Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/19/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, proti povinnému L. E., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v B., na ul. L. Z. č. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane povinného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, na ul. Važeckej č. 16, o vymoženie sumy 487,95 Eur s prísl, o odvolaniach oprávneného a vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 14.5.2012, č.k. -32 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie s výnimkou výroku o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

Z a m i e t a návrh na prerušenie konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým uznesením nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania na strane povinného. Exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Ďalej vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníctvo je v Exekučnom poriadku upravené samostatne, a preto naň nie je možné použiť všeobecnú úpravu . Vedľajšie účastníctvo ( ) je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení žalobcu a žalovaného. Vedľajšie účastníctvo ako inštitút len základného konania už zo svojej podstaty je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené. Z týchto dôvodov preto vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania pripustený nebol.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Keďže dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice Rady 93/13/

EHS, súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu po vyhlásení za neprípustnú zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, aby výsledkom takéhoto rozhodovania bola úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. a nasl. , nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán (všeobecný súd) dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú, a to preto, lebo z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Úspešný oprávnený v rozhodcovskom konaní stráca vplyvom nahradenia procesu indikovaného ustanovením a nasl. revíznym procesom exekučného súdu všetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku, teda iba v rámci konania zvláštneho uskutočňovaného na základe zákona, ktorý bol na úpravu rozhodovania sporov rozhodcovskými súdmi a úpravu uznania a výkonu tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike prijatý. Všeobecný súd si musí byť vedomý toho, že ani súdy nie sú oprávnené vykonávať priame zásahy do právoplatných rozhodnutí rozhodcovských súdov. Všeobecný súd vo veci oprávneného nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ust. explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Predovšetkým porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného došlo k zmareniu exekúcie. Oprávnený však je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému doposiaľ nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáhal. Preto možno bez pochýb predpokladať, že povinný prechovával voči oprávnenému averziu a pocity antipatie. Práve v takomto postavení bolo nanajvýš nutné pre objektívne posúdenie veci vypočuť oprávneného a umožniť mu tak prejaviť svoj názor na vec. Súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne s dodržaním zásady rovnosti zbraní. Exekučný súd vo veci dokazovanie nevykonával a k svojim záverom dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu. Úvaha súdu v tomto smere nemôže byť podkladom pre rozhodnutie. Rozhodnutie môže byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom stave, pričom ak súd nemá dostatočný podklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli. Exekučný súd je v zmysle ust. oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Od 1. 1. 2008 v ust. za neprijateľnú podmienku považuje aj ustanovenie zmluvy, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu, však nestanovuje, aby spory s dodávateľom mali byť riešené výlučne v rozhodcovskom konaní.

Účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na riadny súd. Rozhodcovská doložka nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vo veci sa nedá stotožniť ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle Podľa ust. tohto právneho predpisu účinného v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľským úverom sa rozumelo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle ust. a nasl. . Nakoľko predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného sú peňažné prostriedky a nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere (opis tovaru alebo služby, cenu tovaru alebo služby, adresu predávajúceho, na ktorej možno uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania alebo prevzatia tovaru alebo služby). Či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Podľa ust. Ex. por. súd je povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu môže len v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. dbajúc na existenciu ust. a nasl. jedine v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Ak exekučný súd uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím taktiež porušuje základné práva účastníkov exekučného konania, najmä právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces, právo vlastniť majetok a právo na pokojné užívanie majetku.

Odvolanie proti uzneseniu, a to konkrétne proti výroku o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania, podal i vedľajší účastník. V tejto časti požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zdôraznil skutočnosť, podľa ktorej závery teórie, ale aj súdnej praxe pojmovo vylučujúce vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní bolo možné bezvýhradne akceptovať pred 15. 10. 2008, kedy nadobudla účinnosť novela vykonaná V súčasnosti sú tieto závery aplikovateľné len na pôsobenie vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní podľa ust. S účinnosťou od 15. 10. 2008 bola do zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci podľa ust. Rozdiel medzi prvou skupinou vedľajšieho účastníctva, pri ktorej musí byť preukázaný hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania oproti druhej skupine je ten, že druhú skupinu účastníkov legitimizuje na vstup do konania samotný o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Nastáva teda nová situácia, kedy pohnútka vedľajšieho účastníka k vstupu do konania nevyplýva zo subjektívneho záujmu na výsledku sporu, ale vstup a pôsobenie vedľajšieho účastníka v súdnom konaní je výsledkom objektivizovanej zákonnej a spoločenskej objednávky so zámerom chrániť vyššie sociálne princípy. Ide o jednu z foriem napĺňania cieľov politiky Európskej únie pri zabezpečovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa. V posledných rokoch dochádza v exekučných konaniach oprávneného, ale aj ďalších, najmä nebankových subjektov azda k najmasovejšiemu plošnému porušovaniu spotrebiteľských práv paradoxne za aktívnej asistencie súdov v celej Slovenskej republike. Napriek ustálenej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu SR, ale aj súdov nižších stupňov exekučné súdy dlhoročne vykonávajú exekúcie na podklade rozhodcovských rozsudkov ako paaktov, ktoré sú vydávané pri neplatne uzatvorených rozhodcovských doložkách, prípadne na podklade notárskych zápisníc ako nespôsobilých exekučných titulov nespĺňajúcich podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. V exekučnom konaní je potrebné tieto veci namietať, pretože ožívajú inštitúty zo základného konania, ako sú dobré mravy, právom nedovolené plnenie a plnenie nemožné. S poukazom na uvedené je vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania zákonný, odôvodnený a spoločensky žiaduci. Okrem toho, z uznesenia nevyplýva, aby niektorý z účastníkov namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. O prípustnosti vedľajšieho

účastníctva pritom je možné rozhodnúť len vtedy, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že len odvolanie vedľajšieho účastníka smerujúce proti výroku o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania je opodstatnené.

Vo veci, s výnimkou výroku o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania, sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v o ochrane spotrebiteľa. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust. za spotrebiteľské zmluvy považoval zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárali vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňoval. Uvedené ustanovenie teda nevylučovalo, aby charakter spotrebiteľskej zmluvy nemohla mať i zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ust. a nasl. .

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. o rozhodcovskom konaní.

účinný od 1. 1. 2008 za neprijateľnú podmienku v ust. považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ak túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. vždy spájal sankciu neplatnosti.

Keďže ust. nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve ( v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Ak právomoc rozhodcovského súdu sa neopiera o platnú rozhodcovskú zmluvu alebo o platnú rozhodcovskú doložku, akékoľvek plnenie rozhodcovským súdom priznané sa nedá považovať za plnenie právom dovolené.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromno-právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, nakoľko rozhodcovský súd sa nachádza na druhom konci republiky a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky.

Nedôvodným je i poukaz na odňatie možnosti účastníkom konať pred súdom v dôsledku nevykonania dokazovania zákonným spôsobom. Ust. ukladá súdu povinnosť nariadiť pojednávanie iba na prejednanie veci samej, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Odvolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím vo veci samej. Navyše z listinných dôkazov vypracovaných a predložených samotným oprávneným (zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru) bolo možné posúdiť dojednanú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú.

Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu alebo o neplatnú rozhodcovskú doložku túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. uznesenie s výnimkou výroku o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania ako vecne správne potvrdil.

Ďalej zrušil uznesenie vo výroku o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania podľa ust. , nakoľko postupom súdu sa vedľajšiemu účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie ( ).

Ustanovenie veta druhá umožňuje o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodnúť len na návrh. Takýto návrh v prejednávanej veci doposiaľ podaný nebol.

Pokiaľ ide o argumentáciu spochybňujúcu možnosť pripustenia vedľajšieho účastníka do exekučného konania, táto je právne neudržateľná. Všetky známe závery z teórie a praxe na problematiku vedľajšieho účastníctva vychádzali z právnej úpravy pred 15. 10. 2008, teda pred účinnosťou novely vykonanej Nové ust. však práve v prípade právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľa nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej úpravy je vychádzajúc z dôvodovej správy rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou u Združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne.

Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach navyše právnu úpravu vedľajšieho účastníctva vôbec neobsahuje. Ak teda tento osobitný právny predpis výslovne nevylučuje vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania, je potrebné pri posudzovaní tejto otázky vychádzať z ust. , čo priamo ukladá ust. , podľa ktorého na výkon rozhodnutia a na exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Zároveň bol zamietnutý návrh oprávneného na prerušenie konania podľa ustanovenia a to s poukazom na zásadné stanovisko vylovené Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 24.2.2011 č.k. -19, týkajúce sa možnosti skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Ďalej zdôraznil, že ak Exekučný poriadok pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo zákonom procesnoprávneho charakteru), exekučný súd mohol exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nie len z procesného hľadiska. Za neopodstatnenú označil námietku o znemožnení plnenia vzniknutého zo zmluvy v dôsledku zastavenia exekúcie zo strany štátneho orgánu. Uznesenie o zastavení exekúcie nebráni oprávnenému domáhať sa na príslušnom súde podľa platných procesných predpisov vydania rozhodnutia znejúceho na plnenie dlžnej peňažnej sumy v zmysle zmluvy. Tieto závery Ústavného súdu Slovenskej republiky sú plne akceptovateľné tiež v prejednávanej veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.