Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Sa-11-2022.pdf
PDF · 131.05 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/11/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Pirošom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX. XX. XXXX, bytom: C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zast.: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom: Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. mája 2022, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. mája 2022 a Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. marca 2022 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobca žiadosťou zo dňa 18. januára 2022 požiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) o priznanie starobného dôchodku od 18. januára 2019.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. marca 2022 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“) o žiadosti žalobcu BB – 20Sa/11/2022 - 2 -
o priznanie starobného dôchodku rozhodla tak, že žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 18. januára 2022 zamietla podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“). V rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy bolo uvedené, že z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 69383/2022 zo dňa 17. februára 2022 vyplýva, že žalobcovi bol od 1. augusta 2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 328/2002 Z. z.“ alebo „Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“). Pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 1. apríla 1974 do 30. marca 1976 a doba služobného pomeru od 1. augusta 1973 do 31. marca 1974 a od 31. marca 1976 do 31. júla 2004. t. j. 31 rokov. V uvedenej dobe žalobcovo zamestnanie – funkcia colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, tak sa doba základnej vojenskej služby od 1. apríla 1974 do 30. marca 1976 a doba služobného pomeru od 1. augusta 1973 do 31. marca 1974 a od 31. marca 1976 do 31. júla 2004 podľa názoru prvostupňového orgánu verejnej správy nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto ju pre nárok na starobný dôchodok nehodnotil. Na záver svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že vzhľadom na to, že k 18. januáru 2019 žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 15 rokov, tak žalobcovi nárok na starobný dôchodok nevznikol, a preto bola jeho žiadosť zamietnutá.
3. Žalobca podal proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy odvolanie z dôvodu, že podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Namietal nesprávnosť zistenia skutkového stavu, nesprávnosť aplikácie právnej úpravy a v dôsledku toho aj nesprávnosť vydaného rozhodnutia. Požiadal, aby odvolací orgán rozhodol tak, že mu starobný dôchodok prizná.
4. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. mája 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení žalovaný uviedol, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici č. 37953/2004 – 1462 – 2 zo dňa 4. augusta 2004 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 1. augusta 2004. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. apríla 1974 do 30. marca 1976 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 1. augusta 1973 do 31. marca 1974 a od 31. marca 1976 do 31. júla 2004. t. j. celkovo 31 rokov. Zároveň Finančné riaditeľstvo v potvrdení zo dňa 17. februára 2022 oznámilo, že zamestnanie – funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, tak nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Celková doba výkonu štátnej služby, ktorá bola žalobcovi zohľadnená na nárok na výsluhový dôchodok je 31 rokov. BB – 20Sa/11/2022 - 3 -
Nakoľko bez zohľadnenia tejto doby služby žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z., a to podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, tak preto bola podľa názoru žalovaného žalobcova žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá správne. Na základe uvedeného žalovaný žalobcove odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil.
Žaloba
5. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy. V žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu, z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávnej aplikácie platných právnych noriem. Tvrdil, že rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy bolo porušené právo žalobcu na starobný dôchodok. Mal za to, že prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný nesprávne posúdili dobu dôchodkového poistenia, keď nebrali do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia a posudzovali dobu dôchodkového poistenia nesprávne a v dôsledku toho nesprávne rozhodli. Žalobca poukázal na to, že odpracoval v colnej správe 31 rokov, mimo colnej správy odpracoval 3 rokov a 335 dní. Žalobca splnil zákonom stanovené podmienky pre priznanie starobného dôchodku, a to podmienku dovŕšenia veku a podmienku získania viac ako 15 rokov doby dôchodkového poistenia. Namietal, že v napadnutých rozhodnutiach uvedená argumentácia, že práca colníka nebola zaradená do I. ani do II. pracovno-právnej kategórie je nesprávna a nemá žiadne opodstatnenie. Pracovnoprávne kategórie upravovali iba vek odchodu do dôchodku. Žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku až po dovŕšení dôchodkového veku. Mal za to, že žalovaný konal v rozpore s ust. § 218 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z., keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a nevysporiadal sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Pochybenie žalovaného podľa názoru žalobcu spočíva v tom, že pri rozhodovaní nebral do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia, ale iba dobu, ktorá nebola hodnotená pri rozhodovaní o priznaní výsluhového dôchodku. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy rozhodli podľa žalobcu v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach č. 128, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor“) a v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá zjednotila aplikačnú prax v skutkovo a právne totožných veciach. Z judikatúry jednoznačne vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť, a nie ho nepriznať. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/59/2014, sp. zn. 7So/138/2011 a sp. zn. 9So/15/2016. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu správny súd priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe BB – 20Sa/11/2022 - 4 -
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe popísal priebeh administratívneho konania a zhrnul podstatný obsah žaloby žalobcu. Žalovaný sa s námietkami žalobcu nestotožňuje. Žalovaný následne zopakoval argumentáciu uvedenú v rozhodnutí žalovaného. Žalovaný k rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012 uvádza, že sa skutkovo a právne týka odlišnej veci ako v prípade žalobcu. Žalovaný je toho názoru, že zosúladil svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru. Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, tak nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na základe uvedeného žalovaný nárok uplatnený žalobcom neuznáva a navrhuje žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Replika žalobcu
7. K vyjadreniu žalovaného žalobca v replike uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Rozpor medzi žalobcom a žalovaným spočíva v nezapočítaní doby dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme (v colnej správe). Odôvodnenie žalovaného, že obdobie služobného pomeru v colnej správe nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, a teda nie je obdobím dôchodkového poistenia, teda že ho pre účely nároku na starobný dôchodok nemožno hodnotiť, považoval žalobca za chybné a bez opory v zákone. Zdôvodnenie žalovaného týkajúce sa pracovno-právnych kategórií považuje žalobca za nezákonné. Ide o právnu úpravu veku odchodu do dôchodku. Žalobca žiadal o starobný dôchodok až po splnení podmienky dôchodkového veku. Žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy rozhodli podľa žalobcu v rozpore s čl. 33 Dohovoru a s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobca zároveň poukázal na vybrané rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Banskej Bystrici.
8. K replike žalobcu sa žalovaný nevyjadril a nevyužil svoje právo na predloženia dupliky.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 9. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý s účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne vo veciach správneho súdnictva podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov (ďalej len „Zákon č. 151/2022 Z. z.“) a ktorý vec vedie pod novou spisovou značkou BB – 20Sa/11/2022 podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žaloba žalobcu je osobitným BB – 20Sa/11/2022 - 5 -
druhom správnej žaloby a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP,
pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.
10. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e), pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť, žalobca v žalobe výslovne uviedol, že súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania (č. l. 2) a žalovaný vo vyjadrení k žalobe rovnako nežiadal, aby správny súd nariadil vo veci pojednávanie (č. l. 17). V súlade s § 137 ods. 4 SSP správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu dňa 24. júla 2023 (č. l. 52) ako aj na webovej stránke dňa 28. júla 2023 (č. l. 54) a verejne vyhlásil rozsudok dňa 21. augusta 2023.
11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP: (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
13. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP: (1) správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 14. Podľa § 135 ods. 1 SSP: na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) a ods. 2, 3 SSP: (1) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.(2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a BB – 20Sa/11/2022 - 6 -
sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
16. Podľa § 202 ods. 2 SSP: správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
17. Podľa § 203 ods. 2 SSP: pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
18. Podľa § 60 ods. 1, 2, 3, 6, 7 a 10 zákona č. 461/2003 Z. z.: (1) obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa
a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. (2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. (3) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. (6) Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4 ods. 2 prvej vety nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. (7) Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz. (10) Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
19. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.: (1) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.
20. Podľa § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.: (1) odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie BB – 20Sa/11/2022 - 7 -
doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
21. Podľa § 255 ods. 1 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z.: (1) za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. (5) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
22. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru: ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
23. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
24. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
25. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť zo dňa 18. januára 2022 o priznanie starobného dôchodku od 18. januára
2019. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu a z dôvodu, že nesprávnej aplikácie platných právnych noriem.
27. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dovŕšením XX. roku veku (XX. XXXXX XXXX). Nebolo sporné ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od 1. augusta 2004, pre účely ktorého bola zhodnotená žalobcovi doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. apríla 1974 do 30. marca 1976 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 1. augusta 1973 do 31. marca 1974 a od 31. marca 1976 do BB – 20Sa/11/2022 - 8 -
31. júla 2004, v rozsahu celkovo 31 rokov s tým, že funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach v zoznamoch v I. ani II. pracovnej kategórii. Z Potvrdenia Finančného riaditeľstva SR č. 69383 zo dňa 17. februára 2022 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný od 1. augusta 2004 výsluhový dôchodok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, pričom pre nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru v colnej správe, t. j. 31 rokov. Spornou bola otázka započítania, resp. nezapočítania uvedenej doby zhodnotenej pre účely výsluhového príspevku (ktorý sa v zmysle § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. považuje od 1. júla 2002 za výsluhový dôchodok) do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v zmysle § 65 ods. 1 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávne zisteného skutkového stavu, keď pri rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku nebola zohľadnená doba zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia s odôvodnením, že nakoľko obdobie profesionálnej služby colníka nie je zaradené do I. a II. kategórie funkcií, tak nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry NS SR, a teda ani aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. a čl. 33 ods. 2 Dohovoru.
28. Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) bol prijatý na 51. zasadnutí Generálnej konferencie medzinárodnej organizácie práce. Pre Českú a slovenskú federatívnu republiku nadobudol platnosť 11.01.1991 s tým, že prijala záväzky vyplývajúce z III. časti tohto Dohovoru. Dohovor je súčasťou právneho poriadku SR, pretože bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Z jeho čl. 2 vyplýva, že každý členský štát mal oprávnenie rozhodnúť sa, ktoré záväzky upravené v častiach II. až IV. Dohovoru prijíma. Časť I., VII. a príslušné ustanovenia časti V. a VI. sa zaviazal vykonávať každý členský štát, pre ktorý je uvedený Dohovor v platnosti. Zo IV. časti Dohovoru vyplýva záväzok štátu zabezpečiť prostredníctvom vnútroštátneho zákonodarstva zachovanie nadobúdaných práv na príspevkové invalidné, starobné a pozostalostné dôchodky za predpísaných podmienok.
29. Výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť, resp. posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky sa zaoberal v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru a v súlade s Ústavou SR opakovane NS SR vo svojej rozhodovacej činnosti. Výsledkom bolo zverejnenie jeho rozhodnutia napr. pod č. 55 v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 5/2011, v ktorom bola riešená rovnaká právna problematika, ako je tomu v prejednávanej veci. Z označeného judikovaného rozhodnutia NS SR vyplynulo, že: „Ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku v primeranej dobe trvania služobného pomeru“ a tiež, že „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za BB – 20Sa/11/2022 - 9 -
službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť najviac o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok (uvedené sa vzťahuje aj na
výsluhový dôchodok ako dávku výsluhového zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní čiastočne funkciu starobného dôchodku).“
30. Obdobný právny názor bol vyslovený aj v Rozsudku NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, ktorý bol zverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR č. 6/2013. Vyslovený právny názor sa týkal nutnosti započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhovej dávky podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a určenia jeho výšky. V rozhodnutí sa uvádza: „Takto určenú sumu starobného dôchodku je možné v zmysle uvedeného právneho názoru len krátiť o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, plniaci po dovŕšení dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia“. Skutočnosť, že v uvedenom prípade išlo o poistenca, ktorý vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nebola pre tento záver podstatná, pretože nároky vyplývajúce zo zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií súvisia len s možnosťou zníženia dôchodkového veku a výhodnejšieho výpočtu dôchodkovej dávky, uvedené však nemá vplyv na zistenie obdobia dôchodkového poistenia poistenca zo všetkých systémov dôchodkového poistenia, v ktorých tieto doby získal.
31. Správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy má povinnosť zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR (teraz už Najvyšším správnym súdom SR) v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, pretože sú podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR analogicky s § 191 ods. 6 SSP záväzné, a to nielen pre adresáta v konkrétnej rozhodovanej veci, v ktorej bol daný právny názor vyslovený, ale aj pre orgán verejnej správy a pre konajúci správny súd, a to aj pri riešení iných prípadov s totožnou právnou problematikou. Pokiaľ by tak nepostupoval, vyvolal by svojím postupom vadu, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože by tým bola porušená zásada legitímneho očakávania účastníkov konania vo vzťahu k judikovanému právnemu názoru NS SR, resp. NSS SR vo vzťahu k rovnakej právnej otázke. Z uvedeného vyplýva záver, že na účely stanovenia starobného dôchodku žalobcu a rozhodnutia o jeho žiadosti je potrebné do doby jeho dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky – výsluhového príspevku, ktorý sa podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok, ktorý plní po dovŕšení dôchodkového veku čiastočne funkciu zabezpečenia v starobe a až po takom stanovení starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhového dôchodku. Právo na primerané hmotné zabezpečenie totiž neznamená len to, že pre účely priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi zohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia, ale aj to, že za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemôže dostávať dve dávky rovnakého druhu (t. j. pokrývajúce rovnakú sociálnu udalosť – dovŕšenie dôchodkového veku), pretože BB – 20Sa/11/2022 - 10 -
ktorýkoľvek z týchto postupov by bol v rozpore s Ústavou SR, čl. 39 ods. 1 i čl. 12, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
32. Pokiaľ žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom konaní a rozhodovaní nerešpektovali ustálenú súdnu prax, a teda záväzný právny názor týkajúci sa započítateľnosti celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový príspevok/dôchodok z osobitného systému dôchodkového poistenia s následným určením sumy starobného dôchodku postupom krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, nie je možné ich rozhodnutia považovať za zákonné, pretože už aj v inom rozhodnutí NS SR (napr. sp. zn. 1So/59/2012 z 13.08.2013, 1So/127/2014 z 30.11.2015) zdôraznil, že „... nielen správny orgán, ale aj prvostupňový súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí povinný zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov, alebo z dôvodu oficiality jeho činnosti, pretože tieto právne názory sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR analogicky záväzné nielen pre adresáta, t. j. správny orgán, ale aj pre konajúci súd“. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru NS SR, ktorý bol zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk prvostupňovým orgánom verejnej správy a nezohľadnenie celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu pre účely posúdenia jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, resp. pre účely správneho určenia výšky jeho starobného dôchodku bolo nesprávne, v rozpore s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami, čl. 33 ods. 2 Dohovoru a povinnosťou rešpektovať vyslovené právne názory v skutkovo totožných veciach, a preto bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie napriek uvedenému za súladné so zákonom a potvrdil ho, tak aj jeho rozhodnutie je nezákonné pre rozpor s ust. § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení a je zaťažené rovnakou vadou spôsobujúcou jeho nezákonnosť, pretože bolo rovnako výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP a § 191 ods. 3 SSP správny súd rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 4 SSP. Argumentácia žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď uviedol, že nakoľko obdobie profesionálnej služby colníka nie je zaradené ani do I. ani do II. kategórie funkcií, nie je možné aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. a čl. 33 ods. 2 Dohovoru, je irelevantná, nakoľko výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené v § 60 Zákona o sociálnom poistení, a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia určujúci. Má vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého výpočet je výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje. Napokon žalobca nevykonával a ani netvrdil, že vykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií a nedomáhal sa ani zníženia dôchodkového veku, žiadosť o starobný dôchodok doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy až po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov.
33. Správny súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že všeobecné súdy SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zaoberali výkladom ust. § 60 ods. 2 (resp. § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení) najmä v prípadoch policajtov či vojakov, BB – 20Sa/11/2022 - 11 -
ktorých služba mohla byť zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií, čo bolo v prípade žalobcu skutkovo odlišné. Avšak podstatou právneho výkladu tohto zákonného ustanovenia v súlade s Ústavou SR a pri rešpektovaní čl. 33 ods. 2 Dohovoru bola nevyhnutnosť započítať pre účely priznania starobného dôchodku a určenia jeho výšky celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal s možnosťou jeho pomerného krátenia o sumu zodpovedajúcu tej dobe dôchodkového poistenia, ktorá bola zohľadnená v inej dávke, majúcej po dovŕšení dôchodkového veku charakter dávky v starobe (t. j. takej výsluhovej dávky, ktorá sa vypláca aj po dovŕšení dôchodkového veku). Bolo povinnosťou žalovaného a aj prvostupňového orgánu verejnej správy v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku, rešpektovať ustálenú rozhodovaciu činnosť NS SR. Jeho tvrdenie, že rešpektovanie aplikačnej judikatúry NS SR neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, nezodpovedá skutkovému stavu veci. Konštantná judikatúra NS SR (napr. rozsudky sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 9So/176/2015) týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia/poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby sa vzťahuje aj na colníkov, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. označuje aj colník. To znamená, že judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. v II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Uvedený právny názor bol jednoznačne ozrejmený v Rozsudku NS SR sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, na ktorý žalobca správne v žalobe i v preskúmavacom konaní poukázal. Zo záverov citovaných v rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázal žalobca v žalobe vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení mal orgán verejnej správy zhodnotiť celú dobu žalobcovho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia aj v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Z takto určenej sumy starobného dôchodku je však podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu
starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky. Táto sa kráti najviac vo výške výsluhovej dávky. BB – 20Sa/11/2022 - 12 -
34. Pokiaľ žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy v preskúmavanej veci postupovali tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčili hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo to za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t. j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
35. Pre úplnosť správny súd uvádza, že bolo povinnosťou žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy) rešpektovať v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, ustálenú rozhodovaciu činnosť NS SR. Konštantná judikatúra NS SR týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia/poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby sa vzťahuje aj na colníkov tak, ako je už uvedené v tomto rozsudku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Uvedené bolo jednoznačne ozrejmené aj v Rozsudku NS SR sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, na ktorý poukázal žalobca. Je v rozpore s právom taký výklad aplikovaných právnych predpisov ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov), nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom. Orgány verejnej správy nepostupovali v súlade so zákonom pre účely rozhodnutia o starobnom dôchodku, žalobcovi vylúčili obdobie dôchodkového poistenia 31 rokov, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a teda žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich správny súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
36. V ďalšom konaní prvostupňový orgán verejnej správy opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. a to v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR a všeobecných súdov. Prvostupňový orgán verejnej správy bude zároveň povinný svoje rozhodnutie odôvodniť takým spôsobom, aby toto odôvodnenie zodpovedalo požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy.
37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP: (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).