Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-10P/103/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti: H. E., N.. XX.XX.XXXX P. W. E., N.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zast. Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, deti rodičov: Z. E., N.. XX.XX.XXXX, A. F. XX, S., občianka SR, zast. Mgr. Zuzanou Lányiovou, advokátkou, AK so sídlom Nám. Sv. Michala 11, Hlohovec a V. E., N.. XX.XX.XXXX, A. Č. XX, N., občan SR, o návrhu na úpravu styku matky s mal. dieťaťom, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na úpravu styku zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec detí doručil dňa 15.11.2011 na OS Nitra podanie . v rámci ktorého žiadal upraviť jeho styk s deťmi. Žiadal upraviť styk na každý druhý víkend bez bližšej špecifikácie ( pr. od kedy do kedy ba mal styk prebiehať).

OS Nitra uznesením č. k. -22 zo dňa 12.06.2012 preniesol príslušnosť na Okresný súd Piešťany z dôvodu, že maloleté deti bývajú v obvode tohto súdu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2012.

Matka s návrhom otca na úpravu styku nesúhlasila.

Z obsahu podania súd zistil, že návrh otca na úpravu styku je neurčitý, lebo presne vymedzil od ktorej hodiny do ktorej hodiny sa chce s deťmi stretávať, či s prespávaním alebo bez prespávania,... Nakoľko ide o konanie bez návrhu, súd otca ani nevyzýval na doplnenie petitu majúc za to, že na pojednávaní otec presne vyšpecifikuje rozsah styku.

Otec sa na prvé pojednávanie dňa 15.01.2013 nedostavil, svoju prítomnosť neospravedlnil a ani ho nežiadal odročiť. Súd preto konal v zmysle bez jeho prítomnosti, matku detí k návrhu vypočul a otcovi zaslal zápisnicu s vyjadrením matky spolu s predvolaním na ďalšie pojednávanie Otec bol volaný na ďalšie pojednávanie pod hrozbou poriadkovej pokuty v zmysle

Otcovi boli riadne doručené predvolanie na ďalšie pojednávanie dňa 07.02.2013. Napriek tomu, že mu súd doručil i zápisnicu z pojednávania z 15.1.2013, v ktorej matka odôvodňovala jej nesúhlas s navrhovaným stykom, otec sa k jej tvrdeniami vôbec nevyjadril. Na pojednávanie sa otec nedostavil ani

dňa 28.02.2013, nežiadal odročiť termín pojednávania. Preto súd konal a rozhodol v zmysle

Až po vyhlásení rozsudku priniesla pracovníčka súdu úradný záznam, že otec o 13,10 hod telefonoval a ospravedlňoval sa z pojednávania. Uviedol, že ide od lekára, má silné horúčky a doklad o návšteve lekára zasiela „zajtrajším dňom do pošty“. Súd konštatuje, že ospravedlnenie otca bolo doručené súdu až po vyhlásený rozsudku, pritom otec mal vedomosť nie len o dni ale i o hodine, kedy sa pojednávanie začína. V konečnom dôsledku otec ani nežiadal odročiť termín pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, pripojenými spismi OS Nitra sp. zn. a sp. zn. , správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Mal. H. P. W. sú deti narodené z manželstva rozvedeného rozsudkom OS Nitra č. k. -37 zo dňa 21.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.05.2009. Vtedy bolo určené otcovi výživné na každé dieťa po 50 eur mesačne a styk upravený tak, že bude závisieť od vzájomnej dohody rodičov detí.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že síce bol jeho styk s deťmi upravovaný pri rozvode tak, že bude závisieť od dohody rodičov, ale podľa otca nikdy žiadna dohoda neexistovala. Otec v podaní uvádzal, že nevie, kde sa matka s deťmi aktuálne nachádza. Od rozvodu deti nevidel, veľmi za nimi túži. Otec v podaní k svojim pomerom uviedol, že býva v 3-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho rodičov. Je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce a privyrába si brigádnicky. Rodičom na domácnosť ničím neprispieva. Záverom podania žiadal, aby sa mohol s deťmi stýkať každý druhý víkend.

Matka zabezpečuje starostlivosť o deti sama. Matka nesúhlasí s návrhom z dôvodu, že otec berie od 15 rokov marihuanu, počas ich manželstva začal brať pervitín, v období od 30.04.2008 do 30.04.2009 vo výkone trestu odňatia slobody. Matka nemá vedomosť pre aký trestný čin bol vo väzení. Podľa vyjadrenia matky bola s deťmi otca vo väzení pozrieť, lebo ju k tomu primäli otcovi rodičia. Matka potvrdila, že v zmysle dohody o styku sa s otcom a deťmi štyri dni po rozvode stretli, ale otec na stretnutie priviedol i svoju sestru. Matka vtedy prihliadala na to, že deti otca v tom čase už ani otca nepoznali a chcela, aby sa najprv stretli a spoznali oni. Po stretnutí ju otec udal na polícii, že ho zbila a matka musela zaplatiť pokutu 15 eur. Následne sa otec už s deťmi vôbec nestretol. Podľa tvrdenia matky v lete ( po rozvode) si chcel otec zobrať deti ukázal svojim rodičom, ale ona mu deti nedala. Matka si myslí, že dôvodom prečo deti pýtal bol ten, že chcel, aby ho nechali jeho rodičia u seba bývať. Matka sa priznala, že si s otcom detí vôbec nevychádza a ani si vychádzať nechce dodajúc, že otec má nedoplatok na výživnom cca 1.900 eur. Matka ďalej uviedla, že otec deťom nič neposiela ( ani želanie) k meninám či narodeninám, pritom pozná adresu v obci Drážovce, kde si ona preberá poštu. Matka odmieta poskytnúť otcovi svoje telefónne číslo z dôvodu, že sa jej vyhrážal.

Matka svoj nesúhlas s úpravou styku otca s deťmi odôvodnila i tým, že otec stále klame a kradne. Ako konkrétny príklad uviedla, že za manželstva - keď boli deti malé - zobral detský kočík a nakradol v obchode do neho veci. Bolo to počas rodinného nákupu, pričom matka nakupovala do nákupného košíka a riadne platila a otec „kupoval“ do detského kočíka, tovar previezol bez platenia. Matka nesúhlas odôvodnil i tým, že má strach, aby deti nezobral napríklad do Kauflandu a pod bundy im nastrkal nejaký tovar.

Matka k charakteru otca na záver ešte uviedla, že isté obdobie otcovi dávala jeho vlastná matka peniaze na výživné pre ich deti, pritom on peniaze deťom neposlal a stihol ich minúť. Podľa tvrdenia matky si následne otec vyrobil falošnú poštovú zloženku - ústrižok o zaplatení a tú ukázal svojej matke ako dôkaz o úhrade.

Právna zástupkyňa matky má za to, že otec ani v skutočnosti žiadny záujem o deti nemá, lebo sa ani len na pojednávanie nedostavil. Návrh na úpravu jeho styku s deťmi považuje len za podaný z trucu. Ako príklad trucu otca uviedla, že sa konalo na súde v Nitre konanie o zapretie otcovstva, otec bol aj pred pojednávacou miestnosťou ale na pojednávanie sa nedostavil, odišiel s tým, že sa môže pojednávať

bez neho. V súčasnosti má zistené, že matka otca vyhodila z domu a býva v azylovom dome. Právna zástupkyňa si myslí, že jeho návrh má byť len dôkazom pre jeho matku, že má záujem o deti. Ďalej k konaniu otca uviedl, že keď sa dozvedel, kde matka s deťmi býva, chodil jej v noci ( aj o polnoci ) búchať na dvere pod vplyvom omamných látok. Alebo napr. matku o polnoci prezváňa s tým, že bude prezváňať keďže nemá peniaze. Matka i jej právna zástupkyňa si myslia, že tieto schválnosti robí otec z dôvodu, že si matka začala vzťah s krstným otcom detí, ktorý je bratom jeho sestry. Otec matku detí obviňuje, že rozbila celú rodinu. Mal. H. má 6 rokov a W. 7 rokov. Matka potvrdila, že otec ich nevidel už 4 roky.

Žiadali návrh zamietnuť, lebo otec je nespôsobilý postarať sa o deti. Býva v azylovom dome. Majú za to, že berie omamné látky. Záverom dodali, že aj keď dlží na výživnom na deti, matka naňho doposiaľ ani trestné oznámenie nepodala.

Kolízny opatrovník sa snažil v súčinnosti s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre zistiť pomery a domácnosť otca detí na adrese, ktroú otec ako adresu svojho pobytu uvádzal: Č. XX, N.. Dva krát bol urobený pokus o šetrenie, ale na tejto adresy pracovníčkam nik neotváral. K návrhu sa nevyjadril odôvodniac to tým, že návrh otca je neurčitý a nejednoznačný.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Z podania otca súdu nevyplýva presná špecifikácia, akým spôsobom si styk s deťmi predstavuje a ani nepreukázal svoje schopnosti zabezpečiť o deti riadnu starostlivosť počas styku. Nakoľko ide o bez návrhové konanie, súd očakával, že otec sa ako navrhovateľ dožadujúci sa svojich otcovských práv na pojednávanie dostaví a presne sa k svojmu podaniu vyjadrí. Otec sa ale ani na jedno pojednávanie nedostavil, pritom mal riadne predvolanie doručené. Na druhé pojednávanie sa ospravedlňoval telefonicky, ale až po vyhlásení rozsudku, pričom tiež nežiadal odročiť pojednávanie. Súd prihliadal i na to, že sa otec nevyjadril ani len k zápisnici z prvého pojednávania, ktorá mu bola doručená skoro mesiac pred pojednávaním a mal dostatok času na tvrdenia matky detí obsiahnuté v zápisnici reagovať. Súd má za to, že matka uvádzala v zápisnici tak závažné dôvody jej nesúhlasu s úpravou styku, že pokiaľ by otec v skutočnosti styk s deťmi upraviť chcel, isto by na vyjadrenie matky reagoval, snažil sa preukázať opak. Napríklad matka uvádzala, že berie drogy, klame, kradne, býva v azylovom dome, neplatí si výživné, ... . Je pravda, že otec má svoje rodičovské práva ako otec, nik mu ich neodopiera. Taktiež matka sama potvrdila, že otec nevidel deti viacero rokov. Práve toto sú dôvody, pre ktoré by mal byť otec aktívny , spolupracovať so súdom mysliac v prvom rade na záujmy detí. Nakoľko otec sa ani raz na pojednávanie nedostavil, súd to hodnotí, že otec ani len neuniesol dôkazné bremeno v svojich tvrdeniach reálne sa s deťmi stretávať. Z toho dôvodu súd návrh zamietol. Súd má za to, že pokiaľ sa otec domáhajúci sa styku s deťmi na pojednávania nedostavuje, pričom on inicioval začiatok konania, tento nemá záujem sa s deťmi stretávať. Na druhej strane si musí otec uvedomiť, že súdom upravený styk by nebol pre neho právom, ale povinnosťou. Teda bol by povinný sa v príslušný deň či hodinu za deťmi dostaviť a nie podľa toho, ako mu to vyhovuje.

Pokiaľ u otca naďalej záujem o styk s deťmi pretrváva, nič mu nebráni podať si nový návrh na úpravu styku.

O trovách konania rozhodol súd podľa Právna zástupkyňa matky si síce trovy právneho zastúpenia na pojednávaní dňa 28.02.2013 uplatnila, ale nakoľko si ich v zákonnej lehote nevyčíslila, súd jej žiadne nepriznal. Súd vychádzal i z obsahu spisu, odkiaľ jej žiadne trovy právneho zastúpenia ani nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).