Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/52/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava 1, zastúpená Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: K. Q., nar. XX. X. XXXX, S. XX, o vymoženie sumy 902 eur a príslušenstva, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 18. septembra 2012 č. k. -13, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 03. 08. 2010 zamietol. Žiadosť súdneho exekútora bola súdu predložená na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 19. 07. 2010 a exekučného titulu - právoplatného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. so sídlom v Bratislave, rozhodca JUDr. Miroslav Rác, sp. zn. SR 04039/10 zo dňa 14. 05. 2010, ktorým bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 1.002,00 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.002,00 eura od 29.10.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.002,00 eura od 04.03.2010 do zaplatenia a uložená povinnosť nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 300,49 eura. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia Exekučného poriadku, , , o spotrebiteľských úveroch, ustanovení , , , , , , , , o rozhodcovskom konaní a rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku, pričom zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o úvere. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie a nasl. a na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvého stupňa posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vl. č. 23636/B, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. V posudzovanej veci sa oprávnený domáhal návrhom vykonania exekúcie na vymoženie dlžnej sumy na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle neplatná. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ale aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Súčasťou úverovej zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, kde obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, dlžník mohol len zmluvu prijať ako celok alebo odmietnuť. Ťažko možno predpokladať, že si dlžník - spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie, konkrétne na ktorý súd rozhodcovský alebo prvostupňový veriteľ podá žalobu v prípade neplatenia záväzku. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasl. a tiež smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä a nasl. , ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( ). V bode 6. Všeobecných obchodných podmienok ako prílohy úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli v prípade splatnosti celého úveru, že dlžník zaplatí veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v , teda požadovaný úrok z omeškania 0,25 % denne nemá právne opodstatnenie. Rozhodcovský súd opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany. V predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne (0,25 % denne x 365 dní v roku = 91,25 % úrok). Súd mal správne aplikovať ustanovenia a nariadenia vlády č. Oprávnený si úrok z omeškania, označený ako „zmenkový“, vo výške 0,25 % denne nárokoval na základe vyplnenej blankozmenky ako zabezpečovacieho inštitútu. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný aj na základe zabezpečovacej zmenky, ktorá nemala byť vystavená a následne prijatá veriteľom, nakoľko v zmysle hore uvedeného ustanovenia príslušenstvo pohľadávky (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) smie tvoriť maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Predmetom žaloby, doručenej rozhodcovskému súdu bolo uloženie povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 1.002 eur spolu s príslušenstvom. V zmluve o úvere je uvedené, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 500 eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484 eur, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 984 eur. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že už len výška samotného poplatku za poskytnutie úveru presahuje zákonom stanovenú hranicu 30 % istiny poskytnutého úveru. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru s výnimkou podľa odseku 2 nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej RPMN) pre príslušný typ spotrebiteľského úveru, platnej ku dňu podpisu zmluvy a zverejnenej podľa ) ods. 2 zákona a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy a zverejnenej podľa ) ods. 2 zákona. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ako údaj, ktorý má za cieľ chrániť spotrebiteľa, absentuje. Vzhľadom k tomu je možné považovať úver s odkazom na hore uvedené ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere ( o spotrebiteľských úveroch). V danom prípade sa zmluva o úvere - Všeobecné obchodné podmienky odkazujú v časti úrokov z omeškania na , ale výška úrokov špecifikovaná nie je a uplatnených 0,25 % úroku z omeškania denne potom nemá opodstatnenie. Rozhodcovský súd zaviazal povinného na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru v rozpore s ust. , čím rozhodol o plnení právom nedovolenom. Exekučný súd zhodnotil predmetné exekučné konanie v časti neprimeraných úrokov z omeškania, neprimeranej odplaty za poskytnutý úver, neprijateľnej rozhodcovskej doložky a absencie ročnej percentuálnej miery nákladov ako konanie v rozpore so zákonom. Napriek uvedenému exekúciu nebolo možné zastaviť ten v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania a poplatku za poskytnutie úveru. Z exekučného titulu a ani z jeho odôvodnenia sa nedá zistiť, čo z priznanej istiny tvorí úver a čo poplatok za jeho poskytnutie. Z exekučného titulu tak nie je možné oddeliť plnenie nedovolené od ostatného vymáhaného plnenia, čo spôsobuje jeho nevykonateľnosť. Ak je rozhodnutie nevykonateľné ohľadom priznanej istiny, logickým dôsledkom tohto stavu je i nevykonateľnosť rozhodnutia v časti tykajúcej sa úrokov z omeškania. Úroky z omeškania totiž sú iba príslušenstvom pohľadávky ( ). Týmto nie sú dotknuté nároky oprávneného domáhať sa svojich nárokov pri rešpektovaní ustanovení na ochranu spotrebiteľa.

Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril v znení neskorších právnych predpisov (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) tak ako ich vyžaduje ust. zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu (keďže nemôže vyplývať z vady konania ako je odôvodnené vyššie). Táto požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, kde konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského konania. Uvedená požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť ten na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález ÚS SR , uverejnený pod č. 18/2000. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo , a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Civilné konanie je však konaním dvojinštančným a postupom súdu v napadnutej veci došlo k pozbaveniu účastníka konania jeho základných práv a to práva na prejednanie veci. Súd v tomto prípade rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby mu na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade založenia rozhodnutia súdu na rozpore exekučného titulu s objektívnym právom (in concreto spotrebiteľskými zmluvami) musí súd náležite zdôvodniť na základe akých vykonaných dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Súd sa však v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom na jeho vznik (spotrebiteľského vzťahu). Súd tak neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy (in concreto ust. ). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Súd nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie (na dokazovanie ani v exekučnom konaní nemá priestor) o skutočnostiach svedčiacich o závere k akému dospel. Rozhodnutie súdu je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať ust. . Aplikácia príslušného ustanovenia zo strany konajúceho súdu si vyžaduje napevno ustáliť, či skúmaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Súd však musí pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Súd musí mať napevno zistené, že sa úver netýka podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania a že fyzická osoba nemala reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Súd sa však týmito závermi neriadil a v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával, nezohľadňoval ostatné listiny a skutočnosti, ktoré existovali v posudzovanom právnom vzťahu a na základe neúplného zistenia skutkového stavu vec posúdil podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Postup súdu, ktorý zjednodušene zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu je v rozpore so zásadou civilného práva a to pacta sunt servanda. Súd mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonávať dokazovanie. Súd však zjednodušene konštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom. Podľa jeho názoru nie každý rozpor so zákonom automaticky vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu. V civilnom práve existuje princíp tzv. delenej neplatnosti podľa ust. . V prípade, ak súd zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z tohto dôvodu zastavil celé exekučné konanie, vlastne tak pozbavil oprávneného domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata). Oprávnený navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho podľa , potvrdil.

Exekučné konanie začalo dňa 19. 07. 2010 podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý bol spísaný pred súdnym exekútorom dňa 19. 07. 2010 za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného, pričom exekučným titulom je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04039/10 zo dňa 14. 05. 2010, ktorým bola priznaná istina 1.002,00 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.002,00 eura od 29. 10. 2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.002,00 eura od 04. 03. 2010 do zaplatenia a uložená povinnosť nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 300,49 eura, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti uvedeného rozsudku.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, preto odvolací súd potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Exekučný prvostupňový súd správne vyhodnotil svoje oprávnenie preskúmavať exekučný titul v rozsahu a za podmienok uvedených v zákona o rozhodcovskom konaní. Konanie o nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí - exekučné konanie je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle SR. Toto konanie je relatívne samostatným druhom civilného procesu, ktoré môže, ale nemusí nadväzovať na základné civilné konanie. Právny poriadok Slovenskej republiky, resp. spoločenské vzťahy upravované záväznými pravidlami správania sa, sa vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie „rozšírili“ o jej pramene práva. Takto možno v základných rysoch uviesť, že prameňom práva Európskej únie, a tiež jej jednotlivých členských štátov je primárne právo, všeobecné zásady úniového práva, medzinárodné dohody uzatvorené Úniou a medzinárodné dohody zaväzujúce Úniu, sekundárne právo a napokon judikatúra Súdneho dvora.

V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, napr. na podklade rozsudkov rozhodcovských súdov. Súd v zásade postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nepreskúmava vecnú správnosť exekučných titulov, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. S prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v európskom priestore však dochádza, prostredníctvom normatívnych aktov európskej únie a legislatívnej činnosti zákonodarných orgánov jednotlivých členských štátov, k prelamovaniu uvedenej zásady „nepreskúmateľnosti“ vecnej správnosti niektorých rozhodnutí - exekučných titulov. Tak tomu je aj v prípade predpisov na ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd ale aj iný povolaný orgán, ktorý rozhoduje právnu vec spotrebiteľského charakteru, kedy musí z úradnej povinnosti prihliadať na všetky aspekty nedovolenosti, resp. neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom zmysle je potrebné považovať za takúto zákonnú úpravu príslušné ustanovenia , ktoré okrem iného vymedzujú charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny výpočet charakteristických neprijateľných zmluvných podmienok, na ktorých neprijateľnosť (neplatnosť) prihliada súd z úradnej povinnosti vždy vtedy, keď mu to o rozhodcovskom konaní. V procesnom postupe exekučného súdu podľa Exekučného poriadku, ustanovenie v spojení s Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje a zároveň súd v exekučnom konaní zaväzuje (ex offo), aby v prípade, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a , alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, aby toto konanie zastavil. Exekučný súd pritom nemôže byť obmedzený pri posudzovaní uvedených nedostatkov izolovane iba čo do objektívne nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom, výroku rozhodnutia samotného, ale pre naplnenie cieľov aproximačných právnych nástrojov Európskej únie (Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993) a postupom v súlade so zákonom sa vyžaduje, aby toto posudzovanie prekročilo rámec skúmania len formálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Vo všetkých prípadoch je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, pričom zo samotného výroku rozhodnutia (rozhodcovského rozsudku) nemožno bez ďalšieho vyčítať „vnútornú stránku“ nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním len výroku) totiž nemožno ustáliť tento súlad ani v prípade, ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle vysoká suma - istina alebo nezvykle vysoký úrok z omeškania, pretože len preskúmaním vnútornej, obsahovej stránky plnenia možno záver o nemožnom, právom nedovolenom alebo dobrým mravom odporujúcom plnení vyvodiť. S plnením, ktoré možno označiť za exekučne nevykonateľné sa totiž súd vo svojej praxi nestretol a takto ponímaný účel noriem umožňujúci takéto preskúmanie rozhodcovského rozsudku by sa míňal práve eurokonformnému výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska legislatíva. Z preskúmavanej pôsobnosti exekučného súdu v tomto prípade nemôže byť vylúčená vecná správnosť rozhodcovského rozsudku (vo veciach na ktoré musí príslušný orgán reagovať z úradnej povinnosti, pričom do skúmania vecnej správnosti patrí aj posudzovanie existencie právomoci orgánu konať a rozhodnúť), pretože len tak môže byť naplnený účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred nekalými praktikami dodávateľov - podnikateľov v situácii, kedy bola deklarovaná povinnosť spotrebiteľa v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ktorému je možné zjavne vyčítať nedôslednosť pri zákonnej ochrane spotrebiteľa.

Uvedený právny vzťah bol súdom prvého stupňa správne posúdený ako vzťah ochraňovaný kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva. Predpokladom postupu exekučného súdu pri vecnom preskúmaní exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku je, že právny vzťah, resp. obsah právneho vzťahu je možno charakterizovať ako vzťah spotrebiteľský. O podnikateľskom charaktere a vôli oprávneného v tomto prípade nemožno mať pochybnosti. Ide o podnikateľa, ktorý spĺňa definície podnikateľa - dodávateľa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne, dodržujúc zásadu hospodárnosti v konaní, posúdil vzťah medzi účastníkmi ako vzťah spotrebiteľský, nemajúc podstatu postavenia účastníkov nijako spochybnenú. Ustanovenie bodu 20 všeobecných podmienok poskytnutia úveru zakladá použitie režimu , pričom aj týmto prístupom možno vyčítať výlučnú vôľu oprávneného „vymaniť“ právny vzťah spotrebiteľskej ochrane napriek tomu, že úverová zmluva je považovaná za tzv. absolútny obchod.

Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom ktorý koná a rozhoduje v súlade so svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský súd v tejto veci odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v obchodných podmienkach. V zmysle doložky všetky majetkové spory, ktoré v budúcnosti vzniknú, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom určeným spoločnosťou Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.. Takto koncipovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to na škodu spotrebiteľa. Problematickým sa zdá byť skutočnosť, že predmetná doložka ako podmienka vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na podstatu úverového plnenia oprávneného (veriteľa - dodávateľa) je viac ako predpokladané, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. V danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou formulárovej zmluvy, aj keď na samostatnom liste (predkladaná spotrebiteľovi ako dokument majúci sa podpísať v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná. Na základe takto koncipovanej doložky je nutné konštatovať, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu teda, na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, založená platne nebola. Takto vydal rozhodnutie orgán, ktorý nemal vo veci právomoc konať, preto ak dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je normatívne nezáväzné a exekučne nevykonateľné. Na základe uvedeného prvostupňový súd správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.