Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-158-2012.pdf
PDF · 88.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-36Ro/161/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci žalobcu : A. obchodní banka, a.s., so sídlom N. XXX/XXX, R. 5, IČ: XX XXX XXX, zast. : Mgr. Roman Ambrož, usazený euroadvokát, so sídlom Mikulášska 29, Bratislava, proti žalovanej : T. A., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom R. 9, X., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou : Mária Lacková, zamestnankyňa OS Košice II, v konaní o zaplatenie 11.412,15 Kč, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 11.412,15 Kč s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 7.983,52 Kč od 19.3.2009 do 30.6.2009, s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 7.983,52 Kč od 1.7.2009 do 31.12.2009, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 7.983,52 Kč od 1.1.2010 do 30.6.2010, s úrokom z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 7.983,52 Kč od 1.7.2010 do 31.12.2010, s úrokom z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 7.983,52 Kč od 1.1.2011 do 3.2.2011 a ďalej až do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške repo sadzby vyhlasovanej ČNB zvýšenej o 7 percentuálnych bodov a platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 106,04 eura pozostávajúca zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 28,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 77,54 eura, v prospech právneho zástupcu žalobcu, Mgr. Roman Ambrož, advokát, so sídlom Mikulášska 29, Bratislava, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.2.2011 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 11.412,15 Kč s príslušenstvom (úroky z omeškania bližšie špecifikované v žalobnom petite), a to na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzavrel zmluvu o bežnom účte a následne dodatok k zmluve o bežnom účte, ktorým bolo žalovanej umožnené prečerpať bežný účet formou kontokorentného úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý formou úverového limitu vo výške 5.000,- Kč. Žalovaná poskytnuté peňažné prostriedky vyčerpala, porušila však svoju povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a žalobca preto vypovedal zmluvu o bežnom účte a následne zrušil účet, pričom ku dňu zrušenia účtu vykazoval bežný účet žalovanej debetný zostatok vo výške 2.272,52 Kč a dlžný zostatok na úverovom účte povoleného prečerpania predstavoval sumu 9.139,63 Kč, celkovo teda ku dňu zrušenia účtu žalovaná dlžila žalobcovi sumu 11.412,15 Kč, ktoré doposiaľ neuhradila.
Žalobca má sídlo v Českej republike a žalovaná má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Ide teda o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky, na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.
Podľa čl. I. bod 1 Nariadenia rady ( ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( ďalej len Nariadenie), toto Nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu, alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa čl. XIV bod 2 Nariadenia, druhý účastník Zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Žalovaná má bydlisko na území Slovenskej republiky, v obvode Okresného súdu Košice II, ktorý je všeobecným súdom žalovanej. Pretože v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Nariadenia je daná príslušnosť súdov Slovenskej republiky, je daná aj právomoc súdov Slovenskej republiky, na konanie v tejto veci.
Podľa čl. III. bod 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rímsky dohovor), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne vyplývať z ustanovení zmluvy, alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva, alebo len jej časť.
Podľa čl. IV. bod 1. Rímskeho dohovoru, v rozsahu v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre Zmluvu podľa čl. III., zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu.
Podľa čl. IV. bod 2. Rímskeho dohovoru platí domnienka, že Zmluva má najužšiu väzbu zo štátom, kde má účastník zmluvy, ktorým má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy, alebo v prípade zapísanej, alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu.
Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany si v tomto prípade nezvolili právny poriadok, ktorým sa budú riadiť ich záväzkovo-právne vzťahy platí v zmysle čl. IV. bod 1. a 2. Rímskeho dohovoru pre účastníkov konania právny poriadok Českej republiky.
Napriek vykonanému šetreniu sa nepodarilo súdu zistiť pobyt žalovanej, preto jej bol v zmysle ust. § 29 ods. 2 O.s.p. uznesením zo dňa 7.11.2012, č.k. 37C/158/2012-70 ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní.
Súdom ustanovený opatrovník žalovanej sa k žalobe nevyjadril.
Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav.
Žalovaná písomnou žiadosťou zo dňa 22.6.2005 žiadala žalobcu o založenie „postžirového" účtu (Žiadosť o založení postžirového účtu zo dňa 22.6.2005 na č. l. 4). Žalobca listom zo dňa 23.6.2006 oznámil žalovanej, že uvedeným dňom na základe jej žiadosti otvoril účet č. XXXXXXXXX (List žalobcu zo dňa 23.6.2005 na č. l. 5). Účastníci konania dňa 27.12.2005 uzavreli „Dodatok ke smlouvě o postžirovému účtu - povolené přečerpání", na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej kontokorentný úver vo forme úverového limitu vo výške 5.000,- Kč (Dodatok ke smlouvě o postžirovému účtu - povolené přečerpání zo dňa 27.12.2005 na druhej strane č. l. 5). Žalobca listom označeným ako „Výpověď Smlouvy o účtu č. XXXXXXXXX/XXXX" zo dňa 10.2.2009 vypovedal zmluvu o „postžirovém" účtu z dôvodu, že tento účet vykazoval nepretržitý debetný zostatok, ktorý ku dňu vypovedania predstavoval výšku 2.175,58 Kč a dlžný zostatok na úverovom účte žalovanej vo výške 9.017,32 Kč (List žalobcu zo dňa 10.2.2009 na č. l. 6). Žalobca listom zo dňa 26.3.2009 označeným ako „Oznámení o zrušení účtu č. XXXXXXXXX/XXXX" oznámil žalovanej zrušenie uvedeného účtu ku dňu 18.3.2009 ako aj výšku dlžnej sumy 11.412,15 Kč a zároveň žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy do 14 dní od doručenia oznámenia (List žalobcu zo dňa 26.3.2009 na druhej strane č. l. 6). Z výpisu z účtu žalovanej č. XXXXXXXXX súd zistil, že ku dňu 18.3.2009 predstavoval debetný zostatok sumu 2.272,52 Kč a zostatok na úverovom účte povolené prečerpanie sumu 9.139,63 Kč (Výpis z účtu č. XXXXXXXXX na č. l. 7). Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žalovaná dlžnú sumu žalobcovi neuhradila (súdu nebol predložený dôkaz, ktorý by preukázal opak tvrdenia žalobcu).
Podľa ust. § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníka (ďalej len Obchodní zákoník), smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřídit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet peněžní prostředky, vyplácet z něj peněžní prostředky nebo z něj či na něj provádět jiné platební transakce.
Podľa ust. § 711 Obchodního zákoníka, smlouva o běžném účtu může stanovit, že banka provede do určité částky příkazy k platbám, i když k tomu není dostatek peněžních prostředků na účtu. Nejsou- li práva a povinnosti stran při poskytnutí těchto peněžních prostředků sjednány ve smlouvě o běžném účtu, řídí se úpravou smlouvy o úvěru (§ 497 a násl.).
Podľa ust. § 497 Obchodního zákoníka, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodního zákoníka, od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.
Podľa ust. § 365 Obchodního zákoníka, dlužník je v prodlení, jestliže nesplní řádně a včas svůj závazek, a to až do doby poskytnutí řádného plnění nebo do doby, kdy závazek zanikne jiným způsobem. Dlužník však není v prodlení, pokud nemůže plnit svůj závazek v důsledku prodlení věřitele.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodního zákoníka, je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.
Podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníka, jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.
Podľa ust. § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.
V konaní bolo predloženými listinnými dokladmi preukázané, že žalovaná uzavrela so žalobcom zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorého bolo zriadenie a vedenie účtu v českej mene. Dodatkom k zmluve o bežnom účet bolo medzi účastníkmi dohodnuté poskytnutie povoleného prečerpania postžirového účtu formou kontokorentného úveru vo výške 5.000,- Kč. V konaní bolo preukázané, že žalovaná prečerpala účet do debetu, avšak v rozpore so zmluvou dlžnú sumu nesplácala podľa obchodných podmienok pre povolené prečerpanie. Keďže žalovaná si riadne neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu, z titulu nepovoleného debetného zostatku na účte v zmysle obchodných podmienok jej ku dňu účinnosti výpovede a zrušenia účtu, teda k 18.3.2009 vznikla povinnosť uhradiť sumu 11.412,15 eura, skladajúcu sa s nepovoleného debetného zostatku vo výške 2.272,52 Kč a zostatku na úverovom účte povoleného prečerpania vo výške 9.139,63 Kč. Nakoľko žalovaná nezaplatila žalobcovi svoj splatný záväzok, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Keďže žalovaná svoj splatný záväzok voči žalobcovi nezaplatila riadne a včas, súd žalobcovi priznal i uplatnený nárok na úroky z omeškania, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku, nakoľko žalobca si uplatnil úroky z omeškania v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodního zákoníka v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občanského zákoníka a s § 1 Nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. Žalovaná (zastúpená v konaní opatrovníkom) nespochybnila ani právny základ žaloby, ani výšku uplatneného nároku a tiež nespochybnila ani správnosť žalobcom predložených dôkazov, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Výrok rozsudku o zaplatení dlžnej sumy s príslušenstvom súd v súlade so žalobným návrhom a ust. § 155 ods. 2 O.s.p. vyjadril v cudzej mene, nakoľko žalobca je devízovým cudzozemcom.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca mal vo veci plný úspech. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 28,50 eura podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a taktiež aj v náhrade trov právneho zastúpenia, keďže žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom.
Celkovú sumu priznaných trov právneho zastúpenia tvorí odmena vypočítaná podľa ust. § 10 ods.1, § 14 ods.1, § 16 ods.3 a 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška),
- prevzatie a príprava zastúpenia - odmena 24,90 eura, režijný paušál 7,41 eura, 20% DPH vo výške 6,46 eura
- písomné podanie vo veci samej - žaloba zo dňa 3.2.2012 - odmena 24,90 eura, režijný paušál 7,41 eura, 20% DPH vo výške 6,46 eura.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II .
V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku , alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí ,pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.)