Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/136/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadkyne „TAZ, a.s. v likvidácii, Trnava, Coburgova 84", Bratislava, Námestie Slobody 10, zast. advokátkou: JUDr. Soňa Pohovejová, Bratislava, Záhradnícka 37, proti žalovanej: T. L., nar. XX. H. XXXX, bytom O., R. XX, o 342,88 eur s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava", Trnava, Sladovnícka 13, zast. advokátom: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, Dubnica nad Váhom, Námestie Matice slovenskej 1713/8, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 22. augusta 2012 č. k. - 54 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa na námietku žalobcu (urobenú podaním z 19. apríla 2012, podaným osobne na súde 23. deň rovnakého mesiaca i roka) vyslovil, že vedľajšie účastníctvo Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, na strane žalovanej (nesprávne označenej za „odporcu“, v súvislosti so správnym označovaním účastníkov tzv. sporového konania a podania začínajúceho takéto konanie inak por. najmä a č. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „“ - pozn. odvolacieho súdu) je prípustné. Rozhodol tak podľa , a majúc za to, že vedľajšiemu účastníkovi nebolo možno uprieť právny záujem na výsledku konania vo veci, v ktorej predmetom sporu je zaplatenie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu (nie celkom presne „nájomné“ - opäť pozn. odvolacieho súdu) a prípadné vyhovenie žalobe by vedľajšieho účastníka mohlo zaťažiť povinnosťou vrátiť žalovanej ňou poukázané finančné prostriedky (argumentácia vedľajšieho účastníka), resp. že v prejednávanej veci bude potrebné ako predbežnú otázku riešiť to, kto (rozumej ktorý zo sporiacich sa správcov - pozn. odvolacieho súdu) má právo požadovať úhrady za byt užívaný žalovanou, pričom prijatý záver môže zasiahnuť do právneho postavenia vedľajšieho účastníka (argumentácia súdu prvého stupňa).

Proti tomuto uzneseniu podal len žalobca včas odvolanie s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konania, argumentujúc nedostatkom právneho vzťahu vedľajšieho účastníka k bytu obývanému žalovanou (ďalej tiež len „byt žalovanej“) a takto aj nedostatkom jeho právneho záujmu na výsledku konania, pretože vlastníkom domu s bytom žalovanej bol do 29. marca 2009 úpadca reprezentovaný žalobcom, po takomto čase spoločnosť IUS EST ARS BONI ET AEQUI s.r.o. a neskôr spoločnosť TAZ - Správa a predaj bytov nájomcom s.r.o., ktorá byty previedla na nájomcov.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Vedľajší účastník na strane žalovanej navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť prakticky pre podržanie si svojej skoršej argumentácie, ako aj upozornenie žalobcu, že v spore medzi ním a vedľajším účastníkom (o vylúčenie viacerých nehnuteľností vrátane domu s bytom žalovanej zo súpisu vykonaného vedľajším účastníkom) bola už vyriešená otázka oprávnenosti súpisu (v prospech vedľajšieho účastníka) a z tohto dôvodu odvolávanie sa na formálny zápis v katastri neobstojí.

Odvolací súd prejednal podľa celú vec (prípustnosti vedľajšieho účastníctva) a to podľa bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a aj v tejto veci (obdobne ako vo viacerých skôr tunajším súdom i Okresným súdom Trnava prejednávaných druhovo totožných veciach za účasti tohto istého žalobcu i vedľajšieho účastníka, ďalej tiež len „skoršie veci“) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne (tentoraz bez výhrad - pominúc už vyššie naznačený spôsob označovania účastníkov, nakoľko súd prvého stupňa zjavne sa riadiaci skoršími rozhodnutiami odvolacieho súdu už správne formuloval i výrok uznesenia).

Je totiž pre odvolací súd skutočnosťou známou z rozhodovania v skorších veciach (bez potreby dokazovania, tu por. i ), že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadkyne „TAZ, a.s. v likvidácii, Trnava, Coburgova 84“ (na ktorú bol konkurz vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave z 21. decembra 1999 sp. zn. ) zahrnul do súpisu majetku patriaceho do podstaty (o. i.) aj byt žalovanej (resp. presnejšie celý obytný dom, v ktorom sa taký byt nachádza). Neskôr však Okresný súd Trnava v konaní jeho sp. zn. (teda v konkurznej veci úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava“, čiže úpadcu, ktorého správcom je vedľajší účastník) nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalobcovi z prejednávanej veci (JUDr. Pohovejovi) nakladať (o. i.) aj s domom zahŕňajúcim byt žalovanej, pričom Krajský súd v Bratislave (ako súd odvolací) takéto uznesenie práve na základe odvolania JUDr. Pohoveja svojim uznesením z 29. januára 2009 sp. zn. zmenil a návrh na predbežné opatrenie zamietol. V odôvodnení takéhoto (zmeňujúceho) uznesenia sa nachádza ako záver o právach k veci zaradenej do súpisu na strane toho správcu, ktorý vec do súpisu zahrnul ako prvý (ktorým správcom v rovine sporu žalobcu a vedľajšieho účastníka z prejednávanej veci bol žalobca) a to až do rozhodnutia o excindačnej (vylučovacej) žalobe, tak aj názor, podľa ktorého Okresný súd Trnava excindačnú žalobu žalobcu voči vedľajšiemu účastníkovi (vo veci vedenej takýmto súdom pod sp. zn. ) nemal prejednávať, nakoľko tomu mala brániť prekážka skôr začatého konania o tej istej veci. Tú má predstavovať konanie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. , i keď v takomto prípade s postavením účastníkov v tzv. opačnom garde a prebiehajúce na základe žaloby sledujúcej vylúčenie veci (rozumej i domu s bytom žalovanej) zo súpisu podstaty vykonaného žalobcom, kde však konanie má byť prerušené do skončenia konania Okresného súdu Trnava sp. zn. (o určenie vlastníckeho práva k majetku pojatému do súpisu žalobcom). Aj v čase vydania uznesenia Krajského súdu v Bratislave v konkurznej veci úpadcu spravovaného dnešným vedľajším účastníkom však napokon bolo známe (i tomuto súdu), že excindačnú žalobu žalobcu Okresný súd Trnava už rozsudkom z 26. marca 2008 č. k. -653 zamietol a takýto jeho rozsudok na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rovnako ešte pred vydaním vyššie spomenutého zmeňujúceho uznesenia (rozsudkom z 23. septembra 2008 č. k. -767) potvrdil.

Ak ale takto žalobca neuspel s námietkou neoprávnenosti pojatia domu s bytom žalovanej do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu reprezentovaného vedľajším účastníkom, v skutočnosti tým bola konštatovaná existencia práva uplatňovaného žalobcom na strane vedľajšieho účastníka. Tu sa totiž muselo vychádzať nielen z ďalšej skutočnosti známej tunajšiemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti a síce, že excindačná žaloba žalobcu nebola zamietnutá len z formálnych, ale i z vecných dôvodov; ale tiež z toho, že treba považovať za prakticky vylúčené, aby s rovnakým výsledkom mohlo skončiť aj dosiaľ neskončené konanie vedené na základe excindačnej žaloby vedľajšieho účastníka (teda že by tu mohla existovať situácia, v ktorej by sa jednou i druhou takouto žalobou domáhala rozhodnutia osoba bez právneho vzťahu k veci a právo k veci zaradenej do súpisu by tak malo patriť celkom inej - z pohľadu žalobcu a vedľajšieho účastníka tretej osobe). I pri vyjdení z úvahy Krajského súdu v Bratislave o existencii práva k veci po jej zaradení do súpisu v poradí prvým správcom na strane takejto osoby a to až do rozhodnutia o excindačnej žalobe potom významným v prejednávanej veci bolo, že tu k uplatneniu práva na zaplatenie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu došlo až po rozhodnutí o excindačnej žalobe žalobcu spôsobom vyznievajúcim v jeho neprospech (konanie v prejednávanej veci začalo až 1. marca 2012) a to v situácii, keď platby vymáhané žalobcom už žalovaná (v pozícii nájomníčky bytu) zaplatila vedľajšiemu účastníkovi a otázkou podržania si práva odvodzovaného od prvšieho súpisu veci aj po ustálení neoprávnenosti takéhoto súpisu sa doteraz žiaden súd nezaoberal.

Práve to bol ale dôvod, pre ktorý vyriešenie tejto otázky prislúchalo okrem konania o určenie vlastníckeho práva (spomenutého vyššie) aj konaniu v prejednávanej veci a iným jemu obdobným konaniam s druhovo totožným predmetom (v ktorých pred rozhodnutím o práve na žalobou požadované plnenie a to až do právoplatnosti vecného rozhodnutia o tzv. vlastníckej žalobe, pokiaľ k takému rozhodnutiu pravda dôjde, je nevyhnutné vyriešiť si a zodpovedať predbežnú otázku, komu v rozhodnom období prislúchalo postavenie vlastníka a najmä prenajímateľa bytu, za ktorý sa žiada zaplatenie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu).

Tým bol ale zároveň daný aj právny záujem osoby, ktorej sa už z takéhoto právneho dôvodu plnilo, na výsledku konania v prejednávanej veci. Je totiž celkom zjavné, že prípadný úspech žaloby v prejednávanej veci (spojený s konštatovaním práva na strane žalobcu) by logicky viedol k následnej požiadavke žalovanej na vrátenie jej plnenia poskytnutého predtým vedľajšiemu účastníkovi (nepravdepodobnosť očakávania, žeby sa dotyčná uspokojila so situáciou, v ktorej by mala príslušné platby zaplatiť dvakrát a obrazný Čierny Peter by tak mal ostať v jej rukách). Pretože potom na právny záujem teória občianskeho procesného práva a i relevantné závery doterajšej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) usudzujú už v prípade ohrozenia práva a nie až jeho porušenia (v tejto súv. por. napr. i komentáre a prevažujúcu judikatúru k podmienke naliehavého právneho záujmu na určení podľa ), bolo mimo akúkoľvek pochybnosť, že nešlo prijať ani argumentáciu žalobcu z iných vecí snažiacu sa podsunúť názor, podľa ktorého by právny záujem osoby vstupujúcej do konania ako vedľajší účastník na jeho výsledku (konania) mohla založiť len existencia sporu medzi žalovanou a takouto osobou (rozumej už existujúca potreba čeliť požiadavke na vrátenie plnenia) a nie už aj hrozba, že sa tak stane. Prijatie opačného výkladu by totiž pomerne absurdne vedľajšie účastníctvo osoby, ktorej sa plnilo, podmieňovalo podaním žaloby o vrátenie plnenia aj v tých prípadoch, v ktorých ten, kto plnil, buď sám nemá celkom jasno, na strane ktorého z možných veriteľov (osôb sporiacich sa o také postavenie) je právo, alebo naopak nemá (až do preukázania, resp. rozhodnutia o opaku) dôvod pochybovať o tom, že takéto postavenie prislúcha práve osobe usilujúcej tu o post vedľajšieho účastníka.

Napokon dôvodnou nebola ani argumentácia nedostatkom vlastníctva vedľajšieho účastníka k domu s bytom žalovanej, keďže táto zamlčiavala opäť už z iných skorších vecí známy fakt, že k odvolaním podsúvaným prevodom vlastníckeho práva k domu a neskôr bytu na osoby tam uvádzané došlo až zmluvami zo 16. marca 2009 (prevod domu vedľajším účastníkom na spoločnosť IUS EST ARS BONI ET AEQUI s.r.o.), resp. ešte neskôr (zo spoločnosti TAZ - Správa a predaj bytov nájomcom s.r.o. na skorších nájomcov), zdanlivý rozdiel medzi nadobúdateľom domu podľa prvej z takýchto zmlúv a prevodcom bytu z tej druhej je vysvetliteľný zmenou obchodného mena spoločnosti s ručením obmedzeným od 20. marca 2009 (tu pre prípad záujmu por. i obsah zápisu vo vložke č. 23437/T oddielu Sro obchodného registra vedeného Okresným súdom Trnava) a v prejednávanej veci šlo o uplatnenie pohľadávok týkajúcich sa ešte obdobie prvého štvrťroka 2009 (teda z obdobia, v ktorom z dôvodov uvedených vyššie práva k domu s bytom žalovanej vrátane tých prenajímateľských evidenčne prislúchali žalobcovi, právne však vedľajšiemu účastníkovi).

Vedený týmito úvahami preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania potom (rovnako ako pred ním súd prvého stupňa o trovách konania prvostupňového) nerozhodoval, nakoľko tu šlo len o čiastkové (tzv. procesné) rozhodnutie v naďalej prebiehajúcom konaní, v ktorom vyporiadanie sa s otázkou náhrady trov konania prislúcha až konečnému rozhodnutiu.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.