Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_58C-27-2011.pdf
PDF · 181.72 KB
Case nature
Area
Subarea
58C/27/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade: U. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX, v 2. rade: Ing. L. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, L., obaja zast. Advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, proti odporcovi: Fond fondov, s.r.o., IČO: 31 384 943, Trnavská cesta 100, Bratislava, zast. RR Legal Corp, s.r.o., so sídlom Humenské nám. 4, Bratislava, o určenie čiastočnej neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovatelia sú p o v i n n í zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 761,47 € na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10. 02. 2011 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, uzatvorená medzi odporcom ako záložným veriteľom a navrhovateľom v 1. rade ako záložcom 1 a navrhovateľom v 2. rade ako záložcom 2, dňa 13. 08. 2009 je neplatná, a to v časti čl. 3 bod 3. 2. Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, ktorou navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade prevzali ručenie za dlžníka, spoločnosť DV- KOV, s.r.o., IČO: 35 880 392, Gajary 1087 a odporcu zaviazal na náhradu trov konania.
Podaný návrh odôvodnili tým, že medzi odporcom ako záložným veriteľom a navrhovateľom v 1. rade ako záložcom 1 a navrhovateľom v 2. rade ako záložcom 2 bola dňa 13. 08. 2009 uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti v spoluvlastníctve navrhovateľov v 1. a 2. rade, zapísané na LV č. XXXX a na LV č. XXXX, kat. úz.: Y., a to pozemky s parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX. Vklad záložnej zmluvy bol príslušnou správou katastra povolený pod č. V- 298609. Záložným právom bola zabezpečená pohľadávka odporcu voči spoločnosti DV- KOV, s.r.o., IČO: 35 880 392, so sídlom Gajary 1087, vzniknutá na základe Zmluvy o úvere č. 112 zo dňa 14. 04. 2004. Podľa čl. 3. bod 3.2. záložnej zmluvy, určenia neplatnosti ktorého sa navrhovatelia domáhajú, záložca 1 a záložca 2 vyhlasujú v zmysle § 303 Obchodného zákonníka, že zaplatia spoločne a nerozdielne záložnému veriteľovi pohľadávky za dlžníka, ak pohľadávky neuhradí dlžník. Záložné právo na nehnuteľnostiach bolo realizované začiatkom roka 2010. Navrhovatelia mali v úmysle uzatvoriť záložnú zmluvu, predmetom ktorej malo byť zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach, pričom si súčasne boli vedomí svojej zodpovednosti za záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere v rozsahu hodnoty nehnuteľností. V takomto rozsahu mala byť pripravená aj záložná zmluva a boli uskutočnené aj dohody medzi zmluvnými stranami pred jej uzatvorením. Navrhovateľovi v 1. rade bola predložená na podpis zmluva vyhotovená L.. N. Č. (splnomocnenec odporcu) s názvom Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, s bodmi týkajúcimi sa záložného práva, odprezentovaná a vysvetlená ako záložná zmluva, predmetom ktorej
je zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti. Medzi zmluvnými stranami nebola žiadna dohoda o tom, že záložná zmluva má obsahovať ručiteľské vyhlásenie, ktorým navrhovatelia v 1. a 2. rade preberú na seba zodpovednosť za záväzok dlžníka a budú zodpovedať za jeho splnenie celým svojím majetkom. Na túto skutočnosť neboli odporcom upozornení ani pri predložení záložnej zmluvy na podpis. L.. Č., ako zástupca jedného zo spoločníkov dlžníka, a to záložného veriteľa, mal dôveru navrhovateľov v 1. a 2. rade, nakoľko sa jednalo o spoločníkov dlžníka, ktorých záujmom mala byť ochrana vzájomných práv, a preto navrhovatelia konali v dobrej viere pri vyhlásení L.. Č. o obsahu uzatváraného právneho úkonu. Pri predložení záložnej zmluvy navrhovateľovi v 1. rade, nie riadne v kancelárii, ale na chodbe, bola kladená požiadavka rýchleho podpisu, aby mohol byť uskutočnený obchod, nakoľko L.. Č. uviedol, že už je záujemca o nehnuteľnosti (budovy), ktoré boli na predmetných pozemkoch postavené, a na ktoré bolo zriadené záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, uzatvorenej medzi odporcom ako záložným veriteľom a dlžníkom ako záložcom dňa 14. 04. 2004 (vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod číslom V- 1076/04). Z dôvodu požiadavky rýchleho podpisu zmluvy, nebolo navrhovateľom umožnené preštudovanie zmlúv a ich predloženie ekonómke, resp. inej odborne spôsobilej osobe. Po podpise zmluvy navrhovateľom v 1. rade, všetky jej vyhotovenia odniesol L.. Č. s odôvodnením, že zabezpečí podpis navrhovateľa v 2. rade s tým, že navrhovateľovi v 1. rade neostalo žiadne vyhotovenie zmluvy. Rovnako ani navrhovateľovi v 2. rade, ktorý bol kontaktovaný telefonicky, nebolo umožnené si zmluvu pred jej podpisom riadne prečítať, opäť pre požiadavku rýchleho podpisu. Navrhovatelia mali v úmysle uzatvorením zmluvy zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti, nie prevziať ručenie za dlžníka a vziať na seba zodpovednosť za jeho dlhy celým svojím majetkom. Vôbec si neboli vedomí ručiteľského vyhlásenia, o to viac, ak v zmluve nebol použitý pojem ručenie. V prípade vedomosti zriadenia ručiteľského vyhlásenia, záložnú zmluvu by nikdy nepodpísali. Uvedený článok záložnej zmluvy je relatívne neplatný pre omyl navrhovateľov vo vôli podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Znenie ručiteľského vyhlásenia zahrnuté v záložnej zmluve, s názvom právneho úkonu „Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť“, v čl. s názvom „Predmet záložného práva“, v znení odkazu na zákonné ustanovenie Obchodného zákonníka upravujúce ručenie, je podľa navrhovateľov potrebné považovať za nie jasnú a zrejmú dohodu zmluvných strán o tom, čo svojím úkonom sledovali, a čo bolo vôľou právneho úkonu. Konaním odporcu tak boli navrhovatelia uvedení do podstatného omylu v takej skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie úkonu rozhodujúca. Navrhovatelia sa o ručiteľskom vyhlásení dozvedeli až po doručení výziev odporcu na zaplatenie zo dňa 13. 10. 2010. Poukázali tiež na skutočnosť, že záložná zmluva v čl. 3. bod 3.2. odkazuje na ustanovenie § 303 Obchodného zákonníka, avšak vzťahy medzi navrhovateľmi a odporcom vzniknuté na základe záložnej zmluvy sa spravujú Občianskym zákonníkom a bez voľby práva podľa § 262 Obchodného zákonníka nie je možné na tieto vzťahy aplikovať Obchodný zákonník. Listom zo dňa 17. 01. 2011 sa navrhovatelia u odporcu dovolávali čiastočnej neplatnosti čl. 3. bod 3.2. záložnej zmluvy. Okrem dovolania sa relatívnej neplatnosti, predmetné ustanovenie zmluvy ako zmätočné a neurčité je s odkazom na § 37 a 39 Občianskeho zákonníka podľa navrhovateľov aj absolútne neplatné. Naliehavý právny záujem určovacej žaloby navrhovatelia odôvodnili občianskoprávnou prevenciou, predchádzaním ďalším sporom. Odporca výzvami zo dňa 13. 10. 2010 vyzval navrhovateľov na splnenie si povinnosti z ručiteľského vyhlásenia obsiahnutého v záložnej zmluve, a to zaplatenie istiny vo výške 24.274,98 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na podstatu veci je zrejmé, že navrhovatelia nemôžu podať žalobu na plnenie a súčasne určením čiastočnej neplatnosti právneho úkonu sa predíde sporu, v ktorom si odporca bude uplatňovať nárok z ručiteľského vyhlásenia prostredníctvom žaloby na plnenie.
Odporca sa k návrhu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 05. 10. 2011, ktorým žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť a odporcovi priznať náhradu trov konania. Podľa informácií odporcu od jeho bývalého zamestnanca, L.. Č., všetky vyhotovenia záložnej zmluvy boli dňa 12. 08. 2009 poskytnuté navrhovateľovi v 1. rade, ktorý ich bol bez sprievodu L.. Č. podpísať na Notárskom úrade T.. Y. v Bratislave. Následne mali byť všetky vyhotovenia zmluvy odovzdané L.. Č., ktorý na druhý deň zabezpečil podpísanie zmluvy navrhovateľom v 2. rade na notárskom úrade JUDr. C. F. L.. Tvrdenie navrhovateľov o tom, že im nebolo umožnené preštudovanie zmluvy sa preto vôbec nezakladá na pravde. Záložná zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu a zmluvné strany priamo v texte zmluvy vyhlásili, že ju podpísali na základe ich slobodnej, vážnej a určitej vôle. Argumentáciu navrhovateľov o tom, že sa v texte zmluvy nenachádzalo slovo ručenie, a že nemali vedomosť o obsahu ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka označil odporca za účelovú, nakoľko platné právne predpisy na vznik ručenia nevyžadujú použitie slova ručenie a v čl. 3. bod 3.2. záložnej zmluvy bolo výslovne uvedené, že záložcovia „zaplatia spoločne a nerozdielne záložnému veriteľovi pohľadávky
za dlžníka, ak pohľadávky neuhradí dlžník“. Z tohto textu vyplýva jednoznačne a priamo záväzok navrhovateľov uhradiť pohľadávky za dlžníka, ak ich on sám neuhradí, k čomu nie je potrebná osobitná vedomosť obsahu ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka. Tieto skutočnosti podľa odporcu nemohli viesť k vzniku omylu zo strany navrhovateľov. Odporca na základe tohto ručiteľského vyhlásenia podal voči navrhovateľom ako ručiteľom dňa 29. 11. 2010 na Okresnom súde v Malackách návrh na vydanie platobného rozkazu, pričom uvedené konanie bolo na návrh navrhovateľov prerušené do právoplatného skončenia tohto konania. Podľa odporcu vo veci nie sú splnené podmienky podľa § 49a Občianskeho zákonníka, nakoľko minimálne zo strany odporcu ako osoby, ktorej bol právny úkon určený, nedošlo k vyvolaniu omylu, ani sa nejednalo o omyl, o ktorom musel odporca vedieť. Odporca poprel jeho vedomosť o omyle navrhovateľov, k vyvolaniu ktorého z jeho strany nedošlo. Navrhovatelia uzatvorili zmluvu z vlastného rozhodnutia a neboli k nej žiadnym spôsobom nútení. Zdôraznil, že ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbalosťou a nevyužitím možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie právneho úkonu, nejedná sa ani o tzv. ospravedlniteľný omyl, a v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 192/2008. Podľa odporcu navrhovatelia zanedbali svoju povinnosť konať pri uzatváraní zmlúv s primeranou starostlivosťou a obvyklou pozornosťou, ktorú je od nich možné požadovať, a teda nie je možné, aby sa dovolávali vzniku omylu pri uzatváraní záložnej zmluvy. Ručiteľské vyhlásenie obsiahnuté v čl. 3 bod 3.2. záložnej zmluvy je platným právnym úkonom a navrhovateľmi uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia odporca v plnom rozsahu popiera. Rovnako neobstojí ani namietaná neurčitosť ručiteľského vyhlásenia, ako dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V tejto súvislosti odporca upriamil pozornosť na skutočnosť, že záložná zmluva zabezpečovala pohľadávku odporcu ako veriteľa vyplývajúcu z úverovej zmluvy, vzťahy z ktorej sa v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka spravujú Obchodným zákonníkom. Rovnako tak podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa Obchodným zákonníkom spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka Obchodným zákonníkom. Nakoľko záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere je tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, pri ktorom je obligatórne stanovená pôsobnosť Obchodného zákonníka, obligatórny režim obchodných záväzkových vzťahov sa kogentnou úpravou ustanovuje aj pre vzťahy z jeho zabezpečenia. Záložná zmluva ako taká musela byť uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku. Z uvedených dôvodov nie je možné ručiteľské vyhlásenie považovať ani za zmätočné, neurčité a absolútne neplatné.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, ako aj pripojenými spismi Okresného súdu Malacky sp. zn. 10Cb/83/2009 a sp. zn. 10Cb/23/2011, výpoveďou navrhovateľov v 1. a 2. rade, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výpoveďou svedkov, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav veci:
Zo Zmluvy o úvere č. 112, založenej v pripojenom spise Okresného súdu Malacky sp. zn. 10Cb/83/2009, súd zistil, že na základe tejto zmluvy, uzatvorenej medzi spoločnosťou Seed Capital Company s.r.o., IČO: 31 384 943, Nevädzová 5, Bratislava, ako veriteľom, a spoločnosťou DV- KOV, s.r.o., IČO: 35 880 392, Gajary 1087, ako dlžníkom, bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 59.749,05 € (1.800.000,- Sk), ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť do 31. 12. 2008. Nakoľko dlžník v stanovenej lehote záväzok z úverovej zmluvy nesplnil, na návrh veriteľa mu bola rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 18. 06. 2010, č. k. 10Cb/83/2009-88, právoplatným dňa 30. 07. 2010, uložená povinnosť zaplatiť veriteľovi sumu 24.274,98 eur s príslušenstvom, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Dňa 14. 04. 2004 bola medzi spoločnosťou Seed Capital Company s.r.o., IČO: 31 384 943, Nevädzová 5, Bratislava, ako záložným veriteľom a spoločnosťou DV- KOV, s.r.o., IČO: 35 880 392, Gajary 1087, ako záložcom, uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť špecifikovanú v bode I.2. tejto zmluvy, slúžiaceho na zabezpečenie peňažnej pohľadávky záložného veriteľa vo výške 1.800.000,- Sk, vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 112 zo dňa 14. 04. 2004 uzatvorenej medzi záložným veriteľom ako veriteľom a záložcom ako dlžníkom, vrátane jej príslušenstva, zmluvnej pokuty a všetkých ďalších pohľadávok, ktoré záložnému veriteľovi voči dlžníkovi pri realizácii úverovej zmluvy vzniknú a zriadenie záložného práva na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikne v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy záložným veriteľom.
Podľa bodu I. 2. záložnej zmluvy zo dňa 14. 04. 2004 na zabezpečenie pohľadávok uvedených v bode I.1. tejto zmluvy zriaďuje záložca v prospech záložného veriteľa záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. 2726 Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Malacky, obec Gajary, katastrálne územie Gajary, a to súp. č. 1087, parc. č. 2806/13, baliareň zeleniny. Za záložcu bola zmluva podpísaná navrhovateľom v 1. rade ako konateľom spoločnosti záložcu.
Dňa 13. 08. 2009 bola medzi odporcom (konajúcim Mgr. N. Č. na základe plnomocenstva zo dňa 07. 08. 2009) ako záložným veriteľom a navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako záložcami uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva na záloh špecifikovaný v čl. 3, v bode 3.1. tejto zmluvy na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vo výške 59.749,- eur vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 112 zo dňa 14. 04. 2004, uzatvorenej medzi záložným veriteľom ako veriteľom a spoločnosťou DV- KOV, s.r.o., so sídlom Gajary 1087, IČO: 35 880 392 ako dlžníkom, ako aj na zabezpečenie ostatných pohľadávok záložného veriteľa uvedených v bode 2.2. tejto zmluvy. Pohľadávka z úverovej zmluvy bola splatná v splátkach podľa splátkového kalendára do 31. 12. 2008, t. j. je splatná v celom rozsahu. Pohľadávky záložného veriteľa zabezpečené záložným právom zriadeným podľa zmluvy boli špecifikované v čl. 2 bod 2.2. záložnej zmluvy. Pravosť podpisu záložcu 1 (navrhovateľ v 1. rade) na zmluve bola dňa 12. 08. 2009 osvedčená na Notárskom úrade JUDr. S. Y. v Bratislave a pravosť podpisu záložcu 2 (navrhovateľ v 2. rade) a osoby oprávnenej k uzatvoreniu zmluvy za odporcu, L.. N. Č.C., bola osvedčená dňa 13. 08. 2009 na Notárskom úrade T.. I. C. v L..
Podľa čl. 3 bod 3. 1. Záložnej zmluvy predmetom záložného práva, ktoré sa zriaďuje touto zmluvou, sú tieto spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v katastrálnom území Gajary, obec Gajary, okres Malacky:
(i) spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve záložcu 1: spoluvlastnícky podiel 1/2 na pozemku s parc. č. XXXX/XX, o výmere 516 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX, o výmere 67 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX, o výmere 1728 m2, zastavané plochy a nádvoria, evidované na LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra L. a spoluvlastnícky podiel 1/8 na pozemkoch s parc. č. XXXX/XXX, o výmere 1487 m2, zastavané plochy a nádvoria, evidované na LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Bratislave, správa katastra Malacky;
(ii) spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve záložcu 2: spoluvlastnícky podiel 1 na pozemkoch s parc. č. XXXX/XX, o výmere 516 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX, o výmere 67 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX, o výmere 1728 m2, zastavané plochy a nádvoria, evidované na LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Malacky a spoluvlastnícky podiel 1/8 na pozemkoch s parc. č. XXXX/XXX, o výmere 1487 m2, zastavané plochy a nádvoria, evidované na LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Bratislave, správa katastra Malacky.
Podľa čl. 3 bod 3.2. záložnej zmluvy záložca 1 a záložca 2 vyhlasujú v zmysle § 303
zákona č. 513/1991 Zb. v platnom znení- Obchodného zákonníka, že zaplatia spoločne a nerozdielne záložnému veriteľovi pohľadávky za dlžníka, ak pohľadávky neuhradí dlžník.
Podľa čl. 6. bod 6.1. záložnej zmluvy záložné právo vznikne vkladom do katastra nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu záložného práva k zálohu do katastra nehnuteľností, uskutočnenom po podpísaní tejto zmluvy všetkými zmluvnými stranami.
Podľa čl. 8. bod 8.2. záložnej zmluvy táto zmluva nadobudne platnosť a účinnosť okamihom jej podpisu všetkými zmluvnými stranami. Táto zmluva bude účinná v plnom rozsahu až do úplného splatenia všetkých pohľadávok, pokiaľ s zmluvné strany nedohodnú písomne inak.
Podľa čl. 8. Bod 8.7. záložnej zmluvy zmluvné strany vyhlasujú, že táto zmluva vznikla na základe ich slobodnej, vážnej a určitej vôle, nie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a na znak súhlasu pripájajú svoje podpisy alebo podpisy osôb oprávnených podpisovať v ich mene, ktorých totožnosť bola medzi zmluvnými stranami navzájom preukázaná.
Listami zo dňa 13. 10. 2010 boli navrhovatelia v 1. a 2. rade odporcom podľa § 306 Obchodného zákonníka vyzvaní na zaplatenie neuhradenej splatnej pohľadávky spoločnosti DV- KOV, s.r.o., IČO: 35 880 392, Gajary 1087, vo výške 24.274,98 eur s príslušenstvom, ktorá vznikla na základe Zmluvy o úvere č. 112 zo dňa 14. 04. 2004, uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom, a ktorá bola veriteľovi priznaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 18. 06. 2010, sp. zn. 10Cb/83/2009. Povinnosť na plnenie vyplývala z písomného ručiteľského vyhlásenia obsiahnutého v Zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 13. 08. 2009.
Listom zo dňa 17. 01. 2011, adresovaným odporcovi, sa navrhovatelia v 1. a 2. rade, s poukazom na ustanovenie § 49a a § 40a Občianskeho zákonníka dovolávali neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 13. 08. 2009 v časti čl. 3. bod 3.2. záložnej zmluvy, nakoľko boli pri jej podpise uvedení do omylu, keď si vôbec neboli vedomí, že podpisom zmluvy na seba prevezmú ručenie za záväzky dlžníka v celom rozsahu a so zodpovedaním celým svojím majetkom.
Odporca vo svojej písomnej odpovedi zo dňa 17. 02. 2011 na vyššie uvedený list navrhovateľov v celom rozsahu poprel navrhovateľmi uvedený dôvod relatívnej neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 13. 08. 2009.
Právny zástupca navrhovateľov sa vo svojom prednese pridržiaval podaného návrhu. Pre ozrejmenie uviedol, že naliehavý právny záujem určovacej žaloby je odôvodnený požiadavkou právnej istoty a predchádzaním vzniku ďalších sporov, a čo sa týka odporcom vyvolaného sporu o plnenie na Okresnom súde v Malackách, o tomto navrhovatelia vedomosť nemali. K veci samej uviedol, že navrhovatelia podpisom záložnej zmluvy nemali možnosť zistiť, že sa dostávajú súčasne aj do postavenia ručiteľov, a to v dôsledku omylu vyvolaného odporcom, ktorý zmluvu pripravoval. Poukázal na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva nevyhnutnosť jednoty vôle a prejavu, ako podmienka existencie platného právneho úkonu. Navrhovatelia nemali vôľu ručiť celým svojim majetkom a absencia tejto zložky spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Právny zástupca odporcu vo svojom prednese označil argumentáciu protistrany za účelovú a záložnú zmluvu, vrátane napádaného ručiteľského vyhlásenia, aj so zreteľom na ustanovenie čl. 8 zmluvy, za platnú a účinnú. Rovnako podľa neho neobstoja ani tvrdenia navrhovateľov o nemožnosti prečítať si záložnú zmluvu, nakoľko jej návrh bol odoslaný e- mailom pánovi D. R., a navrhovatelia si ju mohli prečítať aj na notárskom úrade, kde ju sami, resp. v prítomnosti pána D. R., podpisovali. Za nepravdivé označil aj tvrdenia o zabránení preštudovania si zmluvy z dôvodu nadchádzajúceho obchodu, pretože žiaden sa neuskutočnil a ani sa uskutočniť nemal, a zo strany odporcu nebol vyvíjaný žiaden tlak na navrhovateľov. V uvedenej veci nie sú splnené obe kumulatívne podmienky podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Čiastočnú relatívnu neplatnosť ktorej sa navrhovatelia dovolávali, odporca listom zo dňa 17. 02. 2011 poprel, a zmluva vrátane ručiteľského vyhlásenia trvá.
Navrhovateľ v 1. rade k veci uviedol, že jeho brat Rudolf Diviak ho asi mesiac pred podpisom skontaktoval vo veci realizácie záložného práva na pozemky, na ktorých postavené budovy mali byť predmetom predaja, v dôsledku čoho by došlo k úhrade dlhu. Predaj budov realizoval L.. Č., ktorý mu v budove odporcu dal do ruky dokumenty. Nakoľko toho bolo dosť, chcel si ich zobrať a nechať prezrieť ekonómke. Pán Č. mu to nedovolil z dôvodu, že to musí byť podpísané ihneď, lebo záujemca o kúpu nemieni čakať a pokiaľ sa to bude zdržovať, predaj budovy a pozemkov sa nezrealizuje. Po zbežnom prezretí zmluvu podpísal, ale ručiteľský záväzok si v nej nevšimol. Po podpise zmlúv ich Mgr. Č. zobral s tým, že na druhý deň zmluvu v Malackách podpíše navrhovateľ v 2. rade. Nakoľko sa záväzku chceli zbaviť, vec ďalej neriešili a domnievali sa, že všetko je vyporiadané. Doručenia zmlúv sa nedomáhali, nakoľko pánovi Č.
dôverovali. O vymáhaní ručiteľského záväzku sa dozvedel v telefonickom rozhovore od navrhovateľa v 2. rade. Pri podpisovaní zmluvy nepadla ani zmienka o ručení vlastným majetkom.
Navrhovateľ v 2. rade vo výpovedi uviedol, že v auguste roka 2009 mu pán Rudolf Diviak telefonicky oznámil, aby sa dostavil na okresný úrad, za účelom podpisu záložnej zmluvy na pozemky v jeho vlastníctve a vlastníctve navrhovateľa v 1. rade. Zmluva už bola podpísaná navrhovateľom v 1. rade a jemu ju dal prečítať Mgr. Č. na chodbe s tým, že to potrebuje urýchlene vybaviť, pretože má vážneho záujemcu o kúpu a ak chce predať budovu, musia byť vyporiadané aj pozemky. Po zbežnom prečítaní zmluvu podpísal. Potvrdil, že o ručiteľskom záväzku sa dozvedel až z výzvy odporcu, kedy zistil aj to, že všetka korešpondencia ohľadne zmlúv a záväzkov voči odporcovi bola doručovaná na adresu spoločnosti DV- KOV, s.r.o., ktorá od júna 2006 nevyvíjala žiadnu činnosť. Uviedol aj to, že právny predchodca odporcu, spoločnosť Seed Capital Company, s.r.o. bol spoločníkom DV- KOV, s.r.o. v jednej tretine. Okrajovo dodal, že zmluvu, ktorú podpísal navrhovateľ v 1. rade ako konateľ spoločnosti DV- KOV, s.r.o. dňa 14. 04. 2004, považoval za nevýhodnú a práve dôsledkom neuhradenia týchto pohľadávok sa v roku 2006 dostala spoločnosť do druhotnej platobnej neschopnosti, a nemohli splniť ani záväzok z úverovej zmluvy č. 112 zo dňa 14. 04. 2004. Navrhovateľ tiež uviedol, že záložnú zmluvu videl len krátko pred jej podpisom na chodbe a vyslovil podozrenie, či sa vôbec jednalo o túto zmluvu, ktorá mu bola v ten deň predložená na podpis. Ak by vedel o ručiteľskom vyhlásení, zmluvu by určite nepodpísal. O obsah zmluvy sa vopred nezaujímal.
Svedok Ing. D. R., brat navrhovateľa v 1. rade a švagor navrhovateľa v 2. rade, vo výpovedi uviedol, že do kontaktu s pánom Č. prišiel, keď za brata sprístupňoval objekt v Gajaroch, a to raz pre znalca a raz pre kupujúceho, kedy mu pán Č.J. uviedol, že by bolo vhodné predať budovu aj s pozemkami, resp. inak ju nebude možné predať a požiadal ho, aby zistil záujem navrhovateľov o postúpenie pozemku pod budovou. Na otázku doplnil, že pán Č. vec prezentoval tak, že už má aj nejakého kupujúceho. Pri podpisovaní záložnej zmluvy jeho bratom však nebol prítomný a ani jej obsah nevidel. Svedok vypovedal, že záložnú zmluvu pred jej podpisom nedostal ani e- mailom, ani v listinnej podobe. Po podpise zmluvy sa stretol s pánom Č., ktorý mu len odovzdal nejaké dokumenty o predaji.
Svedok Mgr. N. Č., ktorý v rozhodnom období pôsobil ako projektový analytik odporcu, k vzniku záložnej zmluvy uviedol, že spoločnosť DV- KOV, s.r.o., ktorej konateľmi a spoločníkmi boli navrhovatelia, dlhovala odporcovi ako jednému zo svojich spoločníkov cca 3.000.000,- Sk bez úrokov a penále, ktoré tvorili v rokoch 2008- 2009 cca 6.000.000,- Sk. Vzhľadom k narastaniu pohľadávky a nefunkčnosti spoločnosti, sa pristúpilo k realizácii záložného práva na hnuteľný a nehnuteľný majetok spoločnosti, aby sa pokryla aspoň časť pohľadávky odporcu. Išlo o peniaze, ktoré boli spoločnosti poskytnuté ako štátne prostriedky z prístupových fondov Phare. Hnuteľné veci, najmä rôzne staré stroje, boli odpredané spoločnosti Kovian s.r.o. Čo sa týka budovy, túto nebolo možné predať, nakoľko pozemok pod ňou nebol vo vlastníctve spoločnosti. Z uvedeného dôvodu sa s konateľmi dohodlo, že pozemky pod halou sa odstúpia. Aj napriek tomu budovu nebolo možné v krátkom čase predať, nakoľko išlo o nelukratívnu oblasť. Predaj budovy s pozemkom sa preto podaril až po cca 6 mesiacoch a v čase podpisu záložnej zmluvy kupca ešte nemali. Konatelia riešili veci ohľadom znaleckých posudkov na nehnuteľnosť a súhlasu okolitých spoluvlastníkov s predajom nehnuteľností, prostredníctvom kontaktnej osoby, pána D. R., o čom bol svedok nimi upovedomený, a práve aj z dôvodu ich nečinnosti k podpisu zmlúv došlo na dvakrát. U. R. ju podpísal na notárskom úrade v Bratislave za prítomnosti jeho brata Rudolfa a pán Vozár ju podpísal na notárskom úrade v Malackách, tiež za prítomnosti D. R.. Zmluvu pripravovala spoločnosť Prolegal, s.r.o. a po jej vyhotovení bola zaslaná e- mailom D. R. a poštou na vyjadrenie štatutárnemu zástupcovi spoločnosti DV- KOV, s.r.o. Svedok doplnil, že ich posielal aj on sám, a to na adresu DV- KOV, s.r.o., ako aj na adresu konateľov podľa výpisu z obchodného registra. Celá situácia sa riešila pred podpisom zmluvy cca dva týždne a išlo o štandardnú zmluvu. S pánom U. R. sa svedok pred podpisom zmluvy stretol minimálne štyrikrát a s pánom Vozárom menej, asi dvakrát a riešilo sa podpisovanie záložnej zmluvy a situácia v spoločnosti DV- KOV, s.r.o. Z výťažku z predaja hnuteľných a nehnuteľných vecí bol pokrytý dlh v hodnote cca 40.000 až 50.000,- eur. Pokiaľ sa týka vyhotovení zmlúv, pán U. R. dostal po podpise len fotokópiu zmluvy, nakoľko na druhý deň sa podpisovala pánom Vozárom v Malackách, kedy originál zmluvy dostali pán Vozár aj pán D. R.. Pri podpise zmluvy podpisujúci uviedli, že jej rozumejú a nemajú žiadne námietky, čo uviedli aj na notárskom úrade. Podľa svedka mali podpisujúci možnosť pred podpisom zmluvu preštudovať, resp. odniesť pozrieť tretej osobe na posúdenie, nakoľko
zmluvy nemuseli byť podpísané presne v ten deň, kedy sa podpisovali, bolo to prispôsobené pánovi D. R.. Podpisujúci vedeli, že podpisujú záložnú zmluvu na pozemky aj so záväzkom vyplývajúcim z úverovej zmluvy. Zmluvy spolu so svedkom čítali, minimálne s každým podpisujúcim pred notárkou, o predmete zmluvy boli jasne upovedomení a určite ich nepodpisovali v časovej tiesni, ani pod žiadnym nátlakom. S pánom Vozárom zmluvu čítali v kaviarni pred notárskym úradom, a to aj s pánom D. R..
Ani konfrontáciou svedkov Ing. D. R. a Mgr. N. Č. nedošlo k odstráneniu rozporu o začatí vzájomnej komunikácie pred uzatvorením záložnej zmluvy. Svedok R. zotrval na tvrdení, že brat ho požiadal o sprístupnenie sporných nehnuteľností a pán Č. ho požiadal o sprostredkovanie návrhu navrhovateľom na odstúpenie aj pozemkov, na ktorých stála budova, čo vzájomne tlmočil. Podľa svedka Č., jeho kontakt so svedkom R. začal, keď u odporcu dostal na starosť tri spoločnosti, ktoré mali problémy s dlhmi voči odporcovi a ich spoločným menovateľom a kontaktnou osobou bol práve pán Rudolf R., ktorého za týmto účelom oslovil a začali riešiť spôsob splácania dlhov. Komunikácia začala ešte v roku 2008, nie 2009 a samotný proces prípravy zmluvy a aj realizácie záložného práva trval dlho. Svedok R. počas konfrontácie uviedol, že s pánom Č. sa stretol len pri sprístupnení predmetnej budovy, dvakrát, a určite to bolo len krátko pred podpisom zmluvy. Doplnil, že sa so svedkom a pánom Vozárom stretli pred podpisom zmluvy v Malackách, ale len vonku pred budovou. Svedok Č. vyvracal tvrdenia svedka R., nakoľko podľa neho sa spolu stretli dvakrát so znalcom, jedenkrát kvôli plynu, dvakrát pred predajom nehnuteľnosti s kupujúcim, to všetko pred podpísaním zmluvy. Minimálne sa však stretli päťkrát, nie trikrát, ako uvádza svedok R.. Svedok R. si na iné stretnutia so svedkom Č. nepamätal. Konfrontáciou nebol odstránený ani rozpor vo výpovediach svedkov o tom, že pán R. dostal zmluvy na pripomienkovanie pred ich podpisom a podľa neho, určite ani na žiadne zmluvy neodpovedal a tieto nemal ani pred ani po podpise zmluvy, napriek tomu že svedok Č. tvrdil, že svedok R. reagoval na zmluvy tak, že podľa neho boli v poriadku. Rovnako svedok R. zotrval aj na tvrdení, že nebol prítomný pri podpise zmluvy jeho bratom a ani pri podpise zmluvy s pánom Vozárom, s ktorým sa stretol v deň podpisu len v ranných hodinách, nie však pri podpise zmluvy.
Aj pri konfrontácii medzi navrhovateľmi a svedkom Mgr. Č. zotrval navrhovateľ v 2. rade na tvrdení, že nebol so svedkom pred podpisom zmluvy v kaviarni, kde by čítali zmluvu. Rovnako podľa svedka nebolo pravdou, že zmluva musela byť kvôli kupcovi podpísaná ihneď.
Spoločnosť PROLEGAL, s.r.o. na výzvu súdu dňa 11. 12. 2012 oznámila, že vo veci prípravy predmetnej záložnej zmluvy s navrhovateľmi v 1. a 2. rade, ani s pánom D. R. vôbec nekomunikovala. Komunikácia prebehla len so zamestnancami odporcu.
Odporcovi sa ani na výzvu súdu nepodarilo predložiť ako listinný dôkaz fotokópiu knihy odoslanej pošty odporcu za obdobie od 25. 07. 2009 do 13. 08. 2009, ako ani e- mailovú komunikáciu ohľadom prípravy záložnej zmluvy, z dôvodu, že nimi nedisponuje.
Vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav súd posúdil po právnej stránke nasledovne:
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 2 O.z. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 37 ods. 1 O.z. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 O.z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40a O.z. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 41 O.z. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 49a O.z. právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
Podľa § 261 ods. 4 OBZ touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.
Podľa § 261 ods. 5 OBZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 303 OBZ kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 304 ods. 1 OBZ ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. má preventívny charakter a nachádza miesto tam, kde prostredníctvom nej možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo právnej neistoty, za predpokladu, že k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Uplatní sa tiež v prípadoch, kedy účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe daného právneho vzťahu a prostredníctvom nej možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Nedostatok, resp. nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom zamietnutia žaloby, bez tohto, aby sa súd zaoberal vecou samou a zamietavé rozhodnutie súdu z dôvodu nepreukázaného naliehavého právneho záujmu netvorí prekážku veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) pre jej opätovné uplatnenie, ak tvrdený naliehavý právny záujem vychádza z iných, resp. ďalších skutočností, ktoré nastali až po právoplatnosti rozhodnutia, a ktoré predstavujú zásadne iný pohľad na právne postavenie alebo ohrozenie práv navrhovateľa.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude spravidla daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým a naopak, nebude daný spravidla v prípadoch, kedy možno žalovať priamo na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b) O.s.p.). Naliehavý právny záujem nebude daný v prípadoch, kedy požadované určenie (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi by malo charakter (len) prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi. Z toho vyplýva, že žaloba na určenie neplatnosti dohody, ktorú možno riešiť ako predbežnú otázku v konaní o žalobe na plnenie, a ktorá nerieši sporné vzťahy medzi stranami tak, aby nedošlo k ďalším, nadväzujúcim sporom, patrí medzi tie žaloby, ktorých vecnému prejednaniu má požiadavka naliehavého právneho záujmu stanovená v citovanom ustanovení § 80 písm. c) O.s.p. brániť, aby nedochádzalo k zbytočnému a neúčelnému množeniu sporov.
Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je z procesného hľadiska aj vecná legitimácia účastníkov, t. j. vo svojej podstate hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku, a preukázanie existencie tzv. naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Na podanie určovacej žaloby je vecne legitimovaný účastník právneho vzťahu alebo práva, o ktorého určenie v danom prípade ide alebo subjekt, ktorého právne postavenie môže byť priamo dotknuté určením existencie alebo neexistencie právneho vzťahu medzi žalovaným a treťou osobou.
V prejednávanej veci sa navrhovatelia prostredníctvom určovacej žaloby domáhajú určenia čiastočnej neplatnosti záložnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako záložcami a odporcom ako záložným veriteľom. Účastníci konania preto ako zmluvné strany napádanej záložnej zmluvy sú nositeľmi vecnej legitimácie v konaní. Navrhovatelia danosť neliehavého právneho záujmu ako procesného predpokladu určovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. odôvodňovali požiadavkou právnej istoty a predchádzaním vzniku budúcich sporov medzi účastníkmi konania. Pokiaľ sa týka sporu vedeného na Okresnom súde Malacky sp. zn. 10Cb/23/2011, o tomto v čase podania návrhu vedomosť nemali. Z pripojeného spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 10Cb/23/2011 súd zistil, že v uvedenom konaní sa spoločnosť Fond fondov, s.r.o. domáha voči Petrovi Diviakovi a Ing. Mikulášovi Vozárovi, ako odporcom, spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 24.274,98 eur s príslušenstvom, titulom ručiteľského záväzku zo Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 13. 08. 2009. Zo spisu tiež vyplýva, že návrh na začatie konania v tejto veci bol Petrovi Diviakovi doručený dňa 08. 07. 2011 a Ing. Mikulášovi Vozárovi dňa 07. 06. 2011, t. j. po podaní návrhu na určenie čiastočnej neplatnosti zmluvy. V súčasnosti je konanie vedené na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 10Cb/23/2011 podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušené uznesením zo dňa 04. 08. 2011, sp. zn. 10Cb/23/2011-96 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 58C/27/2011, v ktorom sa rieši otázka podstatná pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
Vzhľadom na uvedené, keď navrhovatelia v čase podania určovacej žaloby preukázateľne nemali vedomosť o žalobe na plnenie podanej na Okresnom súde v Malackách odporcom, a ktorých postavenie, resp. právny vzťah vzniknutý z titulu ručiteľského vyhlásenia, je neistý, a v záujme odstránenia tejto neistoty a predídeniu budúcemu sporu na plnenie, súd zhodnotil, že u navrhovateľov bol a je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vyriešením otázky platnosti zmluvy v časti ručenia navrhovateľov za záväzok dlžníka voči odporcovi, sa odstráni neistota v právnom vzťahu medzi účastníkmi konania založenom záložnou zmluvou, čo súčasne bude mať aj význam pre v súčasnosti prerušené konanie na Okresnom súde Malacky sp. zn. 10Cb/23/2011.
Inštitút ručenia je vo všeobecnosti označovaný za akcesorický právny vzťah (závislý na existencii záväzku dlžníka na určité plnenie voči veriteľovi s postavením ručiteľa ako „vedľajšieho“ dlžníka, nie spoludlžníka) so zabezpečovacou funkciou. Vznik ručenia je komplexne upravený v tretej časti Obchodného zákonníka, v kogentnom ustanovení § 303 Obchodného zákonníka a nasl. Strany právneho vzťahu ručenia sa preto od neho nemôžu odchýliť, ani ho dohodou vylúčiť. V právnom vzťahu ručenia vystupuje na jednej strane veriteľ a na druhej strane osoba, ktorá veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok (t. j. ručiteľ). Vychádzajúc expressis verbis zo znenia ustanovenia § 303 OBZ právny vzťah ručenia môže vzniknúť už na základe jednostranného písomného vyhlásenia ručiteľa, adresovaného veriteľovi. V praxi je však najčastejšou zmluvná povaha ručenia
založená na konsenze medzi veriteľom a ručiteľom. Podmienkou je písomná forma ručiteľského záväzku a esenciálnymi náležitosťami sú záväzok ručiteľa uspokojiť veriteľa, ak dlžník voči nemu nesplní svoj záväzok a adresné určenie dlžníka s identifikáciou záväzku čo do rozsahu (výšky pohľadávky), obsahu (stanovenie konkrétnych práv a povinností zmluvných strán) a právneho titulu. Predpokladom je tiež platnosť záväzku, ktorý je zabezpečený ručením. V zmysle záverov aplikačnej praxe pre vznik ručenia nie je nevyhnutné, aby sa vo vyhlásení použil termín „ručenie“.
Vzhľadom k odlišnej právnej úprave ručenia v Občianskom zákonníku je nevyhnutné dať do pozornosti aj ustanovenie § 261 ods. 4 OBZ, v zmysle ktorého sa treťou časťou OBZ (v rámci ktorej je upravený aj inštitút ručenia) spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú treťou časťou OBZ podľa § 261 ods. 1, 2 a 3 OBZ.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 10Cb/83/2009 mal súd za preukázané, a medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že dňa 14. 04. 2004 bola medzi spoločnosťou DV- KOV, s.r.o., IČO: 35 880 392, Gajary 1087 ako dlžníkom a právnym predchodcom odporcu- Seed Capital Company, s.r.o., IČO: 31 384 943, Nevädzová 5, Bratislava, ako veriteľom, uzatvorená Zmluva o úvere č. 112, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 59.749,05 € (1.800.000,- Sk), ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť do 31. 12. 2008. Nakoľko dlžník si svoj záväzok dobrovoľne nesplnil, rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 18. 06. 2010, č. k. 10Cb/83/2009-88, právoplatným dňa 30. 07. 2010, mu bola uložená povinnosť zaplatiť veriteľovi (odporca v tomto konaní) sumu 24.274,98 eur s príslušenstvom, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Za účelom zabezpečenia záväzku spoločnosti DV- KOV, s.r.o. zo Zmluvy o úvere č. 112 zo dňa 14. 04. 2004, boli uzatvorené dva záložné zmluvy, a to dňa 14. 04. 2004 a dňa 13. 08. 2009.
S poukazom na už vyššie uvedené, ako aj na ustanovenie § 261 ods. 4 OBZ vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy, ktorá sa v zmysle taxatívneho výpočtu v ustanovení § 261 ods. 3 písm. c) OBZ radí k absolútnym obchodom, sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu účastníkov tohto právneho vzťahu. Vzhľadom na kogentnosť tohto ustanovenia použitie Obchodného zákonníka na tieto vzťahy nemožno vylúčiť ani dohodou. Len z dôvodu absencie právnej úpravy záložnej zmluvy v Obchodnom zákonníku (viď ustanovenie § 261 os. 5 OBZ) sa uzatvorené záložné zmluvy spravovali a uzatvárali podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, v ktorom je komplexná úprava záložného práva. Pokiaľ sa však týka zabezpečovacieho inštitútu vo forme ručenia za záväzok z úverovej zmluvy, obsiahnutého v záložnej zmluve zo dňa 13. 08. 2009, tento sa podľa zákona musí spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka o ručení (§ 303 a nasl. OBZ). Argumentácia navrhovateľov o aplikácii Občianskeho zákonníka na ručiteľské vyhlásenie navrhovateľov v záložnej zmluve preto pre rozpor s kogentným ustanovením § 261 OBZ neobstojí.
Záložnou zmluvou uzatvorenou dňa 14. 04. 2004 medzi právnym predchodcom odporcu ako záložným veriteľom a spoločnosťou DV- KOV, s.r.o. ako záložcom, bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Malacky, so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku s parc. č. XXXX/XX (baliareň zeleniny). Dňa 13. 08. 2009 bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť medzi odporcom v pozícii záložného veriteľa a navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako záložcami. Predmetom záložného práva boli spoluvlastnícke podiely záložcov na nehnuteľnostiach v katastrálnom území Gajary, a to pozemkoch s parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, zapísaných na LV č. XXXX a 5005 Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Malacky. Zmluvu za odporcu uzatváral a podpisoval na základe plnej moci Mgr. N. Č.. Z doložky osvedčujúcej pravosť podpisov zmluvných strán vyplýva, že pravosť podpisu navrhovateľa v 1. rade bola osvedčená dňa 12. 08. 2009 na notárskom úrade v Bratislave a pravosť podpisov navrhovateľa v 2. rade a odporcu bola osvedčená dňa 13. 08. 2009 na notárskom úrade v Malackách.
Navrhovatelia namietajú relatívnu aj absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy zo
dňa 13. 08. 2009, a to v časti ustanovenia čl. 3. bod 3.2. záložnej zmluvy, podľa ktorého navrhovatelia v zmysle § 303 OBZ vyhlásili, že zaplatia spoločne a nerozdielne odporcovi ako záložnému veriteľovi
pohľadávky za dlžníka, ak ich neuhradí dlžník. S odkazom na ustanovenie § 49a a § 40a O.z. sa neplatnosti dovolávali voči odporcovi už v liste zo dňa 17. 01. 2011, ktorú však tento vo svojej odpovedi zo dňa 17. 02. 2011 neuznal a poprel navrhovateľmi namietané dôvody neplatnosti.
Navrhovatelia zhodne potvrdili svoj záujem a vôľu smerujúcu k uzatvoreniu záložnej zmluvy s odporcom, za účelom zabezpečenia dlhu spoločnosti DV- KOV, s.r.o. voči odporcovi, nakoľko si boli vedomí svojej zodpovednosti zaň. V uvedenom duchu sa niesli aj predzmluvné dohody a prezentácia zmluvy splnomocnencom odporcu, L.. Č., pri jej podpisovaní. Navrhovatelia zhodne tvrdili, že záložnú zmluvu pred jej podpisom prečítali len zbežne a navrhovateľovi v 1. rade nebolo na žiadosť umožnené zmluvu odniesť na preštudovanie jeho ekonómke, ako odborne spôsobilej osobe, nakoľko pán Č. tvrdil, že existuje vážny záujemca o kúpu nehnuteľností a aby nedošlo k zmareniu obchodu, je nevyhnutné zabezpečiť rýchle podpísanie zmluvy. O obsahu ručiteľského vyhlásenia v zmluve nemali vedomosť a na túto skutočnosť neboli pri podpise zmluvy pánom Č. upozornení. Zmluva vo svojom znení ani pojem ručenie neobsahovala. V prípade, ak by si v zmluve (čl. 3 bod 3.2.) všimli ručiteľské vyhlásenie, zmluvy by navrhovatelia nepodpísali. Dôvodom namietanej relatívnej neplatnosti je existencia omylu vo vôli na strane navrhovateľov podľa § 49a O.z., vyvolaného odporcom, a to o skutočnosti, ktorá je rozhodujúcou pre uskutočnenie právneho úkonu. Aj vzhľadom k absencii pojmu ručenie v zmluve, označeniu zmluvy a predmetu zmluvy ako záložná zmluva na nehnuteľnosť a zriadenie záložné práva k nehnuteľnosti, ručiteľské vyhlásenie je potrebné podľa navrhovateľov považovať za nie jasnú a zrejmú dohodu zmluvných strán o tom, čo svojim úkonom sledovali, a čo bolo jeho vôľou. O jeho existencii sa navrhovatelia mali dozvedieť až z výzvy odporcu na zaplatenie, datovanej dňom 13. 10. 2010.
Argumentácia navrhovateľov o absolútnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia sa vzťahovala na odkaz na ustanovenie § 303 Obchodného zákonníka, ktoré sa nemôže na daný právny vzťah použiť, nakoľko záložná zmluva sa spravuje Občianskym zákonníkom a bez písomnej dohody o použití Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 OBZ, ktorá nebola súčasťou zmluvy, nie je možné podľa nich na ručiteľský vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Uvedený čl. 3 bod 3. 2. záložnej zmluvy je tak pre jeho zmätočnosť a neurčitosť absolútne neplatný podľa § 37, 39 O.z. Rovnako nebola daná jednotnosť vôle a prejavu, nakoľko navrhovatelia nikdy nemali vôľu ručiť celým svojím majetkom.
Odporca označil tvrdenia navrhovateľov o nemožnosti preštudovania záložnej zmluvy pred jej podpisom za nepravdivé. V samotnom texte záložnej zmluvy (čl. 8 bod 8.7.) navrhovatelia vyhlásili, že zmluva vznikla na základe ich slobodnej, vážnej a určitej vôle. Zmluvu si mali možnosť pred jej podpisom prečítať a žiaden tlak zo strany odporcu nebol na nich vyvíjaný, a už vôbec nie z dôvodu uskutočnenia nadchádzajúceho obchodu. Naviac návrh zmluvy mal byť D. R. odoslaný e- mailom. Odporca mal za to, že vo veci nie sú splnené podmienky § 49a O.z. pre relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Uviedol, že z jeho strany omyl vyvolaný nebol a ani o žiadnom omyle navrhovateľov pri uzatváraní zmluvy nevedel. Podľa neho navrhovatelia zanedbali starostlivosť a obvyklú pozornosť, ktorú bolo možné od nich požadovať a preto sa nemôžu dovolávať vzniku omylu pri uzatváraní zmluvy. Neurčitosť ručiteľského vyhlásenia, ako dôvod absolútnej neplatnosti, tiež nie je podľa odporcu daný.
Odporca v konaní nevedel preukázať svoje tvrdenia o e- mailovej komunikácii
predchádzajúcej uzatvoreniu záložnej zmluvy medzi účastníkmi konania a ani doručenie návrhov zmluvy D. R.. Uvedené nemal súd za preukázané ani z výpovedí svedkov D. R. a Mgr. N. Č., ktoré sa v tomto smere rozchádzali a rozpory neboli odstránené ani vzájomnou konfrontáciou svedkov. Súd sa v tomto smere nepriklonil k výpovedi svedka D. R., ktorého dôveryhodnosť môže byť ovplyvnená príbuzenským pomerom k obom navrhovateľom (brat navrhovateľa v 1. rade a švagor navrhovateľa v 2. rade), a ktorý poprel elektronické doručenie návrhu záložnej zmluvy, počet stretnutí s pánom Č.C. pred podpisom záložnej zmluvy, ako aj jeho prítomnosť pri podpisovaní záložnej zmluvy, či už navrhovateľom v 1. rade, ako aj navrhovateľom v 2. rade. Svedok Mgr. Č. tvrdil, že D. R. bol prítomný pri podpisovaní zmúv na notárskom úrade, tak v Bratislave, ako aj v Malackách. Uviedol, že návrh zmluvy on sám zaslal elektronicky D. R., ktorý mu následne odpovedal, že zmluva je v poriadku, a tiež aj poštou štatutárnemu zástupcovi spoločnosti DV- KOV, s.r.o. Proces uzatvorenia záložnej zmluvy trval podľa neho dlhšiu dobu a vyžiadal si jeho viaceré stretnutia s navrhovateľmi, pričom kúpu nehnuteľnosti sa podarilo zrealizovať
až po cca 6 mesiacoch od podpisu záložnej zmluvy. Každá zmluvná strana po podpise zmluvy obdržala jedno jej vyhotovenie. Podľa neho navrhovatelia si mohli zmluvu prečítať, resp. aj odniesť na posúdenie tretej osobe. Na jednej strane súd neprihliadol k výpovedi svedka D. R., o ktorého zaujatosti z dôvodu jeho príbuzenského pomeru k navrhovateľom je súd presvedčený, na druhej strane stojí protichodná výpoveď svedka Mgr. Č., ktorý je bývalým zamestnancom odporcu, a ktorého tvrdenia nie sú podložené žiadnym iným dôkazom. Súd preto nepovažoval za preukázanú skutočnosť, či bola záložná zmluva podpisovaná na notárskych úradoch za prítomnosti D. R., aká bola frekvencia stretnutí D. R. a Mgr. Č. v rámci procesu prípravy zmluvy, a či bolo jej znenie v rámci pripomienkovania doručené, či už svedkovi R., alebo aj navrhovateľom a ani to, ako dlho trvali predzmluvné rokovania medzi účastníkmi zmluvy.
Po právnom posúdení skutkového stavu zisteného predovšetkým z predložených listinných dôkazov, súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden dôvod pre určenie neplatnosti záložnej zmluvy v časti ručiteľského vyhlásenia, a preto návrh ako nedôvodný zamietol.
Pri posudzovaní právneho úkonu je súd povinný ex offo (z úradnej povinnosti) prihliadať na to, či nie je daný niektorý z dôvodov absolútnej neplatnosti, a to aj bez návrhu niektorého z účastníkov konania (na rozdiel od relatívnej neplatnosti- § 40a O.z.).
Pre platnosť ručiteľského vyhlásenia zákon (§ 303 OBZ) stanovuje povinnú písomnú formu, ktorá je podmienkou platnosti (absolútnej) právneho úkonu, a ktorá v danom prípade bola zachovaná, nakoľko ručiteľské vyhlásenie bolo súčasťou písomnej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 13. 08. 2009. Rovnako má súd za to, že je splnená aj podmienka určitosti a zrozumiteľnosti písomného ručiteľského vyhlásenia, z ktorého je nepochybne zrejmé vyhlásenie navrhovateľov (ručiteľov), že spoločne a nerozdielne zaplatia pohľadávky za dlžníka, ak tieto neuhradí dlžník. Znenie ručiteľského vyhlásenia korešponduje s ustanovením § 303 OBZ, bez ohľadu na to, že nie je výslovne označené ako „ručenie“, čo ako už bolo súdom uvedené, nie je nevyhnutné. Podstatné je vyjadrenie obsahu ručiteľského záväzku tak, aby bol zrejmý záväzok ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak nebude uspokojená dlžníkom. Splnené sú aj ďalšie esenciálne náležitosti ručenia, a to presná špecifikácia zabezpečovanej pohľadávky, čo do jej rozsahu, obsahu a právneho titulu, na základe ktorého vznikla a presného označenia dlžníka odporcu, obsiahnutá v čl. 2. záložnej zmluvy. Nezrozumiteľnosť a zmätočnosť ručiteľského vyhlásenia nespôsobuje ani odkaz na ustanovenie § 303 OBZ, nakoľko, ako už bolo uvedené, aplikácia Obchodného zákonníka na vzťah vzniknutý z ručenia za záväzok z úverovej zmluvy, je v súlade s kogentným ustanovením § 261 ods. 4 OBZ. Navrhovatelia podpisom zmluvy potvrdili jej uzatvorenie na základe ich slobodnej, vážnej a určitej vôle a nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (čl. 8. bod 8.7. záložnej zmluvy), a opak podľa súdu nebol navrhovateľmi v konaní preukázaný. Navrhovatelia tvrdili, že odporca od nich vyžadoval urýchlené podpísanie záložnej zmluvy, pričom toto tvrdenie mala preukazovať len výpoveď svedka Rudolfa Diviaka, na ktorú súd neprihliadal. Len samotná skutočnosť, že navrhovatelia by mali nedostatok času na preštudovanie zmluvy, však neznamená, že zmluvu nepodpísali slobodne, nakoľko vedeli, že podpísanie zmluvy spôsobuje právne účinky a záväzky z nej plynúce, a aj s prihliadnutím na uvedené mohli odmietnuť zmluvu podpísať, alebo výslovne trvať na poskytnutí primeraného času na dôsledné oboznámenie sa so zmluvou. Nepozornosť pri dôslednom oboznámení sa s obsahom a textom zmluvy (bez ohľadu na jej dôvody), ani prípadný nedostatok odbornej spôsobilosti či právnej vedomosti, nemôže byť na ujmu druhej zmluvnej strany a požiadavky právnej istoty.
Súd nezistil ani dôvod neplatnosti zmluvy podľa § 39 O.z., nakoľko napádaný právny úkon svojím obsahom ani účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza a nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Pokiaľ sa týka navrhovateľmi namietaného dôvodu relatívnej neplatnosti v zmysle § 49a O.z. (omyl), navrhovatelia nepreukázali splnenie kumulatívnych podmienok podľa § 49a O.z.. Omyl vo vôli je právne významným, t. j. má za následok neplatnosť právneho úkonu iba vtedy, ak právny úkon uskutočnila konajúca osoba v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca (podstatná), a bez ktorej by k nemu nedošlo, a súčasne osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl buď vyvolala, alebo ho nevyvolala, ale v dobe uskutočnenia omylu o ňom vedela alebo musela vedieť, a napriek tomu na omyl neupozornila. So zreteľom na právnu istotu je neplatnosť právneho
úkonu obmedzená len na podstatný omyl. Súdnou praxou bolo vyslovené, že úspech určitej osoby dovolať sa v konkrétnom prípade neplatnosti právneho úkonu pre podstatný omyl, predpokladá, že táto osoba predtým využila možnosť overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie právneho úkonu, resp. že využije možnosť vyhnúť sa omylu tohto druhu. O ospravedlniteľný omyl by išlo len v prípade, ak nemohla táto osoba pri vyvinutí obvyklej pozornosti (opatrnosti), ktorú je možné od nej vzhľadom na okolnosti prípadu ako od priemerného človeka požadovať, poznať skutočný stav veci (zhodne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 192/2008, ako aj rozhodnutie Nejvyššího soudu sp. zn. 30 Cdo 1251/2002). Len pre omyl vyvolaný osobou, ktorej bol právny úkon určený, úmyselne, je právny úkon neplatný bez ohľadu na to, či ide o omyl rozhodujúci (podstatný) alebo nie.
V konaní nebolo preukázané, že by odporca svojím konaním navrhovateľov úmyselne uviedol do omylu, ani to, že by vedel, resp. mal možnosť vedieť o omyle navrhovateľov, ktorí zmluvu na znak svojho súhlasu podpísali. Navrhovatelia sa pri všetkej opatrnosti a obozretnosti mali možnosť pred podpisom zmluvy oboznámiť s jej obsahom a na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v zmluve nebolo použité slovo ručenie, ani to, že zmluva bola označená ako záložná zmluva na nehnuteľnosť, nakoľko právny úkon sa posudzuje nie podľa jeho označenia, ale s prihliadnutím na jeho obsah. Zo znenia čl. 3. bod 3.2. záložnej zmluvy sú podľa súdu zrejmé jeho právne účinky pre každú osobu konajúcu s opatrnosťou, ktorú od nej možno za obvyklých okolností požadovať, a ktorá pri uzatváraní a podpisovaní zmluvy priamo predpokladá dôsledné oboznámenie sa s jej obsahom. Nemožno preto hovoriť ani o skrytom omyle. Nezodpovednosť spočívajúca v zbežnom a nedôslednom oboznámení sa s obsahom zmluvy nemôže byť podľa súdu na ujmu druhej zmluvnej strany, a to bez ohľadu na dôveru voči zmluvnému partnerovi. Len samotné skutočnosti, na ktoré sa vo svojej argumentácii odvolávajú navrhovatelia (najmä nedostatok času s oboznámením sa s obsahom zmluvy, nedisponovanie s jej vyhotovením), z právneho hľadiska nemôžu mať vplyv na platnosť právneho úkonu a nezbavujú ho jeho právnych účinkov. Súd v tomto smere zastáva zhodný názor s odporcom a klasifikuje ich ako nedbalosť a nedostatočnú opatrnosť pri kontrahovaní zmluvného záväzku. Ak by aj odporca urgoval promptné uzatvorenie zmluvy, a aj vzhľadom k skutočnosti, že k podpisu zmluvy na strane navrhovateľov nedošlo v rovnaký deň, navrhovatelia by ju za takýchto podmienok nemuseli „ihneď“ podpísať, resp. ak by sa tak aj rozhodli, museli by si byť vedomí zodpovednosti z toho plynúcej. Na uvedenom preto nič nemení skutočnosť, že v konaní súd nemá za jednoznačne preukázané niektoré skutočnosti, ktoré predchádzali podpisu spornej zmluvy. Súd tiež nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že by odporca mohol mať vedomosť o omyle navrhovateľov pri uzatváraní záložnej zmluvy s ručiteľským vyhlásením a navrhovatelia, ktorí sa odvolávajú na omyl v tom, že nevedeli o ručiteľskom vyhlásení v záložnej zmluve, sa tomuto pri primeranej starostlivosti a obozretnosti, ktorú by bolo možné vyžadovať od každej osoby v obdobnej situácii, mali možnosť vyhnúť.
V nadväznosti na argumentáciu navrhovateľov na nejednotu vôle a prejavu súd poukazuje na ustanovenie § 35 ods. 2 O.z., v zmysle ktorého obsah právneho úkonu sa vykladá aj podľa vôle toho, kto ho urobil, ale len za predpokladu, že tvrdená vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom uskutočneným v písomnej forme. Výkladom podľa § 35 ods. 2 O.z. nie je možné už uskutočnený prejav vôle doplňovať, meniť, či dokonca nahradzovať.
S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že ručiteľský záväzok, ktorý je súčasťou záložnej zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 13. 08. 2009, bol dohodnutý platne, za súčasného splnenia všetkých náležitostí daného právneho úkonu, a preto návrh navrhovateľov, ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní plne úspešnému odporcovi súd v súlade s § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2 písm. a), ods. 5 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01. 06. 2010 priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 761,47 € pozostávajúcej z:
a) odmena za úkony právnej služby vo výške 577,35 €:
1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady (2011)...................57,00 €
2. písomné podanie- vyjadrenie k návrhu zo dňa 03. 10. 2011.....................57,00 €
3. zastúpenie na pojednávaní dňa 25. 10. 2011 (odročené)...........................14,25 €
4. zastúpenie na pojednávaní dňa 08. 03. 2012 (13.00- 15.15 hod.).............58,69 €
5. zastúpenie na pojednávaní dňa 17. 05. 2012 (13.00- 15.55 hod.).............58,69 €
6. porada s klientom dňa 10. 09. 2012 (10.00- 11.05 hod.)..........................39,13 €
7. zastúpenie na pojednávaní dňa 11. 09. 2012 (10.00- 11.45 hod.).............58,69 €
8. zastúpenie na pojednávaní dňa 15. 10. 2012 (09.30- 11.45 hod.).............58,69 €
9. zastúpenie na pojednávaní dňa 19. 02. 2013 (09.10- 09.35 hod.).............60,07 €
10. porada s klientom dňa 20. 02. 2013 (10.00- 11.10 hod.)..........................40,05 €
11. písomné podanie- záverečná reč zo dňa 24. 02. 2013...............................60,07 €
12. zastúpenie na pojednávaní dňa 28. 02. 2013 (vyhlásenie rozsudku).........15,02 €
b) režijný paušál spolu v sume 91,62 €:
3x á 7,41 € + 5x á 7,63 € + 4x á 7,81 €
c) 20 % DPH za úkony pod bodmi 1. až 8. vrátane k nim prislúchajúceho režijného paušálu, v sume 92,50 €.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.