Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/6/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci navrhovateľa: Z. Y., E. XX.XX.XXXX, toho času ÚS. na K. J. F. S., Z. XX, G. E. Z., proti odporkyni: A. S., E. XX.XX.XXXX, I. J. XX, I., zastúpená právnou zástupkyňou JUDr. Evou Vodovou, AK so sídlom Wilsonova 4, Bratislava, o návrhu na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: J. S., E. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

Súd konanie o určenie otcovstva k maloletému J. S., E. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e .

Súd zveruje maloletého Tomáša Szépa, narodeného 23.12.2011 do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého súčasne zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa k rukám matky maloletého, počnúc dňom 01.03.2013, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred.

Súd styk otca s maloletým J. S., E. XX.XX.XXXX neupravuje.

Matka maloletého je povinná písomne informovať otca dieťaťa pravidelne vždy k poslednému dňu toho - ktorého mesiaca o zdravotnom stave dieťaťa, priebežne mu podávať informácie o podstatných, aktuálnych i mimoriadnych okolnostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa.

Vo zvyšku súd vzájomný návrh matky zo dňa 16.10.2012 zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.01.2012 sa navrhovateľ domáhal určenia svojho otcovstva k maloletému J.. Zároveň sa rovnakým návrhom domáhal úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, že počas doby výkonu jeho trestu odňatia slobody bude maloletý J. zverený do osobnej starostlivosti jeho matky, jeho ako otca aby súd zaviazal prispievať na výživu maloletého v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima, matka bola zaviazaná povinnosťou raz do mesiaca informovať otca o maloletom J. a o všetkých podstatných a aktuálnych skutočnostiach týkajúcich sa maloletého, najmä o jeho zdravotnom stave a pod. a zároveň žiadal, aby bol upravený jeho styk s maloletým J. počas výkonu jeho trestu odňatia slobody, a to v rozsahu minimálne dvoch hodín v mesiaci

počas ktorých bude buď matka alebo iná tretia osoba povinná maloletého priviesť počas stanovenej návštevy do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom je otec maloletého umiestnený, aby tento mohol realizovať styk s maloletým.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého J. nie sú manželmi a táto s ním od času, kedy otehotnela odmieta komunikovať napriek tej skutočnosti, že do doby než otehotnela spolu udržiavali vzťah. Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ je vo výkone trestu odňatia slobody nemá možnosť matku navštíviť a informovať sa o maloletom, pričom v čase podania návrhu by matka maloletého mala byť už po pôrode. Nakoľko si je vedomý, že je biologickým otcom maloletého J. a má záujem vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti žiadal súd, aby určil jeho otcovstvo k maloletému. Zároveň žiadal, aby boli upravené i rodičovské práva a povinnosti k maloletému, ktoré žiada upraviť tak, že maloletý bude na čas, po ktorý bude navrhovateľ vo výkone trestu odňatia slobody v osobnej starostlivosti odporkyne - matky, pričom navrhovateľ bude zaviazaný prispievať na jeho výživu v minimálnom rozsahu, a to z dôvodu výkonu trestu. Zároveň žiadal súd, aby bol upravený jeho styk s maloletým J. tak, že ho buď matka alebo iná osoba zvolená matkou raz do mesiaca privedie za ním do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody minimálne na dobu dvoch hodín, aby si navrhovateľ mohol aj za tejto situácie budovať rodičovský vzťah s maloletým J.. K samotnej realizácii styku s maloletým poukázal na to, že sa písomne informoval cestou Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže ohľadom hmotných podmienok realizácie styku s maloletým dieťaťom vo veku J., pričom v rámci ústavu na výkon trestu sú vytvorené vhodné podmienky pre realizáciu styku detí s rodičmi, a to v akomkoľvek veku maloletých detí, v kontexte snahy štátu o zachovanie rodinných väzieb počas výkonu trestu odňatia slobody. Navrhovateľ má pritom umožnené kontaktné návštevy, teda by si mohol vziať maloletého i na ruky. Styk so svojim maloletým dieťaťom je jedným z rodičovských práv a otec žiadal, aby mal možnosť toto svoje právo realizovať aj za súčasnej situácie. Poukázal na to, že dieťa má právo poznať svojich rodičov a rodič má garantované právo podieľať sa na jeho výchove, čo vypláva i z Listiny základných práv a slobôd. Celá jeho činnosť od narodenia maloletého smeruje k tomu, aby mu bol umožnený kontakt so synom, pričom si plne uvedomuje, o čo prichádza tým, že je vo výkone trestu odňatia slobody. K návrhu, - 157

aby súd uložil odporkyni povinnosť informovať navrhovateľa raz mesačne o maloletom dieťati uviedol, že doposiaľ mu matka neposkytla žiadne informácie, pričom ak jej z Ústavu telefonoval, odmietla mu čokoľvek povedať a následne kontaktovala Ústav, aby už navrhovateľovi nebolo umožnené sa s ňou telefonicky ani písomne skontaktovať. Svoju schopnosť byť spôsobilým rodičom preukazoval i tvrdením, že v čase rozvodu jeho manželstva boli v tom čase maloletí synovia zverení do jeho osobnej starostlivosti. Je pravdou, že v roku 1992 bol odsúdený pre trestný čin týrania zverenej osoby, ktorého sa mal dopustiť na svojich synoch, avšak po uvedenom incidente radikálne zmenil svoj prístup k výchove maloletých detí. Na základe uvedených skutočností mal za to, že jeho návrh na určenie otcovstva k maloletému a na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je plne dôvodný a žiadal, aby mu súd vyhovel.

Počas konania došlo k určeniu otcovstva k maloletému J. S., E. XX.XX.XXXX, miesto narodenia Bratislava - Ružinov, porodeného matkou: A. S., E. XX.XX.XXXX K. I., súhlasným vyhlásením rodičov.

Odporkyňa - matka maloletého J. žiadala, aby súd zveril maloletého J. do jej osobnej starostlivosti s povinnosťou a právom maloletého zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok a otca maloletého zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou podľa úvahy súdu. Zároveň sa vzájomným návrhom zo dňa 16.10.2012 domáhala pozbavenia otca maloletého jeho rodičovských práv v plnom rozsahu, resp. obmedzenia výkonu jeho rodičovských práv tak, že nebude oprávnený zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok a bude zakázaný jeho styk s maloletým J..

Svoj návrh odporkyňa odôvodnila tým, že nie je pravdou, že by udržiavala s navrhovateľom vzťah. Otca maloletého J. spoznala pred cca 15-imi rokmi ako otca jej vtedajšieho priateľa, s ktorým udržiavala dlhoročný vzťah. Počas obdobia známosti s otcom maloletého J. tento matku systematicky manipuloval, vyvíjal na ňu nátlak, vyhrážal sa jej a na dennej báze ju prenasledoval, v dôsledku čoho aj došlo k ich intímnemu zblíženiu. Poukázala na to, že otec maloletého J. ju dňa 20.05.2011 fyzicky napadol napriek tej skutočnosti, že mal vedomosť o tom, že je gravidná, z ktorého dôvodu na neho odporkyňa podala i trestné oznámenie. Okresná prokuratúra Bratislava III uznesením - 29, zo dňa 16.08.2011 trestné stíhanie proti obvinenému pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa ust. § 360 ods.

1,2 psím. b) zastavila, pretože aj keď mala za to, že v prípravnom konaní bolo dostatočne preukázané, že skutok bol spáchaný, je trest ku ktorému môže trestné stíhanie viesť celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný trestný čin už právoplatne uložený. Navrhovateľ je v súčasnosti právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov a 10 mesiacov pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby ako i pre zločin sexuálneho zneužívania. Osobu navrhovateľa považovala odporkyňa za nebezpečnú vo vzťahu k vlastnej bezpečnosti a telesnej integrite. Poukázala na to, že si nevie predstaviť, že by navrhovateľ akýmkoľvek spôsobom participoval na výchove či starostlivosti o maloletého, nakoľko to považuje za ohrozenie zdravého vývoja maloletého J. a v rozpore s jeho záujmom. Otec maloletého J. bol právoplatne odsúdený za zločin týrania blízkej a zverenej

osoby ako i za zločin sexuálneho zneužívania, z ktorých skutočností je zrejmé, že otec maloletého pácha trestnú činnosť závažného charakteru. Osoba otca maloletého nespĺňa základný predpoklad byť spôsobilým otcom maloletého dieťaťa. Uvedené preukazuje podľa názoru matky i tá skutočnosť, že navrhovateľ bol rozsudkom Obvodného súdu Bratislava IV, sp zn. , zo dňa 05.06.1992 uznaný vinným zo spáchania trestného činu týrania zverenej osoby podľa , za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov a jeho výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu štyroch rokov. Navrhovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn. zo dňa 20.06.2011 uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa , psím. d) , zločinu sexuálneho zneužívania podľa a prečinu porušovania autorského práva podľa T, za ktoré trestné činy mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov a 10 mesiacov a pre výkon trestu ho súd zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Z uvedených skutočností je zrejmé, že navrhovateľ nie je spôsobilý byť rodičom, a teda návrh na pozbavenie, resp. obmedzenie výkonu jeho rodičovských práv považovala za dôvodný.

Právny zástupca matky zotrvával na svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa ako i na svojom vzájomnom návrhu zo dňa 16.10.2012 a poukázal na to, že pokiaľ ide o rozsudky z roku 1992 jedná sa síce o rozsudky, ktoré sú staršie než 20 rokov, napriek tomu sa jedná o relevantný dôkaz o spôsobe akým navrhovateľ pôsobil v roli otca a ako realizoval rodičovské práva a povinnosti. V týchto rozsudkoch je objektivizované značne závažné konanie navrhovateľa proti vtedy svojim dvom maloletým synom. V danom prípade je teda skutočnosť, že odsúdenie bolo neskôr zahladené relevantná len po stránke trestnoprávnej. Navrhovateľ bol taktiež odsúdený za závažné trestné činy, a to týranie blízkej a zverenej osoby a sexuálneho zneužívania, ktorý súhrnný trest si v súčasnosti odpykáva.

Kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti matky maloletého J., kde bolo zistené, že matka spolu s maloletým J., svojim priateľom X. Y. a jej rodičmi obýva 2,5 - izbový byt, kde sú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloletého. V starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky ani negatíva. Doporučil zveriť maloletého J. do starostlivosti matky, pričom výšku vyživovacej povinnosti ponechal na úvahu súdu. Nedoporučil upravovať styk otca s maloletým J. z dôvodu, že návštevy v priestoroch ústavu na výkon trestu nepovažoval za vhodné pre maloletého J.. Súhlasil však s návrhom navrhovateľa, aby bola odporkyňa zaviazaná poskytovať mu písomné správy o maloletom J., a to raz do mesiaca.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa zo dňa 10.01.2012, uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III, - 29, zo dňa 16.08.2011, vyjadrením odporkyne zo dňa 06.03.2012, zápisnicou o výsluchu navrhovateľa zo dňa 12.04.2012, zápisnicou tunajšieho súdu zo dňa 09.05.2021 o uznaní otcovstva k maloletému, oznámením o narodení maloletého J. S., podaním navrhovateľa zo dňa 18.06.2012 a zo dňa 16.08.2012, rozúčtovaním pracovnej odmeny na strane navrhovateľa ku dňu 13.09.2012, rodným listom Z. - 158

Y., vyjadrením odporkyne k návrhu navrhovateľa zo dňa 16.10.2012, správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo dňa 22.10.2012, podaním navrhovateľa zo dňa 12.11.2012, stanoviskom GR ZVJS zo dňa 05.10.2012, odpisom z registra trestov navrhovateľa, hodnotením navrhovateľa zo dňa 29.10.2012, podaním odporkyne zo dňa 05.12.2012, podaním odporkyne zo dňa 06.12.2012 a ďalšími listinnými dôkazmi, na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Maloletý J. sa narodil z mimomanželského vzťahu, otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov cestou súdu. Rodičia maloletého nikdy nežili v spoločnej domácnosti, od narodenia je maloletý v celodennej osobnej starostlivosti svojej matky. Jeho zdravotný stav je dobrý a matka s ním má výdavky primerané jeho veku.

Navrhovateľ je rozvedený a okrem maloletého J. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére Z. Y., E. XX.XX.XXXX, ku ktorej má rozsudkom určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 66,38 € mesačne. Momentálne je umiestnený v Ú. G. E. Z. a je odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov a 10 mesiacov. Do práce v rámci výkonu trestu je zaradený od februára roku 2012, pričom pracuje na pracovisku Dominik a venuje sa šitiu obuvi. Jeho príjem je premenlivý, pričom v zmysle zákona môže zarobiť maximálne 149,- eur, ktorú čiastku však doposiaľ nedosiahol. O rozsahu jeho pracovného zaradenia rozhoduje jednak ústav a jednak dopyt zamestnávateľa.

Odporkyňa je slobodná a okrem maloletého J. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 195,- eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 22,- eur mesačne, iné príjmy nemá. Spolu s maloletým a svojim priateľom X. Y. býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v ich byte na J. Q. K. I..

Podľa §-u 108 v znení neskorších predpisov ( ďalej len ) súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.

Podľa §-u 28 odsek 1) písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa §-u 36 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a

povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa §-u 62 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 odsek 2) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §-u 62 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa §-u 62 odsek 4) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa §-u 65 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa §-u 75 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §-u 76 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

- 159

Podľa §-u 78 odsek 1) veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa §-u 24 odsek 5) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Súd mal na základe návrhu navrhovateľa a po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh navrhovateľa na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému je dôvodný, pričom k určeniu otcovstva došlo počas konania súhlasným vyhlásením rodičov cestou súdu, z ktorého dôvodu súd konanie o určenie otcovstva podľa zastavil.

Vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému J. S. došlo medzi účastníkmi ku konsenzu ohľadom zverenia maloletého J. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok. Uvedené vyplýva zo stavu, v ktorom sa navrhovateľ - otec maloletého nachádza, jeho výkonu trestu odňatia slobody, ktorý je možné označiť za dlhodobý, a ktorý spôsobuje jeho faktickú a objektívnu nemožnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého, prípadne tohto čo i len v bežných veciach zastupovať či spravovať jeho majetok. Maloletý sa pritom od svojho narodenia nachádza v osobnej starostlivosti svojej matky, na strane ktorej neboli zistené žiadne negatíva vo výkone starostlivosti o maloletého, z ktorého dôvodu sa súd po právnej stránke stotožnil so stavom faktickým, v ktorom sa maloletý nachádza od svojho narodenia a kde mu je vytvorené vhodné zázemie na zdravý fyzický a psychický vývoj.

V otázke výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči maloletému J. súd pristúpil k jej určeniu v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine a toto upravil v minimálnom rozsahu. Poukazuje pritom na to, že otec maloletého je odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov a 10 mesiacov. Súd si je vedomý skutočnosti, že výkon trestu odňatia slobody u povinného rodiča nemôže byť maloletému dieťaťu na ujmu, avšak na strane otca maloletého nie sú ani prítomné také osobné či majetkové pomery, na základe ktorých by bolo možné upraviť výšku jeho vyživovacej povinnosti vo vyššom rozsahu. Otec je v rámci výkonu trestu zaradený do práce, avšak toto zaradenie, počet odpracovaných dní či iné skutočnosti, od ktorých sa odvíja výška jeho zárobku neovplyvňuje. S finančnými prostriedkami, ktoré si takýmto spôsobom zarobí pritom nemôže disponovať podľa vlastného uváženia, nakoľko sú z nich najskôr vykonané rôzne zákonné zrážky vrátane výživného, kde otec má ešte dieťaťu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére Z.. Matka maloletého ako i kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie o úprave vyživovacej povinnosti otca voči maloletému J. na úvahu súdu a nenavrhovali jeho úpravu v konkrétnej výške.

Najspornejšími otázkami vo veci úpravy práv a povinností navrhovateľa a odporkyne voči ich maloletému dieťaťu bola otázka úpravy styku navrhovateľa s maloletým počas výkonu jeho trestu odňatia slobody a obmedzenie, resp. pozbavenie otca jeho rodičovských práv voči maloletému. Styk otca s maloletým J. súd neupravil, pričom sa pri zdôvodnení tohto rozhodnutia pridržiava okrem iného i svojho názoru vyjadreného v uznesení, č. k. - 6, zo dňa 05.06.201, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bol upravený styk otca s maloletým J.. Poukazuje na to, že právo styku rodiča so svojim dieťaťom je síce jedným zo základných rodičovských práv, pričom súdu pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vyplýva zo zákona povinnosť dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom. Avšak i z tohto práva a zákonného ustanovenia na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom existuje výnimka, keď to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. Na jednej strane teda stojí právo rodiča na styk s jeho dieťaťom a na strane druhej záujem tohto maloletého dieťaťa, ktorý má pred právom rodiča jednoznačnú prednosť. Právo styku rodiča s maloletým dieťaťom nie je právom absolútnym, ktoré by sa uplatňovalo automaticky bez ďalšieho, pričom za daných okolností je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná o štandardné uplatňovanie a realizovanie práva styku rodiča s dieťaťom, keďže prostredie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody nepovažuje súd za vhodné na realizovanie styku rodiča s maloletým dieťaťom. K uvedenému súd poukazuje i na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktorý rozhodoval o odvolaní otca voči vyššie spomenutému uzneseniu a ktorý vo svojom uznesení, č. k. - 29, zo dňa 22.08.2012 okrem iného uviedol nasledovné: „odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa nespochybňuje práva otca na realizáciu jeho rodičovských práv a povinností, tieto sú však v súčasnej dobe obmedzené odpykávaním trestu odňatia slobody otcom, ktorá skutočnosť, čo odvolací súd dáva otcovi do pozornosti, môže byť v zmysle § 38 ods. 1 Zákona o rodine aj dôvodom na pozastavenie výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností súdy v prvom rade vyhodnocujú záujem maloletého dieťaťa, ktorý má prednosť pred akýmikoľvek rodičovskými právami........Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že iní otcovia realizujú styk so svojimi deťmi aj počas výkonu restu odňatia slobody, treba uviesť, že každý prípad je potrebné riešiť individuálne. V danej veci je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že rodičia maloletého nežijú spolu, vzťahy medzi nimi sú narušené.......Vo vzťahu k právoplatne uloženému trestu odňatia slobody nie sú bez významu ani skutky, ktorých sa otec dopustil, keďže bol uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, zločinu sexuálneho zneužívania a prečinu porušovania autorského práva, za ktoré skutky mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov a 10 mesiacov. Za tejto situácie nie je ani možné od matky požadovať, aby nosila ocovi dieťa tak, aby mohol ako iní otcovia vo výkone trestu realizovať svoje rodičovské práva.“

K uvedenému súd dodáva, že matku maloletého, resp. tretie osoby nie je možné nútiť k tomu, aby vodili maloletého do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, aby mohol otec realizovať svoje rodičovské právo styku s maloletým J.. K námietkam otca, že iní otcovia sa vo výkone trestu stretávajú so svojimi deťmi, ktoré im tam vodia ich matky, resp. iní rodinní príslušníci súd považuje za dôležité poukázať na to, že dobrovoľná realizácia styku maloletého dieťaťa vo veku J. s otcom v rámci výkonu jeho trestu odňatia slobody prostredníctvom matky - 160

dieťaťa, či iného rodinného príslušníka je samozrejme možná, keďže do tohto rozhodnutia matky nemôže súd žiadnym spôsobom zasahovať. Avšak nie je možné matku k takému niečomu zaviazať a prinútiť formou súdneho rozhodnutia. Výkon trestu, ktorý si otec maloletého J. odpykáva na základe právoplatného rozhodnutia súdu je výrazom represie za spáchané trestné činy, pričom sa v prípade trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby a trestného činu sexuálneho zneužívania jednalo o zločiny, ktoré boli nadôvažok namierené voči, v zmysle zákona, chráneným osobám.

Vzájomný návrh matky v časti pozbavenia otca výkonu jeho rodičovských práv, resp. ich obmedzenie v navrhovanom rozsahu súd zamietol. Pozbavenie výkonu rodičovských práv a povinností je najtvrdším zásahom do vzťahov medzi rodičmi a ich deťmi. Na naplnenie podstaty inštitútu pozbavenia výkonu rodičovských práv a povinností musí byť splnená jedna z dvoch skutočností predpokladaných v ustanovení § 38 ods. 4 Zákona o rodine, a to že rodič svoje rodičovské práva a povinnosti zneužíva alebo ich výkon závažným spôsobom zanedbáva. Pritom však musí byť daný taký jeho značný stupeň, že pozbavenie výkonu rodičovských práv a povinností je jediným účinným prostriedkom ochrany dieťaťa.

Za zneužívanie výkonu rodičovských práv a povinností sa predovšetkým považuje ohrozenie telesného a duševného vývoja dieťaťa, týranie detí, v ich staršom veku navádzanie na nemorálny spôsob života, umožnenie páchania trestnej činnosti a pod. Za závažné zanedbanie výkonu rodičovských práv a povinností sa považuje najmä ich dlhodobé neplnenie voči maloletému dieťaťu, absolútny nezáujem o maloleté dieťa, najmä o jeho výchovu a výživu a pod. Doba počas ktorej rodič svoje rodičovské práva a povinností riadne nevykonával pritom sama o sebe nepredstavuje rozhodujúcu skutočnosť pre pozbavenie výkonu rodičovských práv a povinností. Rozhodujúcou je intenzita takéhoto správania, ktoré musí byť závažné a zavinené. Z uvedeného vyplýva, že všeobecná podmienka pre takýto najkrajnejší zásah do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom spočíva v tom, že takýto zásah musí byť súčasne jediným účinným prostriedkom ochrany dieťaťa a potreba jeho vykonania musí v každom jednotlivom prípade z hľadiska intenzity riadneho nevykonávania rodičovských práv a povinností prevážiť nad právom dieťaťa poznať svojich rodičov. Takýto zásah teda musí byť v záujme maloletého dieťaťa a sledovať jeho blaho. V danom prípade však zo strany otca nemožno hovoriť o zneužívaní jeho rodičovských práv a povinností, ale objektívnu nemožnosť ich vykonávať. Navrhovateľ ako otec maloletého J. sa voči tomuto nedopustil žiadneho nežiaduceho, škodlivého či akéhokoľvek iného nevhodného správania, na ktorého podklade by bolo možné vyhodnotiť prípadný výkon rodičovských práv a povinností navrhovateľa voči maloletému za taký, ktorý by bol v príkrom rozpore so záujmom maloletého dieťaťa a ktorý výkon by bolo v záujme jeho ďalšieho vývoja potrebné zastaviť tým, že bude otec maloletého svojich rodičovských práv a povinností pozbavený. Taktiež nie je za súčasnej situácie možné prípadné pozbavenie otca výkonu jeho rodičovských práv a povinností oprieť o možné nebezpečenstvo hroziace maloletému zo strany otca v bližšie neurčenej budúcnosti, keďže súd nemôže viazať svoje rozhodnutie na nejakú bližšie neurčenú skutočnosť, ktorá by mohla, ale nemusela niekedy v budúcnosti nastať. Nadôvažok súd prizvukuje, že navrhovateľ sa nikdy voči maloletému nedopustil (nemal ani možnosť) žiadneho zneužitia svojich rodičovských práv a povinností a v súčasnosti je vo výkone trestu

odňatia slobody. Výkon trestu odňatia slobody má okrem toho, že si ním osoba odpykáva trest za spáchané trestné činy, plniť i resocializačnú a nápravnú funkciu, kde súd ani žiadny z účastníkov konania nemôže splnenie účelu výkonu trestu v súčasnosti posúdiť či predpokladať. Súd mal za to, že na strane navrhovateľa neboli naplnené zákonné podmienky na jeho pozbavenie rodičovských práv a povinností.

Rovnako tomu bolo tak i pri alternatívnom návrhu matky na obmedzenie otca vo výkone jeho rodičovských práv a povinností zákazom jeho styku s maloletým J., ktorý sa súd rozhodol neupraviť. Otec maloletého je vo výkone trestu odňatia slobody a jeho styk s maloletým nezávisí na jeho slobodnej vôli, želaniu či záujmu. Zakázať styk otca s maloletým J. za takejto situácie súd považuje za kontraproduktívne, bez právneho základu a neposlednom rade za nadbytočné. Súd styk otca s maloletým neupravil, pričom však jeho zákaz by v bližšie neurčenej budúcnosti spôsobil v živote tak navrhovateľa ako i maloletého J. množstvo problémov, ktorých riešenie by bolo mimoriadne ťažké. Zo situácie, ktorá v súčasnosti panuje na strane každého z účastníkov konania je zrejmé, že zákaz styku otca s maloletým J. by bol relevantný až po prípadnom prepustení navrhovateľa na slobodu. Za takýchto okolností však nie je možné vysloviť takéto obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností navrhovateľa, nakoľko ako už súd uviedol vyššie, jednalo by sa o rozhodnutie súdu upravujúce vzťahy medzi navrhovateľom a maloletým J. v bližšie neurčene budúcnosti bez toho, že by pomery na strane každého z nich boli súd v tom čase známe. Súd v oboch prípadoch, či už návrhu matky na pozbavenie otca jeho rodičovských práv a povinností alebo pri návrhu na ich obmedzenie zotrváva na tom, že na uvedené rozhodnutie súdu nie sú splnené zákonné podmienky.

Návrh otca v časti uloženia povinnosti matke písomne informovať otca maloletého o maloletom J. považoval súd za dôvodný a túto povinnosť matke uložil v rozsahu, ako je vymedzená vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to najmä s ohľadom na vek maloletého. Zákon vo svojej podstate predpokladá, že rodičia sa budú o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa informovať dobrovoľne, ak však k uvedenému medzi rodičmi z rôznych príčin nedochádza, súd na návrh rodiča, ktorý sa tohto práva domáha, mu toto prizná, a to v rozsahu aký uzná vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu za vhodné. Súd nezhliadol počas konania dôvod k tomu, aby tomuto návrhu otca nevyhovel, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že otec maloletého je vo výkone trestu odňatia slobody a nemá inú možnosť získať informácie o maloletom, než zo strany matky maloletého, ktorá však otcovi tieto informácie dobrovoľne neposkytuje. Súd ju preto k plneniu si tejto povinnosti zaviazal, a to v primeranom rozsahu, ktorý zahŕňa

najmä zdravotný stav maloletého, prekonané ochorenia a všetky ďalšie aktuálne či podstatné okolnosti, týkajúce sa maloletého.

Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že si je vedomý vážnou narušenosťou vzťahov medzi účastníkmi konania ako rodičmi maloletého J., ktoré sú narušené až do tej miery, že nie je možné predpokladať, že by v krátkej dobe (ak vôbec) prišlo k ich úprave. Bez ohľadu na to, čo sa medzi rodičmi maloletého J. v minulosti udialo, na nedoriešené vzťahy či na to, čo si obaja - 161

vzájomne vyčítajú, zostávajú naďalej rodičmi maloletého J., ktorá skutočnosť je nemenná a na ktorú sú povinní vo svojich životoch prihliadať ako na prioritnú. Súd si je vedomý, že postoje oboch rodičov k sebe navzájom sú ovplyvnené skutočnosťami, ktoré sa stali v minulosti a ktorých skutočný priebeh je známy len rodičom maloletého, avšak obaja si musia uvedomiť, že takýmito okolnosťami sa súd pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu zaoberá len do tej miery, po ktorú sa to dotýka maloletého J.. V žiadnom prípade však nie je možné súdne konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu využívať voči druhému rodičovi za akékoľvek skutočnosti, ktoré sa medzi nimi udiali a jeho prostredníctvom vytvoriť taký stav vo vzťahoch medzi rodičmi a ich maloletým dieťaťom, ktorý by mal ďalekosiahle negatívne a neodstrániteľné dôsledky.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa odseku 1 písm. a) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa ) , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ) , pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa ) , predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.