Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoZm/2/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Ivany Neviďanskej, v právnej veci navrhovateľa: H. H., nar. XX.XX.XXXX, P. T. XX/XXX, T., zastúpený: JUDr. Jozef Kóša, advokát, Mostná 29, Nitra, IČO: 53 582 098, proti odporcovi: ČSOB Leasing, a.s., Žižkova 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Juhás s.r.o., so sídlom Seberiniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 36 869 970, vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. -39 zo dňa 12.07.2023, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. -39 zo dňa 12.07.2023 potvrdzuje. Súd priznáva odporcovi voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 29.06.2023 sa navrhovateľ domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil odporcovi povinnosť zložiť do súdnej úschovy nevyplnenú blankozmenku, ktorá bola vystavená v Bratislave dňa 07.06.2013 spoločnosťou ARENA ONE, s.r.o., IČO: 46779477, zabezpečená ručiteľským vyhlásením per aval: H. H., bytom P. T. XX/ XXX, XXX XX T., na rad spoločnosti VB LEASING SK spol. s r. o., IČO: 31378528, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh odôvodnil tým, že spoločnosť ARENA ONE, s.r.o., IČO: 46 779477 uzatvorila s odporcom Leasingovú zmluvu č. LZC/13/50068, ktorá bola zaistená ručiteľským záväzkom spoločnosti ARENA ONE, s.r.o. a navrhovateľom ako fyzickou osobou. Na základe tohto ručiteľského záväzku boli dňa 07.06.2013 v Bratislave vystavené 2 blankozmenky, ktoré bolo možné vyplniť v súlade s ručiteľskou zmluvou - Zmluvou o vyplnení a použití blankozmeniek č. C/13/50068/3. Jedna z nich bola odporcom doplnená a nárok z nej bol uplatnený v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. . Následne bol nárok z tejto zmenky vymáhaný v exekučnom konaní vedenom proti žalobcovi na exekútorskom úrade JUDr. D. I., PhD., J. úrad Y., pod sp. zn. 381 EX 271/22, ktorý vydaním Upovedomenia o ukončení exekúcie zo dňa 31.03.2023 v zmysle § 61 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu vedenú voči navrhovateľovi ukončil a zároveň v súlade s § 61 ods. 2 Exekučného poriadku oznámil, že v konaní bola vymožená pohľadávka oprávneného vo výške 69.602,01 eur, trovy oprávneného vo výške 1.954,97 eur a trovy exekútora vo výške 17.245,80 eur. Pohľadávka žalovaného bola teda v plnom rozsahu uspokojená. Vzhľadom na uvedené u navrhovateľa, ktorý podpísal zmenky ako avalista (zmenkový ručiteľ) existuje riziko možného vyplnenia druhej zmenky. Navhovateľ preto listom zo dňa 04.03.2023 a 17.05.2023 a mailom zo dňa 12.06.2023 vyzval odporcu na vydanie druhej nevyplnenej zmenky z dôvodu, že všetky pohľadávky z predmetnej leasingovej zmluvy boli uhradené. Na tieto listy a email odporca nijakým spôsobom nereagoval, preto navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal odporcu, aby mu podľa oznámil, či v súvislosti s predmetnou nevyplnenou zmenkou eviduje

voči nemu nejaké pohľadávky a zároveň ho podľa , Zmenkový a šekový zákon v znení neskorších predpisov, požiadal o vydanie originálu druhej nevyplnenej zmenky, na čo však odporca nereagoval, čím u navrhovateľa vzbudil obavu, že druhú zmenku odporca neoprávnene vyplní. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sú ich charakterom výnimočnými a mimoriadnymi prostriedkami súdnej ochrany smerujúcimi k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane navrhovateľa. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sa považujú za výnimočné prostriedky najmä preto, lebo pri ich nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred ich nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

4. Navrhovateľ na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu formou neodkladného opatrenia založil do spisu mailovú žiadosť zo dňa 12.06.2023, doklad o doručení doporučeného listu, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Bratislava 1, ČVS: ORP-510/4-WS-B1-2022 zo dňa 30.01.2023, vyplnenú blankozmenku na sumu 47.694,39 eur, žiadosť o zaslanie zmenky zo dňa 04.03.2023 spolu s doručenkou zo dňa 09.03.2023, Leasingovú zmluvu č. LZC/13/50068, Zmluvu o vyplnení a použití blankozmeniek č. C zo dňa 07.06.2013, žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 17.05.2023, Upovedomenie o ukončení exekúcie, Upovedomenie o začatí exekúcie a výpis z obchodného registra odporcu.

5. Súd prvej inštancie čo do odôvodnenia výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa argumentoval, že navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia oprel o vyjadrenie splnomocneného zástupcu odporcu počas výsluchu v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava I, ktorý na otázku vyšetrovateľa ohľadne možného zosplatnenia uviedol, že vyplnenie dosiaľ nevyplnenej druhej zmenky, na toto nie je a ani dosiaľ nebol dôvod, nakoľko všetky dlžné pohľadávky už boli doplnené do prvej, vyplnenej zmenky. „V prípade, ak by však naša spoločnosť evidovala, alebo ak by po doplnení prvej zmenky vznikli iné pohľadávky z leasingovej zmluvy, ktoré neboli zahrnuté do už vyplnenej zmenky, tak teoreticky by bolo možné takéto pohľadávky doplniť do druhej zmenky a vymáhať. Ale ako som už uviedol, o žiadnych takýchto pohľadávkach nemám momentálne vedomosť.” Súd ďalej uviedol, že z tohto nie je možné vyvodiť stav právnej neistoty navrhovateľa, nakoľko zástupca odporcu jednoznačne potvrdil, že všetky dlžné pohľadávky už boli doplnené do prvej, vyplnenej zmenky. Naopak z jeho vyjadrenia vyplýva, že dlžné pohľadávky boli v celom rozsahu uhradené a iba ako teoretickú možnosť pripustil doplnenie nejakých iných pohľadávok do druhej zmenky, ak by takéto pohľadávky vznikli, ale ihneď vzápätí upresnil, že o žiadnych takýchto pohľadávkach vedomosť nemá, takže sám navrhovateľa ubezpečil, že žiadne iné pohľadávky voči nemu odporca neeviduje. Pripomenul, že potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná. V danom prípade však absentuje prvok naliehavosti, keďže zástupcom odporcu bolo deklarované, že v súčasnosti žiadne pohľadávky voči navrhovateľovi neeviduje.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ riadne a včas odvolanie z dôvodu podľa , (ďalej len „“), pričom súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 7. Uviedol, že za nejasné považuje vyjadrenia odporcu o doplnení druhej nevyplnenej zmenky (aj keď v teoretickej rovine) a tiež „momentálnu nevedomosť“ zástupcu odporcu o takýchto pohľadávkach, ktorú deklaroval vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom, čo oprávnene vzbudzuje u navrhovateľa v kontexte s tým, že celá sumu, ktorá bola zabezpečená prvou vyplnenou zmenkou, bola uhradená, pocit právnej neistoty. Navrhovateľ považuje za nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán, nakoľko správanie odporcu, ktorý napriek úhrade celej sumy aj s príslušenstvom, ktorá bola zabezpečená prvou vyplnenou zmenkou, neoprávnene bez akejkoľvek odpovede o existencii, resp. neexistencii pohľadávok, drží druhú, nevyplnenú zmenku u seba, čím vzniká u navrhovateľa stav právnej neistoty z možného vyplnenia tejto zmenky a jej následné vymáhanie. Pokiaľ odporca na žiadosť navrhovateľa, ktorá oprávnene vychádza z čl. IV ods. 4 zmluvy o vyplnení a použití bianko zmeniek nebude jednoznačne deklarovať svoj postoj k vydaniu druhej nevyplnenej zmenky, a tiež pokiaľ si odporca nesplní svoju povinnosť podľa bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi výšku svojej pohľadávky, bude stav právnej neistoty a s tým spojená potreba bezodkladne upraviť pomery strán u navrhovateľa naďalej

pretrvávať. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie ods. l zaslal odporcovi na vyjadrenie odvolanie, ako aj návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia s výzvou na jeho vyjadrenie.

9. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.08.2023 požiadal odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že k vydaniu druhej zatiaľ nevyplnenej blankozmenky zo strany odporcu neprišlo a doposiaľ nedošlo ani k úplnému uspokojeniu zabezpečených pohľadávok, pričom v tomto čase ide o nároky titulom náhrady trov konania, ktoré boli odporcovi voči navrhovateľovi právoplatne priznané v konaní o zaplatenie zmenkovej pohľadávky vedenom Okresným súdom Trnava pod sp.zn. . Osobitné uznesenie o určení výšky týchto trov nebolo zatiaľ vydané, pravdepodobne z dôvodu, že navrhovateľ podal vo veci samej dovolanie na Najvyšší súd SR. Trovy predmetného konania sa skladajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby (2.791,50 EUR) a trovy právneho zastupovania, ktoré odporca sumárne vyčíslil vo výške 10.973,34 EUR. Ďalším dôvodom, prečo odporca navrhovateľovi druhú nevyplnenú blankozmenku nevydal je ten, že navrhovateľ v predmetnom vzťahu vystupuje ako avalista a nie ako jej vystaviteľ (v zmluve o vyplnení a použití blankozmeniek sa používa označenie dlžník) a žiadne zmluvné ani zákonné ustanovenie ho neoprávňuje požadovať vydanie predmetnej blankozmenky, na základe čoho na vydanie tejto blankozmenky navrhovateľ nemá právny nárok. Ďalším dôvodom, prečo by súd nemal vyhovieť návrhu navrhovateľa je ten, že petit návrhu je nevykonateľný, pretože v petite navrhovateľ odporcu žiada, aby predmetnú blankozmenku odporca zložil do úschovy súdu do právoplatného skončenia veci samej. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že vec sama je už právoplatne skončená a teda takto vydané neodkladné opatrenie by nebolo možné vykonať. Rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 01.03.2022 (pozn.súdu: zásadná skutočnosť). V súčasnosti sa vedie síce dovolacie konanie na Najvyššom súde SR (sp.zn. ), ale do momentu, pokým nebude napadnuté rozhodnutie zrušené, táto skutočnosť nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej.

10. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd posúdil návrh navrhovateľa v kontexte predložených dôkazov i zákonných ustanovení ( ods. l, ) a po jeho preskúmaní skonštatoval, že navrhovateľ neosvedčil

dostatočným spôsobom rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto záver súdu prvej inštancie bol vecne správny.

20. V prvom rade odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. 21. Odvolací súd upriamuje na tomto mieste svoju pozornosť na konštantnú judikatúru súdnych autorít a poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení zo dňa 25.04.2012 pod sp. zn. vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle , , svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle , uviedol: „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“.

22. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutné splniť viaceré podmienky stanovené v ust. - . V prípade, ak súd vzhliadne čo i len jednu, alebo viacero podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia ako nesplnenú, nie je možné za takej situácie návrhu navrhovateľa vyhovieť. Preto nie je ďalej nevyhnutné, aby sa súd venoval, resp. posudzoval ostatné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. V prípade, ak súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že nebola osvedčená hrozba ujmy navrhovateľa zo strany odporcu, samotné podozrenie navrhovateľa o prípadných budúcich krokoch odporcu nie je dostatočným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako samotné osvedčenie existencie druhej avalovanej zmenky nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ musí osvedčiť, že akákoľvek obava z ohrozenia exekúcie je nielen reálna, ale aj bezprostredne hrozí. Absenciu bezprostrednosti hrozby, prípadne hroziacej ujmy podporuje v danom prípade i skutočnosť, že odporca vypovedal, že o žiadnej pohľadávke krytou zmenkou voči navrhovateľovi nevie. Súd prvej inštancie ozrejmil, že neodkladné opatrenie možno nariadiť v prípade, ak je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, pričom stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Existenciu osvedčeného nároku navrhovateľa a potrebu neodkladného opatrenia je pritom povinný osvedčiť navrhovateľ. Tento musí svojím návrhom preukázať, že obava z ohrozenia jeho právom chránených záujmov je reálna, teda, že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť neodkladným opatrením, robí faktické a právne úkony (nielen, že tvrdí, že ak by vedela o pohľadávke, tak zmenku vyplní) a že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, pričom nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že navrhovateľ nepreukázal ani úmysel zmenku predložiť, ale ani výšku zmenkovej sumy, ktorú by odporca mal podľa názoru navrhovateľa neoprávnene vyplniť. Odporca vo vyjadrení uviedol, že na druhú zmenku môže vypísať trovy konania vo veci vedenej Okresným súdom Trnava sp.zn. , pričom navrhovateľ neosvedčil ani základ svojho nároku, teda tú skutočnosť, že zmenku odporca zadržiava neoprávnene a vyplniť ju môže tiež len neoprávnene. Na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť, musia byť kumulatívne splnené všetky náležitosti, ktoré taxatívne vymedzuje vo vyššie citovanom ustanovení (). Nesplnenie čo i len jednej zo zákonných náležitostí má za následok, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Keďže navrhovateľ dôvod pre úpravu pomerov videl len v tom, že odporca mal u seba zmenku, ktorú mu odporca napriek výzvam nevydal, pričom nekonkretizoval ujmu, ktorá mu okrem pocitu neistoty týmto „konaním“ odporcu vzniká, nemohol súd prvej inštancie, aj rovnako súd odvolací, považovať túto neistotu za osvedčenie skutočností, ktoré by si vyžadovali neodkladný zásah zo strany súdu do vzájomných pomerov medzi stranami sporu, a preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením , keď v odvolacom konaní úspešnému odporcovi odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v do volacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).