Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_10Co-97-2012.pdf
PDF · 95.92 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/97/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu COOP Jednota Prešov, spotrebné družstvo, so sídlom v Prešove, na ul. Konštantínovej č. 3, právne zast. Advokátskou kanceláriou Vaľo & Partners, s.r.o., so sídlom v Prešove, na ul. Konštantínovej č. 3, proti žalovanému Obec Lipníky, právne zast. JUDr. Jánom Pirčom, advokátom so sídlom v Košiciach, na ul. Štrbskej č. 4, o zaplatenie sumy 46.471,48 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 4. 6. 2012, č. k. 16C 299/07-254 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 4. 6. 2012, č. k. 16C 299/07-260 takto jednohlasne
rozhodol:
N e p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie protižaloby.
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom s výnimkou výroku o trovách konania a výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Z r u š u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 46.471,48 Eur s 11% úrokom z omeškania od 30. 4. 2004 do zaplatenia. Čo do zvyšku týkajúceho sa priznania úrokov z omeškania nad 11% za obdobie do 29. 4. 2004, ako aj 3%-ného úroku z omeškania za obdobie od 1. 12. 1977 do 30. 4. 1995 žalobu zamietol. Taktiež zamietol protižalobu žalovaného o zaplatenie sumy 50.186,64 Eur. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o trovách rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej dňa 23. 11. 1977 bola medzi MNV Nemcovce a žalovaným podpísaná hospodárska zmluva o prevode vlastníctva národného majetku. Jej predmetom bola obchodná budova v obstarávacej cene 1.703.000,- Kčs. Vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti sa malo previesť ku dňu 1. 12. 1977. Zmluva obsahuje schvaľovaciu doložku Slovenského zväzu spotrebných družstiev Bratislava zo dňa 7. 12. 1977, ale neobsahuje schvaľovaciu doložku Ministerstva financií, a to preto, lebo ako to vyplynulo zo svedeckých výpovedí, predstavitelia ONV Prešov takéto zmluvy účelovo na schvaľovanie nepredkladali. Tým došlo k porušeniu ust. § 16 vyhlášky č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku, podľa ktorého všetky hospodárske zmluvy o odplatnom prevode vlastníctva k veciam v národnom majetku v obstarávacej cene nad 1.000.000,- Kčs alebo o bezodplatnom prevode vlastníctva k veciam v národnom majetku v obstarávacej cene nad 25.000,- Kčs podliehali schvaľovacej právomoci Ministerstva financií. Hospodárska zmluva síce zostala platnou, ale nenadobudla účinnosť, v dôsledku čoho prevádzaný majetok ostal i naďalej majetkom štátu. Následne dňom 1. 5. 1991, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, prešiel ex lege do vlastníctva príslušnej obce. K prevzatiu nehnuteľnosti žalovaným došlo dňa 19. 1. 1996 a žalobcovi od tejto doby nebolo umožnené nehnuteľnosť užívať. V súlade s ust. § 4 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. na žalovaného prešli i všetky súvisiace záväzky do výšky nadobudnutého majetku. Účastníkom konania tak vznikla povinnosť navzájom si vrátiť plnenia vyplývajúce z neúčinnej hospodárskej zmluvy o prevode majetku.
V priebehu konania žalovaný vzniesol námietku premlčania, avšak na túto bolo možné prihliadať len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať, čo je zrejmé z ust. § 107 ods. 3 OZ. S prihliadnutím na toto zákonné ustanovenie na námietku premlčania vznesenú žalovaným sa neprihliadalo. Výška plnenia žalovaného bola určená podľa znaleckého posudku Ing. A. A. ku dňu 1. 5. 1991, ktorý ju stanovil na čiastku 1.400.000,- Sk, teda na sumu 46.471,48 Eur. Predmetom plnenia je právo uplatnené žalobcom v súvislosti s vydanou nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom neúčinnej hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva národného majetku podľa ust. § 349 Hospodárskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Predmetom odplatného prevodu nebolo vlastníctvo MNV Nemcovce, ale prevod vlastníctva národného majetku. Žalovaný do tohto vzťahu vstúpil až na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a prechodom vlastníctva k nehnuteľnosti prevzal na seba záväzok vzniknutý mu v dôsledku toho, že z neúčinnej zmluvy sú si zmluvné strany povinné vrátiť navzájom plnenie.
Pasívna legitimácia žalovaného priamo vyplýva z ust. § 4 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb., pričom medzi účastníkmi ide o občianskoprávny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať hmotnoprávne ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o doklad preukazujúci zaplatenie kúpnej ceny, tento žalobca síce nemá k dispozícii, ale zo svedeckých výpovedí svedkov JUDr. X. I., Ing. B. T., A. V., JUDr. T. S., L. B. a Ing. B. H. vyplynulo, že žalobca platbu realizoval a nebol vedený na finančnom odbore ONV Prešov ako dlžník, kde bol evidovaný prevádzaný majetok a všetky zmluvy. Navyše kúpna cena 1.703.000,- Kčs sa vyplácala z úverovej zmluvy poskytnutej bankou v uvedenom období, o čom žalobca predložil listinné dôkazy. Zaplatenie kúpnej ceny bolo teda hodnoverne preukázané.
Podaním zo dňa 6. 4. 2009 žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku a na započítanie si uplatnil sumu 50.186,64 Eur. V tomto prípade nešlo o kompenzačnú námietku, ale o protižalobu, nakoľko žalovaný žiadal prisúdiť viac, než bol žalobcom uplatnený nárok (§ 98 O.s.p.). Započítanie podľa ust. § 580 OZ možno urobiť vtedy, keď sa pohľadávky stretli a od tohto okamihu dôjde k zániku pohľadávok v rozsahu, v akom sa kryjú. Premlčacia námietka sa uplatní len vtedy, ak vzájomná pohľadávka bola premlčaná už v čase, keď jeden z účastníkov urobil voči druhému prejav započítania.
V rámci protižaloby si žalovaný uplatnil sumu 35.849,43 Eur z titulu užívania budovy žalobcom za obdobie 18 rokov, sumu 7.359,61 Eur z titulu nákladov vynaložených do rekonštrukcie a údržby objektu a sumu 6.977,60 Eur z titulu nákladov vynaložených do objektu nájomcom. Z predložených faktúr vyplynulo, že išlo o udržiavacie práce a náklady na nehnuteľnosť z rokov 2006 až 2009, kedy žalovaný už bol držiteľom nehnuteľnosti a za tieto náklady žalobca nemôže niesť žiadnu povinnosť na ich náhradu. Nevyhnutné náklady alebo náklady súvisiace s údržbou stavby znáša jej vlastník. Za neopodstatnenú sa tiež považovala i požiadavka na úhradu sumy 6.977,60 Eur vynaloženej nájomcom. Čo sa týka nároku žalovaného na zaplatenie sumy 35.849,43 Eur z titulu užívania nehnuteľnosti za obdobie 18 rokov žalobcom, tento nebolo možné v dôsledku vznesenej námietky premlčania priznať. Vo vzťahu k tomuto nároku nebola možná aplikácia ust. § 107 ods. 3 OZ, ktorý je výnimkou z ust. § 100 ods. 1 OZ a používa sa na prípady, keď podľa zmluvy každý z účastníkov, nie iba jeden, niečo dostal, a teda každý, čo dostal, je v prípade neplatnosti alebo zrušenia zmluvy povinný vrátiť druhému účastníkovi prijaté plnenie. Právo na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej kúpnej zmluvy vyplýva zo zákona (§ 457 OZ) a ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť.
S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom.
Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej časti zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že žalobca podaním z apríla roku 2004 rozšíril svoju žalobu o eventuálny petit. Uznesením zo dňa 26. 2. 2007 v dôsledku späťvzatia žaloby bolo zastavené konanie o nároku na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a súčasne rozhodnuté o vylúčení nároku na zaplatenie peňažného plnenia na samostatné konanie. Ďalším rozhodnutím, a to uznesením zo dňa 17. 2. 2010 sa čiastočne zastavilo konanie o sumu 10.057,75 Eur z titulu čiastočného späťvzatia žaloby. Po viac ako 6 rokoch bol pripustený eventuálny petit, obsahom ktorého je opäť určenie vlastníckeho práva alebo peňažné plnenie. V čase vyhlásenia rozhodnutia sa jednak konalo o duplicitne uplatňovanej peňažnej sume, ale aj o opätovnom určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom konanie o tomto nároku už bolo predtým právoplatne zastavené. Rozhodnutie trpí takou inou vadou, ktorá spôsobuje procesnú nezrozumiteľnosť postupu a výroku súdu, prípadne jeho neúplnosť, čo je na druhej strane možným dôsledkom procesných podaní žalobcu a jeho protichodných tvrdení. Hmotnoprávna stránka uplatneného nároku bola odôvodňovaná zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Tento právny predpis k prechodu štátneho nehnuteľného majetku na obce vyžadoval súčasné splnenie dvoch podmienok, a to, že nehnuteľnosť musela byť vo vlastníctve štátu a Miestnemu národnému výboru, na území ktorého sa nehnuteľnosť nachádzala, patrilo ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. právo hospodárenia. Ani jedna z týchto dvoch zákonných podmienok na prechod vlastníctva k nehnuteľnosti zo štátu na obec splnená nebola. Otázke práva hospodárenia národného výboru k nákupnému stredisku sa nevenovala žiadna pozornosť a nebolo ani preukázané právo hospodárenia MNV Nemcovce k nákupnému stredisku ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. Znalecký posudok vypracovaný v konaní nemôže byť použitý pre výpočet výšky neexistujúcej pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Znalec nehnuteľnosť oceňoval v roku 2008 k dátumu 1. 5. 1991. V čase oceňovania nehnuteľnosti žalovaný a nájomca zainvestovali do nákupného strediska sumu 14.337,21 Eur. Podľa svedkyne Ing. B. I., členky štatutárneho orgánu žalobcu, žalobca hodnotu nehnuteľnosti odpisoval až do roku 1996, pričom zostatok neodpísanej vstupnej ceny budovy predstavoval 35.047,90 Eur. Ako účtovná pohľadávka z titulu uhradenej kúpnej ceny za nákupné stredisko bola prvýkrát pojatá do účtovníctva až v roku 2002, ale v podstatne nižšej hodnote. Pojem pohľadávka predstavuje predovšetkým vyčísliteľný ekonomický vnútorný stav účtovnej jednotky. Hodnotu nehnuteľnosti určenej znalcom žalobca neevidoval ako pohľadávku, a preto všeobecná hodnota stanovená znalcom nemôže byť zamenená s obsahom pojmu pohľadávka. Pri rozhodovaní sa nesprávne aplikovalo ust. § 107 ods. 3 OZ, nakoľko medzi sporovými stranami alebo ich predchodcami nevznikol právny stav alebo právny vzťah z neplatnej alebo zrušenej zmluvy, z ktorej by si mali niečo vzájomne plniť. V konaní nebolo preukázané, aby hospodárska zmluva o prevode národného majetku bola neplatná alebo aby bola zrušená. Žalovaný účastníkom tejto zmluvy nie je a nie je ani právnym nástupcom MNV Nemcovce. Žalovaný za nesprávne označil i posúdenie jeho kompenzačnej námietky za protižalobu. Na pojednávaní konanom dňa 4. 6. 2012 neboli zachytené všetky prednesy právneho zástupcu žalovaného a predovšetkým ten prednes, v ktorom kompenzačnú námietku upravil do výšky prípadne priznaného nároku, nakoľko už v tom čase bolo zrejmé čiastočné späťvzatie žaloby o sumu 10.057,75 Eur. Ak by na túto úpravu kompenzačnej námietky prihliadnuté nebolo, žalovaný vzal čiastočne späť svoju kompenzačnú námietku a upravil ju na sumu 46.471,48 Eur. Ďalej spochybnil aj rozhodnutie o trovách konania. Žalobca totiž vo veci nemohol mať 100%-ný úspech. Minimálne o jednom nároku bolo konanie zastavené a v ďalšom nároku sa rozhodlo iba čiastočne v prospech žalobcu.
Žalobca navrhol rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom s výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného smerujúce proti rozhodnutiu vo veci samej nie je opodstatnené.
Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Za právne bezvýznamné je potrebné označiť námietky poukazujúce na vady súvisiace s rozhodovaním o rozšírení žaloby o eventuálny petit znejúci na peňažné plnenie. Je nepochybné, že žalobca podaním z 28. 4. 2004 svoju pôvodnú žalobu rozšíril o eventuálny petit, o ktorom sa rozhodlo až po viac ako 6 rokoch uznesením zo dňa 13. 7. 2010 po tom, čo už došlo k zastaveniu konania o určenie vlastníckeho práva, ako aj k čiastočnému zastaveniu konania ohľadne sumy 10.057,75 Eur. Takéto oneskorené rozhodnutie o pripustení eventuálneho petitu nepredstavuje vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v dôsledku čoho sa na ňu podľa ust. § 212 ods. 3 O.s.p. neprihliadalo.
V prejednávanej veci, ako to vyplýva z predloženej hospodárskej zmluvy zo dňa 23. 11. 1977 predmetom tohto prevodu bol prevod vlastníctva národného majetku v obstarávacej hodnote 1.703.000,- Kčs podľa ust. § 349 vtedy účinného Hospodárskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia pre hospodársku zmluvu o prevode vlastníctva národného majetku mimo obvyklého hospodárenia (§ 69 ods. 3) obdobne platí ust. § 347. Ust. § 347 ods. 6 Hospodárskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy pre účinnosť zmluvy vyžadovalo schválenie nadriadených orgánov, ak sa zmluva neuzatvárala na základe rozhodnutia nadriadených orgánov, alebo ak vykonávacie predpisy neustanovovali inak. Na účinnosť zmluvy o prevode vlastníctva k veciam národného majetku v obstarávacej cene nad 1.000.000,- Kčs ust. § 16 vyhlášky č. 156/1975 Zb. vyžadovalo schválenie príslušného ministerstva financií. K takémuto schváleniu nedošlo, v dôsledku čoho aj keď zmluva bola platne uzatvorená, účinnosť nenadobudla.
Zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení bol zrušený zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch v znení neskorších zmien a doplnkov a obec bola v § 1 tohto zákona definovaná ako samostatný samosprávny územný celok Slovenskej republiky. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými zdrojmi. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetkoch obcí, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. 5. 1991, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (zákon č. 369/1990 Zb.) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Podľa ust. § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona. V dôsledku neúčinnej hospodárskej zmluvy nemohlo dôjsť nielen k nadobudnutiu vlastníctva žalovaným, ale ani k zmene správy národného majetku a správcom tohto majetku i po uzatvorení hospodárskej zmluvy z 23. 11. 1977 zostal Miestny národný výbor Nemcovce. Ku dňu účinnosti zákona č. 138/1990 Zb. sa vlastníkom nehnuteľnosti tvoriacej predmet neúčinnej hospodárskej zmluvy, stala podľa ust. § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. príslušná obec. Obec tak kedykoľvek po nadobudnutí vlastníckeho práva priamo zo zákona sa mohla domáhať vydania nehnuteľnosti od žalovaného ako nevlastníka, a to podľa ust. § 126 ods. 1 OZ upravujúceho právo vlastníka na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Išlo teda o typický občianskoprávny vzťah vyžadujúci si aplikáciu príslušných občianskoprávnych predpisov.
Prijatím zákona č. 138/1991 Zb. nastal stav, pri ktorom došlo k prechodu vlastníckeho práva zo štátu na obec, v dôsledku čoho už nemohli nastať účinky sledované síce platnou, ale neúčinnou hospodárskou zmluvou.
Hoci uzatvorená hospodárska zmluva sa nedá označiť za neplatnú alebo zrušenú, uvedené neznamená, aby pri posudzovaní námietky premlčania sa nemohlo vychádzať z ust. § 107 ods. 3 OZ, podľa ktorého ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietky premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Platná hospodárska zmluva, ktorej účinnosť po prijatí zákona č. 138/1991 Zb. už ani objektívne nemôže nastať v dôsledku zákonnej zmeny vlastníckych vzťahov sa veľmi približuje absolútne neplatnej zmluve. Aj pri absolútne neplatnej zmluve nedochádza k nadobudnutiu vlastníctva, a to i napriek poskytnutému finančnému plneniu. Občiansky zákonník ako základný predpis občianskeho práva nemôže úplne podrobne upraviť všetky vzťahy do úvahy prichádzajúce. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 853 ods. 1 OZ, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
Ak žalobca v dôsledku prechodu vlastníckeho práva zo štátu na obec bol povinný obci nehnuteľnosť vydať, tejto jeho povinnosti zodpovedalo aj oprávnenie požadovať od obce to, čo uhradil z titulu platnej, ale neúčinnej hospodárskej zmluvy. Aj v tomto prípade ide o synalagmatický záväzok, na ktorý je potrebné analogicky použiť ust. § 107 ods. 3 OZ. Žalobca totiž nemá možnosť premlčanie namietať vzhľadom na nepremlčateľnosť vlastníckeho práva (§ 100 ods. 2 OZ).
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. do výšky nadobúdaného majetku prechádzajú na obec všetky súvisiace záväzky. Záväzkom súvisiacim s nadobudnutím vlastníctva k nehnuteľnosti je i záväzok na vrátenie sumy, ktorú žalobca poukázal z titulu uzatvorenej hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva národného majetku. Kúpna cena v sume 1.703.000,- Kčs však nemohla byť vrátená žalobcovi v plnej výške, nakoľko tento záväzok je obmedzený hodnotou nadobudnutého majetku, ktorý prešiel na obec ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Znalec túto hodnotu k 1. 5. 1991 ustanovil na sumu 1.400.000,- Sk, ktorej v súčasnosti zodpovedá čiastka 46.471,48 Eur.
Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného spochybňujúcim hodnotu nadobudnutého majetku s prihliadnutím na vykonané investície je potrebné dodať, že podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. A. A. sa oceňovaný objekt nachádzal skoro v pôvodnom stave. Znalec navyše pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 30. 3. 2009 zdôraznil, že vynaložené investície boli nevyhnutne potrebné k údržbe stavby a jej cenu nenavyšovali a ani neznižovali.
Pokiaľ ide o spochybňovanie obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 4. 6. 2012, na ktorom malo dôjsť k úprave kompenzačnej námietky, toto v konaní nebolo ničím preukázané. Žalovaný bez akýchkoľvek pochybností žiadal prisúdiť viac, než čo uplatnil žalobca po čiastočnom zastavení konania. V dôsledku uvedeného bol preto prejav žalovaného správne posúdený ako protižaloba v zmysle ust. § 98 O.s.p.
Čo sa týka čiastočného späťvzatia protižaloby v odvolacom konaní, na takého čiastočné späťvzatie ust. § 208 O.s.p. vyžaduje súhlas druhého účastníka. Žalobca s takýmto čiastočným späťvzatím protižaloby súhlas nevyslovil, v dôsledku čoho čiastočné späťvzatie protižaloby pripustené byť nemohlo. Primerané použitie ust. § 208 O.s.p. i na protižalobu priamo vyplýva z ust. § 97 ods. 3 O.s.p. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd čiastočné späťvzatie protižaloby nepripustil a po úplnom stotožnení sa s odôvodnením rozhodnutia vo veci samej rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom s výnimkou výroku o trovách konania a nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Zároveň zrušil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti (§ 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.). V prejednávanej veci, ako na to správne poukazuje žalovaný, bol uplatnený väčší počet nárokov, pričom nie v každom z takto uplatnených nárokov dosiahol žalobca plný úspech vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.