Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/3/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. O., nar. XX. XX. XXXX, podnikajúci pod: Slavomír Pinkava, Sila 41, Nové Sady, IČO: 37 648 713, pre vymoženie sumy 1.709,83 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 22. marca 2012, č. k. -14, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 22. marca 2012, č. k. -14 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 31. 01. 2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení , , Exekučného poriadku, , o rozhodcovskom konaní, , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a , o spotrebiteľských úveroch, , , , , , . Návrhom zo dňa 20. 01. 2012 oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava, vykonaním exekúcie v neprospech povinného a vymožením pohľadávky vo výške 1.709,83 eura s príslušenstvom. Exekučné konanie sa začalo dňa 20. 01. 2012. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 08334/11 zo dňa 31. 08. 2011 vydaného na základe porušenia Zmluvy o úvere zo dňa 05. 11. 2010. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 1.709,83 eura, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.709,83 eura od 30. 05. 2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1.709,83 eura od 13. 07. 2011 do zaplatenia a náhrady trov rozhodcovského konania vo výške 422,06 eura. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere. Nakoľko žalovaný si svoju povinnosť riadne nesplnil, stal sa dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 30. 05. 2011. Žalobca a žalovaný si svoj záväzkový vzťah v zmysle Dohody o vyplnení zmenky zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou) s dátumom začiatku úročenia dňa 30. 05. 2011. Súd pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej zmluvy o úvere zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 05. 11. 2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 800 eur. Povinný sa zaviazal uvedenú čiastku vrátiť oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 772 eura v 12-tich mesačných splátkach po 131 eur počnúc dňom 15. 12. 2010. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave s návrhom, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie vyššie uvedenej istiny spolu s príslušenstvom. Na základe vyššie uvedených skutočností súd skonštatoval, že

rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade zabezpečovacej zmenky, ktorá nemala byť vystavená a následne prijatá veriteľom, nakoľko v zmysle § 4 ods. 6 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, príslušenstvo pohľadávky (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) smie tvoriť maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom zo zmluvy o úvere jasne vyplýva, že už samotná výška poplatku za poskytnutie úveru vo výške 772 eur (výška poskytnutého úveru je 800 eur) presahuje zákonom stanovenú hranicu 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, nehovoriac o ďalšom príslušenstve istiny. V zmenke, ktorá má zabezpečovaciu funkciu k zmluve o úvere, je upravená výška úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy dlhu odo dňa splatnosti celého dlhu až do jeho uhradenia, pričom dohodnutý a rozhodcovským súdom priznaný úrok z omeškania pretransformovaný na zmenkový úrok zabezpečením záväzkového vzťahu (zmluva o úvere) blankozmenkou predstavuje 91,25 % ročne. Takýto úrok z omeškania predstavuje hrubý nepomer medzi dohodnutým a zákonným úrokom z omeškania, a tým aj neprimerané zvýhodnenie oprávneného na úkor povinného, pričom za jeden rok omeškania úrok z omeškania dosahuje takmer výšku istiny, a z toho vyplýva neproporcionálnosť úrokov z omeškania a nastáva tu rozpor s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale rozpor s dobrými mravmi je v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou. Takto spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a tým aj následne zabezpečovacia zmenka vychádzajúca zo zmluvy o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, sa stáva v zmysle neplatnou. Základom pre vykonanie exekúcie je existencia riadneho exekučného titulu, rozhodnutia, ktoré je právoplatné a vykonateľné. Právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spočíva v jeho nezameniteľnosti a záväznosti. Právoplatnosť pozostáva zo stránky formálnej a materiálnej, ktoré sú od seba nerozlučne spojené a vzájomne sa podmieňujú. Ak rozhodnutie nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom, nadobúda formálnu právoplatnosť, ktorá je podkladom materiálnej právoplatnosti, čiže keď niet formálnej právoplatnosti, nemôžu nastať účinky materiálnej právoplatnosti. Ďalšou vlastnosťou súdneho rozhodnutia je vykonateľnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spočíva v jeho priamej vynútiteľnosti prostredníctvom štátnej moci, a to aj proti vôli jeho účastníka, ktorý má podľa neho splniť určitú povinnosť. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení súd konštatuje, že nakoľko súd je toho názoru, že zmenka, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku (exekučný titul) je neplatná, nemohlo v rámci rozhodcovského konania dôjsť k vydaniu rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore so zákonom ( zákona o spotrebiteľských úveroch) , čím uvedený exekučný titul nemohol nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť, ktorá je v zmysle Exekučného poriadku nevyhnutnou vlastnosťou exekučného titulu, na podklade ktorého sa môže vykonávať exekúcia. S poukazom na vyššie uvedené, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd v zmysle napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Argumentoval tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd v prejednávanej veci aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v hypotéze príslušnej danej normy. V danej veci je povinný podnikateľom podľa ustanovenia o živnostenskom podnikaní. Spotrebiteľom je podľa citovaných ustanovení právneho poriadku len ten subjekt, ktorý koná za účelom svojej osobnej spotreby alebo spotreby iných osôb napr. manželky, detí a pod. (ESD, C -269/95 Benincasa proti Dentalkit Srl), pričom zároveň platí, že tento cieľ konania musí byť v posudzovanom právnom vzťahu výraznejší ako iné zámery konajúcej osoby. Samotná skutočnosť, že povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy o úvere ako živnostník, t. j. mal postavenie podnikateľa, a to, že úver mu bol poskytnutý na účel podnikania, pričom celý rozsah poskytnutého úveru na svoje podnikanie mienil použiť - hlavný účel právneho vzťahu, samo o sebe odôvodňuje záver o tom, že povinný nie je spotrebiteľom a nejedná sa o spotrebiteľský vzťah. Keďže posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským nemôže byť logicky ani spotrebiteľským úverom. V prejednávanej veci bola podkladom pre rozhodcovské konanie samostatná a individuálne dohodnutá rozhodcovská zmluva, ktorá mala predstavovať neprijateľnú podmienku a spôsobiť značnú nerovnováhu v posudzovanom právnom vzťahu. Účastníci rozhodcovského konania sa slobodne a po zvážení všetkých náležitostí rozhodcovského konania rozhodli založiť právomoc zvoleného rozhodcovského konania vec prejednať a rozhodnúť v prípade existencie sporu. V prípade ak by súd posúdil rozhodcovskú zmluvu ako

neprijateľnú podmienku vec by nesprávne právne posúdil z dôvodov, ktoré sú uvedené už vyššie a zároveň aj založí vadu konania, spočívajúcu v nesprávnych skutkových zisteniach konajúceho súdu. V ďalšom namietal, že zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom (povinný z exekučného konania - zmenkový dlžník) a tento úrok teda ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom t. j. zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s Dohodou o vyplňovacom práve (existuje exces z dohody). Teda aj v prípade riadneho alebo naopak excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník (povinný z exekučného konania) právo brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok, v súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo V 43/2006. Ak súd ex offo sám vzniesol námietku smerujúcu proti použitiu zmenky konal tak v rozpore so zákonom a nesprávne si vyložil ust. § 10 a nadväzujúcich zmenkového zákona. V rozhodcovskom konaní však takáto námietka zo strany odporcu (povinný v exekučnom konaní) vznesená nebola, pričom odporca bol o podanom návrhu a jeho obsahu riadne upovedomený, a teda v zmysle vyššie uvedeného súd nemal bez existencie vznesenej námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky, teda nemal dôvod zamietnuť poverenie pre súdneho exekútora. Z uvedeného vyplýva, že súd v prejednávanej veci zistený skutkový stav podradil pod nesprávne ustanovenia právneho predpisu, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia bližšie neuvádza, a teda vec nesprávne právne posúdil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa procesným postupom podľa a a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto v zmysle uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa veta druhá , veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Exekučné konanie sa začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý bol spísaný pred súdnym exekútorom dňa 20. 01. 2012 za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného, pričom exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08334/11 zo dňa 31. 08. 2011, ktorým bola priznaná istina 1.709,83 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.709,83 eura od 30. 05. 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.709,83 eura od 13. 07. 2011 do zaplatenia a uložená povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 422,06 eura, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti uvedeného rozsudku.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, preto odvolací súd potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pričom uvádza, že exekučný prvostupňový súd správne vyhodnotil svoje oprávnenie preskúmavať exekučný titul v rozsahu a za podmienok uvedených v zákona o rozhodcovskom konaní. Konanie o nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí - exekučné konanie je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle SR. Toto konanie je relatívne samostatným druhom civilného procesu, ktoré môže, ale nemusí nadväzovať na základné civilné konanie. Právny poriadok Slovenskej republiky, resp. spoločenské vzťahy upravované záväznými pravidlami správania sa, sa vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie „rozšírili“ o jej pramene práva. Takto možno v základných rysoch uviesť, že prameňom práva Európskej únie, a tiež jej jednotlivých členských štátov je primárne právo, všeobecné zásady úniového práva, medzinárodné dohody uzatvorené Úniou a medzinárodné dohody zaväzujúce Úniu, sekundárne právo a napokon judikatúra Súdneho dvora.

V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, napr. na podklade rozsudkov rozhodcovských súdov. Súd v zásade postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nepreskúmava vecnú správnosť exekučných titulov, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. S prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v európskom priestore však dochádza, prostredníctvom normatívnych aktov európskej únie a legislatívnej činnosti zákonodarných orgánov jednotlivých členských štátov, k prelamovaniu uvedenej zásady „nepreskúmateľnosti“ vecnej správnosti niektorých rozhodnutí - exekučných titulov. Tak tomu je aj v prípade predpisov na ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd ale aj iný povolaný orgán, ktorý rozhoduje právnu vec spotrebiteľského charakteru, kedy musí z úradnej povinnosti prihliadať na všetky aspekty nedovolenosti, resp. neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom zmysle je potrebné považovať za takúto zákonnú úpravu príslušné ustanovenia , ktoré okrem iného vymedzujú charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny výpočet charakteristických neprijateľných zmluvných podmienok, na ktorých neprijateľnosť (neplatnosť) prihliada súd z úradnej povinnosti vždy vtedy, keď mu to o rozhodcovskom konaní. V procesnom postupe exekučného súdu podľa Exekučného poriadku, ustanovenie v spojení s Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje a zároveň súd v exekučnom konaní zaväzuje (ex offo), aby v prípade, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a , alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, aby toto konanie zastavil. Exekučný súd pritom nemôže byť obmedzený pri posudzovaní uvedených nedostatkov izolovane iba čo do objektívne nemožného, právom nedovoleného

plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom, výroku rozhodnutia samotného, ale pre naplnenie cieľov aproximačných právnych nástrojov Európskej únie (Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993) a postupom v súlade so zákonom sa vyžaduje, aby toto posudzovanie prekročilo rámec skúmania len formálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Vo všetkých prípadoch je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, pričom zo samotného výroku rozhodnutia (rozhodcovského rozsudku) nemožno bez ďalšieho vyčítať „vnútornú stránku“ nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním len výroku) totiž nemožno ustáliť tento súlad ani v prípade, ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle vysoká suma - istina alebo nezvykle vysoký úrok z omeškania, pretože len preskúmaním vnútornej, obsahovej stránky plnenia možno záver o nemožnom, právom nedovolenom alebo dobrým mravom odporujúcom plnení vyvodiť. S plnením, ktoré možno označiť za exekučne nevykonateľné sa totiž súd vo svojej praxi nestretol a takto ponímaný účel noriem umožňujúci takéto preskúmanie rozhodcovského rozsudku by sa míňal práve eurokonformnému výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska legislatíva. Z preskúmavanej pôsobnosti exekučného súdu v tomto prípade nemôže byť vylúčená vecná správnosť rozhodcovského rozsudku (vo veciach na ktoré musí príslušný orgán reagovať z úradnej povinnosti, pričom do skúmania vecnej správnosti patrí aj posudzovanie existencie právomoci orgánu konať a rozhodnúť), pretože len tak môže byť naplnený účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred nekalými praktikami dodávateľov - podnikateľov v situácii, kedy bola deklarovaná povinnosť spotrebiteľa v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ktorému je možné zjavne vyčítať nedôslednosť pri zákonnej ochrane

spotrebiteľa.

Uvedený právny vzťah bol súdom prvého stupňa správne posúdený ako vzťah ochraňovaný kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva. Predpokladom postupu exekučného súdu pri vecnom preskúmaní exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku je, že právny vzťah, resp. obsah právneho vzťahu je možno charakterizovať ako vzťah spotrebiteľský. Pri posudzovaní charakteru právneho vzťahu treba mať na zreteli jednak subjekty, ktoré vstupujú do tohto vzťahu a tiež účel, smerovanie vôle subjektov k založeniu a pretrvávaniu právneho vzťahu. O podnikateľskom charaktere a vôli oprávneného v tomto prípade nemožno mať pochybnosti. Ide o podnikateľa, ktorý spĺňa definície podnikateľa - dodávateľa. Ak účelom zmluvy, vôľou strán, postavením subjektov a objektívnymi skutočnosťami dotknutý proces kontraktácie smeruje k podnikateľskému využitiu plnení vyplývajúcich z obsahu právneho vzťahu, nie je pochýb o tom, že daný vzťah nemožno ochraňovať spotrebiteľským právom. Ak však z týchto okolností vyplynie, že v danom vzťahu absentuje jedna z charakteristických a rozhodujúcich zložiek bežného podnikateľského vzťahu, je potrebné zamerať skúmanie charakteru právneho vzťahu nielen na obsah, povahu a účel zmluvy, ale taktiež k objektívnym okolnostiam, ktoré doprevádzali jej uzavretie (bod 47, ESD, C-464/01, Johan Gruber proti BayWa AG). Takto je potom potrebné uviesť, že úverová zmluva, na podklade ktorej bol právny vzťah zabezpečený zmenkou a z ktorých rozhodcovský súd deklaroval povinnosť povinného, vymáhanú v tomto exekučnom konaní, obsahuje označenie dlžníka jeho menom, priezviskom, adresou bydliska, rodné číslo a taktiež nižšie uvedené označenie fyzickej osoby - podnikateľa, čo nepremieta rozhodne objektívny proces kontraktácie so smerovaním k výlučne podnikateľskému vzťahu. Ustanovenie bodu 16 všeobecných podmienok poskytnutia úveru zakladá použitie režimu , pričom aj týmto prístupom možno vyčítať výlučnú vôľu oprávneného vymaniť právny vzťah spotrebiteľskej ochrane napriek tomu, že úverová zmluva je považovaná za tzv. absolútny obchod. Z obsahu spisu teda, podľa odvolacieho súdu, nemožno vyvodiť záver o tom, že ide jednoznačne o účel a vôľu povinného - dlžníka uzavrieť zmluvu, ktorej plnenia majú byť použité na podnikateľský účel. Ak objektívne okolnosti spisu nemôžu preukázať právne dostačujúcim spôsobom, že transakcia, ktorá viedla k uzavretiu zmluvy sledovala podnikateľský účel, musí byť v zásade takáto zmluva považovaná za spotrebiteľskú, inak by bola ochrana spotrebiteľa zbavená svojho užitočného účinku.

Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý koná a rozhoduje v súlade so svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský súd v tejto veci odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v obchodných podmienkach. V zmysle doložky všetky majetkové spory, ktoré v budúcnosti vzniknú, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom určeným spoločnosťou Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská a.s.. Takto koncipovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to na škodu spotrebiteľa. Problematickým sa zdá byť skutočnosť, že predmetná doložka ako podmienka vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na podstatu úverového plnenia oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako predpokladané, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. V danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou formulárovej zmluvy, aj keď na samostatnom liste (predkladaná spotrebiteľovi ako dokument majúci sa podpísať v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná. Na základe takto koncipovanej doložky je nutné konštatovať, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu teda, na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, založená platne nebola. Takto vydal rozhodnutie orgán, ktorý nemal vo veci právomoc konať, preto ak dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je normatívne nezáväzné a exekučne nevykonateľné.

Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže dôsledkom neplatnosti blankozmenky je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť a ak tak tento súd urobil, jeho rozhodnutie nemôže byť exekučným titulom.

Pre vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že ich náhradu povinnému nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.