Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-285-2012.pdf
PDF · 80.42 KB
Case nature
Subarea
8CoP/285/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa T. O. nar. X.X.XXXX bývajúceho v G. na G. ul. č. X proti odporkyni Z. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. na X. ul. č. X zastúpenej JUDr. Jaroslavou Plažákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Hlavnej ul. č. 20 v konaní o zrušenie výživného o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 16.5.2012 č.k. 41P/26/2012-41 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania.
Priznáva odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 73,19 Eur, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť jej právnej zástupkyni do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. pod číslom: XXXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporkyni trovy konania v rozsahu 415,47 Eur na účet jej právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti výroku o trovách konania podal odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože sú splnené podmienky pre aplikáciu § 150 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na to, že si už 5 rokov nevie nájsť prácu, brigáduje 40 hodín mesačne a má aj ďalšie vyživovacie povinnosti. Namietal, že súd prvého stupňa vychádzal pri výpočte rozsahu trov zo zlej tarifnej hodnoty veci, ak nezohľadnil, že odporkyňa nebude študovať ďalších 5 rokov, ale len do 22, resp. 23.5.2012, kedy ukončí štúdium na strednej škole. Zároveň navrhol, aby odvolací súd v prípade, ak dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., aplikoval odsek dva tohto zákonného ustanovenia, ktorý umožňuje nepriznať alebo znížiť trovy konania v drobných sporoch, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Vyjadril presvedčenie, že napadnutý výrok je v rozpore s § 151 ods. 8 O.s.p., pretože z neho výslovne nevyplýva, či suma 415,47 Eur predstavuje trovy právneho zastúpenia alebo iné trovy odporkyne.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla potvrdiť napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 138,76 Eur za vyjadrenie k odvolaniu. Konštatovala, že navrhovateľ zavinil vznik jej trov, pretože mu už pri podávaní návrhu muselo byť zrejmé, že nebude úspešný, nakoľko ešte stále študuje. Uviedla, že navrhovateľ úmyselne zavádza, ak tvrdí, že mu jeho príjmové pomery neumožňujú nahradiť jej právnej zástupkyni trovy konania. Poznamenala, že v priebehu konania nebolo preukázané, že by pomery navrhovateľa boli horšie ako jej, a preto nevidí žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by si mala znášať svoje trovy sama, ak nedala podnet na začatie konania a uviedla všetky skutočnosti, ktoré jej boli známe pri prvom úkone. Prezentovala názor, že nie je možné použiť § 150 ods. 2 O.s.p., pretože konanie o zrušenie výživného nie je drobným sporom.
Nestotožnila sa s námietkou navrhovateľa, že súd prvého stupňa vychádzal pri výpočte rozsahu trov zo zlej tarifnej hodnoty veci, pretože nie je možné presne určiť, kedy nadobudne schopnosť sama sa živiť.
Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Podľa odseku dva tohto zákonného ustanovenia, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Odvolací súd na základe takto podaného odvolania preskúmal napadnutý výrok rozsudku aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 psím. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa rozhodol správne, ak priznal odporkyni náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože bola v konaní plne úspešná. K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy len výnimočne, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je spravodlivé náhradu trov celkom alebo sčasti nepriznať. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú nielen u toho z účastníkov, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je preto potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V posudzovanom prípade navrhovateľ k dôvodom hodným osobitného zreteľa tvrdil, že si nevie nájsť prácu, má exekúcie a chodí na brigády, kde odpracuje maximálne 40 hodín mesačne. Odvolací súd je toho presvedčenia, že tieto pomery navrhovateľa nie sú tak výnimočnými, aby umožňovali aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.. Z pripojených rozsudkov na č.l. 18 a 37 totiž vyplýva, že pomery navrhovateľa nie sú až také zlé, ako ich deklaruje v odvolaní. Ani okolnosti, ktoré viedli navrhovateľa k podaniu návrhu a jeho postoj v konaní neboli tak výnimočné, aby umožňovali odvolaciemu súdu vysloviť, že odporkyňa nemá právo na náhradu svojich trov, pretože jej vznikli práve v dôsledku nedôvodného návrhu na zrušenie výživného v čase, keď navrhovateľ vedel, že ešte študuje, a že nenadobudla schopnosť sama sa živiť. Skutočnosť, že v máji 2012 odporkyňa ukončí štúdium na strednej škole nie je bez ďalšieho okolnosťou, ktorá by umožňovala záver, že nadobudla schopnosť sama sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu zanikne až vtedy, keď dieťa dosahuje pravidelný a postačujúci príjem z povolania, ktoré si zvolilo podľa svojich schopností, možností, predpokladov a záujmov. Keďže v tomto prípade nie je možné s presnosťou určiť, kedy zanikne vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni a navrhovateľ nepreukázal, že by odporkyňa od júna 2012 alebo od iného dátumu do rozhodnutia odvolacieho súdu dosahovala pravidelný a postačujúci príjem z povolania, súd prvého stupňa postupoval správne, ak určil tarifnú hodnotu veci z päťnásobku ročného plnenia (3.585 Eur) a z nej následne základnú sadzbu tarifnej odmeny 131,13 Eur. Vzhľadom k tomu, že právnej zástupkyni odporkyne sa podarilo ubrániť výživné aj do budúcna a tarifná hodnota veci je 3.585 Eur, nebolo možné aplikovať § 150 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o drobný spor tak, ako je definovaný v § 200ea O.s.p.. Pretože odvolací súd z obsahu spisu nezistil ani žiadne iné okolnosti, za existencie ktorých by nebolo spravodlivé žiadať od navrhovateľa, aby nahradil odporkyni trovy konania (rozpor s dobrými mravmi a pod.), potvrdil napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa odseku dva tohto zák. ustanovenia sa obmedzil na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že súd prvého stupňa vo výroku osobitne nevyjadril, že má nahradiť trovy právneho zastúpenia, pretože iné trovy odporkyni nevznikli a z obsahu výroku je zrejmé, komu náhrada trov patrí a komu ju má zaplatiť.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 10 ods. 3 vyhl. MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky), ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: b/ odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Pretože odporkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech a neboli zistené dôvody opodstatňujúce aplikáciu § 150 O.s.p., odvolací súd jej podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré spočívali v trovách právneho zastúpenia. Pri ich vyčíslení odvolací súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci podľa § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky) 3.585 Eur, z čoho podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky k § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky určil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 65,56 Eur (41,49 Eur + 9 x 9,96 Eur / 2). Trovy konania predstavujú odmenu právnej zástupkyne vo výške 65,56 Eur za vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa a náhradu hotových výdavkov, t.j. 7,63 Eur, ktoré odvolací súd podľa § 149 ods. 2 O.s.p. zaviazal navrhovateľa zaplatiť právnej zástupkyni odporkyne do 15 dní od právoplatnosti uznesenia so zreteľom na výšku trov a pomery účastníkov konania. Takto určená splatnosť umožní zaplatenie trov v pomerne krátkom čase a zároveň neohrozí majetkové postavenie navrhovateľa, ani odporkyne, resp. jej právnej zástupkyne.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku podľa § 220 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj keď má podľa § 223 O.s.p. rozhodovať rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, o odvolaní, ktorým sa napadlo uznesenie, rozhoduje odvolací súd vždy uznesením; to platí, aj keď sa napadnutý výrok zahrnul do rozsudku, ale mal povahu uznesenia. Pretože predmetom odvolacieho konania zostal už len výrok o trovách konania, o ktorom sa má podľa § 167 ods. 1 O.s.p. rozhodnúť formou uznesenia, odvolací súd nerozhodol rozsudkom, ale formou uznesenia.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.