Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-2508-1998.pdf
PDF · 74.48 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-0Er/2508/1998
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČ: 35 763 469, proti povinnému: F. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Južná trieda 93, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 554/1998, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
U k l a d á povinnému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 59,03 Eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Podaním zo dňa 4.8.1998 exekútor žiadal Okresný súd Košice - okolie o udelenie poverenia v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 zákona č. 233/95 Z. z. vo veci exekučného konania.
Okresný súd Košice - okolie dňa 27.8.1998 udelil JUDr. Ladislavovi Kováčovi poverenie na vykonanie exekúcie vymožením pohľadávky v prospech oprávneného a trov exekúcie.
Súdny exekútor dňa 19.12.2012 podal návrh na zastavenie exekučného konania z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vymáhanie pohľadávky oprávneného, a to v zmysle ustanovenia § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní pre zánik práva uplynutím lehoty.
Podľa ust. § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.
Exekučný titul - výkaz dlžných telekomunikačných poplatkov - zo dňa 15.1.1998 sa stal vykonateľným 6.3.1998 a lehota na vymáhanie istiny uplynula 6.3.2001.
Podľa ust. § 57 ods. 1 pís. f/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení platných noviel exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd v súlade s vyššie cit. zák. ust. exekúciu zastavil pre zánik práva uplynutím lehoty, na ktorý súd prihliadne z úradnej povinnosti.
Podľa § 196 Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197).
Nakoľko exekučné konanie sa nezastavuje na základe zavinenia oprávneného (oprávnený v čase začatia konania mal zákonný nárok na vymáhanie pohľadávky cestou exekučného konania, pričom pohľadávka v čase začatia exekučného konania nebola prekludovaná) a nemajetnosť povinného nebola preukázaná, použitie § 203 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o trovách konania súd neaplikoval.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z.. v znení účinnom do novely vykonanej vyhl. č. 141/2008 Z. z., ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 cit. ust. vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti Podľa odseku 3 je paušálne suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 písm. a - j cit. vyhlášky.
Podľa ustanovenia § 22 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 citovanej vyhlášky cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 citovanej vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa ustanovenia § 23 odseku 2 citovanej vyhlášky náhrada za stratu času podľa odseku 1 je 0,66 Eura za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa ustanovenia § 25 citovanej vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd o trovách exekučného konania tak, že priznal súdnemu exekútorovi trovy vo výške 59,03 Eur ktoré pozostávajú z odmeny za 2 úkony exekučnej činnosti po 3,32 Eur (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie), z náhrady za hotové výdavky (poštovné náklady vo výške 7,66 Eur, cestovné náklady vo výške 29,61 Eur) vo výške 37,27 Eur, z náhrady za stratu času vo výške 5,28 Eur + DPH vo výške 20% v sume 9,84 Eur. Súd uznal priznané úkony za účelné pre potreby výkonu exekúcie, nakoľko ide o obvyklé úkony pri doručovaní listín súdneho exekútora a zisťovaní potrebných skutočností pre riadny výkon exekúcie s prihliadnutím na časové obdobie výkonu exekúcie a uznal i hotové výdavky ako štandardné výdavky spojené so zisťovaním pri výkone exekúcie, čo sa týka rozsahu a súčasne s prihliadnutím na časové obdobie výkonu exekúcie. Súčasne mal súd za preukázané zisťovaním v zozname daňových subjektov registrovaných pre DPH na stránke finančného riaditeľstva, že exekútor je platiteľom DPH.
Okresný súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie za úkon: preštudovanie spisového materiálu, založenie spisu, nakoľko tento úkon bol uskutočnený pred poverením súdneho exekútora na výkon exekučného konania. V súlade s ustanovením § 36 ods. 2 exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie (nie trov exekučného konania) až po poverení súdneho exekútora na výkon exekúcie súdom. Súd nepriznal náhradu trov exekúcie za položku podľa ustanovenia § 14 ods. 1, písmeno a, ods. 2 citovanej vyhlášky : vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko za tento úkon bola priznaná náhrada v odmene súdneho exekútora pod položkou § 14 ods. 1, písmeno b, ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 z. z. (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie ) a jeho priznaním by došlo k duplicitnému priznaniu náhrady trov exekúcie.
Základnou zásadou exekučného konania je, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197). Iba výnimočne, keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného ( § 203 ods. 1) môže súd zaviazať k náhrade trov exekúcie i oprávneného a ďalej pokiaľ je zistená nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2) znáša trovy exekúcie oprávnený.
Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie podľa § 203 ods. 1 zákona, pretože k zastaveniu došlo v dôsledku uplynutia času, ktorý je zákonom určený na vymáhanie pohľadávky. Taktiež pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súd nemohol použiť ust. § 203 ods. 2, nakoľko tento sa viaže na zastavenie exekúcie podľa písm. h), kedy dochádza k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože exekučné konanie bolo zastavené pre zánik práva oprávneného. Súd preto postupoval podľa § 197, keďže mal za to, že nemožno pripočítať oprávnenému zavinenie na zastavení exekúcie a tiež keďže u povinného nebol nezistený postihnuteľný majetok, nemožno mu ani uložiť povinnosť k náhrade trov exekúcie, preto osobou povinnou k ich náhrade exekútorovi môže byť len povinný. Tiež by bolo proti základnej myšlienke zákona, keby z dôvodu nedostatočného časového priestoru umožneného zákonom na vymoženie uložených pokút v priestupkovom konaní zaviazal k náhrade trov oprávneného, ktorý nielenže nemá svoju pohľadávku vymoženú, ale by dokonca znášal ďalšie finančné náklady z titulu náhrady trov exekútora. A pritom tým, kto nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil včas čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie je povinný. Dokonca z pohľadu zásad ovládajúcich rozhodovanie o trovách konania v sporovom konaní sa tiež i v exekučnom konaní musí vychádzať z toho, že oprávnený je procesnou stranou, ktorej svedčí plný úspech vo veci, pretože nariadením exekúcie (t.j. udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie) bolo jeho návrhu vyhovené. Keďže však súd exekúciu zastavil, zaniklo poverenie exekútora k výkonu exekúcie a exekútor už nemôže robiť žiadne úkony smerujúce k vykonaniu exekúciu, teda ani tie, ktorými by postihol majetok povinného pre trovy exekučného konania. Naopak na základe tohto súdneho rozhodnutia bude mať súdny exekútor dostatočný časový priestor na vymoženie svojich trov povinného, ktorý by inak nemal žiadny finančný postih za porušenie zákona, ktorým mu bola uložená pokuta. Konečne z exekútorského spisu vyplýva, že exekútor doteraz nepodnikol žiadne kroky k reálnemu vymoženiu pohľadávky oprávneného. Okrem toho Najvyšší súd SR k tejto veci zaujal stanovisko, že „Pokiaľ oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania.“(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 10/2009)
V zmysle vyššie uvedeného uložil povinnému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré mu priznal podľa platnej vyhlášky v rozsahu, ktorý považoval za účelne vynaložené priznané trovy exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Možno podať odvolanie proti výške trov exekúcie do15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 1, 3 O.s.p.).