Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-281-2012.pdf
PDF · 75.38 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/281/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci Y. E. nar. X.X.XXXX dieťaťa rodičov G. E. nar. XX.X.XXXX nezamestnanej bývajúcej v S. na S. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Jánom Kizivatom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na ulici Kpt. Nálepku č. 8 a Y. E. nar. X.XX.XXXX nezamestnaného bývajúceho v S. na Š. ulici č. XX zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou S. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcou v S. na Š. ulici č. XX v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 18.1.2012 č.k. 15P 13/2011-64 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného pre Y. E. nar. X.X.XXXX.
Z r u š u j e výrok o trovách konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného pre v tom čase maloletého Y. a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil a jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel s odôvodnením, že jediným zdrojom jeho príjmu v súčasnosti je príjem z prenájmu bytu, pretože je nezamestnaný. Konštatoval, že po zlepšení jeho zdravotného stavu a nájdení si zamestnania si bude plniť vyživovaciu povinnosť voči Y. v rámci svojich možností a schopností. Písomným podaním z 9.5.2012 doplnil odvolanie s tým, že ukončil práceneschopnosť na vlastnú žiadosť, aby mohol získať finančné prostriedky na plnenie si vyživovacej povinnosti a v súčasnosti pracuje na dohodu, ale príjem ešte nemá. V tomto písomnom podaní tiež konštatoval, že požiadal o odklad daňového priznania.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu konštatovala, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a navrhla, aby ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Stotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa prezentovaným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že k žiadnej zmene pomerov u otca od predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom nedošlo, ale naopak k výraznému zvýšeniu odôvodnených potrieb opodstatňujúcich vyššie výživné došlo u Y., ktorý je v súčasnosti študentom druhého ročníka Hotelovej akadémie v Michalovciach, následkom čoho sa jeho odôvodnené potreby v každom smere podstatne zvýšili.
Y. E. nar. X.X.XXXX dovŕšil plnoletosť v priebehu odvolacieho konania, po vyhlásení rozsudku, uplynutí odvolacej lehoty a lehoty na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, ak návrh otca na zníženie výživného pre v tom čase maloletého Y. zamietol. Súd prvého stupňa v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd dôsledne ako súd prvého stupňa porovnal a posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov otca v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca voči v tom čase maloletému Y., preto neboli splnené zákonné podmienky pre zmenu rozhodnutia podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd konštatuje, že zmenou pomerov v zmysle zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie iba výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zníženie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o znížení výživného v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V tomto prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa vzdá bez dôležitého dôvodu povinný výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného vyplýva, že súd pri určení výživného musí prihliadať na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym príjmom, resp. aby bol bezdôvodne dlhodobo nezamestnaný v domnienke, že ho nemožno postihnúť. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že v tejto právnej veci nebola preukázaná podstatná zmena pomerov otca, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom. Odvolací súd poznamenáva, že príjem otca v súčasnosti je porovnateľný a bez výrazného rozdielu s jeho priemerným mesačným zárobkom, ktorý dosahoval v čase poslednej súdnej úpravy a táto skutočnosť umožňuje záver, že otec je schopný prispievať doposiaľ určené výživné a povinný rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerňovať tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že toto rozhodnutie nebráni žiadnemu z účastníkov konania po vzniku podstatnej a trvalej zmeny pomerov u niektorého z nich, podať návrh
na zmenu tohto súdneho rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol vyššie uvedené ďalšie dôvody v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p..
Podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo také dôvody neexistovali.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Odvolací súd zrušil výrok rozsudku o trovách konania účastníkov ako nezákonný, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.