Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-30-2012.pdf
PDF · 94.85 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/30/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci navrhovateľa: SLOBODA ZVIERAT, občianske združenie, Mlynské Nivy 37, Bratislava, IČO: 31 948 201, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Dankom, Mlynské Nivy 73/a, Bratislava, proti odporkyni: L. N., I.. XX.X.XXXX, Z. B. XX, Z., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária KRAJŇÁK & PARTNERS s.r.o., Záhradnícka 25, Bratislava, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.2.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd odporkyňu zaviazal povinnosťou písomne prostredníctvom listu adresovaného navrhovateľovi ospravedlniť sa za uvedenie nepravdivých výrokov na adresu navrhovateľa v tomto znení: „L. N., G. Z. B. XX, XXX XX Z., sa týmto ospravedlňuje občianskemu združeniu SLOBODA ZVIERAT za nepravdivé údaje, ktoré boli o navrhovateľovi uvedené v televíznej relácii REFLEX odvysielanej dňa 13.7.2011 v televízii Markíza, v ktorých nepravdivo uviedla, že „Už sa toto zachraňovanie zvierat do lepších rúk začalo meniť na kšeftovanie so zvieratami“ a tiež, cit.: „Som bola svedkom, keď som išla s kolegyňou na juh Slovenska, kde sme išli pre piatich Bassetov. Bolo mi po ceste povedané, že sa mám tváriť, že nie som z útulku, že robíme útulku len reklamu nálepkou na aute. A pri preberaní psov od chovateľa, ktorý psíka choval niekde v pivnici v pilinách sa vlastne od kolegyne dávala tým ľuďom obálka, v ktorej si dovolím tvrdiť, že boli peniaze.“ Ďalej navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 1.000,- eur.
Svoj nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 13.7.2011 bola v televízii Markíza v rámci relácie Reflex odvysielaná reportáž s názvom „Bývalí zamestnanci Slobody zvierat tvrdia, že v nej nejde o záchranu zvierat“. V tejto reportáži sa odporkyňa ako bývalá zamestnankyňa Slobody zvierat nepravdivo vyjadrila na adresu navrhovateľa, že: „Už sa toto zachraňovanie zvierat do lepších rúk začalo meniť na kšeftovanie so zvieratami“ a „Som bola svedkom, keď som išla s kolegyňou na juh Slovenska, kde sme išli pre piatich Bassetov. Bolo mi po ceste povedané, že sa mám tváriť, že nie som z útulku, že robíme útulku len reklamu nálepkou na aute. A pri preberaní psov od chovateľa, ktorý psíka choval niekde v pivnici v pilinách sa vlastne od kolegyne dávala tým ľuďom obálka, v ktorej si dovolím tvrdiť, že boli peniaze.“ Bezprostredne pred týmto vyjadrením odporkyne bol v rámci reportáže odvysielaný príspevok o bližšie nešpecifikovanom transporte zvierat zo Slovenska do Nemecka, ktorého účelom nebola adopcia prevážaných zvierat, ale „výkup a kupčenie s čistokrvnými zvieratami“. Je nepochybné, že v bezprostrednej nadväznosti na tento príspevok, výrok odporkyne mohol vyvolať a
pravdepodobne aj vyvolal u divákov relácie mylný dojem, že účastníkom, prípadne organizátorom tohto bližšie nešpecifikovaného transportu bol práve navrhovateľ. V predmetnej relácii boli pred príspevkom odporkyne odvysielaná aj rozhovory s ďalšími osobami, ktoré sa taktiež negatívne a nepravdivo vyjadrili na adresu navrhovateľa. Celá reportáž tak s významným prispením odporkyne, ako aj ostatných účinkujúcich vytvorila u divákov relácie nepravdivý obraz o navrhovateľovi. Navrhovateľ bol v dôsledku týchto vyjadrení v relácii vykreslený ako organizácia, ktorej nezáleží na zdraví, dokonca ani na živote zvierat umiestnených v jej útulkoch, a ktorá sa navyše podieľa na aktivitách súvisiacich s nelegálnym predajom čistokrvných plemien psov. Odporkyňa tak značným spôsobom znížila mieru dôvery širšej spoločnosti k navrhovateľovi, čím neoprávnene zasiahla do dobrej povesti navrhovateľa. Tvrdenia odporkyne ako aj ostatných bývalých zamestnancov navrhovateľa navrhovateľ považuje za lživé, nakoľko sa nezakladajú na pravde. Jedná sa len o subjektívne hodnotenie, navyše nepodporené žiadnym relevantným dôkazom, ktoré možno považovať za vážny a hlavne neoprávnený zásah do dobrej povesti navrhovateľa. Samotné tvrdenia odporkyne, ktoré boli súčasťou odvysielanej relácie Reflex dňa 13.7.2011, neoprávnene zasiahli do dobrej povesti navrhovateľa. Vyjadrenie odporkyne, ktoré majú povahu skutkových tvrdení boli odvysielané verejne, prostredníctvom média s celoslovenskou pôsobnosťou, čím sa značne zvýšila intenzita zásahu do dobrej povesti navrhovateľa, pričom predmetná relácia Reflex je stále prístupná verejnosti na oficiálnej internetovej stránke TV Markíza, teda neoprávnený zásah do dobrej povesti navrhovateľa doteraz trvá. S dôrazom na povahu, intenzitu a trvanie nepriaznivého následku a tiež spôsob, akým došlo k neoprávnenému zásahu odporkyne do zákonom chráneného práva navrhovateľa na ochranu jeho dobrej povesti, považuje navrhovateľ morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia za nepostačujúce a neúčinné.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zmietnuť. Uviedla, že v danom prípade išlo o vyslovenie hodnotiaceho úsudku, ktorý však vzhľadom na skutočnosti, ktorých bola ako zamestnankyňa navrhovateľa svedkom a vzhľadom na informácie, ktoré mala s hromadných informačných prostriedkov, bol primeraný. Naviac jej vyjadrenie samo o sebe nebolo neoprávneným zásahom do dobrej povesti navrhovateľa, z jej vyjadrenia vôbec nevyplýva vykreslenie navrhovateľa ako organizácie, ktorej nezáleží na zdraví, ani na živote zvierat umiestnených v útulkoch, ani to, že navrhovateľ sa podieľa na aktivitách súvisiacich s nelegálnym predajom čistokrvných plemien psov. Odporkyňa nemôže zodpovedať za celé vyznenie relácie. Ďalej uviedla, že má za to, že navrhovateľ už v čase, keď malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti, nebol nositeľom dobrej povesti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a svedkov M. K. a R. E. a oboznámením sa s obsahom listinných a ostatných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Dňa 13.7.2011 bola v televízii Markíza v rámci relácie Reflex odvysielaná reportáž s názvom „Bývalí zamestnanci Slobody zvierat tvrdia, že v nej nejde o záchranu zvierat“, v ktorom odporkyňa uviedla, že „Už sa toto zachraňovanie zvierat do lepších rúk začalo meniť na kšeftovanie so zvieratami“ a „Som bola svedkom, keď som išla s kolegyňou na juh Slovenska, kde sme išli pre piatich Bassetov. Bolo mi po ceste povedané, že sa mám tváriť, že nie som z útulku, že robíme útulku len reklamu nálepkou na aute. A pri preberaní psov od chovateľa, ktorý psíka choval niekde v pivnici v pilinách sa vlastne od kolegyne dávala tým ľuďom obálka, v ktorej si dovolím tvrdiť, že boli peniaze.“ Odporkyňa bola v reportáži označená ako „bývalí zamestnanci Slobody zvierat“.
Listom zo dňa 10.8.2011, doručeným odporkyni dňa 16.8.2011, navrhovateľ vyzval odporkyňu, aby sa zdržala neoprávneného zásahu do dobrej povesti navrhovateľa a odstránila závadný stav a ospravedlnila sa navrhovateľovi za jej výroky v televíznej relácii Reflex.
Odporkyňa založila do spisu listy zo dňa 14.4.2010, 21.10.2010, 6.12.2010, 10.2.2011, 5.4.2011, 8.4.2011, 4.8.2011, 19.10.2011 od Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy adresované navrhovateľovi resp. jeho právnemu zástupcovi, ktorým bol navrhovateľ upozorňovaný na rôzne nedostatky v jeho činnosti a vyzývaný na zjednanie nápravy. Odporkyňa založila do spisu tiež viaceré sťažnosti a podnety od občanov na činnosť navrhovateľa adresované Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy. Ďalej odporkyňa založila do spisu aj rôzne články uverejnené v iných médiách a na CD nosiči niekoľko relácií uverejnených v TV JOJ týkajúcich sa činnosti navrhovateľa, z ktorých niektoré boli uverejnené alebo odvysielané
pred odvysielaním relácie Reflex dňa 13.7.2011, a ktoré obsahovali negatívne informácie týkajúce sa navrhovateľa.
Navrhovateľ založil do spisu časť reakcií na uverejnenú reláciu z internetového portálu, ktorý bol zriadený na tento účel, z ktorých cca 10 bolo negatívnych.
Svedkyňa M. K., ktorá pracuje v agentúra FR-Global s.r.o., ktorá zabezpečuje marketingové služby pre navrhovateľa od roku 2001, uviedla, že pre navrhovateľa naprogramovali internetový portál, kde mohli ľudia posielať reakcie na predmetnú reláciu, pričom dostali 300 - 400 odoziev, z ktorých asi 50 bolo veľmi negatívnych. Ľudia reagovali na to, čo bolo odvysielané. Reakcie boli v tom zmysle, že sa obchoduje so zvieratami, že navrhovateľ neposkytuje kompletnú starostlivosť. Riešili to tak, že navrhli zorganizovanie dňa otvorených dverí. Boli tam aj pozitívne reakcie. Bolo tam aj veľa otázok zo strany ľudí, ktorí chceli vedieť ako funguje Sloboda zvierat.
Svedkyňa R. E., ktorá bola zamestnaná u navrhovateľa od r. 2006 do r. 2010, uviedla, že má vedomosť o tom, že navrhovateľ nejako kšeftuje so zvieratami len s médií (viacerých komerčných televízií), ona osobne niečo také nevie potvrdiť. Ona zaznamenala rôzne negatívne reakcie na navrhovateľa na internetových diskusiách a fórach, ako aj z televízie, bolo to, keď končila u navrhovateľa, teda cca v roku 2010. V týchto reakciách bolo písané hlavne o neodchytávaní psíkov, neriešení prípadov týraného zvieraťa a pod. Počas svojej práce u navrhovateľa sa stretla s tým, že v rámci dispečingu nesedela evidencia zvierat a boli opakované sťažnosti od ľudí.
Podľa § 19b ods. 2 OZ pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
Podľa § 19b ods. 3 OZ odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
S poukazom na cit. zák. ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.
Predmetom konania bola ochrana dobrej povesti navrhovateľa. Ochrana dobrej povesti právnickej osoby je v Občianskom zákonníku upravená len veľmi stručne. Zákon nedefinuje pojem dobrej povesti právnickej osoby. Možno však povedať, že dobrá povesť právnickej osoby obsahuje určité morálne, ale aj kvalitatívne vlastnosti charakterizujúce právnickú osobu, podľa ktorých je hodnotená a prijímaná spoločnosťou. Dobrá povesť je pojem, ktorý v sebe zahŕňa nehmotné a samostatne nevyčísliteľné hodnoty, ktoré sú spojené s právnickou osobou. Dobrá povesť v tomto zmysle predstavuje predovšetkým poctivosť, dôveryhodnosť, slušnosť, vážnosť, spoľahlivosť, solídnosť, profesionalitu, serióznosť pri jednaní, istotu dodržania obchodných záväzkov a pod. Nepochybne však dobrá povesť obsahuje aj morálku a čestnosť tak štatutárnych zástupcov právnickej osoby, ako aj jej zamestnancov. Dobrá povesť právnickej osoby teda v sebe zahŕňa celý rad dielčích hodnôt, počínajúc osobnými vlastnosťami fyzických osôb reprezentujúcich právnickú osobu (štatutárny zástupcovia, zamestnanci), cez jej dôveryhodnosť ako celku a končiac kvalitou výrobkov, práce či poskytovaných služieb. Podstatou ochrany dobrej povesti právnickej osoby je jej právo na zachovanie dobrej povesti, na disponovanie s ňou a v prípade neoprávneného zásahu do tohto práva iným subjektom, právo na ochranu proti nemu. Každá právnická osoba má právo na ochranu svojej dobrej povesti. Za zásah do tohto práva je treba považovať každé konanie (i opomenutie), ktoré je objektívne spôsobilé poškodiť dobrú povesť právnickej osoby. Neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti môže predstavovať nie len uverejňovanie a šírenie nepravdivých difamujúcich skutkových tvrdení o právnickej osobe, ale tiež neprimeraná kritika, či hodnotiace úsudky, ktoré nemajú svoj reálny základ v skutkových okolnostiach, ako aj pravdivé tvrdenia, pokiaľ sú podávané takou formou a v takých súvislostiach, že môžu objektívne vyvolávať dojem pravdu skresľujúci a môžu pôsobiť difamačne. Zodpovednosť za neoprávnený zásah
do práva na ochranu dobrej povesti má objektívny charakter, teda neoprávnenosť zásahu nie je vylúčená ani vtedy, ak zasahujúci subjekt konal v dobrej viere, že uvedené tvrdenia sú pravdivé. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu dobrej povesti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť právo na ochranu dobrej povesti.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odporkyňa sa svojím konaním nedopustila neoprávneného zásahu do dobrej povesti navrhovateľa. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že súd hodnotil vyjadrenia odporkyne, ktoré boli odvysielané v relácii Reflex dňa 13.7.2011 ako samostatné výroky, bez akejkoľvek nadväznosti alebo súvislosti s ostatnými výrokmi, ktoré v predmetnej relácii odzneli, ako aj s celkovým vyznením relácie. Odporkyňa nebola tvorcom ani vysielateľom predmetnej relácie, za jej celkové vyznenie zodpovedá predovšetkým vysielateľ, prípadne autor, pokiaľ nebol zamestnancom vysielateľa. V žiadnom prípade však za celkové vyznenie relácie a za iné, ako jej vlastné výroky, ktoré tam odzneli, odporkyňa zodpovedať nemôže. Odporkyňa ani raz v predmetných výrokoch nespomenula navrhovateľa alebo jeho štatutárneho zástupcu. Uviedla, že „Už sa toto zachraňovanie zvierat do lepších rúk začalo meniť na kšeftovanie so zvieratami“, ktoré tvrdenie možno považovať za všeobecné, týkajúce sa neurčitého počtu fyzických, či právnických osôb, a to bez ohľadu na to, či vedela, že sa má vyjadrovať k tomu, „ako to chodí“ u navrhovateľa. V relácii neodznela žiadna otázka, na ktorú by mala odporkyňa reagovať, pričom odporkyňa neuviedla, že by to bol navrhovateľ, kto kšeftuje so zvieratami. Takisto z jej popisu situácie, ktorej mala byť svedkom, o ktorej hovorila v relácii, nie je zrejmé, že by sa tam vyjadrovala o navrhovateľovi. Práve naopak, uviedla, že jej bolo povedané, že sa má tváriť, že nie je z útulku (neuviedla akého), že robia útulku len reklamu nálepkou na aute, z čoho si práve divák mohol urobiť aj taký záver, že teda nešlo o konanie útulku resp. v mene útulku, ale mohlo ísť o „individuálnu akciu“ jej kolegyne, ktorá napokon dávala tým ľuďom obálku, v ktorej podľa navrhovateľky boli peniaze. V každom prípade toto vyjadrenie odporkyne bez súvislosti s inými vyjadreniami, ktoré odzneli v predmetnej relácii, nemôže byť spôsobilé negatívne zasiahnuť do práva na ochranu dobrej povesti navrhovateľa. Z tohto vyjadrenia samotného totiž vôbec nie je zrejmé, že by išlo o opis nejakého negatívneho, nekalého, prípadne protizákonného konania navrhovateľa. Z uvedeného je teda zrejmé, že zo samotných výrokov odporkyne (mimo kontextu a spracovania celej relácie), nie je možné vyvodiť, že by sa v nich odporkyňa vyjadrovala o navrhovateľovi. Preto jej výrokmi nemohlo dôjsť k zásahu do dobrej povesti navrhovateľa. Keďže zo strany odporkyne nedošlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti navrhovateľa, nemohlo navrhovateľovi vzniknúť voči odporkyni ani právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní okrem ospravedlnenia domáhal.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, súd sa už bližšie nezaoberal ďalšou obranou odporkyne, ktorá spočívala v tvrdení, že navrhovateľ už v čase, keď malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti, nebol nositeľom dobrej povesti. Napriek tomu, je súd toho názoru, že z predložených dôkazov nie je možné jednoznačne urobiť záver, že navrhovateľ v tom čase nepožíval dobrú povesť u značnej časti verejnosti.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh zamietol v celom rozsahu.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).