Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11Co-3-2013.pdf
PDF · 78.36 KB
Case nature
Subarea
11Co/3/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu F.. S.. H. S., súdneho exekútora, so sídlom H., E. 2, bytom S. F., N. XX, proti žalovanému N. republika, za ktorú koná S. financií N. republiky, G., I. 5, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 12C 101/2007-680 z 9.11.2012 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 324,17 € do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
Uznesenie odôvodnil tým, že o trovách konania účastníkov po právoplatnosti rozsudku o veci samej rozhodol už svojim predchádzajúcim uznesením 12C 101/2007 - 662 tak, že zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 324,17 €, ktoré však bolo na základe odvolania žalobcu uznesením odvolacieho súdu, Krajského súdu v Košiciach 11 Co 176/2012 - 673 z 27.6.2012 zrušené pre nedostatok dôvodov rozhodnutia a aj jeho nezrozumiteľnosť. O trovách konania účastníkov preto opätovne rozhodoval. Na toto rozhodnutie aplikoval ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci len čiastočný úspech môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Konštatoval, že v danom prípade síce rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku a ani od úvahy súdu, avšak mal za to, že neúspech žalovaného vyjadriteľný iba pomerne nepatrnou časťou zakladá jeho nárok na celú náhradu trov, ktoré potreboval na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Uviedol v tejto súvislosti , že pomerne nepatrná časť sa podľa ustálenej súdnej praxe môže týkať nároku na príslušenstvo alebo časti uplatneného nároku, ktorá neprevýši 5 % až 10 % z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. Vzhľadom na uvedené tak mal za to, že žalovaný mal v posudzovanej veci neúspech v pomerne nepatrnej časti, keďže žalobca uplatňoval nárok vo výške 1.599.522,- Sk - 53.094,64 €, z ktorej mu bola priznaná suma 3.454,- € s prísl. Námietku žalobcu, aby bolo spravodlivé prisúdiť náhradu trov konania jemu vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný počas celého konania neuznával ani základ nároku a ani žiaden z uplatnených čiastkových nárokov neakceptoval dôvodiac, že v danom prípade sa nejedná o konanie, v ktorom žalovaný musí uznať nárok uplatňovaný žalobcom ako je to napr. pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a následne súd vlastnou úvahou stanoví výšku zvýšenia náhrady za bolestné či sťaženie spoločenského uplatnenia a teda neuznanie nároku žalovaným počas celého konania nemalo vplyv na určenie miery úspešnosti účastníka a rozhodovanie o trovách konania. Zdôraznil v odôvodnení rozhodnutia tiež, že pri svojom rozhodovaní o trovách konania nevidel ani dôvody pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., lebo sledujúc úmysel zákonodarcu, podľa ktorého má ust. § 150 ods. 1 O.s.p. slúžiť aj k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona a tým dosiahnutiu spravodlivosti, by v danom prípade bolo nespravodlivé nepriznať náhradu trov konania žalovanému, keďže tento bol zjavne úspešnejší v spore. Poukázal aj na to, že náhrada trov konania žalovaného spočíva iba vo výdavkoch súvisiacich s cestovným Bratislava
- Košice a späť a ubytovaním v mieste konania pojednávania, teda ide o nevyhnutné náklady spojené
s tým, aby sa mohol riadne a včas zúčastniť pojednávania a tak úspešne brániť a uplatňovať si svoje práva. Pokiaľ ide o výšku náhrady trov priznanú žalovanému vychádzal z ust. § 137 O.s.p. a § 72 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z. Priznaná náhrada trov konania žalovaného spočíva v cestovných náhradách a náhradách za ubytovanie, vynaloženie ktorých zo strany žalovaného mal preukázateľne zistené.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca. Odôvodnil ho poukazom na odvolacie dôvody upravené v ust. § 205 ods. 2 písm.d/, f/ O.s.p. Uviedol predovšetkým, že uznesením odvolacieho súdu bolo súdu prvého stupňa uložené v prípade, že rozhodne o náhrade trov konania podľa § 143 ods. 3 O.s.p. zdôvodniť, čo je neúspechom žalovaného iba v nepatrnej časti a súčasne sa vyporiadať s návrhom žalobcu na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Podľa jeho názoru sa však súd prvého stupňa týmto názorom odvolacieho súdu neriadil. Predovšetkým vo vzťahu k použitiu § 150 O.s.p. pokiaľ súd uviedol, že „ v tomto prípade by nebolo spravodlivé nepriznať náhradu trov konania žalovanému, keďže tento bol zjavne úspešnejší v spore mal za to, že „takéto odôvodnenie nezodpovedá zmyslu a obsahu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že toto ust. sa má vzťahovať na prípady, v ktorých má úspešný účastník právo na náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Súd teda nemôže ako dôvody, pre ktoré neidentifikuje okolnosti veci ako dôvody hodné osobitného zreteľa uviesť, že žalovaný bol v spore úspešnejší. Táto skutočnosť totiž odôvodňuje nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ale nevypovedá nič o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uviedol tiež, že nikdy nepoukazoval na to, že by výška plnenia mala byť určená podľa úvahy súdu, či znaleckého posudku, ale poukazoval na to, že žalovaný bez ohľadu na výšku ním uplatňovaného nároku neuznával jeho právny základ a potreba dokazovania vykonávaného na pojednávaniach v tejto veci nesúvisela priamo s uplatňovanou výškou. Žalovaný v každom štádiu konania navrhoval jeho nárok ako nedôvodný zamietnuť. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa sa zrozumiteľne vysporiadal s odôvodnením „prečo a akým spôsobom“ mu priznal trovy konania, pričom podrobným spôsobom popísal pomer výšky žalobného nároku a toho, čo bolo žalobcovi právoplatne priznané. Na základe takýchto zistení správne potom aplikoval ust. § 142 ods. 3 O.s.p., pričom aplikáciu tohto ustanovenia podoprel ustálenou súdnou praxou. Keďže z predmetného uznesenia je jasný a zrozumiteľný postup súdu považuje argumentáciu žalobcu za účelovú a neopodstatnenú a navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Odvolací súd prejednal vec (bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie je z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov vecne správne, preto ho potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Podľa obsahu odvolania, výhrady odvolateľa smerujú najmä voči tomu, že súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní neriadil uznesením odvolacieho súdu 11 Co 176/2012 - 675 z 27.6.2012, ktorým bolo zrušené jeho predchádzajúce rozhodnutie.
Odvolací súd nepovažuje tieto námietky žalobcu za náležité.
Z označeného uznesenia vyplýva, že odvolací súd v ňom vyslovil pokyn pre súd prvého stupňa, že ak rozhodne opätovne o trovách konania účastníkov podľa § 142 ods. 3 O.s.p., v odôvodnení rozhodnutia riadne vysvetlí dôvody použitia tohto ustanovenia tak, aby bolo uznesenie vecne preskúmateľné. Okrem toho odvolací súd uložil súdu prvého stupňa aj posúdiť pri opätovnom rozhodovaní o náhrade trov konania návrh žalobcu na prípadnú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
Podľa názoru odvolacieho súdu po posúdení danej veci, súd prvého stupňa pri opätovnom rozhodovaní o náhrade trov konania nevybočil z daného rámca pokynov odvolacieho súdu. V odôvodnení nového rozhodnutia - teraz napadnuté uznesenie - súd dostatočne zreteľným a zrozumiteľným spôsobom
vysvetlil pomer neúspechu žalovaného v nepatrnej časti (zo žalobcom uplatňovaného nároku 53.094,64 € neúspech žalovaného iba v časti 3.454,- €) čo mu umožňovalo aplikovať ust. § 142 ods. 3 O.s.p.
Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania účastníkov podľa § 142 ods. 3 O.s.p. za vecne správne. Zastáva rovnako názor, že dôvody, pre ktoré žalobca navrhoval rozhodovať o náhrade trov konania použitím ust. § 150 ods. 1 O.s.p., aplikáciu tohto ustanovenia nezakladajú.
Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, avšak aj vtedy má byť jeho použitie výnimočné. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 142 O.s.p.) i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tým, že strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Aplikácia tohto ustanovenia má dopad na toho účastníka, ktorý by mal inak nárok na náhradu trov konania. Ak sú podmienky pre použitie tohto ustanovenia, súd vysloví, že sa mu náhrada trov nepriznáva, a to celkom, prípadne aká časť a v tom prípade zostávajúcu časť náhrady trov posúdi. Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia ako aj to, v čom súd vidí že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, musí súd náležitým spôsobom odôvodniť. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu a to nielen na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na stane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. Konkrétnejšie hľadiská pre použitie tohto ustanovenia možno čerpať zo súdnej praxe, podľa ktorej pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, ktorého by podľa všeobecného ustanovenia zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorého majetková sféra by použitím tohto ustanovenia bola dotknutá; pritom treba brať do úvahy tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a prihliadnuť aj k postoju účastníkov v konaní. Ak súd pri rozhodnutí o trovách konania použije § 150 ods. 1 O.s.p., musí to v rozsudku odôvodniť (pozri napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. z n. 3 M Cdo 5/2006, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008.
Žalobca použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. odôvodňoval tým, že žalovaný počas celého konania neuznával základ jeho nároku. Takýto dôvod bez ďalšieho ani podľa odvolacieho súdu nezakladá výnimočnosť okolností pre aplikáciu tohto ustanovenia a nepriznania náhrady trov žalovanému. Keďže súd prvého stupňa návrhu žalobcu nevyhovel a teda nevzhliadol dôvody pre použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., svoje rozhodnutie nemusel podrobne odôvodňovať. Takéto odôvodnenie by si vyžadovalo iba rozhodnutie o použití ust. § 150 ods. 1 O.s.p. O takýto prípad však v danej veci nejde.
O náhrade trov odvolacieho konania nebolo potrebné rozhodnúť, lebo účastníci nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.