Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_7C-193-2006.pdf
PDF · 88.61 KB
Case nature
Subarea
7C/193/2006
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci navrhovateľky: I. K., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. F. C.. R. U. X/X, I. XXXXX K., A., zast. JUDr. Ing. Martinom Chlapíkom, advokátom so sídlom v Žiline, Ul. Sládkovičova č. 10 proti odporcovi: T. C., M.. X.X.XXXX, Q.L. L., E.. Š. Č.. X, zast. JUDr. Vladimírom Záborským, advokátom so sídlom v Martine, Ul. E.B. Lukáča č. 2 v konaní o zapl. 20.000 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky zamieta.
Navrhovateľka je povinná uhradiť na účet právneho zástupcu odporcu vedený v A., a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, trovy konania odporcu v sume 6.699 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka v podanom návrhu žiadala, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu 20.000 € s príslušenstvom, čo je pôžička, ktorú mu mala poskytnúť a to na dvakrát dňa 17.7.2003 v sume 5.000 € a dňa 5.8.2003 v sume 15.000 € z účtu č. XXXXXXX zriadeného v D. Q., V. v D. po predchádzajúcej dohode prostredníctvom B. U. , ktorá bola oprávnená disponovať s účtom. Nakoľko nebol dohodnutý čas vrátenia pôžičky požiadala prostredníctvom svojho právneho zástupcu o vrátenie pôžičky odporcu v termíne do 31.5.2006, čo však odmietol z toho dôvodu, že medzi nimi nevznikol záväzkový vzťah. V návrhu poukázal na Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, konkrétne na § 10. Uplatnila si aj úrok z omeškania a náhradu trov konania.
Okresný súd v Martine opakovane jej návrh zamietol v podstate z toho dôvodu, že medzi navrhovateľkou a odporcom nevznikol záväzkový vzťah, pôžička a taktiež z toho dôvodu, že sa nejednalo o peniaze, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľky. Poslednýkrát rozhodol dňa 14.7.2011.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka z toho dôvodu, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie, riadne vec nezdôvodnil. Poukázala na to, že sa jedná o jej účet v D. Q.. Ďalej na to, že ju súd opakovane nevypočul, nevysporiadal sa s otázkou premlčania, ktorú vzniesol odporca, ako aj ďalších pochybení.
Z dôvodov odvolania navrhovateľky Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 6Co 336/2011 zo dňa 28.9.2012 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení okrem iného uviedol, že okresný súd riadne nezdôvodnil svoje rozhodnutie v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čím porušil právo navrhovateľky. Vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal s množstvom dôkazov. Nevypočul navrhovateľku prostredníctvom dožiadaného súdu. Taktiež sa nevysporiadal s prítomnosťou cudzieho prvku, ani sa otázkou premlčania, ktorú vzniesol právny zástupca odporcu.
V intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline okresný súd doplnil dokazovanie a to opätovným vypočutím odporcu, ďalej svedkyne B. D., bankovým prevodom zo dňa 5.10.2000, rozsudkom D.Ú. M. P., sp.zn. XOb XX/XXf zo dňa 26.4.2012, ako aj opätovným prehodnotením doteraz vykonaného dokazovania:
Právomoc na rozhodnutie vo veci Okresného súdu v Martine je daná nariadením Rady Európskeho spoločenstva číslo 44/2001 a to konkrétne kapitoly 2, oddielu 1, článku 2.
Podľa § 10 ods. 1 Zák. č. 97/1963 Zb. ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.
Podľa § 10 ods. 3 Zák. č. 97/1963 Zb. iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko), ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta , kde bola zmluva uzavretá, ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.
Vzhľadom na tieto citované zákonné ustanovenia súd na vec aplikoval našu zákonnú úpravu, nakoľko žiaden osobitný zákon medzi A. a Slovenskou republikou neustanovuje inak.
Pokiaľ sa týka výpovede navrhovateľky, tak súd vychádzal z jej výpovede zo dňa 26.4.2007 , v ktorej uviedla, že trvá na návrhu . Ona požičiavala 20.000 € z jej účtu, s ktorým disponoval jej otec a B. U.. S odporcom sa nestretla. O tom, že odporca potrebuje peniaze sa rozprávala s otcom a neskôr aj s B. U. a súhlasila s pôžičkou. Jednalo sa o jej peniaze z dedičstva po bratovi. Na začiatku, t.j. pri založení účtu tam bola suma 600.000 € alebo 700.000 €. Vo financiách sa nevyznala a preto splnomocnila disponovaním s týmito peniazmi svojho otca a B. U.. Pôžička bola dojednaná ústne. Opakovane súd nepristúpil k jej vypočutiu vzhľadom na vyjadrenie jej právneho zástupcu, ktorý na pojednávaní dňa 28.1.2013 uviedol, že ju nenavrhuje opätovne vypočuť. Podľa neho by nič nové nepovedala okrem toho, čo už uviedla.
Odporca v priebehu konania zotrval na svojom stanovisku, teda konkrétne na tom, že jemu nepožičiavala peniaze navrhovateľka, ale sestra B. U., teraz D.. Poukázal na Zmluvu o pôžičke z 1.6.2003 a tiež záložnú zmluvu z 13.6.2003, ktorou bola zabezpečená pôžička, ktorú mu poskytla sestra. S navrhovateľkou nikdy nejednal.
Svedok R. K. (otec navrhovateľky), ktorý bol v tomto konaní vypočutý dvakrát uviedol, že dcéra, mu hovorila, že jej volal odporca ohľadom požičania peňazí. Telefonicky ho splnomocnila na požičanie peňazí. O tom povedal pani U. a táto celú záležitosť zrealizovala. On to nerealizoval preto, že nemal veľa času. Pôžičku potreboval na výdavky spojené so stavbou. Samotný úkon bol urobený tak, že bol urobený prevod z účtu na účet. Účet navrhovateľky, z ktorého boli zaslané peniaze odporcovi bol založený v D., pretože to bolo výhodnejšie ako v A. a to kvôli daniam. Tvrdil, že sa jednalo sa len o dcérine peniaze, teda peniaze navrhovateľky. Na preukázanie svojich tvrdení zaslal súdu aj výpisy z peňažného ústavu.
Svedkyňa B. U., teraz D., sestra odporcu uviedla, že ten účet bol založený preto v Rakúsku, aby sa platili menšie dane. Jednalo sa o jej peniaze, ako aj peniaze K.. Poukázala na to, že s ním žila v životnom spoločenstve. Účet bol založený na navrhovateľku z toho dôvodu, aby sa nemusela platiť daň z úrokov. Navrhovateľka bola cudzinka pre D.. Prvé dva roky sa neplatilo nič. Potom sa platila paušálna suma 17 %. Inak by sa musela platiť daň 25 %. K účtu mala dispozičné právo. Ohľadom práva disponovania s účtom nemala žiadne obmedzenia. Zotrvala na svojej výpovedi, že ona požičala bratovi, t.j. odporcovi peniaze. Navrhovateľka o tom ani nevedela. Výpisy z účtu chodili na jej adresu, ako aj na adresu R. K.. Poukázala na rozsudky rakúskych súdov a to B.Ý. rozsudok sp.zn. XXCg X/XXd zo dňa 29.5.2009 a rozsudok Najvyššieho súdu D. D. sp.zn. XOb XX/XXf zo dňa 26.4.2012, v ktorých sa rozhodlo , že celý
majetok medzi ňou a R. K. sa rozdelil 50 a 50. Do toho patria aj nehnuteľnosti, finančné prostriedky. Teraz podá návrh na súd už o konkrétne delenie majetku.
Svedkyňa B. C., matka odporcu vo svojej výpovedi uviedla, že bola pri tom, keď si syn požičiaval peniaze od sestry B. U. a jej druha. Urobila sa aj Zmluva o pôžičke, ako aj záložné právo na nehnuteľnosť. Pôžičku syn sestre splácal.
Podľa ust. § 657 O.z. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu , najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podstatné náležitosti tejto zmluvy je prenechanie veci, druhové určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia.
V tomto konaní bolo dôkazné bremeno na navrhovateľke, aby preukázala, že vznikol záväzkový vzťah, teda zmluva o pôžičke medzi ňou a odporcom. Jej povinnosťou bolo preukázať aj náležitosti tejto zmluvy.
Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázala, že by vznikol tento pôžičkový vzťah medzi ňou a odporcom. Podmienkou vzniku takéhoto záväzkového vzťahu nie je písomná forma. Nepísomná forma však sťažuje preukazovanie vzniku tohto záväzkového vzťahu. Z návrhu navrhovateľky a jej výpovede nevyplynulo, že by vznikol takýto záväzkový vzťah. Napríklad nikde navrhovateľka neuvádza, kedy mal odporca vrátiť požičané peniaze, ako znela dohoda. Túto dohodu jednoznačne v priebehu celého konania odporca popieral a preukazoval, že sa jedná o pôžičku od jeho sestry a to zmluvou o pôžičke a záložnou zmluvou. V priebehu konania sa súd ďalej zaoberal otázkou, komu patria peniaze na účte číslo XXXXXXX D. Q., z ktorého bola poskytnutá pôžička. Podľa názoru súdu tieto peniaze nie sú vo vlastníctve navrhovateľky, ale patria do spoločného majetku B. U., teraz D. a R. K., ktorí žili v životnom spoločenstve XX rokov, R. XX.XX.XXXX. Táto skutočnosť vyplynula z rozsudkov rakúskych súdov. Už aj v konaní pred B. súdom B. D. uvádzala, že tento účet je iba formálne vedený na navrhovateľku lebo obaja , teda ona a K. ho spoločne dopĺňali a spravovali. Súd neuveril navrhovateľke, že sa jedná o jej účet ani z toho dôvodu, že uvádzala , že na účte boli všetko peniaze z dedičstva po bratovi. Výška dedičstva však bola len v sume 4.995.100 Sk , ako to vyplýva z dokladu z dedičského konania ( č.l. 46), avšak R. K. prevádzal z účtu z C. na predmetný účet v D. Q. dňa 5.10.2000 sumu 444.815,35 € , čo je oveľa vyššia suma, akú mala navrhovateľka nadobudnúť z dedičstva po bratovi. Ďalej podľa názoru súdu to preukazuje tá skutočnosť, že sa nejedná o peniaze navrhovateľky, aj to, že v návrhu, ktorý zaslal na D. súd R. K., kde bola ako odporkyňa B. D. , predmetom ktorého bola aj vložka č. XXX pozemková kniha XXXXX U. , okr. súd Q.. Jednalo sa aj o nehnuteľnosti, ktoré boli nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.2002 a to za sumu 124.800 € , čo je preukázané výpisom z D. Q., teda z účtu, o ktorom tvrdí navrhovateľka, že sa jedná o jej peniaze. Nehnuteľnosť je zapísaná na B. U., teraz D.. V návrhu nie je uvedené, že by mali byť tieto nehnuteľnosti nadobudnuté z peňazí navrhovateľky. V tomto konaní sa R. K. domáha určenia, že sa jedná o nehnuteľnosť vlastnícky patriacu jemu. V rozsudku D. súdu sp.zn. XXCg X/XX sa konštatuje ohľadom tejto nehnuteľnosti, že nehnuteľnosť v roku 1992 nadobudli sporné strany v D., teda B. U., teraz D. kúpou, ale vlastnícky je zapísaná len na U. a K. má len predkupné právo. Nikde vo vyššie uvedených listinných dôkazoch nie je uvádzané, že by sa jednalo o nehnuteľnosť nadobudnutú z peňazí navrhovateľky. Ak by tomu tak bolo, vlastníctvo k nehnuteľnosti by nemohla nadobudnúť U..
Súd vyhodnotiac takto vykonané dokazovanie, dospel k jednoznačnému záveru, že medzi navrhovateľkou a odporcom nevznikol záväzkový pôžičkový vzťah, nakoľko navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala, že požičala odporcovi 20.000 €. V konaní taktiež nepreukázala, že by peniaze na účte v D. banke boli jej. Podľa názoru súdu bolo preukázané, že sú to peniaze B. U., teraz D. a R. K. a preto jej návrh súd zamietol. V konaní bolo preukázané, že odporca mal požičané peniaze od sestry . Táto skutočnosť vyplýva aj zo zmluvy o pôžičke, ako aj zmluvy o záložnom práve. Tiež to dokazuje aj výpoveď sestry odporcu, ako aj jeho matky. Výpovedi otca navrhovateľky R.M. K. súd neuveril. Vo svojej výpovedi zo dňa 12.2.2007 uviedol, že odporca si dohodol pôžičku cez sestru B. U., avšak vo výpovedi 31.5.2010 uviedol, že si to odporca sám telefonicky dojednal s navrhovateľkou,
ktorá potom jeho telefonicky splnomocnila na požičanie peňazí. Nakoľko však nemal voľný čas povedal, aby to realizovala B. U.. Neuveril mu aj z toho dôvodu, že pred D. súdmi nespomínal, že by sa jednalo o peniaze navrhovateľky, za ktoré boli kupované nehnuteľnosti v D. z predmetného účtu. Jeho výpoveď súd hodnotil ako tendenčnú v snahe pomôcť dcére. Nepochybne vieryhodnosť jeho výpovede znižuje aj tá skutočnosť, že už nežije v životnom spoločenstve s B. D. a majetkové vysporiadanie rieši s ňou prostredníctvom súdov.
Pokiaľ sa týka námietky premlčania, ktorú predniesol právny zástupca odporcu, tak súd sa s ňou nezaoberal z toho dôvodu, že najskôr musí vzniknúť právo, nárok až potom sa môže premlčať. Navrhovateľka však vzhľadom na vykonané dokazovanie nevznikol nárok voči odporcovi na vrátenie 20.000 € .
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., zaviazal navrhovateľku uhradiť na účet právneho zástupcu odporcu trovy konania odporcu v sume 6.699 €, pretože odporca mal plný úspech vo veci. Trovy konania pozostávajú zo 7 úkonov práv. zast. po 419,91 € a to za prípravu a prevzatie zastupovania, pojednávania v dňoch 12.2.2007 , 26.4.2007 , 11.6.2007 , 16.7.2007, porade s klientom dňa 12.7.2007 a písomné vyjadrenie zo dňa 7.11.2009. Ďalej sa jedná o 7 úkonov práv. zast. po 370,14 € , za pojednávanie na Krajskom súde v Žiline dňa 30.4.2008 a pojednávania na Okresnom súde v Martine dňa 14.7.2011, 28.1.2013 a 11.2.2013. Ďalej sa jedná o tri písomné vyjadrenia z 2.9.2008, 5.5.2011 a 20.9.2011. Taktiež mu priznal 14 x rež. pauš. po 5,45 € , nakoľko v takejto výške si režijný paušál uplatnil. Za právne úkony do konca roku 2011 priznal 19 % DPH a za ďalšie úkony 20 % DPH. Taktiež priznal aj cestovné vo výške 20,78 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu /dvojmo/.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.