Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/72/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, Bratislava, proti povinnému: V. Z., S.. XX.X.XXXX, M. S. M. Č.. XX, S. V., o vymoženie 1.376,32 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka č. 60, Bratislava pod sp. zn. EX 20393/12, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. -48 zo dňa 5.11.2012, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 7.9.2012 navrhol vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie vydaný rozhodcom Mgr. Petrom Kubalom sp. zn. II/2011-5759. Dňa 24.9.2012 požiadal súdny exekútor súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia istiny vo výške 1.376,36 Eur s príslušenstvom.

Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa ust. a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ""), podľa ust. , a o rozhodcovskom konaní a podľa ust. a nasl. (ďalej aj ako "OZ").

V zmysle citovaných zákonných ustanovení skúmal zákonné podmienky, za ktorých bol exekučný titul vydaný, ako aj materiálnu a formálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Z ust. § 45 ZRK totiž vyplýva možnosť a povinnosť súdu preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a zastaviť exekučné konania, ak tento vykazuje vady. Uvedené súd posudzoval ako predbežnú otázku ešte pred vydaním poverenia exekútorovi.

Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia, je teda rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2011-5759. Podkladom pre jeho vydanie bola Zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a povinným dňa 13.8.2004, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 50.000,- Sk. Zmluvu o splátkovom úvere súd prvého stupňa vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Právny predchodca oprávneného konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorá vyplýva aj z výpisu daného subjektu z obchodného registra - poskytovanie úverov. Na druhej strane povinný - fyzická osoba, nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Riešenie sporov, t. j. rozhodcovská doložka je upravená v bode 18.1. Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného.

Súd prvého stupňa preskúmal uvedenú rozhodcovskú doložku, či nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej v súlade s ust. a zistil, že predmetná rozhodcovská doložka vyžaduje od povinného, aby všetky spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, čiže je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka nebola medzi dodávateľom a spotrebiteľom individuálne dojednaná, povinný ako spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah Všeobecných obchodných podmienok, nakoľko boli spísané na predtlačenom formulári. Ich súčasťou bol aj vopred pripravený obsah rozhodcovskej doložky a povinný, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami, mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Praktickým dôsledkom ustanovenia takto formulovanej rozhodcovskej doložky je to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd, čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú ochranu.

Teda predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ust. , a preto je v súlade s ust. absolútne neplatná. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto podľa ust. Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvého stupňa následne rozhodne o zastavení exekučného konania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 54,98 Eur vrátane DPH.

Oprávnený mal za to, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti . Poukázal na ust. o rozhodcovskom konaní a ust. , z ktorých podľa neho vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a spôsobilý byť podkladom pre vykonanie exekúcie. Z ust. zákona o rozhodcovskom konaní navyše vyplýva, že exekučný súd je z dôvodov tam uvedených oprávnený exekučné konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Podľa názoru oprávneného exekučný súd tiež nemôže meritórne skúmať súlad plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom s hmotným právom, pretože by tak pôsobil ako súd konajúci o opravnom prostriedku proti exekučnému titulu. Exekučný súd pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku z hľadiska uvedeného v zákona o rozhodcovskom konaní skúma len

vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné a exekúciu zastaví len vtedy, ak priznané plnenie je v rozpore s právnym poriadkom.

Oprávnený poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08 a uviedol, že vychádzajúc zo zásady rovnocennosti, ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Podľa vyjadrenia oprávneného nemožno z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu narušenia zásady rovnocennosti.

Poukázal tiež na znenie ust. až 54 účinné do 31.12.2007, v zmysle ktorých sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti , ako aj zmluva podľa o spotrebiteľských úveroch a . Oprávnený preto zastáva názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe právom uznaného exekučného titulu.

Súčasne dal do pozornosti súdu dôvodovú správu k ust. , v ktorej sa uvádza, že ak by niektoré ustanovenie rozhodcovskej doložky zakladalo právomoc rozhodovať spory výlučne v rozhodcovskom konaní, jedná sa o neprijateľné ustanovenie, ktoré však nemá za následok neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, z čoho vyplýva, že úvahy a postup súdu nie je správny.

Zdôraznil, že jeho právny predchodca si predložením rozhodcovskej doložky plnil len svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu pre neho z ust. o bankách, ktorý je špeciálnym predpisom. Zastával názor, že oprávneného nemožno sankcionovať za to, že postupoval spôsobom, ktorý mu ukladal vtedy účinný zákon. V závere odvolania poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.9.2011.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle rozhodol tak, že mu nevyhovel, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o vec podľa ust. , na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa podľa ust. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, sp. zn. II/2011-5759 zo dňa 20.5.2012 s právoplatnosťou dňa 28.6.2012 a vykonateľnosťou dňa 1.7.2012, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému peňažné prostriedky vo výške 1.376,32 Eur, úroky z omeškania vo

výške 9,00 % ročne zo sumy 1.332,15 Eur od 11.8.2008 do zaplatenia, náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 70,32 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 189,06 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Oprávnený svoju hmotnoprávnu aj procesnoprávnu legitimáciu založil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2006 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a oprávneným, ktorou postupca postúpil svoju pohľadávku na oprávneného.

Právny predchodca oprávneného uzavrel s povinným dňa 13.8.2004 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0178418965, na základe ktorej pôvodný oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 50.000,- Sk s lehotou splatnosti do 10.8.2008 pri dohodnutej úrokovej sadzbe 9,80 % p. a.. Povinný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.310,- Sk. V časti C, v článku 18 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť predmetnej zmluvy, je zakotvená Rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa Banka a Klient dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov, spory ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti so zmenkou vystavenou Klientom v prospech Banky, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich podmienky vykonávania Bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Banka a Klient sa ďalej dohodli, že sa podriadia rozhodnutiu Rozhodcovského súdu, ktoré bude pre obidve zmluvné strany záväzné.

Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia nebola podľa názoru odvolacieho súdu opodstatnená. Súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekučný súd oprávnený preskúmať návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak zistí nesúlad týchto listín, je súd povinný žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.

Podľa a o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého predstavuje predmetná rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy). V ustanovení sa len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo "najmä") uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Keďže ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, môže súd označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( ).

Podľa článku 38 Charty základných práv Európskej únie "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa". Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber, buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C ).

Oprávnený síce v odvolaní s poukazom na ust. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "") a s poukazom na povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ospravedlňuje svoj postup, avšak ani takáto odvolacia námietka neobstojí, a to najmä s poukázaním na neskoršiu právnu úpravu. Novelizáciou zvolil zákonodarca presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a klientovi musí byť poskytnutá možnosť voľby. Oprávnený nedal povinnému na výber a neumožnil mu voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom.

Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávneného) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a mal poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku).

Namietanie porušenia práva na súdnu ochranu pri realizácii výkonu exekúcie oprávneným nebolo opodstatnené z dôvodu, že citované ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a po zistení, že zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť v zmysle osobitého

právneho predpisu, t. j. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd v danom prípade postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

K odvolacej námietke oprávneného odvolací súd uvádza, že aj keď je pravdivé jeho tvrdenie v tom, že znenie ust. s účinnosťou od 1.1.2008 tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu a nielen ako to bolo upravené v predchádzajúcom znení účinnom do 31.12.2007, keď za spotrebiteľskú zmluvu podľa bolo možné považovať iba kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti . V tejto 8. časti zmluva o úvere upravená nebola. Toto však nemení nič na skutočnosti, že pre Slovenskú republiku bolo od jej prijatia do Európskej únie dňa 1.5.2004 záväzné uplatňovanie komunitárneho práva, ktoré má prednosť pred vnútroštátnym právom. Preto, ak vnútroštátna úprava spotrebiteľských zmlúv v bola zosúladená s právom Európskej únie až novelou od 1.1.2008, je treba mať za to, že aj v období od 1.5.2004 do 1.1.2008 malo na území Slovenskej republiky prednosť uplatňovanie komunitárneho práva pred vnútroštátnou právnou úpravou v otázke ochrany spotrebiteľa, a to podľa článku č. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS.

Podľa článku III. bodov 1, 2 citovanej smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Odvolací súd preto podľa potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Práva oprávneného nie sú týmto rozhodnutím v súvislosti s prelomením zásady res iudicata dotknuté.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto konaní preukázateľné trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.