Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/173/2009

Rozhodnutie

Okresný súd v Nitre, sudkyňou Mgr. Andreou Szombathovou Polákovou, v právnej veci navrhovateľov: 1.. bytom I. I. XX, 2. M.. B. Z. , bytom I. Y. XX proti odporcovi: Ekonomické stavby s.r.o. , Pohranická 391, Štitáre, IČO: 36544493 zast. JUDr. Martinom Jánskym , advokátom so sídlom v Nitre, Štúrova 13, o zaplatenie 1400 EUR, o vzájomnom návrhu odporcu na zaplatenie 9861,80 EUR s príslušenstvom , t a k t o

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade z a m i e t a .

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcovi sumu 3747,19 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.11.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania účastníkov a trovách konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1. a 2. rade podali dňa 2.9.2009návrh, po jeho doplnení dňa 15.10.2009, ktorým žiadali, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť im sumu 1400 EUR , ako rozdiel medzi hodnotami vzájomných plnení z neplatnej zmluvy o budúcej zmluve o dielo .

Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že dňa 3.12.2008 uzatvorili navrhovateľka v 1. rade ako budúca objednávateľka a odporca ako budúci zhotoviteľ zmluvu o budúcej zmluve o dielo č. 08/938. Na základe tejto zmluvy mala s odporcom uzatvoriť po vyhotovení projektovej dokumentácie a vybavení príslušných povolení na začatie stavby zmluvu o dielo , ktorej predmetom mala byť stavba rodinného domu. Zmluva o budúcej zmluve o dielo bola neurčitá a nezrozumiteľná , pretože tam uvedená cena diela a predmet diela boli určené nejednoznačne a ani približne nezodpovedali cene diela uvedenej v návrhu rozpočtu a predmetu diela , ktorý sa mal skutočne postaviť , ak by bola uzavretá zmluva o dielo. Zmluva o budúcej zmluve je absolútne neplatná podľa , ktorú skutočnosť oznámila navrhovateľka v 1. rade odporcovi listom z 9.7.2009. Odporca uzavrel zmluvu o budúcej zmluve o dielo len s navrhovateľkou v 1. rade , a to z dôvodu, že táto je výlučnou vlastníčkou pozemku , na ktorom stál starý rodinný dom a na ktorom po zbúraní mal odporca postaviť nový rodinný dom . Na základe zmluvy o budúcej zmluve o dielo zaplatila navrhovateľka v 1. rade zálohu vo výške 170.000,-Sk a zároveň sa zaviazala uzavrieť s odporcom zmluvu o dielo na stavbu rodinného domu, ktorého cena bola v zmluve o budúcej zmluve stanovená na 5.000.000,-Sk. Záloha 170.000,-Sk bola zaplatená zo spoločných nasporených prostriedkov navrhovateľov ako manželov a z peňažných prostriedkov nadobudnutých počas trvania manželstva mala byť v budúcnosti zaplatená aj cena na zhotovenie predmetu diela. . Zmluva o budúcej zmluve o dielo obsahovala záväzok týkajúci sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nešlo o bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí , preto na jej platnosť sa vyžadoval súhlas

navrhovateľa v 2. rade . Tento súhlas však chýbal , preto táto zmluva je relatívne neplatná podľa . Navrhovateľ v 2. rade sa dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve o dielo listom z 9.7.2009. Navrhovatelia v 1. a 2. rade v listoch, v ktorých sa dovolali neplatnosti zmluvy o budúcej zmluvy o dielo zároveň upozornili odporcu na to, že plnením z tejto zmluvy došlo k bezdôvodnému obohateniu a zmluvné strany by si mali vrátiť plnenia z neplatnej zmluvy. Plnenie odporcu z neplatnej zmluvy o dielo vo výške 4239,50 EUR pozostávalo z ceny projektu rodinného domu , účelne vynaložených nákladov na vybavenie územného a stavebného povolenia a platby projektanta na vybavenie búracieho povolenia . Plnenie navrhovateľov na základe neplatnej zmluvy o budúcej zmluve o dielo vo výške 5643 EUR pozostávalo z poskytnutej zálohy na krytie prvých nákladov odporcu pred výstavbou rodinného domu . Rozdiel vo vzájomných plneniach je suma 1403,50 EUR , pričom navrhovatelia sa po odpočítaní poštovného vo výške 3,50 EUR , ktoré mal platiť odporca v súvislosti s vyžiadaním vyjadrení od ZSE, SPP a vodárenskej spoločnosti, domáhajú zaplatenia sumy 1400 EUR.

Navrhovateľka v 1. rade v konaní uviedla, že návrh je postavený na tom, že zmluvu o budúcej zmluve o dielo, ktorú podpísala dňa 3.12.2008 považuje za neplatnú s poukazom na to, že v tejto zmluve bola neurčito určená cena a predmet diela. Je si vedomá toho, že v zmluve nemusí byť určená presná suma, keď však táto je určená, nie je možné, aby sa podľa rozpočtu navŕšila o 38%. Odporca na základe živnostenského oprávnenia a výpisu z obchodného registra v čase uzavretia zmluvy mal oprávnenie na stavbu jednoduchých stavieb, čo stavba rodinného domu nebola. Taktiež projektant ktorý projektoval rodinný dom, nemohol projektovať iné ako jednoduché stavby. Tieto veci si pred uzavretím zmluvy nezisťovala, bola v dobrej viere, že to, čo odporca prezentuje, má i oprávnenie stavať. Myslí, že konateľ takej veľkej firmy musí vedieť aké povolenia sú potrebné . Pokiaľ ide o sumu 1400 EUR, vychádzali z cenových ponúk za projekty rodinných domov, ktoré si dali urobiť. Ďalej uviedla, že v zmysle zmluvy o budúcej zmluve o dielo so stavbou sa malo začať v júli 2009, pričom zmena činnosti odporcu je zapísaná v živnostenskom registri až v novembri 2009 a v obchodnom registri až v januári 2010. Už počas jednaní s odporcom sa pýtala na povolenie na realizáciu stavby, ktorá nie je jednoduchá, k čomu p. Urbánek uviedol, že sa k tomuto nevie vyjadriť. V čase podania žaloby tieto skutočnosti preverovali a pokiaľ nedali úrady príslušné stanoviská, dovtedy to nechceli udávať ako dôvod neplatnosti zmluvy. Možnosť práce realizovať subdodávateľsky prichádza do úvahy len pri realizácii jednoduchých stavieb a nie pri stavbách , ktoré nie sú považované za jednoduché, kde sa vyžaduje, aby povolením na realizáciu takejto stavby disponoval príslušný subjekt, ktorý stavbu realizuje. Toto je zrejmé i zo stanoviska Ministerstva výstavby. Pokiaľ ide o demoláciu , zo strany odporcu bol vypracovaný projekt demolačných prác, s tým že samotná demolácia bola prevedená nimi. Cena projektu demolačných prác bola vyčíslená projektantom na 600 EUR, čo sa im zdalo neprimerané i vzhľadom na to, že projekt tvoril 4 strany, z čoho dve strany boli nimi vyhotovené fotografie. Neprimeranosť tejto sumy uviedli i p F., ktorý uviedol, že túto sumu platia projektantovi a nie Ekonomickým stavbám , s tým, že je ochotný sa dohodnúť na cene 200 EUR. Túto sumu akceptovali a v rámci podaného návrhu i odrátali od poskytnutej zálohy , čo sa odrazilo i na výške žalovanej istiny. Keďže má za to, že zmluva o budúcej zmluve o dielo nie je platná, nie je možné akceptovať ani vyúčtovanie vypracovanej Ekonomickými stavbami v zmysle tejto zmluvy. Nie je pravdou, že by im toto vyúčtovanie bolo predložené, po tom, čo sa mali rozhodnúť, že neuzavrú zmluvu o dielo s odporcom. O takéto vyúčtovanie odporcu žiadali pred podaním žaloby, avšak bezvýsledne a bolo im predložené až následne, po tom, čo podali žalobu. K cenníku Unika uviedla, že takýto cenník sa bežne nepoužíva na stavbu rodinných domov, vzhľadom na to, že pre stavbu rod. domov nie je finančne výhodný a oplatí sa pri väčších investíciách. Taktiež pre laika je úplne nepriehľadný a nezrozumiteľný.

Navrhovateľ v 2. rade v konaní uviedol, že vedel , že zmluva o budúcej zmluve sa má uzatvárať . Ekonomické stavby ho vylúčili s tým, že manželka je výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom sa má stavať stavba. Obsah zmluvy o budúcej zmluve čítal až v júli 2008, keď sa dostali s Ekonomickými stavbami do konfliktu. Súhlas s uzavretím obsahu tejto zmluvy nedal ani ústne, ani písomne ani mlčky. Je pravdou, že sa zúčastňoval jednaní, týchto sa zúčastňoval pretože to boli jednania, ktoré boli dôležité pre uzavretie zmluvy o dielo, ktorú mal úmysel uzavrieť. Toto samo o sebe nesvedčilo tomu, že súhlasil so zmluvou o budúcej zmluve, ktorá bola uzavretá. Vedel , že zmluva o budúcej zmluve sa uzavrela, nedával tomu žiadny zmysel. Za podstatné považoval to, že chcel uzavrieť zmluvu o dielo. Ďalej uviedol, že to, že zo spoločného účtu odišlo 170.000,-Sk zistil niekedy na jar, s tým, že sa nedalo nič robiť, keď peniaze boli odoslané. Bolo to bez jeho vedomia, v tom čase stále mali záujem uzavrieť zmluvu o dielo, v tom čase bolo pre neho nepodstatné, že z účtu odišlo 170.000,-Sk a bral to ako

zálohu na projekt, ktorý mali Ekonomické stavby robiť. Od počiatku z Ekonomických stavieb im to bolo prezentované tak, že je to záloha, ktorá sa potom odpočíta od celkovej ceny za dielo. Vedel , že zmluva o dielo sa bude uzatvárať po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia v období 6-7 mesiacov od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve.

Právny zástupca odporcu uviedol, že zmluva o budúcej zmluve je platná. Jej obsah bol formulovaný jasne a určito. Pokiaľ ide o navrhovateľa v 2.rade jeho tvrdenia nepovažuje za relevantné, i na pojednávaní prezentoval spoločný záujem postaviť dom. Nepovažuje za pravdepodobné, že by si zmluvu prečítal až po pol roku. Jeho tvrdenia ohľadne neudelenia súhlasu považuje za nepodstatné, a má za to, že súhlas bol udelený a jeho tvrdenie, že obsah zmluvy nepoznal sa mu zdá zavádzajúce. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia navrhovateľov ohľadne povolenia odporcu na vykonávanie činnosti, je pravdou, že z výpisu z obchodného registra vyplýva uskutočňovanie stavieb a ich zmien počnúc od 9.1.2010 avšak z výpisu zo živnostenského registra je zrejmé, že odporca získal oprávnenie na uskutočňovanie od 23.11.2009. Uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve v ničom nebránilo to, že v tom čase nebolo zapísané oprávnenie odporcu na uskutočňovanie stavieb, neznamená, že nemôže byť uzavretá zmluva o budúcej zmluve.

V konečnom návrhu právny zástupca odporcu žiadal návrh navrhovateľov v plnom rozsahu zamietnuť s tým, že podľa jeho názoru zmluva o budúcej zmluve o dielo je platná. Obrana navrhovateľov v tejto otázke je účelová. Odporca preukázal, že projekčnú a inžiniersku činnosť pre navrhovateľov vykonal - táto bola znalcom ohodnotená na sumu 5998 Eur bez DPH s tým, že odporca predkladal vyjadrenie a námietky k záverom znalca. K tomuto nároku si odporca uplatňuje aj odmenu príkazníka v zmysle čl. 3 bod 3,5 Zmluvy o budúcej zmluve o dielo, ktorej oprávnenosť bola opakovane judikovaná aj KS v Nitre. Podľa podania navrhovateľov , títo nerozporujú odplatu za činnosti spojené s búracím povolením v sume 200 Eur a ďalej nerozporujú vynaložený náklad na vybavenie stavebného povolenia v sume 39,50 Eur. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd vyhovel vzájomného návrhu odporcu, tak ako bol písomne predložený dňa 11.11.2010. Pokiaľ ide o DPH , ktorú si odporca uplatňuje, túto si uplatňuje vo výške aktuálnej v čase plnenia t.j. 19% a to vrátane DPH za odplatu za činnosti spojené s búracím povolením v sume 200 Eur.

Zástupca odporcu v konaní uviedol, že pokiaľ ide o oprávnenie spoločnosti realizovať stavby, je pravdou, že v okamihu jednania s manželmi Z. mali Ekonomické stavby oprávnenie na realizáciu jednoduchých stavieb a poddodávok. Stavba rodinného domu manželov Štrbových bola charakterizovaná ako stavba nie jednoduchá. V okamihu prebiehajúcich jednaní však spoločnosť požiadala o rozšírenie činnosti na uskutočňovanie takýchto stavieb a je nepochybné , že v čase zahájenia stavby domu by spoločnosť týmto oprávneným disponovala. V čase zahájenia jednaní spoločnosť disponovala odbornou spôsobilosťou prostredníctvom odborných osôb na realizáciu takejto stavby. Tvrdenia manželov Z. v tomto smere považuje za účelové. Poukázal na výsledok kontroly prevedenej OÚ v Nitre, z ktorej je zrejmé, že spoločnosť nijak nepochybila v tom , že takýmto oprávnením nedisponovala, pretože k pochybeniu by došlo v tom prípade, ak by na danú stavbu nemala oprávnenie v čase jej zahájenia. V návrhu zmluvy o dielo predloženom ich spoločnosťou manželom Štrbovým si spoločnosť vyhradzovala právo realizovať dielo i prostredníctvom tretej osoby, t.j. subdodávateľsky. Zmluvu o budúcej zmluve o dielo považuje za platnú. Má za to, že nie je dôvod túto považovať za neplatnú, keďže následne nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Spoločnosť previedla vyúčtovanie na základe skutočne realizovaných prác pre manželov Štrbových a z tohto dôvodu si spoločnosť uplatnila hodnotu vykonaných prác v zmysle platného cenníka Unika a jedná sa o následné práce:

1./zabezpečenie vstupných podkladov, ktoré obsahujú návštevu projektanta spoločnosťou , výškové zameranie a lokalizáciu pozemku pre stavbu rodinného domu, konzultácie riešenia a spracovanie prvotného návrhu podľa požiadaviek investora

2./vypracovanie návrhovej štúdie, konečnej štúdie, odsúhlasenie investorom, spracovanie projektovej dokumentácie, prikladanie návrhu na vydanie územného rozhodnutia vrátane projektovej a inžinierskej činnosti, spracovanie projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby vrátane inžinierskej činnosti smerujúcej k vydaniu stavebného povolenia, vypracovanie rozpočtu stavby v dvoch vyhotoveniach vrátane návrhu zmluvy o dielo a konzultácie. Nad rámec týchto činností previedla na návrh investora aj

jeho spracovanie demolačného výmeru na likvidáciu pôvodnej stavby na pozemku vrátane prejednania na príslušnom úrade. Pokiaľ ide o spracovanie demolačného výmeru zahŕňa práce v súvislosti so získaním povolenia na demoláciu a výmer pôvodnej stavby z katastra nehnuteľností , nie však samotné demolačné práce. Tieto boli rátané ako práce naviac s čím boli manželia Štrbovými vopred oboznámení a neboli nadcenené v zmysle cenníku Unika, ktorý takéto práce nešpecifikuje. Vo väčšine prípadov ide o cenu dohodou. Cena týchto prác bola manželom Z. ústne oznámená. V cene 11.003,40 EUR sú zahrnuté práce, nacenené v zmysle platného cenníka Unika, v cene 365 EUR sú zahrnuté práce naviac, kde patria jednak práce ohľadne demolačného výmeru a sú tu zahrnuté i vynaložené poplatky v súvislosti so stavebným konaním za účelom získania stavebného povolenia. Na základe plnej moci spoločnosť realizovala všetky úkony s tým, aby bolo vydané stavebné povolenie. Ďalej si spoločnosť v zmysle platnej uzavretej zmluvy o budúcej zmluve uplatnila odmenu príkazníka 1660 EUR. Pokiaľ ide o cenu za práce s demolačným výmerom vo výške 600 EUR, túto pôvodne manželia Z. odsúhlasili, čo však nebolo dojednané v písomnej podobe. Neskôr ju rozporovali a udávali , že na základe ich zistení sa cena za takéto práce pohybuje okolo 200 EUR, na čo on uviedol, že súhlasí s čiastkou 200 EUR. Nesúhlasí s tvrdením, že cenník Unika sa bežne nepoužíva.

Dňa 11.11.2010 právny zástupca odporcu doručil súdu vzájomný návrh odporcu, na základe ktorého sa odporca žiada, aby boli navrhovatelia v 1. a 2. rade zaviazaní zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 9861,80 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.11.2010 do zaplatenia , ktorý odôvodnil tým, že na základe skutočnosti , že nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo vznikol odporcovi nárok na jednorazovú odmenu a hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalších činností v tejto súvislosti zrealizovaných , a to podľa aktuálneho sadzobníka spoločnosti UNIKA, v celkovej výške 9861,80 Eur, po započítaní zaplatenej zálohy.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to : Zmluva o budúcej zmluve o dielo č. XX/XXX, Listy navrhovateľky v 1.rade a navrhovateľa v 2.rade zasielané odporcovi označené ako neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve o dielo, Písomné stanovisko navrhovateľky v 1.rde zaslané odporcovi z 9.7.2009, fotokópia projektu, Všeobecné obchodné a technické podmienky dodávok rodinných domov spoločnosti odporcu, Cena dohodnutá v zmluve o budúcej zmluve o dielo, Súpis dohodnutých prác a dodávok, Cenové ponuky, Predžalobná výzva z 2.8.2009, Faktúra č. 032/2008/ DD, Faktúra č. 200900204, Potvrdenky o úhradách súm 200 Sk, 33 Eur, Listy navrhovateľov zasielané odporcovi z 4.9.2009, 9.9.2009, 10.9.2009, 29.9.2009, Návrh dohody o urovnaní, Podnet na prešetrenie zasielaný navrhovateľkou v 1.rade na Obvodný úrad Nitra, Výzva odporcu na zaplatenie z 30.9.2009, Odpoveď navrhovateľov na výzvu na zaplatenie z 1.10.2009, List právneho zástupcu odporcu zasielaný navrhovateľom z 6.10.2009,Záznam zo stretnutia z 15.12.2008, Stavebné povolenie z 29.5.2009, List navrhovateľa v 2.rade zasielaný odporcovi z 9.9.2009, Súpis výkonov inžiniersko-projektových činností, Výpočet ceny zrealizovaných prác, Oznámenie OÚ Nitra z 27.10.2009 zasielané navrhovateľke v 1.rade, Výkladové stanovisko Ministerstva výstavby a reg. rozvoja k problematike vedenia uskutočňovania stavby, Definícia jednoduchej stavby, List z MV SR - sekcia verejnej správy zasielaný navrhovateľovi v 2.rade z 24.1.2010, List navrhovateľky v 1.rade z 12.1.2010 zasielaný odporcovi, Návrh dohody o urovnaní z 12.1.2010, Reakcia odporcu na list navrhovateľky z 12.1.2010, Výpis z OR na odporcu, List OÚ Nitra z 9.2.2010 zasielaný navrhovateľovi v 2.rade, Odpoveď OÚ Nitra na podnet na vykonanie kontroly , Výpis zo živnostenského registra na odporcu, Výpis z živnostenského registra na T.. L. L., Autorizačné osvedčenie Ing. L. L., Živnostenský list T.. L. Živnostenský list odporcu , Dodatok č.1 k zmluve o budúcej zmluve, Sadzobník UNIKA pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností, Návrh dohody o ukončení zmluvy o budúcej zmluve , Znalecký posudok T.. E. A. č. XX/XXXX, Žiadosť o povolenie na odstránenie stavby, Oznámenie o začatí územného konania z 18.3.2009, Návrh na vydanie územného rozhodnutia na stavbu, Územné rozhodnutie na umiestnenie stavby rodinného domu z 8.4.2009, Osvedčenie odporcu o registrácii DPH, a dospel k takémuto skutkovému stavu a právnemu záveru:

Dňa 3.12.2008 uzavrela navrhovateľka v 1. rade ako budúca objednávateľka a odporca ako budúci zhotoviteľ Zmluvu o budúcej zmluve o dielo č. 08/938. Na základe tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že do 7 mesiacov po jej podpise uzatvoria zmluvu o dielo , ktorej predmetom bude zhotovenie stavby rodinného domu podľa dispozícií a špecifikácií určenej budúcim objednávateľom , za cenu diela v rozsahu cca 5000000,-Sk , a to na pozemku p.č. 1511,1512, k.ú. Hlohovec . Výška ceny diela a rozsah

plnenia budúceho zhotoviteľa sú určené podľa pôdorysných dispozícií katalógovej rady rodinných domov budúceho zhotoviteľa označených ako Galileo a všeobecných obchodných a technických podmienok dodávok rodinných domov pre štandardné prevedenie a materiálové zloženie tohto typu domu . Doba zhotovenia diela bola dohodnutá najneskôr od 10.7.2009 do 10.4.2010. Navrhovateľka v 1. rade sa v zmluve zaviazala, že do 14 dní po jej podpise uhradí zálohu vo výške 170.000,-Sk ( 5642,97 EUR)na krytie prvých prípravných prác. Táto záloha bude vyúčtovaná v zmluve o dielo a z konečnej ceny diela bude odpočítaná. V čl. 3.5 zmluvy je dojednané, že v prípade, že nebude uzavretá zmluva o dielo , činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované od podpisu zmluvy smerujúce k vydaniu stavebného povolenia a event. vypracovaniu modelu financovania sú činnosťami príkazníka a a ž do doby ukončenia zmluvného vzťahu podľa tejto zmluvy , budú ohodnotené ako jednorazová odmena príkazníka , ktorá sa dojednáva vo výške 50.000,-Sk (1659,70 EUR) + DPH, ktorej výška nezáleží na rozsahu doposiaľ zrealizovaných prác. Podľa bodu 3.6 zmluvy sa budúci objednávateľ zaviazal okrem odmeny podľa bodu 3.5 zmluvy , v prípade , že nebude uzavretá zmluva o dielo, uhradiť hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované, a to podľa aktuálneho sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností (UNIKA). Odporca zálohu vo výške 170.000,-Sk vyfakturoval faktúrou č. 032/2008/DD a táto záloha bola dňa 11.12.2008 uhradená.

Dňa 23.3.2009 bol medzi navrhovateľkou v 1. rade a odporcom uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o budúcej zmluve o dielo č. 08/938, ktorým sa zmenil termín podpisu zmluvy o dielo na 10.9.2009a termín zhotovenia diela najneskoršie od 10.9.2009 do 10.6.2010.

Z návrhu technického riešenia z februára 2009 predloženého odporcom vyplýva, že navýšenie ceny diela oproti cene dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve predstavuje 66.300 EUR. Zo súpisu dohodnutých práv a dodávok vyhotoveného odporcom z 19.6.2009 vyplýva, že celkové náklady na stavbu vrátane DPH predstavujú sumu 228.956 EUR.

Dňa 29.5.2009 bolo Mestom Hlohovec vydané stavebné povolenie pre stavebníkov navrhovateľov v 1. a 2. rade na stavbu rodinného domu a elektrickej prípojky.

Navrhovatelia namietali platnosť zmluvy o budúcej zmluve o dielo , a to jednak z dôvodu, že táto zmluva neobsahuje podstatné náležitosti budúcej zmluvy o dielo , a to cena diela a predmet diela , keď neobsahuje jednoznačnú dohodu o cene, keď cena diela je stanovená slovným spojením cca 5.000.000,-Sk. Taktiež v zmluve o budúcej zmluve chýba jednoznačná špecifikácia predmetu diela . Podľa názoru navrhovateľov je tak zmluva absolútne neplatná podľa . Tieto skutočnosti uviedla navrhovateľka v 1. rade v liste adresovanom odporcovi z 9.7.2009.

Ďalej navrhovatelia namietajú platnosť zmluvy s poukazom na skutočnosť, že táto zmluva bola uzavretá len s navrhovateľkou v 1. rade ako výlučnou vlastníčkou pozemkov parc. č. 1511 a 1512, k.ú. Hlohovec , pričom prostriedky na zálohu na krytie prípravných prác vo výške 170.000,-Sk pochádzajú z peňažných prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Rodinný dom, ktorý mal byť predmetom plnenia zmluvy o dielo by bol súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov , nakoľko by bol postavený počas trvania manželstva a jeho zhotovenie uhradené z prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Zmluva o budúcej zmluve č. 08/938 obsahuje záväzok , ktorý sa dotýka bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nakoľko nejde o bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí , podľa je potrebný súhlas oboch manželov , inak je právny úkon neplatný. Keďže na zmluve o budúcej zmluve chýba súhlas navrhovateľa v 2. rade ako manžela, je podľa názoru navrhovateľov tento právny úkon neplatný. Tieto skutočnosti uviedol navrhovateľ v 2. rade v liste z 9.7.2009 adresovanom odporcovi. V liste navrhovateľ v 2. rade z 9.9.2009 adresovanom odporcovi udáva, že je síce pravdou , že o všetkom vedel a zúčastňoval sa jednaní , ale nie pokiaľ ide o súhlas so zmluvou o budúcej zmluve . Túto pred jej podpisom nečítal . Vedel a do istého času aj chcel spolu s manželkou stavať ich rodinný dom prostredníctvom spoločnosti odporcu . Medzi účastníkmi konania k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo .

Ďalším dôvodom , pre ktorý navrhovatelia namietali platnosť zmluvy o budúcej zmluve o dielo bola skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy odporca nemal oprávnenie na stavbu takej stavby ako bol nimi zamýšľaný rodinný dom, ale len na stavbu jednoduchých stavieb, čo stavba ich rodinného domu nebola a rovnako projektant ktorý projektoval rodinný dom, nemohol projektovať iné ako jednoduché stavby. Z tohto dôvodu boli navrhovatelia podľa ich názoru uvedení do omylu, a to v skutočnosti , ktorá bola pre uzavretie právneho úkonu rozhodujúca. Navrhovateľka v 1. rade sa relatívnej neplatnosti napadnutého právneho úkonu dovolávala u odporcu listom z 12.1.2010.

Z výpisu zo živnostenského registra spoločnosti odporcu vyplýva, že počnúc od 23.11.2009 má spoločnosť odporcu v predmete činnosti uskutočňovanie stavieb a ich zmien . Z autorizačného osvedčenia T. projektanta, z 10.1.2007 vyplýva, že tento bol zapísaný do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov ako autorizovaný stavebný inžinier v kategórii Inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb.

Z dokazovania vo veci bolo nepochybné, že odporca pre navrhovateľov zrealizoval práce v súvislosti s prípravou projektovej dokumentácie , územným konaním a stavebným konaním , ktorý rozsahu prác nebol sporný a navrhovatelia potvrdili tento rozsah v zmysle odporcom vyhotoveného súboru výkonov inžiniersko projektových činností. Za účelom určenia hodnoty týchto prác súd nariadil znalecké dokazovanie a v konaní ustanovil znalca Ing. E. A. , znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a projektovanie v stavebníctve. Znalec vypracoval znalecký posudok č. 96/2011v ktorom určil hodnotu odporcom prevedených prác projekčnej a inžinierskej činnosti pre navrhovateľov , v rozsahu dohodnutom podľa sadzobníka UNIKA sumou 5998 EUR. Ďalej v posudku uviedol, že sadzobník , ako i sadzobník UNIKA sa obvykle používa už aj pre svoju komplexnosť a zrozumiteľnosť . Navrhovatelia k znaleckému posudku nevzniesli pripomienky . Odporca vo vyjadrení k znaleckému posudku namietal, že znalec opomenul v posudku výkonovú fázu č. 1, v rámci ktorej odporca vykonal pre navrhovateľov činnosti, a to: - obstaranie vstupných podkladov pre lokalizáciu stavby , - objasnenie základných cieľov s odberateľom , - zabezpečenie prieskumov potrebných pre vypracovanie dokumentácie , - zabezpečenie výberu staveniska. Ďalej žiadal, aby znalec posúdil aj cenu inžinierskych a projekčných prác zrealizovaných odporcom na projektovej dokumentácii potrebnej k búraciemu povoleniu existujúcej stavby . Na pojednávaní ďalej odporca namietal, že znalec nezahrnul do ocenenia prác DPH ako i uviedol, že znalec neocenil výkonovú fázu č. 4 - vypracovanie projektu pre realizáciu stavby. . K námietkam odporcu k znaleckému posudku navrhovatelia uviedli, že búracie práce považujú za nadbytočné oceňovať, keďže z konania je zrejmé , že na ich cene sa dohodli, a tá je 200 EUR. K námietkam k nezahnutiu výkonovej fázy č. 1 do znaleckého posudku navrhovatelia uviedli, že vstupné podklady pre lokalizáciu stavby dodali oni, a to list vlastníctva . Základné ciele s odberateľom boli objasnené ústne na jednaní ešte v starej nehnuteľnosti ( ktorá sa následne zbúrala ) nachádzajúcej sa na pozemku a výsledkom tohto jednania bol prvý návrh štúdie rodinného domu . Pokiaľ ide o zabezpečenie výberu staveniska, stavenisko mali , nebolo potrebné nič hľadať a takúto činnosť ani nepožadovali . Pokiaľ ide o zabezpečenie prieskumov potrebných pre vypracovanie dokumentácie , nebolo potrebné vykonať žiadne prieskumy , keďže na pozemku, na ktorom sa mala realizovať stavba nového rodinného domu boli privedené všetky inžinierske siete. Na prípravnej fáze č. 1 sa s odporcom nedohadovali , pretože všetko mali zabezpečené oni.

Znalec IG.ó na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty ceny za jednotlivé položky v cenníku UNIKA sú uvedené bez DPH, čo je uvedené priamo na strane 16 sadzobníka. Pokiaľ ide o vypracovanie realizačného projektu, tento sa môže realizovať na základe dohody medzi objednávateľom a dodávateľom, avšak pri takých stavbách ako sú rodinné domy, sa obvykle realizačné projekty nevyhotovujú, môže povedať že na 95%. Realizovaný projekt je dôležitý , keď sa väčšia časť stavby realizuje svojpomocne. Realizačné projekty naviac by značne predražili inžinierske a projektové činnosti. Pri opakovaných projektoch tieto projekty obsahujú balíky, v ktorých súčasťou môžu byť realizačné projekty, kde dodávateľ dopredu pripraví realizačný projekt, ktorý následne len rozmnožuje. Podľa sadzobníka UNIKA je možné vyčísliť cenu realizačného projektu, i keď to nie je obvyklé. Podľa sadzobníka UNIKA realizačný projekt by vyšiel ešte drahšie ako projekt pre stavebné povolenie. V rámci činnosti vyhotovenia realizačného projektu si dodávateľ s objednávateľom môže dohodnúť jednotlivé čiastkové činnosti, ktoré je možné vykonať. Avšak obvykle sa to tak rieši, že dodávateľ v prípade jednotlivých komplikovanejších častí stavby vypracuje vlastný realizačný projekt. Medzi takéto

komplikovanejšie stavby môžeme zaradiť také rodinné domy ako aktívne a pasívne rodinné domy. Realizačný projekt dodávateľ vyhotovuje napríklad v prípade komplikovanejšieho osadenia stavby do terénu, pokiaľ ide o základy. Časť realizačného projektu môže byť doplnením projektu statiky. V praxi nie je bežné , aby niekto na rodinný dom dal vypracovať realizačný projekt. I sadzobník UNIKA stanovuje, že pokiaľ sa nevypracuje kompletný realizačný projekt, tak sa môže samostatne oceniť časť, ktorá sa vypracovala. Sadzobníky vypracovávajú súkromné spoločnosti, rovnako sadzobník UNIKA, nie sú záväzné a tvoria akýsi základ pre možnú dohodu o cene. Treba povedať, je veľmi dobrý základ, ale je to len východzí dokument k dohode. . V danom prípade sa jednalo o katalógový projekt rodinného domu. Cena katalógového projektu domu je zásadne nižšia ako cena individuálneho rodinného domu, pričom dodávatelia katalógových projektov zväčša dodávajú v rámci projektovej dokumentácie i projekt realizácie. U katalógového projektu je bezpodmienečne potrebný i projekt osadenia rodinného domu, s čím počíta sadzobník pri stanovení percent. Sumu, ktorú stanovil v znaleckom posudku i z jeho praxe môže uviesť, že je to cena pohybujúca sa od stredu do maxima. Pokiaľ ide katalógový projekt a ak sa nejedná o jeho zásadné zmeny, ako napr. zmena vonkajšieho vzhľadu alebo veľký zásah do statiky stavby, alebo zmenu užívania väčšej časti rodinného domu, ak nejde o takéto zásadné zmeny, tak stačí len súhlas autora projektu. Ak sú zmeny väčšie napr. že z izby sa spraví garáž, nezamurované podkrovie sa zamuruje, je možnosť ešte pred stavebným povolením vyžiadať autora projektu o dopracovanie zmien alebo až dodatočne pred kolaudáciou, čo však nie je bežná prax, kedy sa vypracuje projekt tzv. skutočného stavu, čo sa doloží k žiadosti o kolaudačné rozhodnutie. Realizačný projekt slíži na to, aby sa dielo zrealizovalo tak, aby po dokončení bolo realizované na účel, na ktoré bolo určené, ide hlavne o prípady, kde sú zložitejšie predpoklady na výstavbu. Pokiaľ ide o výkonovú fázu č. 1 a obstaranie vstupných údajov, vstupné údaje to sú údaje o lokalizácii stavby, LV, popis katastrálnej mapy. Ďalej ide o objasnenie jasných cieľov s odberateľom, napr. na podklade už vypracovaných štúdií, potom zabezpečenie prieskumov potrebných pre vypracovanie dokumentácie, zabezpečenie výberu staveniska. Podľa toho čo vyčítal zo spisu, mu bolo jasné, že tieto veci boli splnené, resp. dodané objednávateľom. Pokiaľ ide o objasnenie základných cieľov s odberateľom, to je použiteľné v prípade, ak má niekto len financie, ktoré chce investovať do nehnuteľnosti, pričom v danom prípade mal budúci objednávateľ svoj pozemok na ktorom mal úmysel stavať. Pokiaľ ide o zabezpečenie prieskumov potrebných pre vypracovanie dokumentácie, týmito prieskumami sa myslia prieskumy podlažia. Tu sa však jednalo o zastavanú oblasť rodinnými domami. Nepredpokladá, že objednávateľ mal takúto žiadosť voči dodávateľovi, keďže bolo jasné , kde sa ide stavať a stavenisko bolo dané. V cenníku je to myslené tak, že tieto veci zabezpečí dodávateľ, dáva sa na to 1%. V tomto prípade bolo zo spisu jasné, že tieto veci už boli zabezpečené. Ak by všetky tieto činnosti vykonal dodávateľ , tak je to 1% z tabuľkovej ceny, čo by v danom prípade nebolo určujúcim faktorom. Výkonová fáza č. 1 končí vtedy, keď budúci objednávateľ zabezpečí identifikáciu miesta stavby LV , katastrálnou mapou. Polohové a výškové osadenie stavby nie je súčasťou výkonovej fázy č. 1. Vstupné podklady sú LV, katastrálna mapa. Umiestnenie stavby na danom území, a za akých podmienok je už fáza 2.

Podľa účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Zmluva o budúcej zmluve má obligatórne predpísanú písomnú formu a nedodržanie písomnej formy spôsobuje jej neplatnosť. Uzavretie zmluvy o budúcej zmluve má za následok vznik kontraktačnej povinnosti zmluvných strán . Zmluvné strany sa teda zaväzujú , že do určitej doby uzatvoria inú zmluvu , ktorej podstatné náležitosti zmluvné strany dohodli v zmluve o budúcej zmluve. Platnosť zmluvy o budúcej zmluve je tak závislá od toho, či zmluva o budúcej zmluve má podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve v zmysle ako aj od toho, či jej obsahom je aj dohoda o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy do takej miery , že zmluvné strany dohodli aspoň spôsob určenia podstatných náležitostí budúcej zmluvy. V tejto veci to teda znamená, že platnosť zmluvy po budúcej zmluve treba posudzovať podľa a a nasl. . V zmysle ust. zmluva o dielo vznikne, len čo sa účastníci dohodnú na jej podstatných náležitostiach , a to predmete zmluvy a o poskytnutí ceny za dielo. Výška ceny nie je podstatnou náležitosťou zmluvy.

Navrhovatelia namietali platnosť zmluvy o budúcej zmluve o dielo pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť. S týmto názorom súd nesúhlasí , a má za to, že zmluva o budúcej zmluve o dielo , v znení jej dodatku ,

je určitá a zrozumiteľná a je uzavretá v súlade s . V danej veci zmluvu o budúcej zmluve uzavrela navrhovateľka v 1. rade a odporca. Z prejavov oboch zmluvných strán , ako i z ich následného správania sa , bola prejavená vôľa v budúcnosti uzavrieť zmluvu o dielo , predmetom ktorej bude zhotovenie stavby rodinného domu . Vôľa zmluvných strán bola nepochybná , keď zo zmluvy o budúcej zmluve o dielo vyplýva predmet zmluvy , a to zhotovenie stavby rodinného domu , doba a miesto plnenia diela , cena diela ,platobné a fakturačné dojednania. V článku 3.3 zmluvy bolo dohodnuté , že do 14 dní po podpise zmluvy uhradí budúci zhotoviteľ zálohu vo výške 170.000,-Sk , na krytie prvých prípadných prác. Táto suma bola navrhovateľmi uhradená V čl. 3.5 zmluvy je dojednané, že v prípade, že nebude uzavretá zmluva o dielo , činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované od podpisu zmluvy smerujúce k vydaniu stavebného povolenia a event. vypracovaniu modelu financovania sú činnosťami príkazníka a a ž do doby ukončenia zmluvného vzťahu podľa tejto zmluvy , budú ohodnotené ako jednorazová odmena príkazníka , ktorá sa dojednáva vo výške 50.000,-Sk (1659,70 EUR) + DPH, ktorej výška nezáleží na rozsahu doposiaľ zrealizovaných prác. Podľa bodu 3.6 zmluvy sa budúci objednávateľ zaviazal okrem odmeny podľa bodu 3.5 zmluvy , v prípade , že nebude uzavretá zmluva o dielo, uhradiť hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované, a to podľa aktuálneho sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností (UNIKA). Súd takto uzavretú zmluvu o budúcej zmluve o dielo považuje za platnú , uzavretú v súlade s ako i a nasl . .

Podľa bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov . V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov , inak je právny úkon neplatný.

Podľa z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Navrhovatelia považovali zmluvu o budúcej zmluve za neplatnú i s poukazom na ust. , keď podľa ich názoru je predmetná zmluva neplatná z dôvodu , že absentoval súhlas navrhovateľa v 2. rade ako manžela navrhovateľky v 1. rade s uzavretím zmluvy o budúcej zmluve o dielo, zmluva o budúcej zmluve o dielo obsahovala záväzok týkajúci sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nešlo o bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí .

V zmysle vyššie citovaného zák. ustanovenia ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu ( ), čo znamená, že právny úkon sa považuje za platný , pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý , neplatnosti právneho úkonu nedovolá . Pokiaľ ide o dvojstranné a viacstranné právne úkony, musí sa dotknutý účastník úkonu dovolávať neplatnosti voči všetkým ostatným účastníkom, pričom právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti nastávajú doručením prejavu vôle všetkým subjektom neplatného právneho úkonu. Nepostačuje však , pokiaľ na túto neplatnosť v súdnom konaní len upozorní , to ešte neznamená , že sa relatívnej neplatnosti dovoláva.

Pojem „bežné veci“ nie je v definovaný a zákon neuvádza ani hľadiská rozhodujúce pre jeho odlíšenie od pojmu „ostatné veci „. Preto pri ich posudzovaní treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu , s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci , na účel , na ktorý obvykle slúži , na zamýšľanú dispozíciu ňou a pod. Pokiaľ ide o súhlas manžela, tento možno dať v akejkoľvek forme . To znamená , že ho možno dať nielen ústne alebo písomne , ale aj mlčky- konkludentne, ak zo správania sa druhého manžela možno usúdiť , že súhlasí s tým, aby bola záležitosť takto vybavená ( - prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. ) Súhlas možno dať nielen vopred , ale aj dodatočne.

Súd súhlasí s tým, že uzavretie zmluvy o budúcej zmluve o dielo , na základe ktorej sa mala v dojednanej dobe uzavrieť zmluva o dielo na stavbu rodinného domu a predmetom ktorej bol , okrem iného , i

záväzok budúceho objednávateľa ( navrhovateľka v 1. rade ) uhradiť zálohu vo výške 170.000,-Sk, nie je bežnou vecou . Z uvedeného potom vyplýva, že k takémuto úkonu bol potrebný súhlas navrhovateľa v 2. rade. Nemožno však súhlasiť s tvrdením navrhovateľov, že navrhovateľ v 2. rade k uzavretiu tejto zmluvy súhlas nedal. Tak ako je vyššie uvedené, nie je predpísaná žiadna forma udelenia tohto súhlasu, v zásade postačuje, ak zo správania sa manžela možno usúdiť , že súhlasí s tým, aby predmetná záležitosť bola takýmto spôsobom vybavená . V tejto veci , z vykonaného dokazovania, je súd toho názoru, že takýto súhlas navrhovateľ v 2. rade udelil. Navrhovateľ v 2. rade od počiatku, rovnako ako navrhovateľka v 1. rade aktívne spolupracoval s odporcom, zúčastňoval sa jednaní s odporcom . V liste z 9.9.2009 adresovanom odporcovi sám navrhovateľ v 2. rade uviedol, že je pravdou , že o všetkom vedel a zúčastňoval sa jednaní . Vedel a do istého času aj chcel spolu s manželkou stavať ich rodinný dom prostredníctvom spoločnosti odporcu. Samotná záloha vo výške 170.000,-Sk bola poukázaná zo spoločného účtu navrhovateľov, čo tiež naznačuje len to, že navrhovateľ v 2. rade musel vedieť o zaplatení tejto sumy, pričom túto úhradu nenamietal. O jeho súhlase s uzavretou zmluvou napokon svedčí aj Stavebné povolenie vydané Mestom Hlohovec dňa 29.5.2009, ktorým stavebný úrad vydal pre navrhovateľov v 1. a 2. rade ako stavebníkov stavebné povolenie na stavbu predmetného rodinného domu. Z vyššie uvedeného potom je súd toho názoru, že navrhovateľ v 2. rade udelil súhlas s uzavretím zmluvy o budúcej zmluve o dielo. Na okraj súd len podotýka, že i v prípade, že by tento súhlas absentoval, podľa názoru súdu nemožno konštatovať, že sa navrhovateľ v 2. rade, ako subjekt na to oprávnený , relatívnej neplatnosti dovolal požadovaným spôsobom , keď nebolo preukázané, že by sa tejto neplatnosti dovolal i voči navrhovateľke ako účastníčke právneho úkonu , ale len voči odporcovi ,pričom účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastavajú okamihom , keď tento prejav vôle dôjde všetkým účastníkom dotknutého úkonu.

Podľa právny úkon je neplatný , ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom z skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca , a osoba, ktorej bol právny úkon určený , tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť . Právny úkon je takisto neplatný , ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Pokiaľ ide o námietku neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve o dielo z dôvodu, že navrhovateľka v 1. rade ho urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti , ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, súd túto nepovažoval za dôvodnú.

Vyššie citované zákonné ustanovenie obsahuje úpravu právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol urobený v omyle ako nevedomosti o skutočnom stave veci . Právna podstata omylu spočíva v tom , že konajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu . Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci , resp. podstatný , ak sa týka právneho dôvodu alebo inej skutočnosti , ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúca. Právne následky omylu sú teda spojené len s určitým kvalifikovaným ( právne významným )omylom Ustanovenie nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba , ktorá sa omylu dovoláva , zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach , ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. Omyl má za následok neplatnosť právneho úkonu len vtedy, ak je pre právny úkon rozhodujúci.

Z hľadiska predmetného právneho úkonu- zmluvy o budúcej zmluve o dielo súd nie je toho názoru , že by navrhovateľka v 1. rade urobila tento úkon v omyle, ktorý by bol z hľadiska tohto právneho úkonu podstatný. Je síce pravdou, že v čase uzavretia tohto právneho úkonu mal odporca oprávnenie len na stavbu jednoduchých stavieb, avšak podľa názoru súdu , pre platnosť predmetného právneho úkonu uvedená skutočnosť nebola rozhodujúcou v tom zmysle , že by na základe nej vôbec k uzavretiu právneho úkonu nedošlo. Túto skutočnosť by bolo možno považovať za rozhodujúcu v čase, keď by medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, na základe ktorej by odporca začal s priamou realizáciou stavby. Nakoľko však k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo , nie je ani namieste uvedené riešiť. Z obsahu zmluvy o budúcej zmluve o dielo vyplýva záväzok odporcu na realizáciu prípravných prác v zmluve špecifikovaných ( nie na realizáciu samotnej stavby), pričom bolo preukázané , že v rámci týchto

prác odporca využil osobu kompetentnú, keď projektant T.vič bol počnúc od 10.1.2007 zapísaný do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov ako autorizovaný stavebný inžinier v kategórii Inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb. Preto súd nezdieľa názor, že zmluva o budúcej zmluve by bola z dôvodu zakotvenom v neplatnou .

S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody , súd považoval zmluvu o budúcej zmluve o dielo za uzavretú platne , vrátane jej neskoršie dojednaného dodatku .Touto zmluvou bola založená zmluvná povinnosť , že do dojednanej doby dôjde k uzavretiu zmluvy o dielo . K uzavretiu zmluvy o dielo, vzhľadom na to, že navrhovatelia namietli platnosť zmluvy o budúcej zmluve , ako i z dôvodu úpravy cenovej kalkulácie budúceho diela zo strany odporcu , nedošlo. Pre takýto prípad sa účastníci v zmluve o budúcej zmluve dojednali( čl. 3.5 a 3.6), že činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované od podpisu zmluvy smerujúce k vydaniu stavebného povolenia a event. vypracovaniu modelu financovania sú činnosťami príkazníka a budú ohodnotené ako jednorazová odmena príkazníka vo výške 50.000,- Sk (1659,70 EUR), + DPH, ktorej výška nezáleží na rozsahu doposiaľ zrealizovaných prác. Ďalej sa dojednali , že okrem odmeny podľa bodu 3.5 zmluvy , uhradí budúci objednávateľ budúcemu zhotoviteľovi hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované, a to podľa aktuálneho sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností (UNIKA). Nebolo v konaní sporné, že odporca pre navrhovateľov previedol práce v súvislosti s prípravou projektovej dokumentácie , územným a stavebným konaním, taktiež nebol sporný rozsah týchto prác. Hodnota týchto prác bola určená v rámci znaleckého dokazovania na sumu 5998 EUR, práce boli ocenené v zmysle sadzobníka UNIKA, tak ako si účastníci zmluvne dojednali. Z takto určenej ceny súd vychádzal. I keď odporca namietal, že v tejto sume nie sú ohodnotené všetky prevedené práce, keď namietal, že znalec opomenul oceniť výkonovú fázu č. 1 ako i výkonovú fázu č. 4- zabezpečenie projektu pre realizáciu stavby, tieto jeho námietky súd nezohľadnil, nakoľko ich nepovažoval za dôvodné. Odporca nepreukázal, že by pre navrhovateľov vyhotovil realizačný projekt a pokiaľ ide o výkonovú fázu č. 1 , tak z výsluchu navrhovateľov ako i znalca, mal súd za preukázané, že tieto činnosti realizovali navrhovatelia, pričom odporca nepredložil žiadny dôkaz o opaku. To, čo súd v rámci námietok k znaleckému posudku zohľadnil je, že k cene 5998 EUR nebola pripočítaná DPH, keď v zmysle sadzobníka UNIKA sú hodnoty ceny za jednotlivé položky uvedené bez DPH. Odporca predložil osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty , a tak preukázal, že je platcom DPH a preto jeho námietku , že k hodnote ním prevedených prác pre navrhovateľov je potrebné pripočítať DPH súd zohľadnil a k sume 5998 EUR pripočítal DPH vo výške 19%, čo je DPH aktuálna v čase plnenia, tak ako si odporca uplatnil. Potom hodnota odporcom prevedených prác v súvislosti s prípravou projektovej dokumentácie , územným a stavebným konaním spolu s DPH predstavuje sumu 7137,62 EUR.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď sa navrhovatelia podaným návrhom domáhali zaplatenia sumy 1400EUR ako rozdielu medzi nimi poskytnutou zálohou na prípravné práce vo výške 5642,97 EUR( 170.000,-Sk ) v zmysle zmluvy o budúcej zmluve o dielo a prácami zrealizovanými odporcom v súvislosti s prípravou projektovej dokumentácie , územným a stavebným konaním, je potrebné konštatovať, že ich návrh nie je dôvodný. V rámci znaleckého dokazovania súd zistil hodnotu prác zrealizovaných odporcom pre navrhovateľov spolu s DPH vo výške 7137,62 EUR , čo je suma vyššie ako je navrhovateľmi poskytnutá záloha. Potom treba len konštatovať, že odporca si z poskytnutej zálohy neponechal žiadnu časť, ktorá by predstavovala plnenie bez právneho dôvodu( § 451 Obč. zákonníka) ,keď bolo preukázané , že celá poskytnutá záloha bola spotrebovaná na práce v súvislosti s prípravou projektovej dokumentácie , územným a stavebným konaním. S poukazom na uvedené, súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu.

Odporca si vzájomným návrhom uplatnil zaplatenie sumy výške 9861,80 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.11.2010 do zaplatenia , ako jeho nárok na jednorazovú odmenu a hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalších činností v tejto súvislosti zrealizovaných , a to podľa aktuálneho sadzobníka spoločnosti UNIKA. Súd vzájomný návrh odporcu považoval za čiastočne dôvodný. Tak ako súd vyššie skonštatoval platnosť zmluvy o budúcej zmluve o dielo , potom z tejto zmluvy odporcovi , v tomto prípade ( keďže k uzavretiu zmluvy o dielo neprišlo ) patrí dojednaná jednorázová odmena vo výške 50.000,-Sk (1659,70 EUR), + DPH, t.j. suma 1975,04 EUR . Ďalej odporcovi patrí časť za hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou

projektovej dokumentácie a ďalších činností v tejto súvislosti zrealizovaných , ktoré neboli pokryté poskytnutou zálohou, čo predstavuje sumu 1494,65 EUR (7137,62 EUR- 5642,97 EUR). Rovnako má odporca nárok i na úhradu nákladov za činnosť súvisiacu s vybavením búracieho povolenia. Súd mal za preukázané tak z výpovede navrhovateľov ako i štatutárneho zástupcu odporcu , že na výške tejto sumy sa účastníci dohodli, a predstavuje sumu 200 EUR., preto ani nebol dôvod pojať stanovenie hodnoty za túto činnosť do znaleckého dokazovania . Účastníci sa taktiež dohodli, že túto sumu budú navrhovatelia plniť odporcovi , ktorý je platcom DPH, a preto k sume 200 Eur súd pripočítal 19% DPH, čo spolu predstavuje sumu 238 EUR. Ďalej odporcovi preukázateľne vznikol výdavok v súvislosti so zaplatením správnych poplatkov , v rámci územného konania a stavebného povolenia, spolu vo výške 39,50 EUR, ktorý výdavok navrhovatelia nespochybnili a uznali už v rámci podaného návrhu na začatie konania. . Potom súd zaviazal navrhovateľov zaplatiť odporcovi sumu vo výške 3747,19 EUR , a vo zvyšku vzájomný návrh zamietol. Spolu so zaplatením istiny 3747,19 Eur súd priznal i odporcom uplatnený úrok z omeškania , keďže omeškanie navrhovateľov s plnením je zrejmé, a to vo výške 9% ročne ,ktorá výška zodpovedá Nar. vlády č. , s počiatkom omeškania dňom podania vzájomného návrhu. Z hľadiska postavenia navrhovateľov v tomto konaní ako manželov, s poukazom na to, že ide o veci týkajúce sa ich bezpodielového spoluvlastníctva, existuje medzi nimi pasívna solidarita , z ktorého dôvodu súd zaviazal na plnenie oboch navrhovateľov spoločne a nerozdielne.

O trovách konania účastníkov a trovách konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

-257

4109221756

Rozsudok

v mene Slovenskej republiky

Okresný súd v Nitre, sudkyňou Mgr. Andreou Szombathovou Polákovou, v právnej veci navrhovateľov: 1. JUDr. Katarína Štrbová, bytom Hlohovec Hurbanova 49, 2. MUDr. Jozef Štrba , bytom Hlohovec ČSA 80 proti odporcovi: Ekonomické stavby s.r.o. , Pohranická 391, Štitáre, IČO: 36544493 zast. JUDr. Martinom Jánskym , advokátom so sídlom v Nitre, Štúrova 13, o zaplatenie 1400 EUR, o vzájomnom návrhu odporcu na zaplatenie 9861,80 EUR s príslušenstvom , t a k t o

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade z a m i e t a .

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcovi sumu 3747,19 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.11.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania účastníkov a trovách konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade podali dňa 2.9.2009návrh, po jeho doplnení dňa 15.10.2009, ktorým žiadali, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť im sumu 1400 EUR , ako rozdiel medzi hodnotami vzájomných plnení z neplatnej zmluvy o budúcej zmluve o dielo .

Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že dňa 3.12.2008 uzatvorili navrhovateľka v 1. rade ako budúca objednávateľka a odporca ako budúci zhotoviteľ zmluvu o budúcej zmluve o dielo č. 08/938. Na základe tejto zmluvy mala s odporcom uzatvoriť po vyhotovení projektovej dokumentácie a vybavení príslušných povolení na začatie stavby zmluvu o dielo , ktorej predmetom mala byť stavba rodinného domu. Zmluva o budúcej zmluve o dielo bola neurčitá a nezrozumiteľná , pretože tam uvedená cena diela a predmet diela boli určené nejednoznačne a ani približne nezodpovedali cene diela uvedenej v návrhu rozpočtu a predmetu diela , ktorý sa mal skutočne postaviť , ak by bola uzavretá zmluva o dielo. Zmluva o budúcej zmluve je absolútne neplatná podľa , ktorú skutočnosť oznámila navrhovateľka v 1. rade odporcovi listom z 9.7.2009. Odporca uzavrel zmluvu o budúcej zmluve o dielo len s navrhovateľkou v 1. rade , a to z dôvodu, že táto je výlučnou vlastníčkou pozemku , na ktorom stál starý rodinný dom a na ktorom po zbúraní mal odporca postaviť nový rodinný dom . Na základe zmluvy o budúcej zmluve o dielo zaplatila navrhovateľka v 1. rade zálohu vo výške 170.000,-Sk a zároveň sa zaviazala uzavrieť s odporcom zmluvu o dielo na stavbu rodinného domu, ktorého cena bola v zmluve o budúcej zmluve stanovená na 5.000.000,-Sk. Záloha 170.000,-Sk bola zaplatená zo spoločných nasporených prostriedkov navrhovateľov ako manželov a z peňažných prostriedkov nadobudnutých počas trvania manželstva mala byť v budúcnosti zaplatená aj cena na zhotovenie predmetu diela. . Zmluva o budúcej zmluve o dielo obsahovala záväzok týkajúci sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nešlo o bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí , preto na jej platnosť sa vyžadoval súhlas navrhovateľa v 2. rade . Tento súhlas však chýbal , preto táto zmluva je relatívne neplatná podľa . Navrhovateľ v 2. rade sa dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve o dielo listom z 9.7.2009. Navrhovatelia v 1. a 2. rade v listoch, v ktorých sa dovolali neplatnosti zmluvy o budúcej zmluvy o dielo zároveň upozornili odporcu na to, že plnením z tejto zmluvy došlo k bezdôvodnému obohateniu a zmluvné strany by si mali vrátiť plnenia z neplatnej zmluvy. Plnenie odporcu z neplatnej zmluvy o dielo vo výške 4239,50 EUR pozostávalo z ceny projektu rodinného domu , účelne vynaložených nákladov na vybavenie územného a stavebného povolenia a platby projektanta na vybavenie búracieho povolenia . Plnenie navrhovateľov na základe neplatnej zmluvy o budúcej zmluve o dielo vo výške 5643 EUR pozostávalo z poskytnutej zálohy na krytie prvých nákladov odporcu pred výstavbou rodinného domu . Rozdiel vo vzájomných plneniach je suma 1403,50 EUR , pričom navrhovatelia sa po odpočítaní poštovného vo výške 3,50 EUR , ktoré mal platiť odporca v súvislosti s vyžiadaním vyjadrení od ZSE, SPP a vodárenskej spoločnosti, domáhajú zaplatenia sumy 1400 EUR.

Navrhovateľka v 1. rade v konaní uviedla, že návrh je postavený na tom, že zmluvu o budúcej zmluve o dielo, ktorú podpísala dňa 3.12.2008 považuje za neplatnú s poukazom na to, že v tejto zmluve bola neurčito určená cena a predmet diela. Je si vedomá toho, že v zmluve nemusí byť určená presná suma, keď však táto je určená, nie je možné, aby sa podľa rozpočtu navŕšila o 38%. Odporca na základe živnostenského oprávnenia a výpisu z obchodného registra v čase uzavretia zmluvy mal oprávnenie na stavbu jednoduchých stavieb, čo stavba rodinného domu nebola. Taktiež projektant ktorý projektoval rodinný dom, nemohol projektovať iné ako jednoduché stavby. Tieto veci si pred uzavretím zmluvy nezisťovala, bola v dobrej viere, že to, čo odporca prezentuje, má i oprávnenie stavať. Myslí, že konateľ takej veľkej firmy musí vedieť aké povolenia sú potrebné . Pokiaľ ide o sumu 1400 EUR, vychádzali z cenových ponúk za projekty rodinných domov, ktoré si dali urobiť. Ďalej uviedla, že v zmysle zmluvy o budúcej zmluve o dielo so stavbou sa malo začať v júli 2009, pričom zmena činnosti odporcu je zapísaná v živnostenskom registri až v novembri 2009 a v obchodnom registri až v januári 2010. Už počas jednaní s odporcom sa pýtala na povolenie na realizáciu stavby, ktorá nie je jednoduchá, k čomu p. Urbánek uviedol, že sa k tomuto nevie vyjadriť. V čase podania žaloby tieto skutočnosti preverovali a pokiaľ nedali úrady príslušné stanoviská, dovtedy to nechceli udávať ako dôvod neplatnosti zmluvy. Možnosť práce realizovať subdodávateľsky prichádza do úvahy len pri realizácii jednoduchých stavieb a nie pri stavbách , ktoré nie sú považované za jednoduché, kde sa vyžaduje, aby povolením na realizáciu takejto stavby disponoval príslušný subjekt, ktorý stavbu realizuje. Toto je zrejmé i zo stanoviska Ministerstva výstavby. Pokiaľ ide o demoláciu , zo strany odporcu bol vypracovaný projekt demolačných prác, s tým že samotná demolácia bola prevedená nimi. Cena projektu demolačných prác

bola vyčíslená projektantom na 600 EUR, čo sa im zdalo neprimerané i vzhľadom na to, že projekt tvoril 4 strany, z čoho dve strany boli nimi vyhotovené fotografie. Neprimeranosť tejto sumy uviedli i p Urbánkovi, ktorý uviedol, že túto sumu platia projektantovi a nie Ekonomickým stavbám , s tým, že je ochotný sa dohodnúť na cene 200 EUR. Túto sumu akceptovali a v rámci podaného návrhu i odrátali od poskytnutej zálohy , čo sa odrazilo i na výške žalovanej istiny. Keďže má za to, že zmluva o budúcej zmluve o dielo nie je platná, nie je možné akceptovať ani vyúčtovanie vypracovanej Ekonomickými stavbami v zmysle tejto zmluvy. Nie je pravdou, že by im toto vyúčtovanie bolo predložené, po tom, čo sa mali rozhodnúť, že neuzavrú zmluvu o dielo s odporcom. O takéto vyúčtovanie odporcu žiadali pred podaním žaloby, avšak bezvýsledne a bolo im predložené až následne, po tom, čo podali žalobu. K cenníku Unika uviedla, že takýto cenník sa bežne nepoužíva na stavbu rodinných domov, vzhľadom na to, že pre stavbu rod. domov nie je finančne výhodný a oplatí sa pri väčších investíciách. Taktiež pre laika je úplne nepriehľadný a nezrozumiteľný.

Navrhovateľ v 2. rade v konaní uviedol, že vedel , že zmluva o budúcej zmluve sa má uzatvárať . Ekonomické stavby ho vylúčili s tým, že manželka je výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom sa má stavať stavba. Obsah zmluvy o budúcej zmluve čítal až v júli 2008, keď sa dostali s Ekonomickými stavbami do konfliktu. Súhlas s uzavretím obsahu tejto zmluvy nedal ani ústne, ani písomne ani mlčky. Je pravdou, že sa zúčastňoval jednaní, týchto sa zúčastňoval pretože to boli jednania, ktoré boli dôležité pre uzavretie zmluvy o dielo, ktorú mal úmysel uzavrieť. Toto samo o sebe nesvedčilo tomu, že súhlasil so zmluvou o budúcej zmluve, ktorá bola uzavretá. Vedel , že zmluva o budúcej zmluve sa uzavrela, nedával tomu žiadny zmysel. Za podstatné považoval to, že chcel uzavrieť zmluvu o dielo. Ďalej uviedol, že to, že zo spoločného účtu odišlo 170.000,-Sk zistil niekedy na jar, s tým, že sa nedalo nič robiť, keď peniaze boli odoslané. Bolo to bez jeho vedomia, v tom čase stále mali záujem uzavrieť zmluvu o dielo, v tom čase bolo pre neho nepodstatné, že z účtu odišlo 170.000,-Sk a bral to ako zálohu na projekt, ktorý mali Ekonomické stavby robiť. Od počiatku z Ekonomických stavieb im to bolo prezentované tak, že je to záloha, ktorá sa potom odpočíta od celkovej ceny za dielo. Vedel , že zmluva o dielo sa bude uzatvárať po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia v období 6-7 mesiacov od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve.

Právny zástupca odporcu uviedol, že zmluva o budúcej zmluve je platná. Jej obsah bol formulovaný jasne a určito. Pokiaľ ide o navrhovateľa v 2.rade jeho tvrdenia nepovažuje za relevantné, i na pojednávaní prezentoval spoločný záujem postaviť dom. Nepovažuje za pravdepodobné, že by si zmluvu prečítal až po pol roku. Jeho tvrdenia ohľadne neudelenia súhlasu považuje za nepodstatné, a má za to, že súhlas bol udelený a jeho tvrdenie, že obsah zmluvy nepoznal sa mu zdá zavádzajúce. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia navrhovateľov ohľadne povolenia odporcu na vykonávanie činnosti, je pravdou, že z výpisu z obchodného registra vyplýva uskutočňovanie stavieb a ich zmien počnúc od 9.1.2010 avšak z výpisu zo živnostenského registra je zrejmé, že odporca získal oprávnenie na uskutočňovanie od 23.11.2009. Uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve v ničom nebránilo to, že v tom čase nebolo zapísané oprávnenie odporcu na uskutočňovanie stavieb, neznamená, že nemôže byť uzavretá zmluva o budúcej zmluve.

V konečnom návrhu právny zástupca odporcu žiadal návrh navrhovateľov v plnom rozsahu zamietnuť s tým, že podľa jeho názoru zmluva o budúcej zmluve o dielo je platná. Obrana navrhovateľov v tejto otázke je účelová. Odporca preukázal, že projekčnú a inžiniersku činnosť pre navrhovateľov vykonal - táto bola znalcom ohodnotená na sumu 5998 Eur bez DPH s tým, že odporca predkladal vyjadrenie a námietky k záverom znalca. K tomuto nároku si odporca uplatňuje aj odmenu príkazníka v zmysle čl. 3 bod 3,5 Zmluvy o budúcej zmluve o dielo, ktorej oprávnenosť bola opakovane judikovaná aj KS v Nitre. Podľa podania navrhovateľov , títo nerozporujú odplatu za činnosti spojené s búracím povolením v sume 200 Eur a ďalej nerozporujú vynaložený náklad na vybavenie stavebného povolenia v sume 39,50 Eur. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd vyhovel vzájomného návrhu odporcu, tak ako bol písomne predložený dňa 11.11.2010. Pokiaľ ide o DPH , ktorú si odporca uplatňuje, túto si uplatňuje vo výške aktuálnej v čase plnenia t.j. 19% a to vrátane DPH za odplatu za činnosti spojené s búracím povolením v sume 200 Eur.

Zástupca odporcu v konaní uviedol, že pokiaľ ide o oprávnenie spoločnosti realizovať stavby, je pravdou, že v okamihu jednania s manželmi Štrbovými mali Ekonomické stavby oprávnenie na realizáciu jednoduchých stavieb a poddodávok. Stavba rodinného domu manželov Štrbových bola charakterizovaná ako stavba nie jednoduchá. V okamihu prebiehajúcich jednaní však spoločnosť požiadala o rozšírenie činnosti na uskutočňovanie takýchto stavieb a je nepochybné , že v čase zahájenia stavby domu by spoločnosť týmto oprávneným disponovala. V čase zahájenia jednaní spoločnosť disponovala odbornou spôsobilosťou prostredníctvom odborných osôb na realizáciu takejto stavby. Tvrdenia manželov Štrbových v tomto smere považuje za účelové. Poukázal na výsledok kontroly prevedenej OÚ v Nitre, z ktorej je zrejmé, že spoločnosť nijak nepochybila v tom , že takýmto oprávnením nedisponovala, pretože k pochybeniu by došlo v tom prípade, ak by na danú stavbu nemala oprávnenie v čase jej zahájenia. V návrhu zmluvy o dielo predloženom ich spoločnosťou manželom Štrbovým si spoločnosť vyhradzovala právo realizovať dielo i prostredníctvom tretej osoby, t.j. subdodávateľsky. Zmluvu o budúcej zmluve o dielo považuje za platnú. Má za to, že nie je dôvod túto považovať za neplatnú, keďže následne nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Spoločnosť previedla vyúčtovanie na základe skutočne realizovaných prác pre manželov Štrbových a z tohto dôvodu si spoločnosť uplatnila hodnotu vykonaných prác v zmysle platného cenníka Unika a jedná sa o následné práce:

1./zabezpečenie vstupných podkladov, ktoré obsahujú návštevu projektanta spoločnosťou , výškové zameranie a lokalizáciu pozemku pre stavbu rodinného domu, konzultácie riešenia a spracovanie prvotného návrhu podľa požiadaviek investora

2./vypracovanie návrhovej štúdie, konečnej štúdie, odsúhlasenie investorom, spracovanie projektovej dokumentácie, prikladanie návrhu na vydanie územného rozhodnutia vrátane projektovej a inžinierskej činnosti, spracovanie projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby vrátane inžinierskej činnosti smerujúcej k vydaniu stavebného povolenia, vypracovanie rozpočtu stavby v dvoch vyhotoveniach vrátane návrhu zmluvy o dielo a konzultácie. Nad rámec týchto činností previedla na návrh investora aj jeho spracovanie demolačného výmeru na likvidáciu pôvodnej stavby na pozemku vrátane prejednania na príslušnom úrade. Pokiaľ ide o spracovanie demolačného výmeru zahŕňa práce v súvislosti so získaním povolenia na demoláciu a výmer pôvodnej stavby z katastra nehnuteľností , nie však samotné demolačné práce. Tieto boli rátané ako práce naviac s čím boli manželia Štrbovými vopred oboznámení a neboli nadcenené v zmysle cenníku Unika, ktorý takéto práce nešpecifikuje. Vo väčšine prípadov ide o cenu dohodou. Cena týchto prác bola manželom Štrbovým ústne oznámená. V cene 11.003,40 EUR sú zahrnuté práce, nacenené v zmysle platného cenníka Unika, v cene 365 EUR sú zahrnuté práce naviac, kde patria jednak práce ohľadne demolačného výmeru a sú tu zahrnuté i vynaložené poplatky v súvislosti so stavebným konaním za účelom získania stavebného povolenia. Na základe plnej moci spoločnosť realizovala všetky úkony s tým, aby bolo vydané stavebné povolenie. Ďalej si spoločnosť v zmysle platnej uzavretej zmluvy o budúcej zmluve uplatnila odmenu príkazníka 1660 EUR. Pokiaľ ide o cenu za práce s demolačným výmerom vo výške 600 EUR, túto pôvodne manželia Štrboví odsúhlasili, čo však nebolo dojednané v písomnej podobe. Neskôr ju rozporovali a udávali , že na základe ich zistení sa cena za takéto práce pohybuje okolo 200 EUR, na čo on uviedol, že súhlasí s čiastkou 200 EUR. Nesúhlasí s tvrdením, že cenník Unika sa bežne nepoužíva.

Dňa 11.11.2010 právny zástupca odporcu doručil súdu vzájomný návrh odporcu, na základe ktorého sa odporca žiada, aby boli navrhovatelia v 1. a 2. rade zaviazaní zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 9861,80 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.11.2010 do zaplatenia , ktorý odôvodnil tým, že na základe skutočnosti , že nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo vznikol odporcovi nárok na jednorazovú odmenu a hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalších činností v tejto súvislosti zrealizovaných , a to podľa aktuálneho sadzobníka spoločnosti UNIKA, v celkovej výške 9861,80 Eur, po započítaní zaplatenej zálohy.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to : Zmluva o budúcej zmluve o dielo č. 08/938, Listy navrhovateľky v 1.rade a navrhovateľa v 2.rade zasielané odporcovi označené ako neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve o dielo, Písomné stanovisko navrhovateľky v 1.rde zaslané odporcovi z 9.7.2009, fotokópia projektu, Všeobecné obchodné a technické podmienky dodávok rodinných domov spoločnosti odporcu, Cena dohodnutá v zmluve o budúcej zmluve o dielo, Súpis dohodnutých prác a dodávok, Cenové ponuky, Predžalobná výzva z 2.8.2009, Faktúra č. 032/2008/

DD, Faktúra č. 200900204, Potvrdenky o úhradách súm 200 Sk, 33 Eur, Listy navrhovateľov zasielané odporcovi z 4.9.2009, 9.9.2009, 10.9.2009, 29.9.2009, Návrh dohody o urovnaní, Podnet na prešetrenie zasielaný navrhovateľkou v 1.rade na Obvodný úrad Nitra, Výzva odporcu na zaplatenie z 30.9.2009, Odpoveď navrhovateľov na výzvu na zaplatenie z 1.10.2009, List právneho zástupcu odporcu zasielaný navrhovateľom z 6.10.2009,Záznam zo stretnutia z 15.12.2008, Stavebné povolenie z 29.5.2009, List navrhovateľa v 2.rade zasielaný odporcovi z 9.9.2009, Súpis výkonov inžiniersko- projektových činností, Výpočet ceny zrealizovaných prác, Oznámenie OÚ Nitra z 27.10.2009 zasielané navrhovateľke v 1.rade, Výkladové stanovisko Ministerstva výstavby a reg. rozvoja k problematike vedenia uskutočňovania stavby, Definícia jednoduchej stavby, List z MV SR - sekcia verejnej správy zasielaný navrhovateľovi v 2.rade z 24.1.2010, List navrhovateľky v 1.rade z 12.1.2010 zasielaný odporcovi, Návrh dohody o urovnaní z 12.1.2010, Reakcia odporcu na list navrhovateľky z 12.1.2010, Výpis z OR na odporcu, List OÚ Nitra z 9.2.2010 zasielaný navrhovateľovi v 2.rade, Odpoveď OÚ Nitra na podnet na vykonanie kontroly , Výpis zo živnostenského registra na odporcu, Výpis z živnostenského registra na Ing. Ladislava Lukačoviča, Autorizačné osvedčenie Ing. Ladislava Lukačoviča, Živnostenský list Ing. Ladislava Lukačoviča, Živnostenský list odporcu , Dodatok č.1 k zmluve o budúcej zmluve, Sadzobník UNIKA pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností, Návrh dohody o ukončení zmluvy o budúcej zmluve , Znalecký posudok Ing. Tibora Szabóa č. 96/2011, Žiadosť o povolenie na odstránenie stavby, Oznámenie o začatí územného konania z 18.3.2009, Návrh na vydanie územného rozhodnutia na stavbu, Územné rozhodnutie na umiestnenie stavby rodinného domu z 8.4.2009, Osvedčenie odporcu o registrácii DPH, a dospel k takémuto skutkovému stavu a právnemu záveru:

Dňa 3.12.2008 uzavrela navrhovateľka v 1. rade ako budúca objednávateľka a odporca ako budúci zhotoviteľ Zmluvu o budúcej zmluve o dielo č. 08/938. Na základe tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že do 7 mesiacov po jej podpise uzatvoria zmluvu o dielo , ktorej predmetom bude zhotovenie stavby rodinného domu podľa dispozícií a špecifikácií určenej budúcim objednávateľom , za cenu diela v rozsahu cca 5000000,-Sk , a to na pozemku p.č. 1511,1512, k.ú. Hlohovec . Výška ceny diela a rozsah plnenia budúceho zhotoviteľa sú určené podľa pôdorysných dispozícií katalógovej rady rodinných domov budúceho zhotoviteľa označených ako Galileo a všeobecných obchodných a technických podmienok dodávok rodinných domov pre štandardné prevedenie a materiálové zloženie tohto typu domu . Doba zhotovenia diela bola dohodnutá najneskôr od 10.7.2009 do 10.4.2010. Navrhovateľka v 1. rade sa v zmluve zaviazala, že do 14 dní po jej podpise uhradí zálohu vo výške 170.000,-Sk ( 5642,97 EUR)na krytie prvých prípravných prác. Táto záloha bude vyúčtovaná v zmluve o dielo a z konečnej ceny diela bude odpočítaná. V čl. 3.5 zmluvy je dojednané, že v prípade, že nebude uzavretá zmluva o dielo , činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované od podpisu zmluvy smerujúce k vydaniu stavebného povolenia a event. vypracovaniu modelu financovania sú činnosťami príkazníka a a ž do doby ukončenia zmluvného vzťahu podľa tejto zmluvy , budú ohodnotené ako jednorazová odmena príkazníka , ktorá sa dojednáva vo výške 50.000,-Sk (1659,70 EUR) + DPH, ktorej výška nezáleží na rozsahu doposiaľ zrealizovaných prác. Podľa bodu 3.6 zmluvy sa budúci objednávateľ zaviazal okrem odmeny podľa bodu 3.5 zmluvy , v prípade , že nebude uzavretá zmluva o dielo, uhradiť hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované, a to podľa aktuálneho sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností (UNIKA). Odporca zálohu vo výške 170.000,-Sk vyfakturoval faktúrou č. 032/2008/DD a táto záloha bola dňa 11.12.2008 uhradená.

Dňa 23.3.2009 bol medzi navrhovateľkou v 1. rade a odporcom uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o budúcej zmluve o dielo č. 08/938, ktorým sa zmenil termín podpisu zmluvy o dielo na 10.9.2009a termín zhotovenia diela najneskoršie od 10.9.2009 do 10.6.2010.

Z návrhu technického riešenia z februára 2009 predloženého odporcom vyplýva, že navýšenie ceny diela oproti cene dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve predstavuje 66.300 EUR. Zo súpisu dohodnutých práv a dodávok vyhotoveného odporcom z 19.6.2009 vyplýva, že celkové náklady na stavbu vrátane DPH predstavujú sumu 228.956 EUR.

Dňa 29.5.2009 bolo Mestom Hlohovec vydané stavebné povolenie pre stavebníkov navrhovateľov v 1. a 2. rade na stavbu rodinného domu a elektrickej prípojky.

Navrhovatelia namietali platnosť zmluvy o budúcej zmluve o dielo , a to jednak z dôvodu, že táto zmluva neobsahuje podstatné náležitosti budúcej zmluvy o dielo , a to cena diela a predmet diela , keď neobsahuje jednoznačnú dohodu o cene, keď cena diela je stanovená slovným spojením cca 5.000.000,-Sk. Taktiež v zmluve o budúcej zmluve chýba jednoznačná špecifikácia predmetu diela . Podľa názoru navrhovateľov je tak zmluva absolútne neplatná podľa . Tieto skutočnosti uviedla navrhovateľka v 1. rade v liste adresovanom odporcovi z 9.7.2009.

Ďalej navrhovatelia namietajú platnosť zmluvy s poukazom na skutočnosť, že táto zmluva bola uzavretá len s navrhovateľkou v 1. rade ako výlučnou vlastníčkou pozemkov parc. č. 1511 a 1512, k.ú. Hlohovec , pričom prostriedky na zálohu na krytie prípravných prác vo výške 170.000,-Sk pochádzajú z peňažných prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Rodinný dom, ktorý mal byť predmetom plnenia zmluvy o dielo by bol súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov , nakoľko by bol postavený počas trvania manželstva a jeho zhotovenie uhradené z prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Zmluva o budúcej zmluve č. 08/938 obsahuje záväzok , ktorý sa dotýka bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nakoľko nejde o bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí , podľa je potrebný súhlas oboch manželov , inak je právny úkon neplatný. Keďže na zmluve o budúcej zmluve chýba súhlas navrhovateľa v 2. rade ako manžela, je podľa názoru navrhovateľov tento právny úkon neplatný. Tieto skutočnosti uviedol navrhovateľ v 2. rade v liste z 9.7.2009 adresovanom odporcovi. V liste navrhovateľ v 2. rade z 9.9.2009 adresovanom odporcovi udáva, že je síce pravdou , že o všetkom vedel a zúčastňoval sa jednaní , ale nie pokiaľ ide o súhlas so zmluvou o budúcej zmluve . Túto pred jej podpisom nečítal . Vedel a do istého času aj chcel spolu s manželkou stavať ich rodinný dom prostredníctvom spoločnosti odporcu . Medzi účastníkmi konania k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo .

Ďalším dôvodom , pre ktorý navrhovatelia namietali platnosť zmluvy o budúcej zmluve o dielo bola skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy odporca nemal oprávnenie na stavbu takej stavby ako bol nimi zamýšľaný rodinný dom, ale len na stavbu jednoduchých stavieb, čo stavba ich rodinného domu nebola a rovnako projektant ktorý projektoval rodinný dom, nemohol projektovať iné ako jednoduché stavby. Z tohto dôvodu boli navrhovatelia podľa ich názoru uvedení do omylu, a to v skutočnosti , ktorá bola pre uzavretie právneho úkonu rozhodujúca. Navrhovateľka v 1. rade sa relatívnej neplatnosti napadnutého právneho úkonu dovolávala u odporcu listom z 12.1.2010.

Z výpisu zo živnostenského registra spoločnosti odporcu vyplýva, že počnúc od 23.11.2009 má spoločnosť odporcu v predmete činnosti uskutočňovanie stavieb a ich zmien . Z autorizačného osvedčenia Ing. Ladislava Lukačoviča projektanta, z 10.1.2007 vyplýva, že tento bol zapísaný do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov ako autorizovaný stavebný inžinier v kategórii Inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb.

Z dokazovania vo veci bolo nepochybné, že odporca pre navrhovateľov zrealizoval práce v súvislosti s prípravou projektovej dokumentácie , územným konaním a stavebným konaním , ktorý rozsahu prác nebol sporný a navrhovatelia potvrdili tento rozsah v zmysle odporcom vyhotoveného súboru výkonov inžiniersko projektových činností. Za účelom určenia hodnoty týchto prác súd nariadil znalecké dokazovanie a v konaní ustanovil znalca Ing. Tibora Szabóa , znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a projektovanie v stavebníctve. Znalec vypracoval znalecký posudok č. 96/2011v ktorom určil hodnotu odporcom prevedených prác projekčnej a inžinierskej činnosti pre navrhovateľov , v rozsahu dohodnutom podľa sadzobníka UNIKA sumou 5998 EUR. Ďalej v posudku uviedol, že sadzobník , ako i sadzobník UNIKA sa obvykle používa už aj pre svoju komplexnosť a zrozumiteľnosť . Navrhovatelia k znaleckému posudku nevzniesli pripomienky . Odporca vo vyjadrení k znaleckému posudku namietal, že znalec opomenul v posudku výkonovú fázu č. 1, v rámci ktorej odporca vykonal pre navrhovateľov činnosti, a to: - obstaranie vstupných podkladov pre lokalizáciu stavby , - objasnenie základných cieľov s odberateľom , - zabezpečenie prieskumov potrebných pre vypracovanie dokumentácie , - zabezpečenie výberu staveniska. Ďalej žiadal, aby znalec posúdil aj cenu

inžinierskych a projekčných prác zrealizovaných odporcom na projektovej dokumentácii potrebnej k búraciemu povoleniu existujúcej stavby . Na pojednávaní ďalej odporca namietal, že znalec nezahrnul do ocenenia prác DPH ako i uviedol, že znalec neocenil výkonovú fázu č. 4 - vypracovanie projektu pre realizáciu stavby. . K námietkam odporcu k znaleckému posudku navrhovatelia uviedli, že búracie práce považujú za nadbytočné oceňovať, keďže z konania je zrejmé , že na ich cene sa dohodli, a tá je 200 EUR. K námietkam k nezahnutiu výkonovej fázy č. 1 do znaleckého posudku navrhovatelia uviedli, že vstupné podklady pre lokalizáciu stavby dodali oni, a to list vlastníctva . Základné ciele s odberateľom boli objasnené ústne na jednaní ešte v starej nehnuteľnosti ( ktorá sa následne zbúrala ) nachádzajúcej sa na pozemku a výsledkom tohto jednania bol prvý návrh štúdie rodinného domu . Pokiaľ ide o zabezpečenie výberu staveniska, stavenisko mali , nebolo potrebné nič hľadať a takúto činnosť ani nepožadovali . Pokiaľ ide o zabezpečenie prieskumov potrebných pre vypracovanie dokumentácie , nebolo potrebné vykonať žiadne prieskumy , keďže na pozemku, na ktorom sa mala realizovať stavba nového rodinného domu boli privedené všetky inžinierske siete. Na prípravnej fáze č. 1 sa s odporcom nedohadovali , pretože všetko mali zabezpečené oni.

Znalec Ing. Tibor Szabó na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty ceny za jednotlivé položky v cenníku UNIKA sú uvedené bez DPH, čo je uvedené priamo na strane 16 sadzobníka. Pokiaľ ide o vypracovanie realizačného projektu, tento sa môže realizovať na základe dohody medzi objednávateľom a dodávateľom, avšak pri takých stavbách ako sú rodinné domy, sa obvykle realizačné projekty nevyhotovujú, môže povedať že na 95%. Realizovaný projekt je dôležitý , keď sa väčšia časť stavby realizuje svojpomocne. Realizačné projekty naviac by značne predražili inžinierske a projektové činnosti. Pri opakovaných projektoch tieto projekty obsahujú balíky, v ktorých súčasťou môžu byť realizačné projekty, kde dodávateľ dopredu pripraví realizačný projekt, ktorý následne len rozmnožuje. Podľa sadzobníka UNIKA je možné vyčísliť cenu realizačného projektu, i keď to nie je obvyklé. Podľa sadzobníka UNIKA realizačný projekt by vyšiel ešte drahšie ako projekt pre stavebné povolenie. V rámci činnosti vyhotovenia realizačného projektu si dodávateľ s objednávateľom môže dohodnúť jednotlivé čiastkové činnosti, ktoré je možné vykonať. Avšak obvykle sa to tak rieši, že dodávateľ v prípade jednotlivých komplikovanejších častí stavby vypracuje vlastný realizačný projekt. Medzi takéto komplikovanejšie stavby môžeme zaradiť také rodinné domy ako aktívne a pasívne rodinné domy. Realizačný projekt dodávateľ vyhotovuje napríklad v prípade komplikovanejšieho osadenia stavby do terénu, pokiaľ ide o základy. Časť realizačného projektu môže byť doplnením projektu statiky. V praxi nie je bežné , aby niekto na rodinný dom dal vypracovať realizačný projekt. I sadzobník UNIKA stanovuje, že pokiaľ sa nevypracuje kompletný realizačný projekt, tak sa môže samostatne oceniť časť, ktorá sa vypracovala. Sadzobníky vypracovávajú súkromné spoločnosti, rovnako sadzobník UNIKA, nie sú záväzné a tvoria akýsi základ pre možnú dohodu o cene. Treba povedať, je veľmi dobrý základ, ale je to len východzí dokument k dohode. . V danom prípade sa jednalo o katalógový projekt rodinného domu. Cena katalógového projektu domu je zásadne nižšia ako cena individuálneho rodinného domu, pričom dodávatelia katalógových projektov zväčša dodávajú v rámci projektovej dokumentácie i projekt realizácie. U katalógového projektu je bezpodmienečne potrebný i projekt osadenia rodinného domu, s čím počíta sadzobník pri stanovení percent. Sumu, ktorú stanovil v znaleckom posudku i z jeho praxe môže uviesť, že je to cena pohybujúca sa od stredu do maxima. Pokiaľ ide katalógový projekt a ak sa nejedná o jeho zásadné zmeny, ako napr. zmena vonkajšieho vzhľadu alebo veľký zásah do statiky stavby, alebo zmenu užívania väčšej časti rodinného domu, ak nejde o takéto zásadné zmeny, tak stačí len súhlas autora projektu. Ak sú zmeny väčšie napr. že z izby sa spraví garáž, nezamurované podkrovie sa zamuruje, je možnosť ešte pred stavebným povolením vyžiadať autora projektu o dopracovanie zmien alebo až dodatočne pred kolaudáciou, čo však nie je bežná prax, kedy sa vypracuje projekt tzv. skutočného stavu, čo sa doloží k žiadosti o kolaudačné rozhodnutie. Realizačný projekt slíži na to, aby sa dielo zrealizovalo tak, aby po dokončení bolo realizované na účel, na ktoré bolo určené, ide hlavne o prípady, kde sú zložitejšie predpoklady na výstavbu. Pokiaľ ide o výkonovú fázu č. 1 a obstaranie vstupných údajov, vstupné údaje to sú údaje o lokalizácii stavby, LV, popis katastrálnej mapy. Ďalej ide o objasnenie jasných cieľov s odberateľom, napr. na podklade už vypracovaných štúdií, potom zabezpečenie prieskumov potrebných pre vypracovanie dokumentácie, zabezpečenie výberu staveniska. Podľa toho čo vyčítal zo spisu, mu bolo jasné, že tieto veci boli splnené, resp. dodané objednávateľom. Pokiaľ ide o objasnenie základných cieľov s odberateľom, to je použiteľné v prípade, ak má niekto len financie, ktoré chce investovať do nehnuteľnosti, pričom v danom prípade mal budúci objednávateľ svoj pozemok na ktorom mal úmysel stavať. Pokiaľ ide o zabezpečenie prieskumov potrebných pre vypracovanie dokumentácie, týmito prieskumami sa myslia prieskumy podlažia. Tu sa

však jednalo o zastavanú oblasť rodinnými domami. Nepredpokladá, že objednávateľ mal takúto žiadosť voči dodávateľovi, keďže bolo jasné , kde sa ide stavať a stavenisko bolo dané. V cenníku je to myslené tak, že tieto veci zabezpečí dodávateľ, dáva sa na to 1%. V tomto prípade bolo zo spisu jasné, že tieto veci už boli zabezpečené. Ak by všetky tieto činnosti vykonal dodávateľ , tak je to 1% z tabuľkovej ceny, čo by v danom prípade nebolo určujúcim faktorom. Výkonová fáza č. 1 končí vtedy, keď budúci objednávateľ zabezpečí identifikáciu miesta stavby LV , katastrálnou mapou. Polohové a výškové osadenie stavby nie je súčasťou výkonovej fázy č. 1. Vstupné podklady sú LV, katastrálna mapa. Umiestnenie stavby na danom území, a za akých podmienok je už fáza 2.

Podľa účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Zmluva o budúcej zmluve má obligatórne predpísanú písomnú formu a nedodržanie písomnej formy spôsobuje jej neplatnosť. Uzavretie zmluvy o budúcej zmluve má za následok vznik kontraktačnej povinnosti zmluvných strán . Zmluvné strany sa teda zaväzujú , že do určitej doby uzatvoria inú zmluvu , ktorej podstatné náležitosti zmluvné strany dohodli v zmluve o budúcej zmluve. Platnosť zmluvy o budúcej zmluve je tak závislá od toho, či zmluva o budúcej zmluve má podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve v zmysle ako aj od toho, či jej obsahom je aj dohoda o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy do takej miery , že zmluvné strany dohodli aspoň spôsob určenia podstatných náležitostí budúcej zmluvy. V tejto veci to teda znamená, že platnosť zmluvy po budúcej zmluve treba posudzovať podľa a a nasl. . V zmysle ust. zmluva o dielo vznikne, len čo sa účastníci dohodnú na jej podstatných náležitostiach , a to predmete zmluvy a o poskytnutí ceny za dielo. Výška ceny nie je podstatnou náležitosťou zmluvy.

Navrhovatelia namietali platnosť zmluvy o budúcej zmluve o dielo pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť. S týmto názorom súd nesúhlasí , a má za to, že zmluva o budúcej zmluve o dielo , v znení jej dodatku , je určitá a zrozumiteľná a je uzavretá v súlade s . V danej veci zmluvu o budúcej zmluve uzavrela navrhovateľka v 1. rade a odporca. Z prejavov oboch zmluvných strán , ako i z ich následného správania sa , bola prejavená vôľa v budúcnosti uzavrieť zmluvu o dielo , predmetom ktorej bude zhotovenie stavby rodinného domu . Vôľa zmluvných strán bola nepochybná , keď zo zmluvy o budúcej zmluve o dielo vyplýva predmet zmluvy , a to zhotovenie stavby rodinného domu , doba a miesto plnenia diela , cena diela ,platobné a fakturačné dojednania. V článku 3.3 zmluvy bolo dohodnuté , že do 14 dní po podpise zmluvy uhradí budúci zhotoviteľ zálohu vo výške 170.000,-Sk , na krytie prvých prípadných prác. Táto suma bola navrhovateľmi uhradená V čl. 3.5 zmluvy je dojednané, že v prípade, že nebude uzavretá zmluva o dielo , činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované od podpisu zmluvy smerujúce k vydaniu stavebného povolenia a event. vypracovaniu modelu financovania sú činnosťami príkazníka a a ž do doby ukončenia zmluvného vzťahu podľa tejto zmluvy , budú ohodnotené ako jednorazová odmena príkazníka , ktorá sa dojednáva vo výške 50.000,-Sk (1659,70 EUR) + DPH, ktorej výška nezáleží na rozsahu doposiaľ zrealizovaných prác. Podľa bodu 3.6 zmluvy sa budúci objednávateľ zaviazal okrem odmeny podľa bodu 3.5 zmluvy , v prípade , že nebude uzavretá zmluva o dielo, uhradiť hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované, a to podľa aktuálneho sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností (UNIKA). Súd takto uzavretú zmluvu o budúcej zmluve o dielo považuje za platnú , uzavretú v súlade s ako i a nasl . .

Podľa bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov . V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov , inak je právny úkon neplatný.

Podľa z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Navrhovatelia považovali zmluvu o budúcej zmluve za neplatnú i s poukazom na ust. , keď podľa ich názoru je predmetná zmluva neplatná z dôvodu , že absentoval súhlas navrhovateľa v 2. rade ako manžela navrhovateľky v 1. rade s uzavretím zmluvy o budúcej zmluve o dielo, zmluva o budúcej zmluve o dielo obsahovala záväzok týkajúci sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nešlo o bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí .

V zmysle vyššie citovaného zák. ustanovenia ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu ( ), čo znamená, že právny úkon sa považuje za platný , pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý , neplatnosti právneho úkonu nedovolá . Pokiaľ ide o dvojstranné a viacstranné právne úkony, musí sa dotknutý účastník úkonu dovolávať neplatnosti voči všetkým ostatným účastníkom, pričom právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti nastávajú doručením prejavu vôle všetkým subjektom neplatného právneho úkonu. Nepostačuje však , pokiaľ na túto neplatnosť v súdnom konaní len upozorní , to ešte neznamená , že sa relatívnej neplatnosti dovoláva.

Pojem „bežné veci“ nie je v definovaný a zákon neuvádza ani hľadiská rozhodujúce pre jeho odlíšenie od pojmu „ostatné veci „. Preto pri ich posudzovaní treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu , s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci , na účel , na ktorý obvykle slúži , na zamýšľanú dispozíciu ňou a pod. Pokiaľ ide o súhlas manžela, tento možno dať v akejkoľvek forme . To znamená , že ho možno dať nielen ústne alebo písomne , ale aj mlčky- konkludentne, ak zo správania sa druhého manžela možno usúdiť , že súhlasí s tým, aby bola záležitosť takto vybavená ( - prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. ) Súhlas možno dať nielen vopred , ale aj dodatočne.

Súd súhlasí s tým, že uzavretie zmluvy o budúcej zmluve o dielo , na základe ktorej sa mala v dojednanej dobe uzavrieť zmluva o dielo na stavbu rodinného domu a predmetom ktorej bol , okrem iného , i záväzok budúceho objednávateľa ( navrhovateľka v 1. rade ) uhradiť zálohu vo výške 170.000,-Sk, nie je bežnou vecou . Z uvedeného potom vyplýva, že k takémuto úkonu bol potrebný súhlas navrhovateľa v 2. rade. Nemožno však súhlasiť s tvrdením navrhovateľov, že navrhovateľ v 2. rade k uzavretiu tejto zmluvy súhlas nedal. Tak ako je vyššie uvedené, nie je predpísaná žiadna forma udelenia tohto súhlasu, v zásade postačuje, ak zo správania sa manžela možno usúdiť , že súhlasí s tým, aby predmetná záležitosť bola takýmto spôsobom vybavená . V tejto veci , z vykonaného dokazovania, je súd toho názoru, že takýto súhlas navrhovateľ v 2. rade udelil. Navrhovateľ v 2. rade od počiatku, rovnako ako navrhovateľka v 1. rade aktívne spolupracoval s odporcom, zúčastňoval sa jednaní s odporcom . V liste z 9.9.2009 adresovanom odporcovi sám navrhovateľ v 2. rade uviedol, že je pravdou , že o všetkom vedel a zúčastňoval sa jednaní . Vedel a do istého času aj chcel spolu s manželkou stavať ich rodinný dom prostredníctvom spoločnosti odporcu. Samotná záloha vo výške 170.000,-Sk bola poukázaná zo spoločného účtu navrhovateľov, čo tiež naznačuje len to, že navrhovateľ v 2. rade musel vedieť o zaplatení tejto sumy, pričom túto úhradu nenamietal. O jeho súhlase s uzavretou zmluvou napokon svedčí aj Stavebné povolenie vydané Mestom Hlohovec dňa 29.5.2009, ktorým stavebný úrad vydal pre navrhovateľov v 1. a 2. rade ako stavebníkov stavebné povolenie na stavbu predmetného rodinného domu. Z vyššie uvedeného potom je súd toho názoru, že navrhovateľ v 2. rade udelil súhlas s uzavretím zmluvy o budúcej zmluve o dielo. Na okraj súd len podotýka, že i v prípade, že by tento súhlas absentoval, podľa názoru súdu nemožno konštatovať, že sa navrhovateľ v 2. rade, ako subjekt na to oprávnený , relatívnej neplatnosti dovolal požadovaným spôsobom , keď nebolo preukázané, že by sa tejto neplatnosti dovolal i voči navrhovateľke ako účastníčke právneho úkonu , ale len voči odporcovi ,pričom účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastavajú okamihom , keď tento prejav vôle dôjde všetkým účastníkom dotknutého úkonu.

Podľa právny úkon je neplatný , ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom z skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca , a osoba, ktorej bol právny úkon určený , tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť . Právny úkon je takisto neplatný , ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Pokiaľ ide o námietku neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve o dielo z dôvodu, že navrhovateľka v 1. rade ho urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti , ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, súd túto nepovažoval za dôvodnú.

Vyššie citované zákonné ustanovenie obsahuje úpravu právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol urobený v omyle ako nevedomosti o skutočnom stave veci . Právna podstata omylu spočíva v tom , že konajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu . Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci , resp. podstatný , ak sa týka právneho dôvodu alebo inej skutočnosti , ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúca. Právne následky omylu sú teda spojené len s určitým kvalifikovaným ( právne významným )omylom Ustanovenie nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba , ktorá sa omylu dovoláva , zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach , ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. Omyl má za následok neplatnosť právneho úkonu len vtedy, ak je pre právny úkon rozhodujúci.

Z hľadiska predmetného právneho úkonu- zmluvy o budúcej zmluve o dielo súd nie je toho názoru , že by navrhovateľka v 1. rade urobila tento úkon v omyle, ktorý by bol z hľadiska tohto právneho úkonu podstatný. Je síce pravdou, že v čase uzavretia tohto právneho úkonu mal odporca oprávnenie len na stavbu jednoduchých stavieb, avšak podľa názoru súdu , pre platnosť predmetného právneho úkonu uvedená skutočnosť nebola rozhodujúcou v tom zmysle , že by na základe nej vôbec k uzavretiu právneho úkonu nedošlo. Túto skutočnosť by bolo možno považovať za rozhodujúcu v čase, keď by medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, na základe ktorej by odporca začal s priamou realizáciou stavby. Nakoľko však k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo , nie je ani namieste uvedené riešiť. Z obsahu zmluvy o budúcej zmluve o dielo vyplýva záväzok odporcu na realizáciu prípravných prác v zmluve špecifikovaných ( nie na realizáciu samotnej stavby), pričom bolo preukázané , že v rámci týchto prác odporca využil osobu kompetentnú, keď projektant Ing. Ladislav Lukačovič bol počnúc od 10.1.2007 zapísaný do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov ako autorizovaný stavebný inžinier v kategórii Inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb. Preto súd nezdieľa názor, že zmluva o budúcej zmluve by bola z dôvodu zakotvenom v neplatnou .

S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody , súd považoval zmluvu o budúcej zmluve o dielo za uzavretú platne , vrátane jej neskoršie dojednaného dodatku .Touto zmluvou bola založená zmluvná povinnosť , že do dojednanej doby dôjde k uzavretiu zmluvy o dielo . K uzavretiu zmluvy o dielo, vzhľadom na to, že navrhovatelia namietli platnosť zmluvy o budúcej zmluve , ako i z dôvodu úpravy cenovej kalkulácie budúceho diela zo strany odporcu , nedošlo. Pre takýto prípad sa účastníci v zmluve o budúcej zmluve dojednali( čl. 3.5 a 3.6), že činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované od podpisu zmluvy smerujúce k vydaniu stavebného povolenia a event. vypracovaniu modelu financovania sú činnosťami príkazníka a budú ohodnotené ako jednorazová odmena príkazníka vo výške 50.000,- Sk (1659,70 EUR), + DPH, ktorej výška nezáleží na rozsahu doposiaľ zrealizovaných prác. Ďalej sa dojednali , že okrem odmeny podľa bodu 3.5 zmluvy , uhradí budúci objednávateľ budúcemu zhotoviteľovi hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované, a to podľa aktuálneho sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností (UNIKA). Nebolo v konaní sporné, že odporca pre navrhovateľov previedol práce v súvislosti s prípravou projektovej dokumentácie , územným a stavebným konaním, taktiež nebol sporný rozsah týchto prác. Hodnota týchto prác bola určená v rámci znaleckého dokazovania na sumu 5998 EUR, práce boli ocenené v zmysle sadzobníka UNIKA, tak ako si účastníci zmluvne dojednali. Z takto určenej ceny súd vychádzal. I keď odporca namietal, že v tejto sume nie sú ohodnotené všetky prevedené práce, keď namietal, že znalec opomenul oceniť výkonovú fázu č. 1 ako i výkonovú fázu č. 4- zabezpečenie projektu pre realizáciu stavby, tieto jeho námietky súd nezohľadnil, nakoľko ich nepovažoval za dôvodné. Odporca nepreukázal, že by pre navrhovateľov vyhotovil realizačný projekt a pokiaľ ide o výkonovú fázu č. 1 , tak z výsluchu navrhovateľov ako i znalca, mal súd za preukázané, že tieto činnosti realizovali navrhovatelia, pričom odporca nepredložil žiadny dôkaz o opaku. To, čo súd v rámci námietok k znaleckému posudku zohľadnil je, že k cene 5998 EUR nebola pripočítaná DPH, keď v zmysle sadzobníka UNIKA sú hodnoty ceny za jednotlivé

položky uvedené bez DPH. Odporca predložil osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty , a tak preukázal, že je platcom DPH a preto jeho námietku , že k hodnote ním prevedených prác pre navrhovateľov je potrebné pripočítať DPH súd zohľadnil a k sume 5998 EUR pripočítal DPH vo výške 19%, čo je DPH aktuálna v čase plnenia, tak ako si odporca uplatnil. Potom hodnota odporcom prevedených prác v súvislosti s prípravou projektovej dokumentácie , územným a stavebným konaním spolu s DPH predstavuje sumu 7137,62 EUR.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď sa navrhovatelia podaným návrhom domáhali zaplatenia sumy 1400EUR ako rozdielu medzi nimi poskytnutou zálohou na prípravné práce vo výške 5642,97 EUR( 170.000,-Sk ) v zmysle zmluvy o budúcej zmluve o dielo a prácami zrealizovanými odporcom v súvislosti s prípravou projektovej dokumentácie , územným a stavebným konaním, je potrebné konštatovať, že ich návrh nie je dôvodný. V rámci znaleckého dokazovania súd zistil hodnotu prác zrealizovaných odporcom pre navrhovateľov spolu s DPH vo výške 7137,62 EUR , čo je suma vyššie ako je navrhovateľmi poskytnutá záloha. Potom treba len konštatovať, že odporca si z poskytnutej zálohy neponechal žiadnu časť, ktorá by predstavovala plnenie bez právneho dôvodu( § 451 Obč. zákonníka) ,keď bolo preukázané , že celá poskytnutá záloha bola spotrebovaná na práce v súvislosti s prípravou projektovej dokumentácie , územným a stavebným konaním. S poukazom na uvedené, súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu.

Odporca si vzájomným návrhom uplatnil zaplatenie sumy výške 9861,80 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.11.2010 do zaplatenia , ako jeho nárok na jednorazovú odmenu a hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalších činností v tejto súvislosti zrealizovaných , a to podľa aktuálneho sadzobníka spoločnosti UNIKA. Súd vzájomný návrh odporcu považoval za čiastočne dôvodný. Tak ako súd vyššie skonštatoval platnosť zmluvy o budúcej zmluve o dielo , potom z tejto zmluvy odporcovi , v tomto prípade ( keďže k uzavretiu zmluvy o dielo neprišlo ) patrí dojednaná jednorázová odmena vo výške 50.000,-Sk (1659,70 EUR), + DPH, t.j. suma 1975,04 EUR . Ďalej odporcovi patrí časť za hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalších činností v tejto súvislosti zrealizovaných , ktoré neboli pokryté poskytnutou zálohou, čo predstavuje sumu 1494,65 EUR (7137,62 EUR- 5642,97 EUR). Rovnako má odporca nárok i na úhradu nákladov za činnosť súvisiacu s vybavením búracieho povolenia. Súd mal za preukázané tak z výpovede navrhovateľov ako i štatutárneho zástupcu odporcu , že na výške tejto sumy sa účastníci dohodli, a predstavuje sumu 200 EUR., preto ani nebol dôvod pojať stanovenie hodnoty za túto činnosť do znaleckého dokazovania . Účastníci sa taktiež dohodli, že túto sumu budú navrhovatelia plniť odporcovi , ktorý je platcom DPH, a preto k sume 200 Eur súd pripočítal 19% DPH, čo spolu predstavuje sumu 238 EUR. Ďalej odporcovi preukázateľne vznikol výdavok v súvislosti so zaplatením správnych poplatkov , v rámci územného konania a stavebného povolenia, spolu vo výške 39,50 EUR, ktorý výdavok navrhovatelia nespochybnili a uznali už v rámci podaného návrhu na začatie konania. . Potom súd zaviazal navrhovateľov zaplatiť odporcovi sumu vo výške 3747,19 EUR , a vo zvyšku vzájomný návrh zamietol. Spolu so zaplatením istiny 3747,19 Eur súd priznal i odporcom uplatnený úrok z omeškania , keďže omeškanie navrhovateľov s plnením je zrejmé, a to vo výške 9% ročne ,ktorá výška zodpovedá Nar. vlády č. , s počiatkom omeškania dňom podania vzájomného návrhu. Z hľadiska postavenia navrhovateľov v tomto konaní ako manželov, s poukazom na to, že ide o veci týkajúce sa ich bezpodielového spoluvlastníctva, existuje medzi nimi pasívna solidarita , z ktorého dôvodu súd zaviazal na plnenie oboch navrhovateľov spoločne a nerozdielne.

O trovách konania účastníkov a trovách konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( )