Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-15-2023.pdf
PDF · 95.9 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/15/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Jozef Mačej v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnému: A. B., narodený X. XXXX XXXX, trvale bytom C., o vymoženie 66,38 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska cesta 2564/17, Zvolen, pod sp. zn. EX 7309/08, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaniach oprávnenej a Slovenskej republiky konajúcej prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11Er/1224/2008-35 zo dňa 2. januára 2013 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11Er/1224/2008-57 zo dňa 28. mája 2014, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie Slovenskej republiky konajúcej prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o d m i e t a.
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
III. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a povinnému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov exekučného konania vo výške 54,82 eur k rukám súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. f), § 57 ods. 1 písm. b), § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 103 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, § 583 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 51 a § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v znení účinnom do 31. augusta 2008, § 1, § 2, § 3, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. 3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že v predmetnom exekučnom konaní je exekučným titulom blok na pokutu nezaplatenú na mieste, vydaný Obvodným oddelením Policajného zboru Zemianska Olča dňa 15. novembra 2007, pod evid. č. bloku: AA 2900103. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňom 15. novembra 2007 a vykonateľnosť dňom 1. decembra 2007. Rozhodnutie sa stáva neúčinné uplynutím doby na jeho vykonanie alebo na začatie výkonu. Ide o tzv. prekluzívnu lehotu. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch (účinného do 31. augusta 2008), trojročná prekluzívna lehota v predmetnej exekučnej veci uplynula dňa 1. decembra 2010, preto nemožno po uplynutí tejto lehoty pokračovať vo výkone exekúcie. Exekučný
titul sa stal neúčinným, a preto súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Súd prvej inštancie podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie podľa predloženého vyčíslenia vo výške 54,82 eur, ktoré pozostávajú z odmeny paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti 33,19 eur, náhrady hotových výdavkov 12,49 eur a 20% DPH vo výške 9,14 eur.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie oprávnená. V odvolaní uviedla, že trojročná prekluzívna lehota stanovená podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 na vymáhanie pohľadávky by uplynula 1. decembra 2010, ale v priebehu tejto lehoty novelizáciou zákona o priestupkoch od 1. septembra 2008 došlo k vypusteniu tohto ustanovenia o trojročnej prekluzívnej lehote, pričom v tejto novele nie sú prechodné ustanovenia. V rozhodnom období, t. j. ku dňu 1. decembra 2010, podľa oprávnenej nemožno aplikovať ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení platnom do 31. augusta 2008, pretože v rozhodnom období už nebolo platné. Ide o prípad nepriamej retroaktivity. Podľa § 51 zákona o priestupkoch je potrebné použiť ohľadom výkonu rozhodnutia ustanovenie § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok), nakoľko zákon o priestupkoch už takúto úpravu neobsahuje, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Teda nie je potrebné, aby v stanovenej trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej povinnosti, ale postačí ak došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 42CoE/94/2011 zo dňa 29. apríla 2011, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15CoE/53/2011-16 zo dňa 31. marca 2011). Podľa oprávnenej vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení zákona o priestupkoch upravujúcich situáciu, kedy bol exekučný titul vydaný pred dňom 1. septembra 2008 a posledný deň lehoty na vymáhanie pohľadávky (prekluzívnej lehoty) uplynul po 1. septembri 2008, je nutné vykladať ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch tak, že ak trojročná prekluzívna lehota podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 uplynula pred dátumom 1. septembra 2008, je dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, no v prípade, ak táto lehota uplynula po uvedenom dátume, nie je možné postupovať v zmysle uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku. Na základe uvedeného oprávnená nesúhlasila so zastavením exekúcie a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá bola v tomto konaní pôvodnou oprávnenou a uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11Er/1224/2008-14 zo dňa 17. marca 2011 bolo pripustené, aby do konania na miesto pôvodnej oprávnenej vstúpila Slovenská konsolidačná, a.s. ako nová oprávnená. Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v odvolaní uviedla, že vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení zákona o priestupkoch upravujúcich situáciu, kedy bol exekučný titul vydaný pred dňom 1. septembra 2008 a posledný deň lehoty na vymáhanie pohľadávky (prekluzívnej lehoty) uplynul po 1. septembri 2008, je nutné vykladať ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch tak, že ak trojročná prekluzívna lehota podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 uplynula pred dátumom 1. septembra 2008, je dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, no v prípade, ak táto lehota uplynula po uvedenom dátume, nie je možné postupovať v zmysle uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
6. Opravným uznesením č. k. 11Er1224/2008-57 zo dňa 28. mája 2014 opravil súd prvej inštancie záhlavie napadnutého uznesenia tak, že v záhlaví má byť ako názov oprávnenej správne uvedené Slovenská konsolidačná, a.s., IČO 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, keď zrejmou chybou v písaní v záhlaví omylom uviedol ako oprávnenú pôvodnú oprávnenú Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre.
7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Vo vzťahu k odvolaniu Slovenskej republiky konajúcej prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) skúmal, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a dospel k záveru, že odvolanie Slovenskej republiky konajúcej prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej je potrebné odmietnuť, keďže ho podala neoprávnená osoba (§ 386 písm. b) Civilného sporového poriadku).
9. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku sú účastníkmi konania oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
10. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
11. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
12. Podľa § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
13. V predmetnej veci súd prvej inštancie chybou v písaní uviedol v záhlaví napadnutého uznesenia namiesto novej oprávnenej Slovenská konsolidačná, a.s. pôvodnú oprávnenú Slovenskú republiku, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici a tejto pôvodnej oprávnenej aj doručoval odvolaním napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie, proti ktorému uzneseniu súdu prvej inštancie Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podala odvolanie. Nakoľko však pred tým bolo rozhodnuté o zmene oprávnenej, Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky už nie je v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkom konania, teda nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania v zmysle ustanovenia § 359 Civilného sporového poriadku.
14. S poukazom na vyššie uvedené odvolanie podané Slovenskou republikou konajúcou prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala neoprávnená osoba, a preto odvolací súd odvolanie Slovenskej republiky konajúcej prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky proti uzneseniu súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku odmietol.
15. Vo vzťahu k odvolaniu oprávnenej Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
16. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Z obsahu spisu bolo zistené, že exekučným titulom bolo rozhodnutie o priestupku – Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA2900103 (vydané Obvodným oddelením Policajného zboru Zemianska Olča, dňa 15. novembra 2007), ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. novembra 2007 a vykonateľnosť 1. decembra 2007.
18. Podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
19. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
20. Po začatí exekúcie môže byť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom zrušené v dôsledku aplikácie mimoriadnych opravných prostriedkov. Neúčinnosť rozhodnutia v správnom práve znamená spravidla jeho prekludovanie.
21. V záujme právnej stability zákonodarca v citovanom ustanovení § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch zakotvil trojročnú lehotu, v ktorej sa rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí vykonať, tak aby pri uplatňovaní práva nevznikali nedôvodné prieťahy. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie pokuty. Uvedená lehota nepredstavuje lehotu, v ktorej by mal oprávnený subjekt svoje právo uplatniť, ale lehotu, v ktorej má príslušný orgán rozhodnutie vykonať. Aj z gramatického výkladu citovaného ustanovenia je zrejmé (rozhodnutie možno vykonať), že výkon rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý, ale aj ukončený (uskutočnený). Táto lehota má prepadný charakter a jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. K preklúzii práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti a v každom štádiu konania.
22. Citované zákonné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelizované zákonom č. 298/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. septembra 2008 tak, že toto ustanovenie bolo vypustené (bez intertemporálnych ustanovení). S účinnosťou od 1. septembra 2008 sa tak na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok, i s poukazom na § 51 zákona o priestupkoch, vzťahuje ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.
23. V posudzovanej veci 15 dňová lehota na zaplatenie pokuty uloženej v rozhodnutí priestupku začala plynúť po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia teda 15. novembra 2007 a uplynula dňom 1. decembra 2007. Zákonná trojročná prekluzívna lehota začala plynúť teda ešte za účinnosti § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch (v znení účinnom do 31.8.2008) a uplynula 1. decembra 2010 (po nadobudnutí účinnosti novelizácie ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch).
24. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, zásadne posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy (porov. stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).
25. S poukazom na vyššie uvedené, keďže novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, je nevyhnutné uplatniť všeobecne platnú zásadu zákazu retroaktivity právnej normy a na preklúziu výkonu daného práva aplikovať ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase začatia plynutia predmetnej prekluzívnej lehoty (a neuplatniť právnu normu, ktorej účinnosť nastala až v priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty,
ustanovenie § 71 ods. 3 Zb. Správneho poriadku v znení neskorších predpisov, ktoré je nesporne pre jej adresáta - povinného nevýhodnejšia).
26. V danom prípade zákonná trojročná prekluzívna lehota dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť uplynula 1. decembra 2010. Vykonávané rozhodnutie sa preto týmto dňom stalo zo zákona neúčinným. Predmetné rozhodnutie už nebolo možné vykonať, v dôsledku čoho vznikol dôvod, aby súd prvej inštancie exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
27. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil (vrátane závislého výroku o náhrade trov exekučného konania, v prípade ktorého odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti).
28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech a povinnému ani súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).