Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sf/39/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: CORAL, spol. s r.o., so sídlom Novozámocká 207, 951 12 Ivanka pri Nitre, IČO: 34 122 419, právne zastúpený: JUDr. Svetlana Kšiňanová, PhD., advokátka, so sídlom Štefánikova 4, 949 01 Nitra, IČO: 51 019 922, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100422375/2024 zo dňa 26.01.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 22.03.2024, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 22.03.2024 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 22.03.2024, doručenou správnemu súdu dňa 05.04.2024 (ďalej „žaloba“), domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100422375/2024 zo dňa 26.01.2024 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu A. č. 102516766/2023 zo dňa 06.10.2023 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane žalobcovi ako daňovému subjektu uložil pokutu vo výške X.XXX,XX eura za správny delikt podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom období, a to z dôvodu uplatnenia nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 vo výške, ktorá bola väčšia ako zákonný nárok.

2. Žalobca v podanej správnej žalobe súčasne navrhol, aby správny súd podľa v znení neskorších predpisov (ďalej „“) priznal správnej žalobe odkladný účinok (ďalej „návrh“, „návrh na priznanie odkladného účinku“). Podaný návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma a hospodárska či finančná škoda, keď výkon uloženej daňovej povinnosti ohrozuje jeho existenciu ako podnikateľského subjektu. Voči žalobcovi je vedených niekoľko aktuálne neskončených daňových kontrol, ktoré negatívnym spôsobom zasiahli do jeho podnikateľskej činnosti z dôvodu nepriznania práva na odpočet DPH. Tvrdil, že musel zrušiť prenájom kancelárskych priestorov, znížiť počet zamestnancov a obmedziť obchodnú činnosť na úplné minimum, čo deklarujú aj daňové priznania žalobcu na posledné zdaňovacie obdobie, pričom akékoľvek ďalšie finančné zaťaženie ohrozuje jeho ďalšiu existenciu. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil aj tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím priamo súvisí s rozhodnutím správcu dane a žalovaného o určení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014, ktoré rozhodnutia žalobca napadol správnou žalobou, o ktorej zatiaľ nebolo rozhodnuté.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.07.2024, pričom navrhol, aby súd návrh zamietol z dôvodu, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy či finančnej alebo hospodárskej škody.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posúdil ako nedôvodný, keďže neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie v súlade s . Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle je naplnenie niektorého (príp. viacerých) z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. 8. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 9. Pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len všeobecne poukázať na akýkoľvek do úvahy prichádzajúci negatívny následok (a už vôbec nie len v hypotetickej rovine) správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale je potrebné tvrdiť a predovšetkým dôkazmi osvedčiť, že konkrétne tvrdený následok práve u žalobcu v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného alebo jeho inými právnymi následkami skutočne hrozí a že tento dosahuje kvalitatívne vyššiu intenzitu - a to intenzitu buď závažnej ujmy, značnej škody či iného nenapraviteľného následku. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku, je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku - jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia . 10. Hrozba následku závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, následku ujmy na životnom prostredí resp. hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp zn.: vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: . 11. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 12. Správny súd po oboznámení sa návrhom na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie podanej správnej žalobe. Žalobca svoj návrh podložil len všeobecnými tvrdeniami o tom, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda avšak bez toho, aby uvedené hrozby relevantným spôsobom osvedčil. Pokiaľ žalobca tvrdil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by bola ohrozená jeho podnikateľská činnosť, tieto tvrdenia boli uvedené iba vo všeobecnej rovine, bez preukázania aktuálnej finančnej situácie, stavu obchodných záväzkov a pohľadávok, mzdových nákladov, prípadne iných skutočností odôvodňujúcich

priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Rovnako tak aj argumentáciu o prebiehajúcich daňových kontrolách či správnych súdnych konaniach týkajúcich sa iných daňových povinností žalobca uvádzal len ako tvrdenia vo všeobecnej rovine, bez osvedčenia konkrétnych okolností (zrušenie prenájmu, zníženie počtu zamestnancov, obmedzenie obchodnej činnosti na minimum) a preukázania príčinnej súvislosti medzi prípadným osvedčením uvádzaných skutočností a reálnou hrozbou ujmy príp. značnej hospodárskej či finančnej škody. 13. Ako osvedčujúce niektorého zo zákonných predpokladov pre dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe, neposúdil správny súd ani tvrdenia žalobcu o aktuálne prebiehajúcom a doposiaľ neskončenom súdnom konaní týkajúcom sa preskúmania zákonnosti rozhodnutí orgánov finančnej kontroly vo veci určeniu rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014, na podklade ktorého (resp. v časovom slede ku ktorému) správne orgány vydali prvostupňové a napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty. Len samotná skutočnosť, že právoplatné rozhodnutie žalovaného o určení daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie je aktuálne v štádiu súdneho prieskumu, nie je bez ďalšieho relevantným dôvodom pre priznanie odkladného účinku v prípade podanej žaloby. Žalobca zároveň v tejto súvislosti neosvedčil hrozbu ním tvrdenej závažnej ujmy resp. značnej hospodárskej či finančnej škody, ktorá by mu mala úhradou uloženej povinnosti vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konania v uvádzanej veci vzniknúť. 14. V prejednávanej veci žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi ( ) neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v ním tvrdenej existencii hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody ( ). V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že žalobca sa o unesenie uvedeného dôkazného bremena ani nepokúsil, keďže k svojmu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepripojil žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosti, na ktorých svoj návrh zakladal. 15. Vzhľadom na uvedené sa správny súd v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení , preto správny súd v súlade s ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 16. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).