Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7P-57-2023.pdf
PDF · 101.7 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/57/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, S.. Y. Y., J.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: V. Y., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. E. XXX/XXX, N. K., právne zást.: JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, za účasti otca: S. Y., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. N. K. X, Y.. Č.. Z. XX, XXX XX Z., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletá Y. Y., J.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec sa z a v ä z u j e platením výživného počnúc dňom 29.05.2023 na maloletú dcéru vo výške 125,- eur, ktoré je povinné platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
III. V prevyšujúcej časti určenia výživného súd návrh z a m i e t a.
IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou dcérou každý nepárny štvrtok v mesiaci od 10.00 hod. do 18.30 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloletú dcéru prevezme a odovzdá pred domom matky.
V. Žiaden z účastníkom n e m á nárok na náhradu trov konania.
VI. Dlžné výživné za obdobie od 29.05. do 31.07. vo výške 262,10 eur otec je p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa, Y. Y., J.. XX.XX.XXXX ( ďalej len mal. dieťa), sa návrhom doručeným súdu dňa 29.05.2023 domáhala vydania rozsudku o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Žiadala, aby maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, ktoré bude zastupovať a spravovať a otca zaviazať platením výživného na maloleté dieťa pôvodne sumou 200,- eur s tým, že následne upravila výšku výživného na sumu 150,- eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca. Styk otca s maloletým dieťaťom upraviť každú párnu sobotu v mesiaci od 12.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti matky.
2. Otec súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, súhlasil s výškou výživného iba v sume 100,- eur mesačne a žiadal upraviť styk s dieťaťom každý nepárny štvrtok v mesiaci od 10.00 hod. do 18.30 hod. bez prítomnosti matky.
3. Kolízny opatrovník doporučil zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať platením výživného podľa jeho možnosti, schopnosti a majetkových pomerov a styk otca upraviť na základe dohody rodičov.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu matky, výpoveďou matky a otca na informatívnom výsluchu, správami o príjme rodičov a zistil tento skutkový stav:
5. Na nariadené pojednávanie sa matka nedostavila. Na pojednávanie sa dostavil jej právny zástupca, ktorý uviedol, že trvá na podanom návrhu s tým, že upravuje výšku výživného na sumu 150,- eur vzhľadom na potreby maloletého dieťaťa. Úpravu styku dieťaťa s otcom žiada upraviť tak ako sa dohodli na informatívnom výsluchu, nakoľko takto aj styk otca s dieťaťom prebieha. Poukázal na výdavky matky, ktoré uviedla na informatívnom výsluchu. Upresnil, že matka žiada priznať výživné odo dňa podania návrhu.
6. Otec sa na pojednávanie nedostavil, predvolanku si prevzal osobne. Telefonicky kontaktoval súd a žiadal, aby súd pojednávanie odročil z dôvodu, že v čase pojednávania bude, že v čase pojednávania bude pracovne odcestovaný. Bol poučený, že je potrebné, aby svoju žiadosť písomne podal spolu s uvedením obdobia, kedy bude na území Slovenskej republiky, aby súd mohol vytýčiť termín pojednávania. Na toto upozornenie otec maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom nereagoval, súdu nepreukázal dodatočne skutočnosti, že sa nachádza pracovne v zahraničí, neoznámil súdu termíny, kedy bude na území Slovenskej republiky. Preto bol zo strany súdu vykonaný pokus o oznámenie tejto skutočnosti zo strany otca. Otec na uvedené nereagoval žiadnym spôsobom, preto súd mal zato, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania nie je dôvodná, nakoľko neboli preukázané dôvody žiadosti o odročenie pojednávania.
7. Taktiež na pojednávanie sa nedostavil kolízny opatrovník, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť.
8. Pred nariadením pojednávania bol vykonaný informatívny výsluch, na ktorom matka uviedla, že jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa spolu vo výške 365,- eur. Býva s rodičmi v rodinnom dome, kde je 7 členov a 4 izby. S otcom nežijú v spoločnej domácnosti 2 mesiace a od tohto času otec na dieťa neprispel žiadnou finančnou čiastkou ani nič dieťaťu nezakúpil. Uviedla, že rodičom prispieva na domácnosť 50,- eur a ďalšie výdavky má na stravu spolu s maloletou do 50,- eur, paušál 45,- eur, hygienické potreby 30-40,- eur, oblečenie a obuv 100,- eur mesačne. Na maloleté dieťa má bežné výdavky. Nesúhlasila, aby sa otec stretával s dcérou tak, že maloleté dieťa u neho prespí, nakoľko maloleté dieťa má rok a 8 mesiacov. V priebehu informatívneho výsluchu sa s otcom dohodli tak, že bude prebiehať každý nepárny štvrtok od 10.00 hod. do 18.30 hod. bez prítomnosti matky s tým, že maloleté dieťa prevezme a odovzdá pred domom matky.
9. Otec na informatívnom výsluchu uviedol, že jeho príjem netto 700,- eur mesačne, býva s rodičmi v rodičovskom dome, kde domácnosť má 7 izieb a 12 členov. Potvrdil, že s matkou maloletého dieťaťa nežijú 2 mesiace. K svojim výdavkom uviedol, že mesačne prispieva rodičom sumou 150,- eur, ďalšie výdavky má na kredit 20,- eur, stravu do práce 100,- eur, splátku na dlh v sociálne poisťovni 150,- eur, na hygienické potreby sumu 50,- eur, na obuv a oblečenie 30,- eur. Od mesiaca september si bude uhrádzať nájomné a energie vo výške 450,- eur mesačne. Súhlasil, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Navrhol platenie výživného sumou 100,- eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca.
10. Podľa rodného listu maloletá Y. Y., J.. XX.XX.XXXX sa narodila z rodičov: V. Y., J.. XX.XX.XXXX a S.V. Y., J.. XX.XX.XXXX.
11. Zo sobášneho listu vyplýva, že rodičia maloletej Y. uzavreli manželstvo dňa 02.10.2021.
12. Podľa potvrdenia úradu práce, matka poberá rodičovský príspevok vo výške 301,- eur a prídavok na dieťa vo výške 60,- eur mesačne.
13. Podľa správy sociálnej poisťovni, otec pokiaľ ide o rok 2022, bol zamestnaný do 07.01.2022 v spoločnosti SLOVAKIA TREND EXPORT - IMPORT, s. r. o., od 14.02.-28.04.2022 v spoločnosti DOOR
WOOD, s. r. o. a v roku 2023 od 15.03.-28.03.2023 v spoločnosti IWIN SERVICES, spol s r. o. a od 18.04.2023 k dnešnému dňu v spoločnosti ALDA, s. r. o.
14. Podľa potvrdenia spoločnosti IWIN SERVICES, s. r. o., v tejto spoločnosti mal otec príjem 67,69 eur.
15. Podľa potvrdenia spoločnosti ALDA, s. r. o., otec v mesiaci apríl mal príjem 413,25 eur s tým, že za tento mesiac mal odpracovaných iba 72 hodín. Nasledujúce mesiace pracoval celý mesiac s týmto príjmom: v mesiaci máj vo výške 863,77 eur, v mesiaci jún vo výške 906,82 eur a v mesiaci júl vo výške 898,84 eur.
16. Podľa potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, matka ani otec nie sú evidovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z úradu nepoberajú žiadne dávky.
17. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
18. V zmysle § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
19. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti (§ 25 ods. 1 až ods. 4 zákona o rodine).
21. V zmysle § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
22. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
24. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine).
25. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
27. V zmysle § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
28. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. V zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia mal. spolu nežijú, preto je potrebné upraviť práva a povinností účastníkov konania. Na pojednávaní neboli prítomní matka ani otec, ale títo boli vypočutí v rámci informatívneho výsluchu, kde však bola nezhoda ohľadne výšky výživného. Otec na informatívnom výsluchu súhlasil, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, a kolízny opatrovník nezistil prekážky a nedostatky, pre ktoré by matka sa nevedela alebo nemohla starať o dieťa, preto súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky.
31. Súd prvej inštancie zároveň upravil aj zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku v bežných veciach oboma rodičmi. Zásadne totiž platí, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti vrátane zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa, okrem prípadov, keď jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, prípadne mu bol výkon rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo a nebol zistený žiaden dôvod odkloniť sa od takejto úpravy.
32. Vo veci výživného k dohode nedošlo, preto v predmetnej právnej súd určil výživné. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1).
33. Súd bral do úvahy príjem matky a príjem otca. Príjem matky pozostáva iba z výšky rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na jedno dieťa. Otec počas roka 2022 a 2023 pracoval u rôznych zamestnávateľov, s krátkymi obdobiami bez práce. Dôvody častého ukončenia zamestnania preukázané neboli. Nebolo preukázané, že to nebolo spôsobené otcom. Pre zistenie príjmu otca súd bral do úvahy roku 2023. V tomto roku bo zamestnaný nasledovne: od 15.03.-28.03.2023 v spoločnosti IWIN SERVICES, spol s r. o. a od 18.04.2023 k dnešnému dňu v spoločnosti ALDA, s. r. o., kde je predpoklad, že v tejto spoločnosti bude aj zamestnaný naďalej, a preto pre účely rozhodného príjmu bral do úvahy priemer príjmu z tohto zamestnania. Súd preto prepočítal priemer tohto príjmu otca, ktorý je vo výške 889,81 eur. Keďže otec nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného zo strany matky, súd teda musel zohľadniť odôvodnené a potreby maloletého dieťaťa, príjem matky a otca a ich odôvodnené výdavky. Matka na informatívnom výsluchu špecifikovala výdavky spolu na seba ako aj na svoju dcéru. Uviedla, že spolu výdavky majú vo výške 190,- eur / strava, ošatenie, hygienické potreby/. Ďalší výdavok má na bývanie vo výške 50 eur. Mal. má rok a 9 mesiacov. Matku dieťaťu poskytuje bývanie a osobnú starostlivosť. Vzhľadom na potreby dieťaťa v jeho veku, a na výšku výdavkov spolu na matku a dieťa vo výške 190 eur ako to uviedla matka, plus výdavok na bývanie, súd mal za to, že potreby dieťaťa neodôvodňujú výživné až 150,- eur. Súd zároveň poukazuje na judikatúru odvolacích súdov, ktorý pri určení výživného postupujú podľa materiálu Ministerstva spravodlivosti ČR zo septembra 2022 pod názvom Manuál pro práci s doporučenou tabulkou k určovaní výživného dětí, kde pri dieťati vo veku do 6 rokov sa stanovuje výška výživného 14 % z príjmu, čo v danom prípade z priemerného príjmu otca je to sumu 125,- eur. Preto súd určil výživné vo výške 125 eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
34. Na informatívnom výsluchu matka uviedla, že otec nemá uhradené žiadne výživné, ani do vyhlásenia rozsudku nebolo preukázané zo strany otca, žeby zameškané výživné uhradil, preto súd mu ešte uložil povinnosť zaplatiť dlžné výživné za 3 dni mesiaca máj, za mesiac jún a júl, keďže za mesiac august ešte nie zročné, spolu vo výške 262,10 eur v lehote 3 dní vzhľadom na to, že je potrebné, aby potreby dieťaťa boli uhrádzané pravidelne, načas a vopred ako aj vzhľadom na výšku príjmu otca a skutočnosť, že odo dňa podania návrhu na súd žiadne výživné neuhradil.
35. V rámci informatívneho výsluchu došlo k dohode v stretávaní sa otca s maloletou dcérou. Právny zástupca matky uviedol, že takýto styk prebieha, preto súd mal zato, že je v záujme, aby dieťa nadväzovalo citový vzťah s otcom, a preto súd rozhodol o úprave styku tak, že Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každý nepárny štvrtok v mesiaci od 10.00 hod. do 18.30 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloletú dcéru prevezme a odovzdá pred domom matky.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.