Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/126/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu Mgr. Jolany Fuchsovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: E. J. I., s.r.o. so sídlom v D., M. 5, X.: XXXXXXXX, zastúpený O. kanceláriou T. J., s.r.o., so sídlom v D., M. 5, proti žalovanému: K. Z., nar. X.X.XXXX, trvalé bytom v J., W. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom K.. C. S., súdnym úradníkom Okresného súdu Košice I, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa H., so sídlom v N., C. XX, IČO: XXXXXXXX, zastúpený S.. O. K., advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o 2.063,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -52 zo dňa 16.4.2012 jednomyseľne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, na účet jeho právneho zástupcu, trovy odvolacieho konania v sume 154,56 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 309,12 eur, na účet JUDr. O. K.u, advokáta so sídlom v I., R.. I. 7, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.063,27 eur, s 13%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.327,76 eur od 25.10.2005 do zaplatenia, z titulu neuhradenia úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom žalobcu C., a.s., na základe Zmluvy o flexipôžičke č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.5.2004. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, preto mu v zmysle ust. ustanovil opatrovníka.

Podaním z 13.3.2012 oznámil vedľajší účastník, že vstupuje do konania na strane žalovaného a podaním z 26.3.2012 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil, že na základe Zmluvy o flexipôžičke č. XXXXXXXXXXXXXXX z 12.5.2004 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným poskytol žalobca žalovanému spotrebný úver vo výške 40.000,00 Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať s dohodnutou úrokovou sadzbou formou pravidelných 36 mesačných splátok vo výške 1.444.09,00 Sk,

splatných vždy k 12. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Dátum prvej splátky bol na základe Zmluvy stanovený na 12.6.2004. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky C., a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám. Poukázal pritom na čl. 1 Zmluvy, čl. IV bod 3, čl. VI bod 1a Obchodných podmienok a uviedol, že nakoľko žalovaný neuhrádzal právnemu predchodcovi žalobcu úver v splátkach riadne a včas, tento mu listom z 8.12.2004 oznámil odstúpenie od zmluvy z dôvodu porušenia zmluvných podmienok a vyzval ho na predčasné splatenie zostatku úveru v lehote do 15 dní odo dňa doručenia listu. K 8.12.2004 predstavovala výška pohľadávky právneho predchodcu žalobcu sumu 46.161,91 Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávok z. 8.12.2006, uzavretou medzi spoločnosťou C., a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu voči žalovanému na spoločnosť E. J. I., s.r.o., teda na žalobcu. Pokusom o zmier z 3.10.2011 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 10.10.2011, avšak bezvýsledne.

Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, pričom vzhľadom na obsah predmetnej zmluvy a definície uvedenej v je zrejmé, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Preto súd otázku premlčania posudzoval v zmysle ustanovení a nasl. , ako ustanovení, ktoré sú na prospech žalovaného ako spotrebiteľa. V danom prípade, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú zo strany vedľajšieho účastníka, posudzoval súd predovšetkým túto otázku. Nárok žalobcu, tak ako to sám uviedol v žalobnom návrhu nadobudol splatnosť k 25.10.2005 a teda mohol ho uplatniť na súde nasledujúci deň 26.10.2005, pričom 3 ročná premlčacia doba uplynula 26.10.2008. Žalobca podal žalobu až dňa 15.11.2011, teda po uplynutí premlčacej doby a vedľajší účastník namietol v priebehu konania premlčanie uplatneného nároku, preto súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (, , , , , , , , , , , , , , ) právo na plnenie žalobcovi nepriznal a z dôvodu premlčania žalobu zamietol. Zároveň uviedol, že nárok by bol premlčaný i v prípade, ak by bol posudzovaný podľa ustanovení inštitútu premlčania upravených v .

O trovách konania či už vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným alebo vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom bolo rozhodnuté podľa

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a odvolaniu žalobcu vyhovel, prípadne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade, ak súd nevyhovie nároku žalobcu a potvrdí rozhodnutie okresného súdu, požiadal, aby pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie, keďže ide o otázku po právnej stránke zásadného významu.

Svojím odvolaním namieta účinnosť uplatnenej námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, pričom citoval ust. a . Uviedol, že v konaní má vedľajší účastník oprávnenia na všetky procesné úkony ako účastník. Koná však iba sám za seba. Nemôže teda robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania, lebo jeho úlohou je účastníkovi v konaní len pomáhať. Vedľajší účastník nemôže uznať nárok navrhovateľa, nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník, resp. jeho právny nástupca a prípadne aj ich zástupca. Vedľajší účastník je oprávnený na procesné úkony, pričom námietka premlčania je hmotnoprávny úkon, ktorý vedľajšiemu účastníkovi nepatrí.

Taktiež zo samotného znenia ustanovenia je zrejmé, že námietku premlčania môže účinne podať len dlžník, tzn. na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom treba nazerať ako na neúčinne uplatnenú. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 02.04.2012, sp. zn. XC/XX/XXXX. Z vyššie uvedeného žalobca uzavrel, že súd na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom nemal prihliadať, nakoľko ju uplatnila neoprávnená osoba.

Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi žalobca citujúc ust. , ods. 1, 2, , , uviedol, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa H. je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (, ods. 5, ), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (, ods. 2 ). V danom prípade však nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Žalobca nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, preto spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. Právne zastúpiť sa mohol sám účastník konania, teda žalovaný, pričom pre prípad, že pobyt žalovaného nie je možné zistiť, zákon mu zabezpečuje ochranu jeho práv ustanovením opatrovníka súdom.

Žalobca však nevidí účelnosť a dôvodnosť priznania trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, pretože vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti účasť vedľajšieho účastníka v konaní bola nadbytočná a neúčelná a zároveň možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX.

Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v prípadoch, v ktorých združenie samo podáva žalobné návrhy, k právnemu zastúpeniu vôbec nedochádza a je samo spôsobilé na zastupovanie spotrebiteľov v súdnom konaní. Ak sa združenie rozhodne využívať na zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí jeho trovy samo znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade sa vytvára dojem účelovosti konania združenia, ktorého činnosť by spočívala len vo vstupe do konania spolu so splnomocnením advokáta za cieľom dosiahnutia odmeny, čo ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. XCo/ XX/XXXX a Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. XXCo/XX/XXXX.

Taktiež nie je v danom konaní zrejmé na základe koho iniciatívy, vstúpil vedľajší účastník do konania, ako sa dostal k informáciám o predmetnom konaní, čo je nevyhnutné pre posúdenie nároku vedľajšieho účastníka na trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby prevzatie veci a príprava zastúpenia, teda či vedľajší účastník nahliadal do súdneho spisu, oboznámil sa s daným prípadom, pričom poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.05.2012, sp. zn. XXC/XX/XXXX.

Žalobca má za to, že ochrana práv žalovaného ako spotrebiteľa je dostatočne zabezpečená súdom, jeho právnym posúdením veci v zmysle účinnej zákonnej úpravy a následným spravodlivým rozhodnutím vo veci, pričom konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania (a to nielen samotným právnym zastúpením, ale taktiež priznaním trov konania za úkony právnej služby, ktoré predstavujú len umelé navyšovanie trov konania a nákladov spojených s konaním), k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať použitím ust. . Zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu z dôvodu, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla viesť k nežiaducim tvrdostiam. Predpokladom použitia daného ustanovenia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, existencia výnimočnosti daného prípadu.

Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník a uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že vedľajší účastník v konaní nemôže účinne vzniesť námietku premlčania. Poukázal pritom na najnovšiu teoretickú publikáciu z občianskeho procesného práva. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony, na ktoré je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania (žalovaného) a rovnaké právo má v zmysle ustanovenia aj vedľajší účastník,

ktorý počas konania vystupuje na jeho strane, na tom, že ide o procesné, právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú rovnako námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (ako je aj námietka premlčania), keďže procesné právo uplatniť tieto námietky v konaní nemožno zamieňať a s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 19. februára 2009, sp.zn. XX P. XXX/XXXX a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 7. júla 2005, sp.zn. XX P. XXXX/XXXX).

Ďalej uviedol, že vychádzajúc z ustanovenia možno konštatovať, že vedľajší účastník je s výnimkou dispozície s okruhom účastníkov alebo predmetom konania oprávnený na vykonanie všetkých úkonov, ktoré je oprávnený v konaní vykonať účastník, na ktorého strane stojí. Je pravdou, že námietka premlčania ako taká je svojou povahou námietkou hmotnoprávneho charakteru a na právne úkony, ktoré majú za následok zmenu obsahu právneho vzťahu (práva) je zásadne oprávnený len účastník tohto vzťahu, ktorým vedľajší účastník nesporne nie je. Ak by sme však spornú otázku posudzovali len z tohto hľadiska a nepripustili by sme vznesenie hmotnoprávnej námietky vedľajším účastníkom v konaní pred súdom, malo by to za následok významné oklieštenie, či znefunkčnenie samotného inštitútu vedľajšieho účastníka v konaní. Naviac poukázal na to, že čo sa týka iných námietok v konaní pred súdom, ktoré sú hmotnoprávneho charakteru (vychádzajú z hmotného práva), tie vedľajší účastník nepochybne je oprávnený v rámci obrany vznášať. Pokiaľ je prípustné zo strany vedľajšieho účastníka vznášať v rámci obrany v konaní v prospech účastníka, na ktorého strane vystupuje, iné námietky hmotnoprávneho charakteru, niet dôvodu v prípade vedľajšieho účastníka nepripustiť za rovnakých okolností možnosť vznesenia námietky premlčania. Pokiaľ je námietka premlčania vznesená v rámci obrany v konaní pred súdom, nemá rýdzo hmotnoprávny charakter, no (už z povahy inštitútu premlčania, ktorého uplatnenie má relevanciu iba v súvislosti s konaním pred súdom) v jej prípade možno hovoriť ako o procesnom inštitúte. Na to, aby v hmotnom práve upravené premlčanie práva vyvolalo predvídané právne následky v sfére hmotnoprávneho vzťahu, je nevyhnutné, aby premlčanie bolo uplatnené v konaní pred súdom.

Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že pri trovách vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, vedľajší účastník poznamenáva, že žalobca nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka a zastáva názor, že dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. Pri tejto argumentácii žalobcu je namieste otázka prečo žalobca ako silná finančná spoločnosť vymáhajúca po celom Slovensku nespočetné množstvo pohľadávok si nezriadi vlastné právne oddelenie, ktoré bude vymáhať od spotrebiteľov pohľadávky na súdoch bez právneho zastupovania. Namiesto toho, sa dáva zastupovať silnou advokátskou kanceláriou, ktorá už v návrhu na začatie konania si neoprávnene účtuje aj právny úkon (pokus o zmier) a v mnohých prípadoch si súdy túto skutočnosť nepovšimli a priznali žalobcovi, najmä v platobných rozkazoch, aj nezákonne uplatnené trovy. Vzhľadom na túto skutočnosť, nie je vedľajšiemu účastníkovi jasné, kto teda navyšuje (aj nezákonne) trovy konania, či neziskové a bezmajetné združenie, ktorého jediným poslaním je chrániť práva spotrebiteľov pri napĺňaní cieľov Európskej únie v súvislosti s vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľov podľa článku 169 Zmluvy o fungovaní EÚ a článku 38 Charty základných práv EÚ, alebo je to žalobca uplatňujúci plošne po celom Slovensku pohľadávky od spotrebiteľov, ktoré vyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok, nekalých obchodných praktík, prípadne premlčané pohľadávky. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch.

Vedľajší účastník poukázal na to, že práve v dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej prostredníctvom združenia spotrebiteľovi súd žalobu zamietol a sú to práve združenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré majú právo v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov (, o ochrane spotrebiteľa). Európska legislatíva a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nadväzujúc na vnútroštátnu právnu úpravu preferujú činnosť združení v rámci ich zákonných oprávnení. Občianske združenia na ochranu spotrebiteľov si v prevažnej miere zakladajú samotní občania poškodení nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami v štandardných formulárových zmluvách dodávateľov a často pri nedostatku organizačného a finančného zabezpečenia chránia práva prevažne nemajetných spotrebiteľov, ktorí rezignujú na obranu svojich práv, pretože nemajú dostatok prostriedkov na advokáta a tým na rovnocenný priebeh súdnych konaní. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, prečo žalobca podal žalobu v čase, kedy postúpené pohľadávky už

boli premlčané, pričom Zmluvu o postúpení pohľadávok s právnym predchodcom uzatvoril v čase, kedy uplatňovaná pohľadávka ešte premlčanou nebola. Vedľajší účastník je toho názoru, že ide o snahu dodávateľov pri použití nekalých obchodných praktík ešte viac sťažiť ťažké sociálne postavenie najchudobnejších vrstiev obyvateľstva na Slovensku a čo najviac vyťažiť z úrokov z omeškania. Práve žalobca celoplošne (vedľajší účastník to zistil z konaní na viacerých súdov v SR) ignoruje premlčaciu lehotu podľa , podáva žaloby v premlčaných právnych veciach a pri námietkach premlčania vznesených vedľajším účastníkom, ojedinele aj žalovaným, sa dožaduje aplikácie obchodného kódexu na stanovenie dĺžky premlčacích lehôt, prípadne poukazuje na dohodnuté desaťročné premlčacie lehoty, ktoré v spotrebiteľskom práve nie je možné akceptovať a rovnako namieta účinnosť námietky premlčania vznesenej vedľajším účastníkom. V niektorých prípadoch dodatočne podsúva spotrebiteľom na podpis Dohodu o uznaní premlčaného dlhu, čo vykonáva neprijateľným spôsobom predstavujúcim nekalú obchodnú praktiku. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z .

Trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Toto ústavne zaručené právo môže uplatňovať v rámci celej republiky bez ohľadu na to, že voľba miestneho advokáta by bola spojená s menšími trovami, než udelenie plnomocenstva právnemu zástupcovi mimo mesta alebo obce, kde účastník konania býva. Preto aj vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní". Práve preto vedľajší účastník je právne zastúpený advokátmi, ktorí sú ochotní takéto právne zastupovanie realizovať. Aj keď neprijateľnosť zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík vyhodnocuje súd v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ ex offo, nemôže poučiť spotrebiteľa o premlčaní, prípadne mu dávať návody k náležitej právnej argumentácii proti dodávateľom. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa žalobca zrazu v súdnych konaniach začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože samotní spotrebitelia sa nedokážu náležíte brániť. Preto súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval príslušné právne normy a o trovách konania rozhodol podľa s prihliadnutím na zásadu úspechu v spore. O odôvodnenosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. , ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi ... Novelizovaná právna úprava zohľadňuje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) z 22. decembra 2010 vo veci A. proti I. republika R. C-XXX/XX. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Banskej Bystrici a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. XCdo/XX/XXXX z 9.6.2010.

V predmetnej právnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, teda je nutné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie. Základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívny zásah štátu, ktorým je kompenzovaná zjavná nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom v kontraktačnom procese. Tento pozitívny zásah štátu realizuje zákonodarca moc spotrebiteľskou právnou úpravou, avšak nezastupiteľnú úlohu pri napĺňaní cieľov EÚ v rámci ochrany spotrebiteľa musí zohrávať aj súdna moc náležitou aplikačnou praxou. Podľa názoru vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských veciach ustanovenia a nie je možné aplikovať za predpokladu, že dodávateľ si uplatňoval nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky, nárok po použití nekalej obchodnej praktiky, prípadne nárok premlčaný a spotrebiteľ bol v konaní úspešný. Pre posúdenie možnosti aplikácie ust. je podstatné zisťovať okolnosti súvisiace so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku, (uznesenie NS SR z 18. 1. 2012 sp.zn. X M P. X/XXXX).

K námietke žalobcu ohľadom uplatnenia odmeny právneho zástupcu za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady vedľajší účastník uviedol, že úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady je mimoriadne dôležitým úkonom, kedy sa advokátom zhodnocuje opodstatnenosť, účelnosť, stratégia a taktika právneho zastupovania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vedľajší účastník navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa, vrátane preskúmania konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , , bez nariadenia pojednávania podľa

Pokiaľ obaja účastníci konania poukazujú na rozhodnutia iných krajských súdov, odvolací súd uvádza, že tieto nie sú pre toto konanie záväzné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 13.3.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené podanie JUDr. O. K., advokáta, ako splnomocneného zástupcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa H., C. č.XX, XXX XX N., v ktorom oznámil, že v danej veci uvedené združenie vstupuje do konania podľa ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Právny zástupca vedľajšieho účastníka v podaní zo dňa 22.3.2012, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 26.3.2012 zaujal vecné stanovisko k žalobe, v ktorom uplatnil námietku premlčania práva žalobcu a vyčíslil trovy konania za 2 úkony právnej služby, režijný paušál a DPH v celkovej sume 309,12 eur. Keďže bolo zistené, že žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, súd prvého stupňa mu uznesením zo dňa 16.3.2012 ustanovil opatrovníka Mgr. C. S., súdneho úradníka Okresného súdu Košice I. Na pojednávaní konanom dňa 16.4.2012, na ktorom sa nezúčastnili účastníci konania, ani zástupcovia žalobcu a vedľajšieho účastníka, súd prvého stupňa oboznámil obsah spisu, vrátane vyjadrenia vedľajšieho účastníka a vyhlásil rozsudok, v dôvodoch ktorého uviedol, že námietku premlčania uplatnenú právnym zástupcom vedľajšieho účastníka na strane žalovaného považuje za dôvodnú, a preto žalobu zamietol.

K námietke žalobcu o nespôsobilosti vedľajšieho účastníka na uplatnenie námietky premlčania, odvolací súd uvádza, že podľa „ Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu“ a je nesporné, že vedľajší účastník takouto osobou je, čo nespochybnil v podanom odvolaní ani žalobca.

Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že účelom vstupu takéhoto účastníka do konania je vystupovať na ochranu práv, v danej veci žalovaného, ako spotrebiteľa. Odvolací súd má za to, že v rámci tejto ochrany je jeho právom a povinnosťou uplatniť všetky prostriedky obrany, ktoré má aj účastník. Má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník s tým obmedzením, že napr. nemôže disponovať s predmetom konania, nemôže podať odvolanie, ak takéto právo nemá účastník, na strane ktorého vstúpil do konania, jeho odvolacia lehota je limitovaná odvolacou lehotou účastníka a nemôže podať odvolanie proti vôli účastníka a ak to nie je v jeho záujme.

Odvolací súd má za to, že jedným z prostriedkov obrany účastníka, je aj uplatnenie námietky premlčania práva žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Ak vedľajší účastník účinne vstúpil do konania na strane žalovaného, potom odvolací súd má za to, že ak by neuplatnil námietku premlčania, na uplatnenie ktorej je potrebná znalosť právnej úpravy, tak by nebol splnený účel, pre ktorý do konania vstúpil. Odvolací súd má za to, že ak vedľajší účastník plnil účel svojho vstupu do konania, tak je potrebné ho považovať za osobu oprávnenú uplatniť v konaní aj námietku premlčania práva žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, a preto ak súd prvého stupňa takto uplatnenú námietku premlčania považoval za riadne uplatnenú, konal v súlade so zákonnou úpravou.

Pokiaľ ide o dôvodnosť námietky premlčania, žalobca v podanom odvolaní túto nenapadol a odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že táto je dôvodná.

K odvolaniu žalobcu proti výroku o trovách konania, odvolací súd uvádza, že toto taktiež nepovažuje za dôvodné. Práve obrana vedľajšieho účastníka viedla k zamietnutiu žaloby, a teda jeho úkon bol účelný a bol jednoznačne v záujme žalovaného, a preto trovy s tým spojené sú účelnými trovami, ktoré je

žalobca povinný vedľajšiemu účastníkovi nahradiť. Tieto trovy nemožno považovať za navyšovanie trov a nehospodárnosť konania, ako to tvrdí žalobca v podanom odvolaní. Ak žalobca v konaní uplatňuje premlčané právo, musí niesť riziko, že v dôsledku uplatnenia námietky premlčania bude jeho žaloba zamietnutá, s čím je podľa spojená povinnosť nahradiť trovy konania. K návrhu žalobcu na rozhodnutie o trovách konania aplikovať v danej veci ustanovenie , odvolací súd uvádza, že úkon právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktorým uplatnil námietku premlčania práva žalobcu bol účelný, bol uplatnený pri prvom úkone, ktorý po oboznámení sa s vecou urobil, a preto ho nemožno považovať za dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý by výnimočne vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania celkom alebo sčasti nemala byť priznaná. Pokiaľ ide o výšku trov konania, túto žalobca v odvolaní nespochybnil a odvolací súd má zato, že bola priznaná v súlade s právnou úpravou.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, preto mu podľa , a vznikla povinnosť nahradiť úspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho konania. Žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy právneho zastúpenia titulom odmeny za 1 úkon právnej pomoci vo výške 121,17 eur ( vyhl. č. v znení neskorších predpisov), režijný paušál vo výške 7,63 eur( cit. vyhl.) a % DPH vo výške 25, eur, teda celkom trovy odvolacieho konania vo výške 154, eur, preto odvolací súd zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, na účet jeho právneho zástupcu, trovy odvolacieho konania v sume 154,56 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.