Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/268/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom na Staničnom námestí č. 9 v Košiciach, dieťaťa rodičov F. G. rod. Š. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v F. na K. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Miroslavom Verebom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Šoltésovej ulici č. 5 a K. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v K. č. XXX zastúpeného JUDr. Zuzanou Semanovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Garbiarskej ulici č. 5 v konaní o zvýšenie a zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 17.5.2012 č.k. -94 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného.

Z r u š u j e výrok o trovách prvostupňového konania.

Nepriznáva matke náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca maloletého G. na zníženie výživného. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci ani štát nemajú právo na ich náhradu.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil podľa v súlade s jeho návrhom a znížil výživné od 1.3.2012 zo 100 € mesačne na 30 € mesačne. V odvolaní vytkol konajúcemu súdu, že nevykonal navrhnuté dôkazy nevyhnutné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi, najmä s jeho tvrdeniami a zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Odvolanie právne odôvodnil §-om 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ . Vytkol mu aj chybu v odôvodnení, ak uviedol, že zostatok exekúcie predstavuje 342 € napriek tomu, že správne mal uviesť, že zostatok mzdy predstavuje 342 €, pretože on exekúciu na svoju mzdu nemá. Rovnako mu vytkol, že pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že maloletému pravidelne kupuje oblečenie, školské pomôcky, stravu a maloletý sa v priebehu mesiaca niekoľko celých pracovných dní a celých víkendov nachádza u neho, nezohľadnil ani jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi Z. a voči družke, ktorá je matkou maloletého Z.Á., s ktorým je na materskej dovolenke s príjmom 190 € mesačne a

poberá rodičovský príspevok 22 € mesačne. Konštatoval, že u neho nastala podstatná a výrazná zmena pomerov vznikom dvoch vyživovacích povinností a jeho reálny príjem, ktorý súd prvého stupňa tiež nezohľadnil mu nedovoľuje prispievať na výživu maloletého G. doposiaľ určené výživné. Vyjadril názor, že po zaplatení výživného pre maloletého G., zabezpečení potrieb domácnosti, v ktorej žije s maloletým Z. a so svojou družkou, nákladov dopravy do zamestnania a na mobilný telefón, nie je schopný si zabezpečiť ani vlastné bývanie, nemôže si vybrať ani hypotéku, pretože mu jeho príjem 480 € mesačne takéto výdavky neumožňuje. Pri zabezpečovaní jeho novej rodiny je odkázaný na pomoc svojich rodičov. Rovnako vytkol súdu prvého stupňa, že nezohľadnil reálny príjem matky maloletého G., ktorý sa podstatne zvýšil, pričom s maloletým matka žiadne osobitné výdavky nemá, pretože G. je zdravý, nenavštevuje mimoškolské aktivity odôvodňujúce zvýšenie výživného. Nestotožnil sa ani s konštatovaním súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, že nepreukázal náklady spojené so zvýšenou starostlivosťou o maloletého G. a v tejto súvislosti poukázal na tvrdenia matky maloletého počas rozvodového konania, že sa o maloletého G. starajú spoločne, pravidelne, striedavo aj počas týždňa. Konštatoval, že každú stredu sa maloletý nachádza u neho do večera, každý víkend a skoro celé prázdniny. Záver súdu prvého stupňa, že jeho návrh na zníženie výživného je nedôvodný, pretože pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonného podmienky označil za porušovanie základných zásad rodinného práva.

Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca konštatovala, že súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi, dostatočne zistil skutkový stav veci a preto nie je možné súhlasiť s názorom otca maloletého, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , a že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vyjadrila názor, že pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti nie je smerodajné, koľko si rodič prácou zarobí alebo či vôbec pracuje, ale oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Uviedla, že aj keď otcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému Z. a čiastočne voči družke, jeho finančná situácia sa podstatne zlepšila, pretože v čase posledného rozhodnutia o výživnom platil hypotéku 180 € a pôžičku 180 € mesačne, pričom v súčasnosti tieto výdaje nemá. Konštatovala, že k zvýšeniu záujmu otca o maloletého došlo až po podaní návrhu na zvýšenie výživného, preto takéto jeho chovanie považuje za účelové. Tvrdenia otca maloletého G., že pravidelne vynakladá okrem výživného na maloletého G. 80 € až 100 € mesačne označila za nepravdivé. Rovnako za nepravdivé označila jeho tvrdenie, že je odkázaný na pomoc svojich rodičov, a v tejto súvislosti poukázala na jeho účastnícku výpoveď pred konajúcim súdom, v ktorej uviedol, že rodičom prispieva 100 € mesačne. Zdôraznila, že vyrovnávací podiel pri vyporiadaní BSM vyplatila otcovi maloletého G. v rozsahu 22.720 €, ktoré ako sám uviedol, použil na splatenie dlžôb, pričom ho mal použiť na zabezpečenie vlastného bývania. Vyjadrila zásadný nesúhlas so znížením výživného na minimálne výživné.

Kolízny opatrovník maloletého G. sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, ak návrh otca na zníženie výživného zamietol. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu

prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného pre maloletého G., ktorý konštatoval, že návrh otca nie je dôvodný, pretože nie sú splnené podmienky na zníženie výživného. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v konaní nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného. Je nepochybné, že odôvodnené potreby maloletého G. sa nepochybne zvýšili od poslednej súdnej úpravy o výživnom vykonanej rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.10.2010, ale nedošlo k takej kvalifikovanej zmene pomerov u maloletého a u povinného otca, ktorá by mala mať za následok zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Uplynulá doba sama osebe bez splnenia ostatných zákonných podmienok nemôže mať za následok zmenu súdneho rozhodnutia v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine, pretože predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné nie je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Posudzujúc súčasné pomery maloletého s pomermi v čase predchádzajúcej právnej úpravy dospel odvolací súd k presvedčeniu, že v jeho odôvodnených potrebách k žiadnej výraznej zmene nedošlo. Je možné pripustiť iba minimálny nárast odôvodnených potrieb maloletého, ktoré však nie sú jediným zákonným kritériom, ako už bolo vyššie uvedené pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti. Ďalším limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa v súlade so zákonom sú možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že ani na strane otca nebola preukázaná podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného napriek tomu, že mu pribudla vyživovacia povinnosť voči synovi Z. a čiastočne aj voči jeho družke, pretože táto zmena pomerov je vykompenzovaná zánikom hypotéky a tiež pôžičky, v dôsledku čoho je otec schopný prispievať doposiaľ určené výživné pre maloletého G. bez toho, že by sa čo i len znížila jeho doterajšia životná úroveň, ako aj úroveň osôb, ktoré je podľa zákona povinný živiť. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvého stupňa, že realizovaný styk otca s maloletým G. v takom rozsahu ako ho otec vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, nemôže byť dôvodom pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému. Odvolací súd je toho názoru, že odôvodnené potreby maloletého G. sú podstatne vyššie a na ich uspokojovanie rozhodne nepostačuje výživné poskytované otcom, preto vychádzajúc dôsledne zo zásady, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, je aj matka maloletého povinná dopĺňať zdroj výživy maloletého na hranicu jeho odôvodnených potrieb napriek svojej osobnej starostlivosti a odvolací súd zdôrazňuje, že zo svojho príjmu 800 € mesačne aj schopná si túto vyživovaciu povinnosť plniť.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa §-u 219 ods. 1 a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov podľa §-u 219 ods. 2 .

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania , je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Z dikcie citovaného ustanovenia je zrejmé, že súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby sa priznala náhrada trov konania, je potrebné, spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, navrhnúť výrok o náhrade trov konania.

Pretože konajúci súd rozhodol o trovách konania bez toho, aby o ich náhradu niekto z účastníkov žiadal a navyše ho odôvodnil §-om 142 ods. 1 , napriek tomu, že sa aplikuje len v prípade sporového konania, odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania podľa

ako nezákonný. Odvolací súd poznamenáva, že bolo nadbytočné rozhodovať o trovách štátu, pretože štátu žiadne trovy nevznikli.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Pretože účastníci nemajú podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia právo na náhradu trov konania v konaniach, ktoré sa mohli začať aj bez návrhu a konanie o zvýšenie a zníženie výživného pre maloletého dieťa sa mohlo začať aj bez návrhu, odvolací súd nepriznal matke náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.