Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Tk-2-2023.pdf
PDF · 99.15 KB
No categories available
3Tk/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 22.08.2023 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Tóthovej a prísediacich A. B. a A. C. jednomyseľne v pomere hlasov 3:0 takto
rozhodol:
Obžalovaná
D. E. nar. XX.XX.XXXX v D., F., trvale bytom G. H. X, D., F., prechodne bytom C. I., J. I. K. H. XX/ X, toho času vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Ilava,
sa uznáva za vinnú, že
dňa 28.1.2023 v čase medzi 22:01 hod. až 22:13 hod. v C. I., v byte č. XX nachádzajúcom sa na ulici J. I. K. H. XX/X, po predchádzajúcej slovnej hádke a fyzickom napadnutí zo strany jej A. – poškodeného J. C. v kuchyni a potom ako jej poškodený dal dve facky do oblasti tváre v stave vystupňovaného afektu potenciovaného stredne ťažkou ebrietou zobrala obžalovaná do svojej pravej ruky z kuchynskej linky kuchynský nôž s čiernou plastovou rúčkou o jednom brite s celkovou dĺžkou 27 cm, dĺžkou čepele 14,5 cm a šírkou čepele 2,6 cm a trikrát bodla poškodeného stredne veľkou až veľkou intenzitou, pričom prvý švih noža smeroval zhora nadol sprava doľava, čím poškodenému spôsobila škrabanec na čele vpravo, nábod kože pleca vpravo a škrabanec na bočnej časti pleca vpravo, druhým švihom mu spôsobila bodnorezné poranenie vľavo pod kľúčnou kosťou, kde nôž prenikol zhora sprava nadol doľava, pričom hrot noža prenikol cez kožu, podkožie popod ľavú kľúčnu kosť, kde narazil do prvého rebra, po ktorom sa skĺzol von a tretím bodnutím mu spôsobila bodné poranenie pravej strany hrudníka tým spôsobom, že nôž v uhle 45 stupňov smerom sprava doľava z pohľadu poškodeného, mierne spredu dozadu prenikol cez kožu, podkožie, medzirebrové svalstvo medzi 4. a 5. rebrom, ďalej prenikol cez pohrudnicu, dolný okraj horného laloka pravých pľúc a prenikol do pľúcnej bránky, kde pozdĺžne narezal magistrálnu pľúcnu tepnu pre pravé pľúcne krídlo, v dôsledku čoho došlo k vykrvácaniu do pravej pohrudnicovej dutiny (šok z vykrvácania) s bodnorezným poranením poškodených pravých pľúc a hlavného kmeňa pravej pľúcnice, na následky čoho dňa 28.01.2023 v čase o 22.50 hod. poškodený J. C., trvale bytom A. XX/ XXX, D., F., prechodne L. XXX zomrel,
t e d a
iného úmyselne usmrtila a taký čin spáchala na chránenej osobe – blízkej osobe,
č í m s p á c h a l a
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.
Za to sa o d s u d z u j e
podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona, § 36 písmeno j), l) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanej zároveň ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanej zároveň ukladá trest prepadnutia veci, a to: kuchynského noža s čiernou plastovou rúčkou o jednom brite s celkovou dĺžkou 27 cm, dĺžkou čepele 14,5 cm a šírkou čepele 2,6 cm.
odôvodnenie:
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní priznala ku spáchaniu žalovaného skutku, nemala však úmysel A. usmrtiť. Na hlavnom pojednávaní opísala spolužitie s nebohým ako aj skutkové okolnosti ktoré predchádzali spáchaniu skutku.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá A. obžalovanej M. E., ktorá vypovedala v podstatných okolnostiach zhodne ako obžalovaná.
Za súhlasu procesných strán boli na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 odsek 1 Trestného poriadku čítané zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania, a to: poškodenej N. E., A. A. D., A. D., D. O., A. D., A. D., A. A., C. P., O. Q., ktorí svedkovia sa nevedeli vyjadriť k samotnému skutku, pretože neboli pri ňom prítomní.
Za súhlasu obžalovanej a prokurátora v zmysle § 268 odsek 2 Trestného poriadku boli prečítané závery znaleckého posudku KEU PZ Bratislava z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, kriminalistickej identifikácie, odborné vyjadrenia č. 22/2023 a č. 23/2023, podľa § 269 Trestného poriadku boli oboznámené listinné dôkazy, a to najmä zápisnica o ohliadke miesta činu, výsledky toxikologickej analýzy, prepis hovoru obvinenej na linku 112, záznam o vykonaní dychovej skúšky, správa z ÚVV a ÚVTOS Ilava, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, odpis z registra trestov.
Zo záverov znaleckých posudkov z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie KEÚ PZ ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2023/433 vyplýva, že na predložených vecných stopách (nožoch) sa nenašli žiadne daktyloskopické stopy. Na viacerých vecných stopách (časti oblečenia poškodeného a obvinenej) sa našla krv, ktorá je zhodná s profilom DNA poškodeného. DNA analýza rukoväte noža a čepele noža, ktorou mal byť poškodený napadnutý, nebola úspešná. DNA profil nebohého je zhodný s DNA profilom na ľavej a pravej strane noža. DNA analýzou steru odobratého z povrchu rukoväte noža bola zistená prítomnosť zmiešaného biologického materiálu, pričom DNA profil bol vytvorený kombináciou DNA profilov obvinenej a nebohého.
Obvinená mala dňa 28.01.2023 v čase o 23.21 hod. zistené 0,74 mg/l alkoholu v dychu.
Z lekárskej správy – nálezu č. l. 357 vyplýva, že obvinená bola dňa 29.01.2023 traumatologicky vyšetrená so záverom, že u nej bolo zistené povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, pomliaždenie.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná, ani nebola priestupkovo riešená, z výkonu väzby je hodnotená kladne.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec A. R. P., L. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstva - toxikológia, alkohológia, sérohematológia, ktorý predniesol závery znaleckého
posudku č. 11/2023 zo dňa 07.02.2023, z ktorých vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti nebohého J. C. bolo vykrvácanie do pravej pohrudnicovej dutiny s bodnorezným poranením poškodených pravých pľúc a hlavného kmeňa pravej pľúcnice. Tieto poranenia menovaný utrpel mechanizmom bodnorezného poranenia pravej strany hrudníka bodnorezným nástrojom (nožom), aktívnym násilným konaním inou osobou. Jednalo sa minimálne o 3 samostatné švihy rukou útočníka voči telu poškodeného, stredne veľkej až veľkej intenzity švihu. Finále útoku tvorilo bodné poranenie pravej strany hrudníka. Toto poranenie bolo jediné zo všetkých zistených poranení, ktoré spôsobilo poškodenie organizmu muža, ktoré vyústilo do jeho smrti. Chemicko- fyzikálnym vyšetrením vzorky krvi odobratej pri pitve bola metódou plynovej chromatografie stanovená koncentrácia alkoholu v krvi zomrelého v čase smrti v hodnote 2,78 q.kg -1 (promile), čo spadá do rozpätia označovaného ako ťažký stupeň opitosti. Čo sa týka vzájomného postavenia poškodeného a útočníka, títo sa v čase útoku nachádzali v základnom postavení tvárou v tvár a ich poloha sa mohla vzájomne dynamicky meniť otáčaním sa tela poškodeného vpred a mierne okolo zvislej osi tela.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, A. J. I., ktorý predniesol znalecký posudok č. 71/2023 zo dňa 24.04.2023 vypracovaný znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia. s. r. o., z ktorého vyplýva, že obžalovaná v čase spáchania skutku ani v súčasnosti netrpela duševnou chorobou v pravom zmysle slova, ale jedná sa u nej o poruchu osobnosti, ktorá je detailne popísaná v samostatnom znaleckom posudku klinickej a forenznej psychologičky, zároveň bolo u obžalovanej zistené škodlivé užívanie alkoholu. V čase spáchania trestnej činnosti bola v stave stredne ťažkej ebriety. V rámci eskalujúceho konfliktu s agresívne emulatórne zafarbeným konaním poškodeného došlo u nej k vystupňovanému afektu, v ktorom dostatočne nerozpoznala a neovládla svoje konanie v stave ohrozenia. Vzhľadom k stavu vystupňovaného afektu potenciovaného stredne ťažkou ebrietou, v stave ohrozenia, mohla a vedela rozpoznať protiprávnosť svojho konania len v podstatne forenzne významne zmenšenej miere. Rovnako jej schopnosť toto konanie ovládať bola podstatne, forenzne významne zmenšená. Jej pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska by vzhľadom na poruchu osobnosti a škodlivé užívanie alkoholu mohol byť pre spoločnosť nebezpečný. Znalec doporučuje, aby u nej súd nariadil ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Zároveň znalec poukázal na to, že u nej neboli zistené sklony ku agresii, skôr sa u nej jednalo o úzkostné sklony, k záverom znaleckého posudku dospeli po porade s psychologičkou A. I. I., s ktorou koordinovali závery.
Zo znaleckého posudku č. 3/2023 z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorý vypracovala znalkyňa A. I. I. vyplýva, že mentálna kapacita obžalovanej je v pásme populačnej normy. Z hľadiska morálneho má zvnútornené aj pomenované morálne hodnoty, primerane vyvinuté vyššie city. Osobnostne je výrazne nezrelá, disharmonicky štrukturovaná. Pohotovosť k agresívnemu konaniu a agresivita samotná nie sú pre ňu dominantnou črtou, je vyvážená pozitívnym vzťahovaním sa k sociálnemu okoliu a nie je prítomná vo zvýšenej miere. Ako riziková sa však ukazuje oblasť zvýšenej impulzivity, málo premyslených prejavov, okamžitej produkcie, nedá si čas na dostatočné sformovanie úsudku, adekvátne zhodnotenie situácie, má tendenciu k produkovaniu neefektívnej aktivity. Z hľadiska jej osobnosti je pravdepodobná možnosť náhleho impulzívneho odbrzdenia maladaptívnych neočakávaných, intenzívnych mechanizmov správania v situáciách výraznej frustrácie, stresu, úzkosti, bezradnosti, najmä ak sú oslabené mechanizmy racionálnej kontroly ako pri únave, intoxikácii, akútneho stresu. Prítomné sú neurotické črty v zmysle zvýšenej úzkostnosti, emočnej nestability, infantilné, nezrelé postoje. Zvýšené impulzívne prejavy afektívnych hnutí sa najmä v stave frustrácie, bezradnosti (k čomu má osobnostne výrazné dispozície), môžu objaviť v stavoch oslabenej vedomej kontroly. Jej všeobecná vierohodnosť je plne zachovaná.
Na základe takto prevedeného dokazovania mal súd za preukázané, že sa skutok stal tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a tento spáchala obžalovaná. Okrem vlastného priznania je usvedčená najmä na základe svedeckej výpovede jej A. M. E., znaleckého posudku č. 11/2023 Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz v Martine, znaleckého posudku z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých č. 3/2023, čiastočne na základe výpovede svedka A. A. D., záverov znaleckých posudkov z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie KEU PZ ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2023/433, ohliadky miesta činu ako aj ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiály. Súd nemal dôvod o pravdivosti týchto dôkazov pochybovať, pričom jednotlivé dôkazy utvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovanú zo spáchania žalovaného skutku.
Samotná obžalovaná sa ku spáchaniu žalovaného skutku v celom rozsahu priznala a skutok úprimne oľutovala. Namietala však právnu kvalifikáciu spáchaného trestného činu, nemala úmysel svojho manžela usmrtiť a podľa vyjadrenia jej obhajcu konala v nutnej obrane v zmysle § 25 odsek 3 Trestného zákona. Vo svojej výpovedi poukázala na to, že spolužitie s poškodeným nebolo vždy ideálne, na J. odišli z dôvodu, že chceli začať nový život, pretože na F. poškodený vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, drogy, viackrát ju aj fyzicky napadol. Po príchode na J. už drogy nepožíval, ale keď bol pod vplyvom alkoholu bol veľmi žiarlivý, keď bol triezvy spolužitie bolo bezproblémové, mala ho veľmi rada, nikdy sa s nim nechcela rozísť. Po spáchaní skutku mu hneď spoločne s A. poskytli prvú pomoc a volala záchranku. A. obžalovanej M. E. ktorá s nimi bývala v spoločnej domácnosti v podstatných rysoch opísala skutok zhodne s obžalovanou ako aj opis ich spolužitia. Uviedla, že obžalovaná nebohého veľmi ľúbila napriek jeho správaniu v stave opitosti, keď bol triezvy, mali pekný vzťah.
Senát okresného súdu skúmal, či obžalovaná svojím konaním nenaplnila skutkovú podstatu trestného činu zabitia v zmysle § 147 Trestného zákona, pri ktorom trestnom čine je konanie páchateľa vedené úmyslom spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví a pre zavinenie následku (smrti) sa vyžaduje nedbanlivostné konanie a musela by existovať príčinná súvislosť medzi konaním z nedbanlivosti a následkom. U obžalovanej bolo preukázané, že jej úmysel nesmeroval len k spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, čo vyplýva predovšetkým zo skutkových okolností prípadu, z intenzity jej útoku, použitia predmetu útoku - noža o dĺžke čepele 14,5 cm. Nejednalo sa o jedno bodnutie, ale ako je zrejmé zo záverov znaleckého posudku č. 11/2023 Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz v Martine a výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní A. R. P. L.. Išlo o tri samostatne vedené útoky nožom bodnorezného charakteru stredne veľkej až veľkej intenzity na oblasť tela poškodeného kde sa nachádzajú dôležité orgány pre život, ktoré sú ľahko zasiahnuteľné. Obžalovaná konala vo forme nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písmeno a) Trestného zákona, teda vedela, že svojim konaním môže spôsobiť ako následok smrť poškodeného a bola s tým minimálne uzrozumená. Svojim konaním naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu - obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, pretože iného úmyselne usmrtila a taký čin spáchala na chránenej osobe - blízkej osobe.
Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti prípadu, ktoré vyplývajú z výpovede samotnej obžalovanej ako aj výpovede svedkyne - jej A. dospel súd k záveru, že sa nejednalo zo strany obžalovanej o nutnú obranu v zmysle § 25 Trestného zákona, pretože neodvracala priamo hroziaci alebo trvajúci útok poškodeného. Podľa výpovede obžalovanej ju poškodený v kuchyni chytil za ruku, otočil ju k sebe, dal jej jednu a druhú facku na tvár, ona ho odsacovala, ustúpila ku kuchynskej linke a z tejto vzala položený nôž, kričala na neho aby sa nepribližoval a nechal ju na pokoji, začala nožom mávať a až keď ho dva krát pichla si uvedomila čo sa stalo. Zo strany poškodeného sa nejednalo o priamo hroziaci útok ani o trvajúci útok. Aj z výpovede A. obžalovanej vyplýva, že táto stála za poškodeným, on sa v kuchyni hádal s obžalovanou, ktorej dal dve facky, svedkyňa zozadu mu zachytila ruku, poškodený ju ľavou rukou odsotil, myslela si, že chce z kuchyne odísť, on sa ale zase otočil k obžalovanej, vtedy videla, že I. robí nejaké pohyby rukou. Poškodený jej zacláňal výhľad, útok nožom preto nevidela.
Z uvedeného vyplýva, že útok poškodeného voči obžalovanej, ktorý spočíval v dvoch úderoch otvorenou dlaňou do oblasti jej tváre už skončil a obžalovaná neodvracala žiadny priamo hroziaci ani trvajúci útok a konala zjavne neprimeraným spôsobom, s nožom. Pretože obžalovaná už neodvracala priamo hroziaci ani trvajúci útok, hoci konala v stave silného rozrušenia spôsobeného útokom, ako aj v dôsledku zmätku a strachu súd nezistil ani podmienky nutnej obrany v zmysle § 25 odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorého ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. Podľa § 25 odsek 2 Trestného zákona nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.
V zmysle záverov znaleckého posudku č. 71/2023 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý bol vypracovaný znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia s. r. o., ako aj výsluchu znalca A. J. I. na hlavnom pojednávaní, záverov znaleckého posudku z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých č. 3/2023 vypracovaného znalkyňou A. I. I. konala obžalovaná v stave stredne ťažkej ebriety a vo vystupňovanom afekte, kedy jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti
boli forenzne významne zmenšené. Pobyt obžalovanej na slobode by vzhľadom na poruchu jej osobnosti a škodlivé užívanie alkoholu mohol byť pre spoločnosť nebezpečný, pričom znalci doporučujú jej uložiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
U obžalovanej bol v čase spáchania trestného činu stav zmenšenej príčetnosti, pričom stav zníženej príčetnosti automaticky nevylučuje úmyselné zavinenie, nakoľko sa týka miery zavinenia a nie zavinenia ako takého. Preto aj pri zmenšenej príčetnosti je nevyhnutné vyvodzovať zavinenie páchateľa najmä z okolností prípadu, druhu predmetu útoku na poškodeného, zo spôsobu jeho použitia voči poškodenému, intenzity konania. Emócie vo vystupňovanom afekte vedú vo svojej podstate k zníženie obžalovanej svoje správanie a konanie racionálne korigovať, pričom silne rozrušená obžalovaná chápala v čase činu vyhrotenú situáciu a svoje protiprávne konanie len rámcovo - jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli forenzne významne zmenšené. Stav zmenšenej príčetnosti teda sám o sebe nespôsobuje zánik úmyselného zavinenia vo vzťahu k následku (smrti poškodeného) a nemení ho na zavinenie nedbanlivostné.
Táto zmenšená príčetnosť následne odôvodňovala použitie osobitného postupu voči obžalovanej, a to v zmysle § 39 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, kedy súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie. Ide o špeciálne ustanovenie nielen k trestnej sadzbe uvedenej v osobitnej časti trestného zákona ale aj k všeobecným ustanoveniam, ktoré sa týkajú ukladania trestu a ochranných opatrení.
Pokiaľ sa jedná o výmeru trestu, trestný zákon neustanovuje žiadne trestné sadzby, či obmedzenia a výmeru trestu ponecháva na zhodnotení súdu, pretože tá závisí najmä od zdravotného stavu zmenšene príčetnej obžalovanej. Súd pri určení výmery trestnej sadzby prihliadol predovšetkým na to, že skutok spáchala vo vystupňovanom afekte v stredne ťažkej jednoduchej opilosti, pričom jej ovládacie a rozpoznávajúce schopnosti boli podstatne znížené. Obžalovaná nebola v minulosti súdne trestaná ani priestupkovo riešená, riadne bola zamestnaná. Neboli u nej zistené vlastnosti, ktoré by boli antisociálne, anetické alebo zvýšene agresívne, teda násilná agresivita nie je súčasťou jej osobnostnej výbavy. Súd u obžalovanej nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, ale dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno j), l) Trestného zákona spočívajúce vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu ako aj úprimného oľutovania a priznania sa k spáchaniu trestného činu.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu súd uložil obžalovanej v zmysle ustanovenia § 39 odsek 2 písmeno c ) Trestného zákona podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody v zmysle § 48 odsek 4 Trestného zákona do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože vzhľadom na osobu obžalovanej by zaradenie do ústavu s iným stupňom stráženia bolo neprimerane prísne a jej náprava bude takto lepšie zaručená.
Zároveň súd v zmysle záverov znaleckého posudku podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanej ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanej uložil trest prepadnutia veci, a to kuchynského noža, ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu.
Súd neukladal obžalovanej zároveň aj ochranný dohľad v zmysle § 76 odsek 1 Trestného zákona, pretože postupoval pri ukladaní sankcie podľa § 39 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s tým, že uloženie ochranného liečenia tu má prednosť pred ukladaním ochranného dohľadu, ktorého uloženie nie je v tomto prípade obligatórne.
Vzhľadom na to, že si poškodená N. E. - J. nebohého J. C. nárok na náhradu škody v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom neuplatnila, výroková časť rozsudku výrok o náhrade škody neobsahuje. iného úmyselne usmrtila a taký čin spáchala na chránenej osobe – blízkej osobe,
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.