Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_11P-8-2013.pdf
PDF · 78.31 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/8/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová vo veci starostlivosti o mal. I. R., F.. X.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov O. R., F.. X.X.XXXX, T. E., U. C. XX I. I. R., F.. XX.X.XXXX, T. Q. XXX, Z. Š., o zmenu výchovného prostredia, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu G. 20C 192/2009-39, zo dňa 12.1.2010 a zveruje mal. I. do osobnej starostlivosti matky a otca z a v ä z u j e prispievať na jeho výživu minimálnym zákonným výživným vo výške 30% zo životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku, pričom výživné je otec povinný platiť vždy do15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podala na tunajší súd návrh na zmenu výchovného prostredia, t.j. zverenie mal. dieťaťa do jej starostlivosti a určenie výživného zo strany otca vo výške 50,- eur počnúc od 1.11.2012. V priebehu konania svoj návrh upravila, výživné požadovala v minimálnom zákonnom rozsahu počnúc od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že mal. I. je počnúc od 19.10.2012 v jej starostlivosti a to po dohode s otcom. Syn je u nej spokojný, riadne navštevuje 5. ročník ZŠ. Ona je momentálne nezamestnaná, sociálne odkázaná a jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi 62,- Eur. V spoločnej domácnosti žije s partnerom, ktorý je taktiež momentálne nezamestnaný a poberá iba dávku v nezamestnanosti. Otec dieťaťa je nezamestnaný, podľa jej vedomostí nie je evidovaný na úrade práce, zarába si iba príležitostnými brigádami, tento je poberateľom rod. prídavkov na mal. I..
Otec vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s návrhom na zverenie dieťaťa do starostlivosti matky súhlasí. Momentálne nemá žiadne zamestnanie, nepoberá ani sociálnu podporu, žije iba z príležitostných brigád a to veľmi ťažko.
Kolízna opatrovníčka doporučila návrhu matky vyhovieť, otca zaviazať minimálnym zákonným výživným počnúc od právoplatnosti rozsudku. Konštatovala, že pri prešetrení pomerov vykonali pohovor s mal. I.Á.. Tento uviedol, že u matky je spokojný, k otcovi sa vrátiť nechce.
Z rozsudku Okresného súdu G. 20C 192/2009-39, zo dňa 12.1.2010 súd zistil, že po rozvode manželstva došlo k uzavretiu rodičovskej dohody podľa ktorej bol mal. I. zverený otcovi a matka zaviazaná výživným v sume 40,- Eur. Ďalší spoločný syn F. bol zverený matke, otec zaviazaný prispievať na jeho výživu minimálnym zákonným výživným.
Zo správy od Obce Q. súd zistil, že otec je nezamestnaný, pričom v spoločnej domácnosti žije so svojou matkou. Poberá rodinné prídavky na mal. I., ktorý však nežije s nim, avšak pravidelne ho navštevuje.
Zo správy od Úradu práce, soc. vecí a rodiny Sp. Nová Ves súd zistil, že matka dieťaťa je nezamestnaná a jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi 62,50 eur. Žije so synom I. u svojho druha. Hygiena v domácnosti je na primeranej úrovni. Mal. I. sa vyjadril, že chce ostať s matkou, k otcovi sa vrátiť odmieta, tento navštevuje 5. triedu ZŠ, pričom v škole dosahuje priemerné výsledky.
Z dohody uzavretej dňa 18.10.2012 medzi rodičmi mal. dieťaťa súd zistil, že rodičia sa dohodli o prebratí mal. I. do osobnej starostlivosti odo dňa 19.10.2012 po dobu nasledujúcich dvoch rokov a to bez nároku na výživné nakoľko ho do tohto obdobia otcovi pravidelne neplatila.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§ 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinností rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kedy deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopností, možností a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima za nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh
Na základe uvedených skutočností, s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona, bol súd toho názoru, že je v záujme mal. dieťaťa, aby došlo k zmene výchovného prostredia tak ako sa o tom rodičia dohodli a zároveň v súlade s vôľou, ktorú relevantne prejavil samotný maloletý. Súd teda rozhodol, že dieťa bude do budúcna zverené matke, ktorá riadne zabezpečuje jeho výživu a otca zaviazal v zmysle návrhu matky minimálnym zákonným výživným, ktoré momentálne činí 26,65 Eur počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna vzhľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu. Nemohol akceptovať vzájomnú dohodu medzi rodičmi v rámci ktorej bolo dohodnuté, že otec na výživu dieťaťa nebude prispievať, pretože táto je v príkrom rozpore s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali.
Podľa § 251 ods. 1, 2 O.s.p. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom
vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného
konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37) ( zákona č. 233/1995 Z. z.
v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku. )