Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_10P-116-2012.pdf
PDF · 78.56 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/116/2012
Rozhodnutie
Okresný súd v Leviciach sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o P.. D. H., A.. XX.XX. XXXX v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: L. W., A.. XX.X. XXXX, W. D., P. 34 a F. E. H., A.. X.X. XXXX, W. D. - Š., J.. O. 9 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
P.. D., A.. XX.XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou XXX,-B. mesačne vždy do 5.teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom X.X. XXXX.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa podaným návrhom domáhala úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu. Maloletú žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné XXX,-B. mesačne. Uviedla, že po narodení dieťaťa ju otec maloletej kontaktoval a rôznymi sumami prispieval na výživu dieťaťa.V lete roku 2011 odišla s maloletou do Švédska a asi tri mesiace žili v spoločnej domácnosti. Následne otec na výživu prispieval sumami od XXX,- T. XXX,-B., avšak nie pravidelne. Návrh podala i z toho dôvodu, aby otec uhrádzal výživné každý mesiac. Poukázala na to, že je nezamestnaná, poberateľka dávok v hmotnej núdzi. Na pojednávaní dňa 28.2. 2013 uviedla, že výživné žiada určiť od 1.3. 2013, nakoľko ho otec uhrádzal. Otec sa raz za dva- tri mesiace informuje na dieťa, zvykne mu zaslať aj fotky maloletej, avšak osobný kontakt s dcérou nemá už niekoľko rokov.
Súd rozhodol v neprítomnosti otca, ktorý neúčasť ospravedlnil, k veci sa vyjadril písomne. Nesúhlasil s navrhnutou výško výživného. Poukázal na to, že matka s dieťaťom bývajú v byte jeho vlastníctve, za ktorý nežiada žiadne nájomné. Výživné má pokryť náklady dieťaťa a nie náklady matky. Pravidelne uhrádza výživné XXX,-B. P.Č.. Poukázal na to, že jeho príjem pozostáva len z dôchodku.
Kolízny opatrovník navrhol mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke a zo strany otca určiť výživné XXX,-B. mesačne.
Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
P.. D. pochádza z mimomanželského pomeru. Od narodenia maloletej otec na jej výživu prispieval, avšak nepravidelne. Od augusta 2011 do novembra 2011 rodičia žili v jednej domácnosti s maloletou
vo Švédsku. Po prerušení spolužitia otec opätovne začal prispievať na výživu dieťaťa vo výške XXX,-
- XXX,-B. mesačne.
Matka je nezamestnaná, poberá dávky v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie a rodinné prídavky vo výške XXX,XX B.. Býva v byte, ktorý je vo vlastníctve otca mal. dieťaťa. Uhrádza mesačne preddavky na služby spojené s užívaním bytu a poplatky za energie XXX,-B.. Maloletej uhrádza poistenie vo výške XX,XX B. P..
Otec dieťaťa je starobný dôchodca. Celková výška dôchodku predstavuje X.XXX,-B. mesačne. Je ženatý. Je výlučným vlastníkom bytu v ktorom býva matka s dieťaťom v 1/3- ine vlastní pozemok. Býva v podnájme, za ktorý uhrádza XXX,-B. mesačne, vrátane energií. V osobnom vlastníctve má 7 ročne motorové vozidlo. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
P.D.. D. navštevuje materskú školu, kde mesačný poplatok za stravu predstavuje XX,-B., školné XX,- B.. Je alergická.
Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa I. kapitoly článku 1 bod 1. písm. a) Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa ( 19. októbra 1996, HAAG ) cieľom dohovoru je určiť orgány ktorého štátu majú právomov prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa, podľa písm. c) určiť, aký právny poriadok je rozhodujúci na posúdenie rodičovských práv a povinností.
Podľa čl. 3 písm. a) dohovoru opatrenia uvedené v článku 1 sa môžu týkať najmä nadobúdania, výkonu, odňatia alebo obmedzenia rodičovských práv a povinností, ako aj ich prenesenia.
Podľa II. kapitoly článku 5 bod 1 právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku, majú justičné orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.
Podľa III. Kapitoly článku 15 bod 1. pri výkone právomoci podľa ustanovení II. kapitoly použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu.
Podľa nariadenia rady ( ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti kapitoly II článku 3 písm. d) v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého účastníka.
Súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa výlučne o dieťa stará ( s výnimkou 3 mesiacov spolužitia s otcom ) od jeho narodenia. V starostlivosti z jej strany o maloletú žiadne nedostatky zistené neboli, pričom súd prihliadol i na vyjadrenie kolízneho opatrovníka. Zo strany otca výživné súd určil vo výške XXX,-B. mesačne, ktoré výživné je primerané súčasným odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, ktoré navštevuje predškolské zariadenie ako i možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Otec s poukazom na výšku svojho dôchodku určené výživné je schopný uhrádzať bez toho, aby bola ohrozená možnosť uspokojovať si svoje nevyhnutné, odôvodnené potreby. Nakoľko matka je v súčasnosti sociálne odkázaná svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu sčasti vyvažuje výkonom osobnej starostlivosti o maloletú.
Výživné súd určil od 1.3. 2013, nakoľko zhodným vyhlásením rodičov ako i výpisom z účtu, ktorý matka predložila mal súd preukázané, že otec si odo dňa začatia konania k maloletej vyživovaciu povinnosť plnil, nevznikol mu na výživnom nedoplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.