskoršej intenzívnej liečbe na KAIM.
Rozhodnutie bolo vydané v konaní o uložení pokuty začatom z vlastného podnetu správneho orgánu. Vychádzalo zo záverov ukončeného výkonu dohľadu vo veci správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi v súvislosti s prešetrovaním podnetu pacientovej manželky, ktorá vyjadrila nespokojnosť so zdravotnou starostlivosťou poskytnutou jej manželovi. Odôvodnenie rozhodnutia uviedlo vecné údaje týkajúce sa zdravotného stavu, jeho vývoja a poskytovania liečby v rámci hospitalizácie I. Y. v dňoch 26.11. - 30.11. 2009 na infekčnej klinike žalobkyne, na ktorú bol pacient odoslaný z internej ambulancie v Piešťanoch pre ľavostrannú bronchopneumóniu po kontakte s infekciou H1N1. V priebehu hospitalizácie, že I. Y. zomrel, podľa záverov pitevného protokolu ako príčina smrti bol určený metabolický rozvrat pri základnej chorobe aktívnej zmiešanej cirhóze pečene s cholestázou, bronchopneumónia je uvedená v rámci časti ostatný nález. V rámci výkonu dohľadu boli do konania pribratí konzultanti z odboru infektológia, anesteziológia a intenzívna medicína. Na základe vykonaného dohľadu bol vyhotovený Protokol č. 151/2010 zo dňa 12.04. 2010, proti ktorému žalobkyňa podala námietky obsahujúce spoločné vyjadrenie ošetrujúcich a službukonajúcich lekárov, v ktorom boli namietané skonštatované pochybenia týkajúce sa interpretovania stavu pacienta a vyhodnocovania výsledkov jednotlivých vyšetrení a bolo zdôraznené, že príčinou smrti bol metabolický rozvrat pri základnej chorobe aktívnej zmiešanej cirhóze pečene, bronchopneumónia je uvedená ako ostatný nález, nie ako príčina smrti. Jednotlivé námietky boli po vyjadrení odborných konzultantov prerokované aj so žalobkyňou ako poskytovateľkou zdravotnej starostlivosti a bol prijatý záver, že nimi nebola vyvrátená zodpovednosť za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne (§ 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z.). Po ukončení dohľadu bolo zástupcom žalobkyne umožnené nazretie do spisu a boli im vydané požadované fotokópie materiálov.
Začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za zistené porušenie povinnosti bolo žalobkyni oznámené dňa 16.09. 2010 písomne, pričom zároveň bola upozornená na rozsah svojich práv v zmysle § 33 Správneho poriadku. Protokol o vykonanom dohľade bol žalobkyni poskytnutý 15.04. 2010, kedy bol prerokovaný a boli jej poskytnuté aj stanoviská konzultantov k podaným námietkam z protokolu. Napriek tomu poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v stanovenej lehote nezaslal vyjadrenie vo veci začatého správneho konania a ani nerealizoval žiadne zo svojich základných práv za účastníka správneho konania. Výška pokuty (v zmysle § 64 ods. 2 písm. b zák. č. 581/2004 Z.z. ohraničená sumou 9958 eur) bola odôvodnená závažnosťou zistených nedostatkov a ich následkov, pričom rozhodujúci moment v nesprávnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti a to nezabezpečenie adekvátnej ventilácie pacienta počas hospitalizácie na infekčnej klinike viedlo v konečnom dôsledku k zhoršeniu respiračného zlyhania s následným prehĺbením a ireverzibilitou metabolického rozvratu s kardiálnym zlyhaním a to aj napriek neskoršej intenzívnej liečbe na KAIM. Okrem závažnosti pochybenia bolo na druhej strane prihliadnuté, že pacient si aj svojim pričinením privodil závažnosť stavu a vzhľadom na túto závažnosť jeho celkového zdravotného stavu by pacienta zrejme čakal fatálny koniec a tiež na to, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v rámci splnenia Úradom uloženej povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, ktoré by mohli byť zárukou predchádzaniam obdobným pochybeniam. S cieľom, aby uloženie pokuty pôsobilo preventívne a nie likvidačne, bola uložená pokuta v dolnej polovici (približne 1/5-tina zákonnej sadzby).
Proti rozhodnutiu podala včas rozklad žalobkyňa a namietala porušenie ustanovení § 34 Správneho poriadku z dôvodov zhodných so žalobou. Poukázala na splnenie uloženej povinnosti prijať nápravné opatrenia, zdôraznila význam určenia príčiny úmrtia a zásadný význam nevykonania ústneho jednania ako procesnej vady predmetného konania. Namietala neerudovanosť stanovísk odborných konzultantov v tom, že sa vôbec nevysporiadali s argumentami uvedenými v námietkach. Nesúhlasila s tým, že by bola daná zodpovednosť nemocnice, ktorú by mala vyvrátiť, z čoho pri svojom rozhodovaní vychádzal správny orgán.
V napadnutom rozhodnutí správny orgán druhého stupňa, predseda ÚDZS, rozklad zamietol a rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom potvrdil. Po opísaní predchádzajúceho priebehu správneho konania vyhodnotil jednotlivé námietky. Rozhodnutie považuje za vydané v súlade so zákonom, po riadnom prerokovaní všetkých námietok účastníka za prítomnosti jeho zástupcov. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, prvostupňový správny orgán dal účastníkovi viackrát možnosť vyjadriť sa k prípadu a to nielen písomne, ale aj ústne: 16.02. 2010 na stretnutí so zástupcami účastníka pri výkone dohľadu, dňa 15.04. 2010 pri prerokovaní protokolu, dňa 06.07. 2010 pri prerokovaní námietok voči protokolu. Pripomenul, že účastník nevyužil možnosť vyjadriť sa k veci a k podkladom pre rozhodnutie na základe výzvy uvedenej priamo v upovedomení o začatí správneho konania. Nevykonanie ústneho pojednávania nie je procesnou vadou správneho konania o uložení pokuty, nakoľko § 21 Správneho poriadku dáva správnemu orgánu možnosť zvážiť nariadenie ústneho pojednávania. Zohľadnené odborné stanoviská MUDr. W. D. a MUDr. M. G., ako odborníkov z príslušných špecializovaných odborov považuje za dostačujúce z hľadiska odbornosti pre posúdenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi. V súvislosti s námietkou nezabezpečenia znaleckého posudku poukázal na rozsudok NS SR č. 4 Sžso/10/2008 zo dňa 26.02. 2009, v zmysle ktorého Správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nezoraďuje jednotlivé dôkazné prostriedky podľa ich dôkaznej sily a nevylučuje, aby správny orgán na posúdenie odbornej otázky namiesto znalca použil odborný posudok konzultanta úradu. Žiadny právny predpis neustanovuje, že by znalecké posudky mali vyššiu odbornú hodnotu, alebo vyššiu dôkaznú silu, ako odborné posudky konzultantov úradu. Všetky vyjadrenia účastníkov boli vyhodnotené v rámci dôkazov postupom v zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku a prvostupňový orgán rozhodol na základe náležitého zistenia stavu veci. Stotožnil aj so správnosťou postupu pri ukladaní pokuty a vyslovil záver o tom, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, 40) alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
a) pokutu ( § 64 ods. 2) alebo
b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi.
Podľa § 43 ods. 4 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu“) na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom.
Podľa § 32 zák.č. 71/1967 o správnom konaní (Správny poriadok),
(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 33 Správneho poriadku
(1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 34 Správneho poriadku
(1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 21 ods.1 Správneho poriadku
Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloba rozsahom ktorej je pri svojom rozhodovaní viazaný, nie je dôvodná.
Nepovažuje za dôvodné poukazy na nerešpektovanie ust. § 34 Správneho poriadku s poukazom na nevypočutie účastníka, resp. jednotlivých lekárov a nevypracovania znaleckého posudku. Ako bolo podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí tak štatutárny zástupca, ako aj jednotliví do úvahy prichádzajúci lekári, mali možnosť v priebehu konania o výkone dohľadu vyjadrovať sa k jednotlivým skutočnostiam zisteným v konaní. Rovnako bol žalobkyni daný k dispozícii Protokol č. 151/2010, proti ktorému boli z jej strany podané námietky a tie boli po konzultácii s odborným konzultantom Úradu znovu prerokované so žalobkyňou. To, že žalobkyňa nevyužila možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie na základe výzvy uvedenej priamo v upovedomení o začatí správneho konania vo veci pokuty, nemôže byť považované za vadu správneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o pokute.
Súd nepovažuje za dôvodné ani tvrdenie, že žalovaný sa v rozhodnutí o rozklade nezaoberal námietkami podanými k Protokolu o vykonanom dohľade č. 151/2010. Je irelevantné, že Odporúčanie ústrednej komisie pre antiinfekčnú a antibiotickú politiku bolo vydané až v decembri 2009, nakoľko žalobkyňa bola v čase hospitalizácie I. Y. povinná riadiť v tom čase účinným Usmernením Úradu verejného zdravotníctva SR o úprave opatrení v súvislosti s výskytom ochorení vyvolaných vírusom chrípky A(H1N1). Ako vyplynulo z rozhodnutí, aj z vyjadrenia k žalobe, zodpovednosť žalobkyne za porušenie povinnosti nesúvisí priamo so skutočnosťou, aká diagnóza bola určená ako príčina smrti, ale vyplýva z preukázaného porušenia povinnosti v súvislosti s liečbou ochorenia, pre ktoré bol I. Y. hospitalizovaný, t.j. bronchopneumónia po predchádzajúcom kontakte s chrípkovým vírusom a následného súvisiaceho respiračného zlyhania a prehĺbenia a ireverzibility metabolického rozvratu.
Nie je v rozpore s právnou úpravou, ak na prejednanie veci v správnom konaní nebolo nariadené ústne pojednávanie. Správne orgány v rámci svojej kompetencie a vzhľadom na doterajší priebeh konania a skutočnosti zistené aj vykonaným dohľadom postupovali spôsobom, ktorý považovali za účelný. Podľa názoru súdu nie je dôvodný ani žalobný dôvod, že správne orgány dostatočne nepreukázali porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. K otázke nenariadenia znaleckého dokazovania súd uvádza, že prvostupňový orgán postupom v zmysle § 43 zák. č. 581/2004 Z.z. na zistenie stavu veci pribral do konania dvoch konzultantov z oblasti infektológie a anesteziológie a intenzívnej medicíny. Zákon striktne nevyžaduje, aby vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, ani nepriznáva vyššiu hodnotu znaleckému posudku v porovnaní s odborným posudkom konzultanta. Odborní konzultanti sa kompetente vyjadrili k jednotlivým námietkam proti Protokolu z výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Nie je preukázaný dôvod ani na spochybňovanie výsledkov takto vykonaného dokazovania, ani na ich dopĺňanie o znalecký posudok na účely ako podkladu pre rozhodnutie vo veci pokuty. V žalobe nebola nijakým konkrétnym spôsobom spochybnená správnosť záverov odborných konzultantov.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, písomne dvojmo.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.