Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19CoP-106-2012.pdf
PDF · 79 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/106/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R. K. nad C., dieťa rodičov: X. H., bytom Q. XXX a C. H., bytom K., N. XXX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 2. júla 2012, č.k. 5P/37/2012-34, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.10.2007, č.k. 21C/54/2006-76 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloletého T. tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého T. zo sumy 1.500,- Sk na sumu 80 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.08.2011, ktoré je otec povinný poukazovať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.08.2011 do 31.07.2012, vzniknutý týmto zvýšením, vo výške 362,51 Eur uložil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 20 Eur mesačne, spolu s bežným výživným do zaplatenia, k rukám matky, pod stratou výhody splátok. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd uviedol, že maloletý T. pochádza zo zaniknutého manželského zväzku účastníkov a naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému upravovaná rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 21C/54/2006-76 zo dňa 29.10.2007 pri rozvode manželstva účastníkov, kedy bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 49,79 Eur (1.500,-Sk) mesačne. Vychádzal z priemerného čistého mesačného zárobku otca za rok 2006 vo výške 477,16 Eur (14.375,- Sk), resp. od januára do augusta 2007 vo výške 503,88 Eur (15.180,- Sk) a priemerného čistého mesačného zárobku matky vo výške 404,97 Eur (12.200,- Sk). Maloletý T. bol v čase predchádzajúcej úpravy v predškolskom veku, v súčasnosti je žiakom základnej školy. Matka v súčasnosti dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 592,07 Eur, na náklady na bývanie u svojich rodičov prispieva sumou 170 Eur mesačne. Otec dosahuje v súčasnosti priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 545,62 Eur, platí nájomné vo výške 230 Eur mesačne, cestovné 50 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov jednak na strane rodičov, ale najmä na strane maloletého T., ktorý nastúpil školskú dochádzku, s čím sú zvýšené náklady na zabezpečenie jeho potrieb. Mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné pre mal. T. vo výške 80 Eur mesačne. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie do rozhodnutia okresného súdu povolil otcovi splácať v splátkach. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 28 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 - 4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého a súdiac podľa obsahu jeho podania domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na zvýšenie výživného bude zamietnutý. Uviedol, že jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje okolo 540 Eur mesačne a v čase pôvodného rozhodovania bol jeho príjem cca 500 Eur mesačne. Jeho náklady predstavujú mesačne na bývanie 230 Eur, internet 30 Eur, cestovné 70 Eur, výživné na maloletého T. 50 Eur a okrem týchto výdavkov má nesplatené pôžičky, ktoré ťažko spláca a jeho plat je nepostačujúci. Zakúpenie počítača v hodnote 800 Eur pre maloletého považoval za nadštandardné.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Zdôraznil, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravená v roku 2007 v rozvodovom konaní, a preto je zvýšenie výživného v záujme maloletého dieťaťa a jeho výška je primeraná jeho veku a potrebám.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods.1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).
Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností.
Okresný súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami správne postupoval, keď zameral svoje dokazovanie na preukázanie toho, či na strane oprávneného alebo povinného došlo k takej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného.
V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného zo strany otca pre maloletého T. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.10.2007, č.k. 21C/54/2006-76, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého T. sumou 1.500,- Sk (49,79 Eur) mesačne. Od poslednej úpravy výživného tak uplynula doba viac ako 5 rokov, maloletý T. je vekovo starší, keď v čase predchádzajúcej úpravy bol v predškolskom veku a v súčasnosti navštevuje základnú školu. Okresný súd tak správne vyhodnotil plynutie času ako zmenu pomerov na strane maloletého T., ktorá si vyžaduje zvýšenie výživného, pretože nesporne došlo k nárastu jeho odôvodnených potrieb v každej oblasti ich uspokojovania.
Správne okresný súd vyhodnotil aj pomery na strane oboch rodičov. Z pohľadu možností, schopností a majetkových pomerov otca maloletého je nesporné, že môže platiť výživné sumou úmernou zvýšeným nákladom dieťaťa. Právo na výživu je zákonný nárok dieťaťa a každý rodič je povinný vyživovať dieťa, aj keď na úkor svojho minima. V súčasnosti čistý mesačný príjem otca maloletého T. predstavuje sumu 545,62 Eur mesačne, čo je cca o 40 Eur mesačne viac ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia
súdu o výške výživného. Odvolací súd neprehliadol, že v čase posledného rozhodovania o výživnom otec udával, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti vo výške 3.900,- Sk mesačne, ktoré výdavky v súčasnosti neuvádza a je možno preto dôvodné predpokladať, že jeho vyživovacie povinnosti už zanikli.
V súčasnosti sú obaja rodičia maloletého T. zamestnaní, pričom je nesporné, že výchova maloletého spočíva výlučne na matke, ktorá má priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 592,07 Eur (jej zárobok sa zvýšil od predchádzajúcej úpravy o cca 188 Eur mesačne), a ktorá okrem nákladov na domácnosť má aj výdavky spojené s dennou osobnou starostlivosťou o maloletého.
Vzhľadom na uvedené okresný súd vychádzajúc zo schopností, možností a majetkových pomerov otca správne vyhodnotil, že je schopný na výživu maloletého T. prispievať sumou 80 Eur mesačne. Určené výživné pre maloletého zodpovedá jeho odôvodneným potrebám, ako aj možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov.
Tvrdenie otca, že zvýšené výživné je pre neho, vzhľadom na jeho príjem a životné náklady, neprijateľné, nepovažoval odvolací súd za dôvodné, keď z príjmu, ktorý otec dosahuje, t.j. vo výške 545,62 Eur (pri odbudnutí dvoch vyživovacích povinností) je nesporne v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné v stanovenej výške.
Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ otec vyčíslil svoje náklady na zabezpečovanie svojich odôvodnených potrieb vo výške 550 Eur mesačne, pri zákonnej zásade, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), nie je možné akceptovať názor otca, že maloletému dieťaťu vo veku 10 rokov má postačovať na uspokojovanie jeho potrieb zo strany otca suma 50 Eur mesačne. Nie je možné spravodlivo požadovať od matky maloletého, aby okrem dennej osobnej starostlivosti o dieťa uspokojovala sama takmer všetky jeho odôvodnené potreby aj v ich finančnom vyjadrení.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu, ktorý správne rozhodol aj o počiatku zvýšenia výživného a nedoplatku na zročnom výživnom z titulu jeho zvýšenia, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .