Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-55-2010.pdf
PDF · 99.22 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/55/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v právnej veci navrhovateľky: O.. H. T., T. J. XX, T., proti odporcovi: BARTOŠ-CNC, spol. s r.o. so sídlom Oravská 2, Bratislava, IČO: 35 975 709, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitou výpoveďou a náhrada mzdy takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 26. 04. 2010 doručené navrhovateľovi dňa 07. 05. 2010 je neplatné.
Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27. 04. 2010 doručené navrhovateľovi dňa 07. 05. 2010 je neplatné.
Pracovný pomer medzi odporcom a navrhovateľom končí dňom 28. 02. 2013.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od 10. 05. 2010 do 28. 02. 2013 spolu vo výške 28.562,84 €.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi za obdobie od 10. 05. 2010 do 28. 02. 2013 titulom neodvedenia preddavku na daň sumu vo výške 6.699,71 €, titulom neuhradenia zdravotného poistenia za obdobie od 10. 05. 2010 do 28. 02. 2013 sumu vo výške 5.695,65 € a titulom neuhradenia sociálneho poistenia za obdobie od 10. 05. 2010 do 28. 02. 2013 sumu vo výške 14.010,71 €, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok vo výške 3.298,13 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18. 05. 2010 domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo dňa 26. 04. 2010 ako i okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo dňa 27. 04. 2010 doručené navrhovateľovi dňa 07. 05. 2010 a náhrady mzdy.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03. 04. 2006 odporca, zastúpený obchodným vedením spoločnosti, t. j. oboma konateľmi, uzavrel s ním ako spoločníkom pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol navrhovateľ prijatý do pracovného pomeru u odporcu vo funkcii projektanta elektronických systémov (XXX X-P.). Deň
nástupu do funkcie bol dohodnutý v pracovnej zmluve dňa 04. 04. 2006, pričom pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú.
Mzda navrhovateľa bola súčasť pracovnej zmluvy na základe platobného dekrétu zo dňa 04. 04. 2006. Táto bola dohodnutá vo výške 20.000,- Sk, pričom pohyblivá zložka bola vo výške 4.000,- Sk. Dňa 04. 07. 2006 bola mzda navrhovateľa na základe dohody s odporcom zmenená na základnú mzdu vo výške 25.000,- Sk a pohyblivá zložka vo výške 5.000,- Sk, platobným dekrétom zo dňa 21. 04. 2009 sa základná mzda vyčíslila vo výške 916,67 € a pohyblivá zložka vo výške 183,33 €.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že svoje pracovné povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy si plnil riadne už i s poukazom na to, že bol jednak spoločníkom ako aj konateľom spoločnosti zainteresovaný na dobrých výsledkoch.
Dňa 26. 04. 2010 mu zamestnávateľ a konateľ spoločnosti O.. P. T. doručoval výpoveď v zmysle § 63 odsek 1 písm. e) Zákonníka práce. Túto výpoveď navrhovateľ dňa 26. 04. 2010 odmietol prijať.
Dňa 27. 04. 2010 mu opäť zamestnávateľ a konateľ spoločnosti O.. P. T. doručoval okamžité skončenia pracovného pomeru v zmysle § 68 odsek 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú taktiež navrhovateľ odmietol prevziať.
Odporca s návrhom nesúhlasil, v plnom rozsahu sa pridržiaval názoru, že výpoveď ako i okamžité skončenie pracovného pomeru je platné a žiada žalobu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18. 05. 2010 domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo dňa 26. 04. 2010 ako i okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo dňa 27. 04. 2010 doručené navrhovateľovi dňa 07. 05. 2010 a náhrady mzdy.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03. 04. 2006 odporca, zastúpený obchodným vedením spoločnosti, t. j. oboma konateľmi, uzavrel s ním ako spoločníkom pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol navrhovateľ prijatý do pracovného pomeru u odporcu vo funkcii projektanta elektronických systémov (XXX X-P.). Deň nástupu do funkcie bol dohodnutý v pracovnej zmluve dňa 04. 04. 2006, pričom pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú.
Mzda navrhovateľa bola súčasť pracovnej zmluvy na základe platobného dekrétu zo dňa 04. 04. 2006. Táto bola dohodnutá vo výške 20.000,- Sk, pričom pohyblivá zložka bola vo výške 4.000,- Sk. Dňa 04. 07. 2006 bola mzda navrhovateľa na základe dohody s odporcom zmenená na základnú mzdu vo výške 25.000,- Sk a pohyblivá zložka vo výške 5.000,- Sk, platobným dekrétom zo dňa 25. 04. 2009 sa základná mzda vyčíslila vo výške 916,67 € a pohyblivá zložka vo výške 183,33 €.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že svoje pracovné povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy si plnil riadne už i s poukazom na to, že bol jednak spoločníkom ako aj konateľom spoločnosti zainteresovaný na dobrých výsledkoch.
Dňa 26. 04. 2010 mu zamestnávateľ a konateľ spoločnosti O.. P. T. doručoval výpoveď v zmysle § 63 odsek 1 písm. e) Zákonníka práce. Túto výpoveď navrhovateľ dňa 26. 04. 2010 odmietol prijať.
Dňa 27. 04. 2010 mu opäť zamestnávateľ a konateľ spoločnosti O.. P. T. doručoval okamžité skončenia pracovného pomeru v zmysle § 68 odsek 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú taktiež navrhovateľ odmietol prevziať.
Vo výpovedi v zmysle § 63 odsek 1 písm. e) ZP odporca uviedol, že ako dôvod výpovede je, že:
- kontrolou bolo zistené, že navrhovateľ uvádzal nepravdivé údaje v B. J. XXXX, tak, že v CP navrhovateľ uviedol prejazdených 204 km, zákazníkovi však bolo fakturované 150 km, čo činili rozdiel 54 km v prospech navrhovateľa,
- dňa 12. 04. 2010 bol navrhovateľovi zadaná práca prekresliť schému prietokomera a prácu odovzdať do 15. 04. 2010. Túto prácu navrhovateľ odovzdal avšak s chybami, ktoré schému vytvorili nepoužiteľnou na ďalšie spracovanie, pričom navrhovateľ odišiel na dovolenku hoci ju odporca nepodpísal,
- dňa 12. 04. 2010 bol navrhovateľ upozornený na dodržiavanie pracovnej doby od 08,30 hod. do 17,00 hod. s prestávkou na obed od 12,30 hod. do 13,00 hod.. Kontrolou bolo zistené, že odpracoval 7 hodín 12 minút, pričom bez ospravedlnenia odpustil pracovisko,
- a dňa 15. 04. 2010 navrhovateľ odpracoval 7 hodín 50 minút, a bez ospravedlnenia opustil pracovisko,
- svojvoľne navrhovateľ vypísal dovolenkový lístok bez súhlasu zamestnávateľa nastúpil na dovolenku,
- bez súhlasu a dovolenia zamestnávateľa navrhovateľ odniesol z pracoviska nasledujúci materiál:
a) počítač, myš, klávesnicu,
b) monitor,
c) prietokomer.
Dňa 27. 04. 2010 bolo doručované okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom v zmysle § 68 odsek 1 písm. b) Zákonníka práce. Ako dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru v zmysle § 68 odsek 1 písm. b) Zákonníka práce boli uvedené dôvody totožné s výpoveďou zo dňa 26. 04. 2010.
V oboch prípadoch navrhovateľ so skončením pracovného pomeru nesúhlasil, listom zo dňa 10. 05. 2010 oznámil zamestnávateľovi, že považuje výpoveď ako i okamžité zrušenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní.
Počas konania navrhovateľ svojím podaním zo dňa 19. 12. 2012 žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu.
Svojím uznesením pod č. 12C/55/2010-156- súd pripustil zmenu návrhu tak, že petit návrhu znel:
Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 26. 04. 2010 doručené navrhovateľovi dňa 07. 05. 2010 je neplatné.
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27. 04. 2010 doručené navrhovateľovi dňa 07. 05. 2010 je neplatné.
Pracovný pomer medzi odporcom a navrhovateľom končí dňom 28. 02. 2013.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od 10. 05. 2010, keď navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do 28. 02. 2013 spolu vo výške 28.562,84 €.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi škodu, ktorá mu vznikla za obdobie od 10. 05. 2010 do právoplatného ukončenia sporu, z titulu neodvedenia preddavkov na daň vo výške 6.699,71 € (do 28.02.2013), ako aj z titulu neuhradenia zdravotného poistenia za to isté obdobie vo výške 5.695,65
€, ako aj z titulu neuhradenia sociálneho poistenia za to isté obdobie vo výške 14.010,71 €, spolu vo výške 26.406,07 €, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrhu navrhovateľa na zmenu petitu vyhovel.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu ušlej mzdy za obdobie od 10. 05. 2010 do 28. 02. 2013 spolu vo výške 28.562,84 €. Zároveň si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil titulom neodvedenia preddavku na daň za obdobie od 10. 05. 2010 do 28. 02. 2013 v sume 6.699,71 € a titulom neuhradenia zdravotného poistenia za obdobie od 10. 05. 2010 do 28. 02. 2013 sumu vo výške 5.695,65 €. Zároveň si uplatnil za obdobie od 10. 05. 2010 do 28. 02. 2013 sumu vo výške 14.010,71 € titulom neuhradenia sociálneho poistenia.
Zákonník práce zakotvuje len dva výpovedné dôvody pre porušenie pracovnej disciplíny, dôvod, pre ktorý by mohol zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer a pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Prvý výpovedný dôvod vyjadruje situáciu, že zamestnanec sa dopustí skutku, ktorý zakladá právo zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer, zamestnávateľ volí radšej výpoveď. Menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, nemusí mať charakter sústavnosti. Pred uplatnením tohto výpovedného dôvodu je zamestnávateľ povinný v posledných 6 mesiacoch zamestnanca upozorniť na možnosť výpovede porušením pracovnej disciplíny. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby zamestnávateľ uplatnil výpoveď, zamestnanec musí najmenej dva krát porušiť pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom. Už po prvom menej závažnom porušení pracovnej disciplíny ho zamestnávateľ písomne upozorní a po druhom porušení pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom môže zamestnávateľ uplatniť výpoveď. Ešte pred uplatnením výpovede z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca s výpovedným dôvodom a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. Formu tohto vyjadrenia zamestnanca zákonník práce neupravuje. Môže ísť len o písomnú, ale aj o ústnu formu. Správne vyhodnotenie stupňa porušenia pracovnej disciplíny najviac závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.
Za porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca možno považovať zavinené porušenie povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z pracovných predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej či pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ môže uplatniť tento výpovedný dôvod iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel (tzv. subjektívna lehota), najneskôr do jedného roka odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel (tzv. subjektívna lehota).
Ak zamestnávateľ odmietne prideľovať zamestnancovi prácu aj napriek tomu, že zamestnanec bol pripravený prácu vykonávať, je zamestnanec povinný nastúpiť do práce potom čo ho zamestnávateľ na to vyzval a vyjadril ochotu zamestnancovi prideľovať prácu.
Všetky prípady porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom musia byť zavinené aspoň vo forme nedbanlivosti. Len z takýchto porušení pracovnej disciplíny možno vyvodzovať právne následky vrátane výpovede.
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa predstavuje výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. V praxi sa tento dôvod uplatňuje len vo výnimočných prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplynutí výpovede zamestnával ešte počas výpovednej doby. Oprávnenie ku skončeniu pracovného pomeru okamžitým zrušením na strane zamestnávateľa má štatutárny orgán zamestnávateľa.
Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu, pričom by sa malo prihliadať nielen k osobe zamestnanca, ale i k pracovnej pozícii, ktorú zastáva, k miere zavinenia, k spôsobu porušenia pracovnej disciplíny, ale aj k času a situácii, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a pokiaľ ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti.
Podľa § 79 odsek 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dá zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončí pracovný pomer okamžite, a ak zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Z uvedenej dikcie v § 79 odsek 1 Zákonníka práce jednoznačne vyplýva, že zamestnancovi patrí náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku, odo dňa keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Zmyslom tohto ustanovenia Zákonníka práce je predovšetkým ochrana zamestnanca, jeho finančné odškodnenie v súvislosti s nezákonným postupom zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru. Zákonník práce neupravuje žiadne obdobie alebo životné situácie, ktoré nastali po neplatnom skončení pracovného pomeru, počas ktorých by zamestnávateľ v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru nebol povinný poskytovať zamestnancovi náhradu mzdy.
Nárok na náhradu mzdy podľa ust. § 79 Zákonníka práce patrí zamestnancovi pri splnení zákonných predpokladov len do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý rozhodol o tom, že skončenie pracovného pomeru so zamestnancom zo strany zamestnávateľa je neplatné (R 33/1977).
Súd výpisom z Obchodného registra zistil, že spoločnosť BARTOŠ-CNC, spol. s r.o. má dvoch spoločníkov a to O.. P. T. a O.. H. T.. Obaja spoločníci boli zároveň od 24. 01. 2006 i konateľmi tejto spoločnosti, pričom každý ako štatutárny orgán tejto spoločnosti mohol konať za spoločnosť samostatne. V priebehu konania v roku 2012 sa obaja spoločníci ako i konatelia tejto spoločnosti vzdali svojho konateľstva v spoločnosti. Teda spoločnosť s.r.o. BARTOŠ-CNC zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I vo vložke 39158/B je spoločnosťou, kde sú spoločníkmi O.. P. T. a O.. H. T., pričom táto spoločnosť nemá žiadneho konateľa.
Spor, ktorý vznikol medzi spoločnosťou BARTOŠ-CNC, spol. s r.o. a navrhovateľom je klasickým sporom medzi spoločníkmi, avšak, keďže obaja spoločníci a zároveň konatelia boli v pracovnom pomere so spoločnosťou BARTOŠ-CNC, spol. s r.o. O.. T. ako konateľ spoločnosti a zároveň štatutár využil svoje právo štatutárneho orgánu a snažil sa rozviazať pracovný pomer s druhým spoločníkom a zároveň štatutárom O.. T.. Toto rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo neplatné a preto súd rozhodol, že navrhovateľ má právo na náhradu ušlej mzdy vo výške 28.562,84 € za obdobie od 10. 05. 2010 do 28. 02. 2013.
V dôsledku neplatného rozviazania pracovného pomeru s navrhovateľom za obdobie od 10. 05. 2010 do 28. 02. 2013 došlo zo strany odporcu k neodvedeniu preddavku na daň v celkovej výške 6.699,71 €, k neuhradeniu zákonného poistného za uvedené obdobie sociálnej poisťovni v Bratislave vo výške 14.010,71 € ako i neuhradeniu zdravotného poistenia v zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, v ktorej je navrhovateľ zdravotne poistený vo výške 5.695,65 €, ktoré súd v plnej výške priznal navrhovateľovi.
Priemerný mesačný zárobok navrhovateľa za obdobie od 08. 05. 2009 do 07. 05. 2010 bol brutto 1.207,35 €. Priemerná hodinová mzda navrhovateľa za obdobie od 08. 05. 2009 do 07. 05. 2010 bola brutto 6,94 €. Priemerný mesačný zárobok navrhovateľa za obdobie od 08. 05. 2009 do 07. 05. 2010 bola netto 935,47 €.
Náhrada mzdy za obdobie od 10. 05. 2010 teda kedy navrhovateľ požiadal odporcu o ďalšie zamestnávanie do 28. 02. 2013 spolu predstavuje výšku 28.562,84 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd mal za to, že návrh navrhovateľa je dôvodný, a z toho dôvodu návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 3.298,13 € súd rozhodol podľa § 2 odsek 2 Zákona 71/1992 o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za neprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutková stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.