Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-158-2012.pdf
PDF · 80.31 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/158/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom v Prahe, Novodvorská 994, IČO : XX XXX XXX, právne zastúpeného AK TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti žalovanému P. Č., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v O. - Š., A. E. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO : XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 113,82 eura s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 4. septembra 2012, č.k. 15C/34/2012-53 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením
I/ konanie vo veci zastavil;
II/ nariadil žalobcovi vrátiť krátený súdny poplatok vo výške 9,87 eura prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, do 15 dní od doručenia právoplatného uznesenia a
III/ vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1 O.s.p. a späťvzatím návrhu na začatie konania, ktoré žalobca oznámil podaním zo dňa 7.08.2012. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, ktorý krátil o sumu 6,63 eura.
Výrok o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Uviedol, že vedľajší účastník si síce v podaní doručenom súdu dňa 13.03.2012 náhradu trov konania uplatnil, ale žiadne trovy konania nevyčíslil. Vzhľadom na to, že žalovanému ani vedľajšiemu účastníkovi preukázateľne v tomto konaní trovy konania nevznikli, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného a to proti výroku, ktorým súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhol uznesenie súdu
prvého stupňa v jeho napadnutej časti zmeniť a zaviazať žalobcu nahradiť mu trovy prvostupňového konania vo výške 29,08 eura a trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 eura na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku. Namietal, že súd prvého stupňa postupoval v rozpore s ust. § 151 ods. 4 O.s.p., keď ho nevyzval na vyčíslenie ním uplatnených trov a že uznesenie v jeho napadnutej časti vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v množstve súdnych sporov pôsobil jeho vstup pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Uviedol, že sú to práve združenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré majú právo v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov. Takéto občianske združenia si v prevažnej miere zakladajú samotní občania poškodení nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami v štandardných formulárových zmluvách dodávateľov a často pri nedostatku organizačného a finančného zabezpečenia chránia práva prevažne nemajetných spotrebiteľov, ktorí rezignujú na obranu svojich práv, pretože nemajú dostatok prostriedkov na advokáta a tým na rovnocenný priebeh súdnych konaní. Mal za to, že vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva má právo byť zastúpené advokátom. Súd prvého stupňa pri nepriznaní jeho trov postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Ďalej uviedol, že o dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 O.s.p., ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené zákonom č. 332/2011 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a poukázal aj na dôvodovú správu k citovanému zákonu. Vyslovil názor, že trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, preto má, ako vedľajší účastník, ktorý v konaní podporoval žalovaného, nárok na náhradu trov konania. Tieto zároveň vyčíslil v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 16,60 eura a k tomu režijný paušál za rok 2012 vo výške 7,63 eura a 20 % DPH z odmeny vo výške 4,85 eura. Spolu trovy vyčíslil vo výške 29,08 eura. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 eura za podané odvolanie.
Pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s jeho právnou argumentáciou, navrhol v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušiť konanie a požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré v odvolaní formuloval a ktoré považuje za otázky zásadného právneho významu
Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o trovách konania potvrdiť. Vyslovil názor, že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch a dochádza tak k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania združenia ako vedľajšieho účastníka vyslovil, že má za to, že tento návrh je nedôvodný a nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania, vzhľadom k tomu, že v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených trov konania. Uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 eura.
Odvolací súd vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p) a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné v napadnutej časti zrušiť v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na rozsah podaného odvolania bola len náhrada trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania v súlade s ust. § 146 ods. 2 O.s.p. uzavrel, že žalobca zavinil, že konanie muselo byť zastavené, avšak vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do konania na podporu žalovaného náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že vedľajší účastník síce uplatnil návrh na náhradu trov konania v podaní zo dňa 13.03.2012, ale trovy konania nevyčíslil.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 4 O.s.p. ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.
Podaním zo dňa 7.3.2012, doručeným prvostupňovému súdu dňa 13.03.2012, oznámil vedľajší účastník svoj vstup do konania na podporu účastníka Michala Čisára, t.j. žalovaného a pripojil plnú moc pre JUDr. Ambróza Motyku, advokáta (č.l. 39). Uplatnil si náhradu trov konania (bez vyčíslenia). Podaním zo dňa 1.08.2012, doručeným prvostupňovému súdu dňa 7.08.2012, žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu.
Z dikcie vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak sa však rozhodnutie nevyhlasuje, súd má povinnosť vyzvať účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy.
Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci, ako to dôvodne namietal aj vedľajší účastník v podanom odvolaní, pochybil, ak po vydaní napadnutého rozhodnutia nevyzval vedľajšieho účastníka, aby vyčíslil ním uplatnené trovy konania v súlade s ust. § 151 ods. 4 O.s.p. Vedľajší účastník za danej situácie vyčíslil trovy prvostupňového konania až v podanom odvolaní (odmenu za jeden úkon právnej služby+ režijný paušál vrátane DPH vo výške 29,08 eura).
Práve z týchto dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať otázkou, či vedľajším účastníkom uplatnené a vyčíslené trovy konania (odmena a režijný paušál za prevzatie a prípravu zastúpenia) sú účelne vynaloženými, lebo iba v takomto prípade mu patrí ich náhrada. Súd bude teda skúmať, či uplatnené trovy boli vynaložené v súvislosti s úkonmi vykonanými v prospech žalovaného a v súvislosti s právnymi službami, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Ak by totiž nešlo o takéto úkony, nemožno mu náhradu trov za ne priznať.
Vzhľadom na toto štádium konania, keďže vedľajší účastník svoj návrh na prerušenie konania z dôvodu predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie podal len pre prípad, že odvolací súd sa nestotožní s jeho právnou argumentáciou, o tomto jeho návrhu odvolací súd nerozhodoval. Preto len kvôli úplnosti v tomto smere dodáva:
Ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zakladá povinnosť súdu prerušiť konanie vedené podľa O.s.p., ak sa rozhodol, že predloží Súdnemu dvoru EÚ návrh, aby rozhodol o prejudiciálnej otázke. Posúdenie potreby podania prejudiciálnej otázky je vo výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý ako jediný priamo pozná skutkový stav a tvrdenia účastníkov a bude zodpovedať za súdne konanie. Vnútroštátny súd musí sám posúdiť opodstatnenosť právnych otázok, ktoré sa v konaní vyskytnú, ako aj potrebu prejudiciálneho rozhodnutia, od ktorého závisí rozhodnutie vo veci samej. Ak ide teda o otázku, ktorej vyriešenie nemá z hľadiska prebiehajúceho vnútroštátneho konania význam, vnútroštátny súd nemá povinnosť podávať prejudiciálnu otázku a zbytočne tým predlžovať konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.