Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/35/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: A. N., M. XX, S., zastúpený JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom, Vozárová 5, Košice, proti povinnému: JUHOZDROJ, a.s., Svätopeterská 7, Hurbanovo, IČO: 34 128 531 (vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňa 29. 09. 2005), o vymoženie sumy 873,31 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. a u súdneho exekútora Mgr. MVDr. Pavla Kovaľa, Radničné nám. 15, Bardejov pod sp. zn. Ex 42/1999, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -12 zo dňa 6. septembra 2011 v časti o trovách exekúcie, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie vyhlásil za neprípustné a zastavil ho a súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovení , , . Súd prvého stupňa uviedol, že z výpisu z Obchodného registra zistil, že povinný (obchodná spoločnosť JUHOZDROJ, a.s.) bola dňom 29. 09. 2005 vymazaná z Obchodného registra. V dôsledku zániku povinného, t. j. straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, súd exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Konštatoval, že v zmysle tohto ustanovenia exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade trov exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, len ak sú splnené zákonné predpoklady, t. j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, i keď zastavenie nezavinil a nemohol ho predvídať. V predmetnej veci je zrejmé, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že dôjde k zániku povinného výmazom z Obchodného registra a následne k zastaveniu exekúcie. Preto na náhradu trov exekúcie nemohol byť zaviazaný, pričom táto povinnosť nemohla byť uložená ani neexistujúcemu subjektu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ďalej uviedol, že z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Zdôraznil, že hoci má súdny exekútor zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele v. Belgicko z 23. 11. 1983).

Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor odvolanie podľa poučenia v stanovenej lehote v časti o trovách exekúcie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a nesprávne skutkové zistenia. Mal za to, že oprávnený zastavenie exekúcie zavinil, a to tým, že vstupoval s povinným od počiatku do právneho vzťahu, pričom už počas trvania čisto hmotnoprávneho vzťahu musel vedieť, že povinný je nemajetný, a teda v prípade, že podá návrh na vykonanie exekúcie, môže byť táto neúspešná a vzniknú tak trovy exekúcie. V tomto smere súd prvého stupňa svojím výrokom a odôvodnením ochraňuje oprávneného pred platením trov exekúcie a tým neprimerane porušuje práva súdneho exekútora. Uviedol, že súdny exekútor je povinný každú exekúciu vykonať a nesmie jej vykonanie odmietnuť, a to ani v prípade, ak je povinný evidentne nemajetný. Ako protiváhu k povinnosti súdneho exekútora vykonať každú exekúciu, stanovuje Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi vždy právo na náhradu trov exekúcie. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zákazu nútených prác a porušeniu práva súdneho exekútora vlastniť majetok v zmysle SR. Je evidentné, že trovy exekúcie vznikli a súdny exekútor na vymáhanie pohľadávky vynaložil svoju prácu. Ja viac než nespravodlivé, aby práve on nedostal za tieto náhradu, a teda znášal náklady nevymožiteľnej pohľadávky vzniknutej z právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným bez toho, aby on sám bol akýmkoľvek spôsobom na tomto hmotnoprávnom vzťahu akokoľvek zainteresovaný. Ďalej mal za to, že oprávnený mohol predvídať, že trovy exekúcie vznikli a že bude (môže byť) na ich úhradu zaviazaný, preto si ich mohol prihlásiť do konkurzu voči povinnému ako podmienenú pohľadávku v zmysle alebo ako pohľadávku v rámci likvidácie povinného. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. zo dňa 22. 01. 2010, v ktorom je konštatované, že v žiadnom prípade nie je možné exekútorovi nepriznať odmenu a náklady vzniknuté v rámci exekúcie, pokiaľ sám exekútor nezapríčinil a nezavinil zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

K odvolaniu súdneho exekútora sa písomne dňa 16. 07. 2012 vyjadril oprávnený a uviedol, že s názorom súdneho exekútora obsiahnutým v podanom odvolaní nesúhlasí a považuje ho za neodôvodnený a nesprávny. Ďalej uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, ktoré navrhol potvrdiť.

K vyjadreniu oprávneného k odvolaniu súdneho exekútora sa písomne dňa 27. 09. 2012 vyjadril i súdny exekútor a uviedol, že trvá na svojom odvolaní v plnom rozsahu. Poukázal na uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa 26. 03. 2009 a č. k. -22 zo dňa 27. 04. 2009, ako aj na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania, t. j. v časti o trovách exekúcie, podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 06. 09. 2011 v časti druhého výroku ako vecne správne podľa potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 04. 02. 1999 súd prvého stupňa vydal súdnemu exekútorovi Dr. Pavlovi Kovaľovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Komárno pod č. k: zo dňa 12. 11. 1998, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04. 12. 1998. Písomným podaním zo dňa 15. 01. 2009 súdny exekútor predložil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu zániku povinného výmazom z Obchodného registra a vyčíslil si trovy exekúcie v sume 301,80 eur. Dňa 06. 09. 2011 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekučné konanie vyhlásil za neprípustné a zastavil ho a súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ust. sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -11 zo dňa 22. 04. 2010, uvádza, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, v znení platnom do 31. 01. 2002, prestavuje výnimku zo zásady zakotvenej v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady podľa § 196 Exekučného poriadku uhrádza povinný. Aplikácia tohto ustanovenia je možná len v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to ako bola exekúcia zastavená, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného je potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, pričom náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne plnil. Zároveň z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že v prípade zastavenia exekučného konania má súd možnosť, nie povinnosť, zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, a teda aj možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznať, pričom možnosť takéhoto záveru sa musí opierať o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a v prípade zavinenia i jeho intenzity. Uvedené zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie (hoci aj preto, že súdny exekútor nemôže niesť trovy exekúcie sám).

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd poznamenáva, že v predmetnej exekúcii nemožno konštatovať zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora v krátkom časovom horizonte od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, čo bolo dňa 04. 12. 1998, pričom oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol v čase začatia exekučného konania (dňa 25. 01. 1999) predvídať dôvod zastavenia exekúcie (uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. -449 zo dňa 24. 09. 2004 bol konkurz na majetok spoločnosti JUHOZDROJ, a.s. v likvidácii zrušený pre nedostatok predpokladov pre konkurz a z Obchodného registra Okresného súdu Nitra bola dňa 29. 09. 2005 ex offo vymazaná). Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie, nakoľko povinného nemožno na náhradu trov exekúcie zaviazať z dôvodu jeho zániku a na uloženie takejto povinnosti oprávnenému absentoval zákonný predpoklad.

V súvislosti s nepriznaním náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi odvolací súd, i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -16 zo dňa 16. 12. 2008 konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. 11. 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za uvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.