Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KK-12P-93-2023.pdf
PDF · 102.11 KB
No categories available
KK-12P/93/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov - matky: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX a neuvedeného otca, o návrhu E. F., nar. XX.XX.XXXX a G. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom C. XXX, o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, t a k t o
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov E. F., nar. XX.XX.XXXX a G. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom C. XXX.
II. Navrhovatelia sú oprávnení a povinní vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX.
III. Právo zastupovať maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX a spravovať jeho majetok majú navrhovatelia iba v bežných veciach.
IV. H. D. B., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 31.03.2023, vrátane jeho doplnenia zo dňa 04.04.2023, sa navrhovatelia E. F., nar. XX.XX.XXXX a G. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom Ihľany 172 (ďalej len „navrhovatelia“) domáhali, aby súd zveril maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“) do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovatelia zároveň návrhom žiadali, aby súd neodkladným opatrením zveril maloletého do ich starostlivosti.
2. Navrhovatelia v návrhu uvádzajú, že sú prastarými rodičmi maloletého. Matka maloletého D. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „matka“) sa dlhodobo nezdržiava v meste bydliska. Starostlivosť o maloletého ponechala na navrhovateľov, prestala si plniť rodičovské povinnosti. O maloletého nejaví záujem, nekontaktuje sa s ním. Uspokojenie základných životných potrieb dieťaťa zabezpečujú navrhovatelia z dôchodku. V záujme maloletého dieťaťa sa navrhovatelia pokúsili telefonicky kontaktovať jeho matku a zistiť dôvod opustenia dieťaťa. Matka nedokázala s navrhovateľmi súvisle rozprávať a bolo zjavné, že je pod vplyvom liekov alebo alkoholu.
3. V predmetnej veci bol zabezpečený rodný list maloletého A. B., správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok (ďalej len „ÚPSVaR Kežmarok“) a čestné vyhlásenie navrhovateľov.
4. Zo správy ÚPSVaR Kežmarok zo dňa 05.04.2023 vyplýva, že mal. A. B. žije v domácnosti spolu s prastarými rodičmi, starou matkou a inými príbuznými. V čase šetrenia (dňa 03.04.2023) bola domácnosť prastarých rodičov v primeranom poriadku a čistote, s dostatkom potravín, oblečenia a hygienických potrieb. Elektrina a voda zavedená. Maloletý A. bol čistý, upravený, učesaný, vykazoval známky spokojnosti. Je vidieť, že dieťaťu sa venuje náležitá pozornosť a starostlivosť. Príjmom prastarých rodičov je starobný dôchodok a príspevok na opatrovanie vo výške cca 640 eur. Matka maloletého sa v domácnosti prastarých rodičov nezdržiava, údajne odišla za priateľom do Popradu. V minulosti mala obdobné odchody, zakaždým sa však po istej dobe vrátila späť. Počas neprítomnosti o syna nejaví vôbec záujem, starostlivosť mu zabezpečujú prarodičia a rodičia. Matka má z predchádzajúceho vzťahu ešte dve deti, ktoré sú v osobnej starostlivosti otca. V rámci šetrenia úrad zisťoval možnosť zverenia maloletého dieťaťa starej matke, avšak stará matka uviedla, že chce nastúpiť do zamestnania a z tohto dôvodu nebude môcť zabezpečovať celodennú starostlivosť dvojročnému vnukovi A.. Rada však poskytne pomoc vo výchove a starostlivosti. Úrad je toho názoru, že prastarí rodičia majú vytvorené podmienky a primerané schopnosti na zabezpečovanie starostlivosti maloletému. Náhradná osobná starostlivosť nahrádza osobnú starostlivosť rodiča, je dočasná, preto ak sa zmenia pomery v rodine mal. dieťaťa, prehodnotí sa účelnosť plnenia náhradnej osobnej starostlivosti.
5. Z predloženého rodného listu vyplýva, že mal. A. B. sa narodil dňa XX.XX.XXXX v Kežmarku matke D. B., nar. XX.XX.XXXX, otec maloletého nie je v rodnom liste uvedený.
6. Navrhovatelia E. F. a G. F. dňa 03.04.2023 písomne čestne vyhlásili, že zabezpečia ich pravnukovi mal. A. B. všestrannú starostlivosť po dobu, kým Okresný súd Kežmarok rozhodne vo veci zverenia maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti.
7. Lustráciou matky v evidencii Sociálnej poisťovne súd zistil, že matka nie je zamestnaná a nie je poberateľkou dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou.
8. Lustráciou navrhovateľov E. F. a G. F. súd zistil, že sú prastarými rodičmi maloletého. V evidencii Generálnej prokuratúry SR nemajú navrhovatelia žiadny záznam. Navrhovateľka G. F. nemá záznam ani v registri trestov. Navrhovateľ E. F. má v registri trestov 2 záznamy, naposledy bol odsúdený Okresným súdom Česká Lípa v roku 1983. Navrhovatelia majú v evidencii priestupkov zhodne vedené 2 záznamy za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.
9. Na podklade predloženého návrhu a listín osvedčujúcich tvrdenia navrhovateľov, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a uznesením sp. zn. 12P/93/2023-25 zo dňa 06.04.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2023 a vykonateľnosť dňa 06.04.2023 (výrok I.) a dňa 26.06.2023 (výrok II.) nariadil matke dočasne odovzdať maloletého do starostlivosti navrhovateľov. Súd zároveň rozhodol o povinnosti matky prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 31.03.2023, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. Toto neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp.zn. 12P/93/2023, ak dovtedy nezanikne inak.
10. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 16.08.2023, na ktoré sa dostavil navrhovateľ E. F., matka a procesný opatrovník maloletého. Navrhovateľka G. F. sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj prednesom účastníkov konania a zistil nasledovný skutočný stav veci.
12. Navrhovateľ E. F. na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá. Chce maloletého vychovávať slušne, chce mu zabezpečiť potrebné vzdelanie. O maloletého sa navrhovateľ stará spolu s manželkou od jeho narodenia, keďže sa matka o maloletého náležite nestará. Matka navštívila maloletého jedenkrát, v máji 2023, na výživu neprispieva, o maloletého sa nezaujíma ani telefonicky. Maloletý matku nepozná. Matka má ešte dve maloleté deti a partnera v Poprade, s ktorým býva.
13. S návrhom na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov súhlasil taktiež procesný opatrovník maloletého, nakoľko matka nedokáže zabezpečiť nepretržitú starostlivosť o maloletého. Podľa názoru procesného opatrovníka majú navrhovatelia, ktorých maloletý pozná, vytvorené podmienky na zabezpečenie jeho starostlivosti. Keďže stará matka maloletého pracuje nemá možnosť zabezpečiť maloletému potrebnú starostlivosť.
14. Na pojednávaní ďalej predstúpila matka maloletého, ktorá uviedla, že s návrhom na zverenie maloletého do starostlivosti navrhovateľov nesúhlasí. Navrhovateľ je epileptik, navrhovateľka po porážke. Matka na pojednávaní uviedla, že si maloletého od navrhovateľov pýtala naspäť, tí jej ho však nechceli vrátiť. Od júla ich telefonicky kontaktovala, vec chcela riešiť aj cestou polície, neurobila tak, lebo sa jej navrhovatelia vyhrážali. Matka tvrdí, že na maloletého poslala peniaze svojej matke, a to konkrétne v máji a júni po 30,-eur. Maloletý sa zdržiava pri starej matke, kde bývajú aj navrhovatelia. Matka býva v súčasnej dobe v Poprade, aj s priateľom, s ktorým má podľa jej slov vytvorené podmienky na to, aby sa mohla postarať o maloletého. Z prvého vzťahu má matka dve maloleté deti, ktoré sú zverené otcovi.
15. Podľa úradného záznamu ÚPSVaR Kežmarok zo dňa 02.03.2022, č. 2022/65510 sa dňa 02.03.2022 na úrad dovolala H. H., ktorá uviedla, že matka maloletého jej oznámila, že sa nemôže postarať o svoje dieťa, nemá údajne finančné prostriedky, ani vyhovujúce bytové podmienky, chcela by dieťa umiestniť v detskom domove.
16. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
17. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
18. Podľa § 45 ods. 3 zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
19. Podľa § 45 ods. 4 zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
20. Podľa § 45 ods. 5 zákona o rodine na správu majetku maloletého sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
21. Podľa § 45 ods. 6 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
22. Náhradná osobná starostlivosť je inštitút zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti inej fyzickej osoby ako rodiča. Do náhradnej osobnej starostlivosti možno dieťa zveriť v prípade, ak rodič osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zanedbáva alebo riadne nevykonáva, či už zo subjektívnych dôvodov, alebo preto, že mu v jej výkone bránia objektívne okolnosti (plnenie povinnej školskej dochádzky, štúdium na škole, pobyt vo výkone trestu odňatia slobody a pod.) a takéto zverenie je v záujme dieťaťa. Zákon stanovuje predpoklady, ktoré musí fyzická osoba spĺňať na to, aby jej maloleté dieťa mohlo byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Týmito predpokladmi sú trvalý pobyt na území SR, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, ako aj osobnostné a zdravotné predpoklady a vedenie takého spôsobu života osoby, ktorej má byť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti zverené , ako aj osôb žijúcich s ňou v spoločnej domácnosti, ktorý zaručí, že sa bude náhradná osobná starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. V zásade sa uprednostňuje náhradná osobná starostlivosť vykonávaná rodinnými príslušníkmi maloletého dieťaťa.
23. V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že matka maloletého nedokáže riadne zabezpečovať jeho starostlivosť. Otec maloletého nie je v rodnom liste uvedený. Matka maloletého býva u priateľa v Poprade, v domácnosti prastarých rodičov, u ktorých maloletý býva, sa nezdržiava. Matka má z predchádzajúceho vzťahu ešte dve maloleté deti, ktoré sú zverené do starostlivosti otca. Vychádzajúc z úradného záznamu ÚPSVaR Kežmarok dňa 02.03.2022 sa na ÚPSVaR Kežmarok dovolala H. H., ktorá uviedla, že jej matka maloletého oznámila, že sa o maloletého nemôže postarať. Na jeho starostlivosť nemá vytvorené vyhovujúce bytové podmienky, nemá dostačujúce finančné prostriedky a maloletého by chcela umiestniť v detskom domove. Vzhľadom k uvedenému sa ÚPSVaR Kežmarok skontaktoval s terénnymi sociálnymi pracovníkmi obce Ihľany a požiadal ich o súčinnosť pri vykonaní šetrenia v rodine maloletého.
24. Sociálne šetrenie v prirodzenom prostredí maloletého sa uskutočnilo dňa 03.04.2023. Maloletý žije v domácnosti s prastarými rodičmi, starou matkou a inými príbuznými. Matka sa v domácnosti prastarých rodičov nezdržiava, počas neprítomnosti nejaví o syna záujem. Naproti tomu prastarí rodičia majú vytvorené podmienky a primerané schopnosti na zabezpečenie starostlivosti o maloletého. V čase šetrenia bola domácnosť prastarých rodičov v primeranom poriadku a čistote, s dostatkom potravín, oblečenia a hygienických potrieb. Elektrina a voda je v domácnosti zavedená. Maloletý bol čistý, upravený, učesaný, vykazoval známky spokojnosti. Dieťaťu sa venuje náležitá pozornosť a starostlivosť. Príjmom prastarých rodičov je starobný dôchodok a príspevok na opatrovanie vo výške cca 640,-eur.
25. Vzhľadom na pretrvávajúcu situáciu v rodine, ako aj na spôsob života matky, je v najlepšom záujme, aby bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti prastarých rodičov, aj napriek nesúhlasu matky. Navrhovatelia majú vytvorené podmienky a primerané schopnosti na zabezpečenie starostlivosti o maloletého, pričom u nich neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého. Navrhovatelia spĺňajú všetky podmienky stanovené zákonom na to, aby im mohol byť maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti - majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, plnú spôsobilosť na právne úkony, zdravotné a morálne predpoklady zaručujúce, že náhradnú osobnú starostlivosť o maloletého budú vykonávať riadne a v jeho záujme.
26. Súd mal na podklade zabezpečeného dokazovania dostatočne za preukázané, že navrhovatelia spĺňajú predpoklady riadnej starostlivosti o maloletého a zverenie maloletého do starostlivosti navrhovateľov je v jeho záujme. S poukazom na uvedené a vychádzajúc z citovaných ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rodine súd rozhodol tak, že maloletého zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov (výrok I.), a zároveň určil, že navrhovatelia sú oprávnení a povinní vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého (výrok II.). Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú navrhovatelia iba v bežných veciach (výrok III.).
27. Podľa § 45 ods. 7 zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
28. Podľa § 45 ods. 8 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
29. Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
30. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
31. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
33. Pri plnení si vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Bez ohľadu na túto skutočnosť zákon o rodine ustanovuje, že v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je každý rodič povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného minima. V súčasnosti tak súdom určené výživné nemôže byť nižšie ako je to zákonom deklarovaných 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. Výživné v takto určenej minimálnej výške je teda povinný platiť každý rodič, teda aj ten, ktorý je bez akéhokoľvek príjmu či zamestnania, resp. nemá vyriešenú svoju bytovú otázku.
34. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti matky maloletého súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v aktuálnych schopnostiach a možnostiach matky je prispievať na výživu maloletého mesačne v minimálnom zákonnom rozsahu, t. j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to s prihliadnutím na tú skutočnosť, že vychádzajúc z lustrácie matky v evidencii Sociálnej poisťovne bolo súdom zistené, že matka maloletého nie je zamestnaná a nie je poberateľkou dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. (IV. výrok). Zároveň súd určil matke podľa § 45 ods. 8 zákona o rodine povinnosť poukazovať výživné pre maloletého na účet ÚPSVaR Kežmarok.
35. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „zákon č. 161/2015 Z. z.“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 37. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania v súlade s § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. účastníci neuplatnili (výrok V.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad, písomne, v štyroch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len ,,CSP“/).
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania (§ 127 a § 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.