Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22CoE-7-2023.pdf
PDF · 99.4 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoE/7/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598 zastúpený Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 36 865 141, proti povinnému: A. B., B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX, XXX XX F., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 11664/09, o vymoženie 585,79 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. : 10Er/765/2009 - 89 zo dňa 26.09.2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ , § 58 ods. 1 , § 57 ods. 2 , § 233a , § 243h ods. 1 , § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1 , ods. 2 a ods. 4 , § 53 ods. 1 , ods. 4 písm. r/ ods. 4 písm. r/ a ods. 5 ods. 5 , § 54 ods. 1 , ods. 2 ods. 2 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník Občiansky zákonník “) § 31 ods. 2 , ods. 3 , § 40 ods. 1 písm. a/ a b/ b/ , § 45 ods. 1 , ods. 2 ods. 2 ods. 2 , ods. 3 ods. 3 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ako aj s poukazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
3. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie vecne argumentoval tým, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie začalo vo veci exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 02221/09 zo dňa 26.05.2009 (ďalej aj „exekučný titul“), na vykonanie ktorého bol súdom prvej inštancie poverený JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 11664/09.
4. Súd prvej inštancie pri skúmaní procesných podmienok konania zistil, že rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 02221/09 zo dňa 26.05.2009 („exekučný titul“) bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 334,60 eura spolu s úrokom z omeškania denne vo výške 0,25 % zo sumy 326,64 eura do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 132,14 eura , a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti predmetného rozsudku. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 2500013 zo dňa 17.09.2008 (ďalej aj „Zmluva o úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver v celkovej výške 165,97 eura (pôvodne 5 000,01 Sk). Povinný sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 160,66 eura, t. j. celkovo mal povinný zaplatiť
čiastku vo výške 326,63 eura v 12 mesačných splátkach vo výške 27,22 eura. Povinný úver nesplácal v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, preto došlo k zosplatneniu celej istiny poskytnutého úveru. Súd prvej inštancie v odôvodení napadnutého uznesenia konštatoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky predstavujúcej rozhodcovskú doložku, nachádzajúcu sa v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tvoriacich súčasť Zmluvy o úvere zo dňa 17.09.2008. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky súd prvej inštancie odôvodnil tým, že právny vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o úvere zo dňa 17.09.2008 je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý sa vzťahuje osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka . Rozhodcovská doložka je súčasťou tzv. „formulárovej zmluvy“, ktorú oprávnený opakovane používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Je súčasťou štandardných podmienok, preto vzniká riziko, že spotrebiteľ nepoukáže na jej neprijateľnosť. Rozhodcovská doložka takto zakotvená v zmluvných dojednaniach, preto požiadavku ochrany spotrebiteľa nenapĺňa, a to z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak by povinný s rozhodcovskou doložkou nesúhlasil, znamenalo by to odmietnutie návrhu na uzavretie zmluvy ako celku. Súd prvej inštancie potom vyslovil záver, že rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, nemohol predmetnú vec prejednať a ani vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol exekučným titulom, preto exekúcia vedená na základe exekučného titulu, ktorý neexistuje nie je prípustná a je potrebné ju zastaviť.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku s tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený v odvolaní namietal, že dňa 17.09.2008 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 2500013, pričom právny vzťah vyplývajúci z predmetnej zmluvy je tzv. absolútnym obchodom, preto sa spravuje zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodným zákonníkom Obchodným zákonníkom (ďalej aj „Obchodný zákonník Obchodný zákonník “). Súčasne v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka Obchodného zákonníka . Pokiaľ by však odvolací súd posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, oprávnený potom namieta, že s povinným uzavrel zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom dlžník svojím podpisom nepochybne prejavuje vôľu byť nimi viazaný. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a je písaná prehľadne, čitateľne, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi dlžníkom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, preto nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu a v ich právach a povinnostiach. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že časová verzia predpisu účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nijakým spôsobom neobmedzovala použitie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, keďže umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. V súvislosti s prípustnosťou rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch oprávnený poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011 sp. zn. 12 Cmo 13/2010 , rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009 sp. zn. 33 Cdo2675/2007 , rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011 sp. zn. 19Co 481/2010 , rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29. júna 2010 sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 , uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010 , uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. marca 2009 sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 . Oprávnený preto navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ďalej aj „C. s. p. “), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p. ), oprávnenou osobou (§ 359 C. s. p. a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku), po zistení, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p. ), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p. ) a dôvodmi odvolania (§ 380 C. s. p. ) súd pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p. ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 C. s. p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 C. s. p. ).
8. Podľa ustanovenia § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
9. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. , ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).
10. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 30.06.2008 (ďalej aj „ZoRK “), tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov.
11. Podľa § 35 ZoRK , doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
12. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia súd výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
13. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne, pričom na zdôraznenie ich správnosti a súčasne z dôvodu potreby vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami uvádza nasledovné (§ 387 ods. 2 C. s. p. ) :
14. Na základe zmluvy o úvere č. 2500013 zo dňa 17.09.2008 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným oprávnený poskytol povinnému úver v celkovej výške 334,60 eura (pôvodne 5 000,01 Sk). Povinný sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 160,66 eura, t. j. celkovo mal povinný zaplatiť čiastku vo výške 326,63 eura v 12 mesačných splátkach vo výške 27,22 eura. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých bod 17. obsahuje rozhodcovskú doložku, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené - a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom v Bratislave, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu - b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne zo zmluvy, vrátene sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
15. Oprávnený je obchodná spoločnosť zapísaná do obchodného registra teda podnikateľ podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník Obchodný zákonník “) pričom vzhľadom na okolnosti pri vzniku záväzkového vzťahu je zrejmé, že pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka ) a povinný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka ), súd prvej inštancie preto správne právne posúdil zmluvu o č. 2500013 zo dňa 17.09.2008 ako zmluvu spotrebiteľskú (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami sa preto spravuje zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej tiež „ZoSÚ “) a Občianskym zákonníkom .
16. K námietke oprávneného pokiaľ ide o právne posúdenie záväzkového vzťahu medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere, odvolací súd uvádza, že bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka Obchodného zákonníka ), vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj Občiansky zákonník Občiansky zákonník , majú prednosť pred právnou úpravou všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník Obchodný zákonník .
17. Odvolací súd sa zároveň stotožnil so závermi súdu prvej inštancie opretými o ustanovenie § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka , ktoré obsahuje definíciu neprijateľnej podmienky vymedzujúcu, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že pod neprijateľnosť zmluvných podmienok je potrebné subsumovať aj tie prípady podoby rozhodcovskej doložky, poskytujúcej spotrebiteľovi na výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nútiaceho však pre prípad zvolenia rozhodcovského súdu dodávateľom podrobiť sa právomoci tohto rozhodcovského súdu.
18. Za správnu podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať ani tú interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a tiež príslušných ustanovení rozhodcovskej doložky použitej v prejednávanej veci uvedenú v odvolaní, ktorej účelom bolo presvedčiť, že už poskytnutie možnosti výberu orgánu majúceho vyriešiť spor vyplývajúci zo zmluvy a takto i spôsobu vyriešenia prípadného sporu obom zmluvným stranám treba považovať za také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania domácich i európskych štandardov ochrany spotrebiteľa k takémuto účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne šetrným a preto nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
19. Rozhodcovská doložka v danom prípade má síce charakter tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky, pretože žalobcovi dáva na výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, avšak v prípade podania žaloby dodávateľom na vopred zvolený rozhodcovský súd, zakladá nerovnováhu v postavení spotrebiteľa, ktorý je v tom prípade povinný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Oprávnený podaním návrhu v rozhodcovskom konaní síce uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve no po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať žalobu resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Odvolací súd už viackrát v obdobných veciach poukázal na to, že možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú, keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom.
20. Ak má byť rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá možnosť konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo9/2012 ). Kvalifikačným predpokladom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára má oprávnený už pripravenú a oprávnený ju používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil. Nejde preto o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Ak rozhodcovská zmluva (doložka) nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred všeobecným súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ sa dostáva do značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach s dodávateľom. Ak by následkom nepristúpenie k rozhodcovskej doložke zo strany spotrebiteľa bolo odmietnutie „formulárovej“ zmluvy ako celku, táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka .
21. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru než k tomu, ku ktorému dospel pred ním súd prvej inštancie, teda konečnému záveru o potrebe vyhodnotenia posudzovanej rozhodcovskej doložky (zmluvy), tvoriacej podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku, slúžiaceho za exekučný titul, za neprijateľnú (a preto neplatnú) zmluvnú podmienku. Logickým dôsledkom (prihliadnuc na vyššie uvedenú argumentáciu prvoinštančného súdu ako aj odvolacieho súdu) je preto záver, podľa ktorého neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci i na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).
23. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p. ).
24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže absencia rozhodnutia o náhrade trov konania v rozhodnutí súdu prvej inštancie (bez ohľadu na dôvody, ktoré súd prvej inštancie k tomuto viedli) je dôvodom, pre ktorý je súd prvej inštancie povolaný rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania skončeného týmto uznesením.
25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p. ). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p. ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p. ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p. ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p. ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p. ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p. ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p. ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p. ).