Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/59/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, dieťa matky: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., t.č. F. XX/X, C. a otca: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX/X, C., t.č. D. XX, E., zastúpený advokátkou JUDr. Tijanou Ćećezovou, LL.M, so sídlom Račianska 13152/69B, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. – 33 zo dňa 21. júna 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1.

Napadnutým uznesením zo dňa 21.06.2023 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým A. A., nar. XX.XX.XXXX (ďalej v rozhodnutí len „maloletý“) tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni v roku v stredu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni v roku v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod. Výrokom II. súd prvej inštancie uviedol, že miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa je miesto bydliska matky a výrokom III. vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že otec sa návrhom podaným súdu dňa 10.06.2023 domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému A. A., nar. XX.XX.XXXX tak, že dieťa bude zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia. Výživné na maloletého sa neurčí. Spolu s návrhom vo veci samej podal otec aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal aby súd dočasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom v každom párnom týždni od štvrtka od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod, a v každom nepárnom týždni od utorka od 16.00 hod do štvrtka do 16.00 hod. s tým, že otec si maloletého A. preberie od matky a aj odovzdá matke v určený v čas v mieste bydliska matky. Nariadenie neodkladného opatrenia otec dôvodil tým, že matka v styku otca s maloletým bráni, resp. ho podmieňuje, stavia sa neoprávnene do pozície rodiča, ktorý začal určovať, či sa maloletý A. bude stretávať s otcovou rodinou, dedom, čo otec podložil sms komunikáciou rodičov, z ktorej plynie, že matka neumožňuje otcovi kontakt so synom. Otec považuje za potrebné aby dieťa udržiavalo väzby nie len s rodičom, ale aj jeho blízkou rodinou a starými rodičmi.

2.

Súd prvej inštancie poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, jeho účel a podmienky nariadenia. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že sú čiastočne splnené podmienky na jeho vyhovenie. Z obsahu návrhu mal súd prvej inštancie za zrejmé, že vo veci starostlivosti o maloletého podali návrh vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k spoločnému maloletému dieťaťu ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obaja rodičia, pričom otec dňa 10.06.2023 a matka dňa 13.06.2023. Rodičia popísali vo svojich podaniach

skutkové okolnosti odlišne, odlišný názor zastávajú aj na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k spoločnému dieťaťu. Otec deklaruje vrúcny citový vzťah s dieťaťom a neochotu matky umožniť mu kontakt so synom, matka tvrdí, že otec užíva návykové látky a žije nevhodným spôsobom života. Súd prvej inštancie vychádzajúc z predložených listinných dôkazov považoval za osvedčené, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a na styku s maloletým sa nevedia dohodnúť. V záujme zachovania aspoň istých zásad a pravidelnosti, s cieľom eliminácie napätia medzi rodičmi, ktorá z neistoty plynie, súd prvej inštancie preto upravil styk otca s maloletým dieťaťom v každom párnom kalendárnom týždni v roku v stredu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni v roku v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod. Pri svojom rozhodovaní prihliadol na útly vek dieťaťa, ktorý je vo veku 2 rokov prirodzene a mimoriadne citovo naviazané na matku, ktorá je s dieťaťom na rodičovskej dovolenke a po opustení spoločnej domácnosti, ktorú viedla s otcom, zabezpečuje práve matka starostlivosť o dieťa. Matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doložila sms komunikáciu rodičov, kde spomína „fetovanie“ otcom. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že okolnosti užívania návykových látok otcom zostalo iba v rovine tvrdení matky a sms komunikácie staršieho dáta. Ide však o závažné obvinenie, ktoré bol súd povinný zohľadniť, preto v záujme maloletého dieťaťa a jeho ochrany upravil styk otca bez prespatia a v užšom rozsahu ako sa otec sám domáhal. Nad rámec súdom upraveného styku súd prvej inštancie návrh otca zamietol, k čomu prispelo jednak tvrdenie matky podporené sms komunikáciou o užívaní návykových látok otcom ako aj z dôvodu, že bez ďalšieho dokazovania nie je možné autoritatívnym rozhodnutím súdu upraviť styk otca neodkladným opatrením v širšom rozsahu, práve z dôvodu potreby vykonania v tomto smere ďalšieho dokazovania.

3.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý namietal, že súd má dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Otec maloletého bol pri maloletom od jeho narodenia a podieľal sa na jeho starostlivosti rovnako ako matka. Preto je pre otca nepochopiteľné prečo súd nezohľadnil tento faktor a neupravil bežný styk otca s maloletým aj s prespatím. K zamestnaniu matky otec v odvolaní uviedol, že matka pracuje v H. I., pričom ide o centrum ktoré sa zaoberá pohybovými aktivitami deti, krúžkami, v centre sa nachádza aj kaviareň. Predmetné Centrum nie je škôlkou, kde deti majú zabezpečený presný režim, ktorý v útlom veku každé dieťa potrebuje. Maloletý A. je v ranných hodinách matkou budený, následne spolu s matkou ide do predmetného Centra a trávi tam značnú časť dňa. Keď máme zohľadňovať vek dieťaťa a s tým súvisiacu starostlivosť o dieťa, maloletý ma 2 roky, potrebuje pravidelný spánok, namiesto toho trávi časť v Centre kde sa vykonávajú pohybové aktivity, je často unavený na hlavne nevyspatý. Súd ďalej uvádza, že mal preukázané, že matka odmieta umožniť otcovi kontakt so synom, pretože jej otec neplatí výživné. Otec sa domnieval, že po ukončení vzťahu s matkou si rozumne usporiadajú záležitosti týkajúce sa starostlivosti o maloletého, avšak netušil, že matka maloletého začne využívať ako nástroj ďalšieho vydierania. Otec po odchode matky z domácnosti jej po finančnej stránke pomáhal. Plnil si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému nákupmi oblečenia, potravín, hračiek. Predložil súdu bločky preukazujúce nákupy otca. Matka napriek tomu stále podmieňovala stretávanie otca s maloletým ďalšími a ďalším finančnými plneniami k jej rukám, na čo otec uviedol, že už finančné prostriedky nemá. V odvolaní ďalej otec uvádza, že tvrdenia matky, ktorým ho obvinila z „fetovania“ popiera. Otec ako uviedol vyššie sa profesionálne venoval hraniu futbalu, a je pochopiteľné v prípade, ak by užíval omamné a psychotropné látky nebol by schopný vykonávať túto činnosť na úrovni na akej ju vykonával. Otec potom ako sa dozvedel o tomto závažnom obvinení matky, že by mal údajne užívať omamné a psychotropné látky, ihneď sa obrátil na Centrum pre liečbu drogových závislosti J. F. K. B. C., kde si dal spraviť test na omamné a psychotropné latky, ktorý je negatívny. Na základe vyššie uvedeného záverom navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozhodnutie Mestského súdu Bratislava II a vyhovieť návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v znení uvedenom v návrhu.

4.

K odvolaniu otca podala vyjadrenie matka prostredníctvom právneho zástupcu v ktorom uviedla, že otec maloletého absolútne nemá vedomosť o dennom režime dieťaťa vo veku 2 rokov, preto logicky ani nie je schopný tento režim dodržiavať nemá vedomosť o potrebách maloletého, jeho zdravotnom stave či výžive a strave, nikdy sa nepodieľal na jeho výchove a nikdy sa o osobnú starostlivosť o maloletého ani nezaujímal. Matka uvádza ďalej, že v skutočnosti otec pri realizovaní styku s maloletým

a po prevzatí dieťaťa od matky samostatne s maloletým čas trávi minimálne, nedokáže maloletému samostatne vytvoriť akýkoľvek podnetný program a podľa vedomostí matky celá starostlivosť otca o maloletého spočíva v tom, že s maloletým ide na chvíľu do parku a potom zväčša dieťa odvezie k starému otcovi dieťaťa, kde sa o maloletého stará tretia osoba, t.j. nie otec. Vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletého sa nikdy o maloletého riadne a plnohodnotne nestaral, otec tak ani nemohol žiadnym spôsobom preukázať či osvedčiť svoje nepravdivé tvrdenia týkajúce sa údajnej schopnosti postarať sa o maloleté dieťa vo veku maloletého A.. Vo vzťahu k ďalšiemu tvrdeniu otca o údajnom bránení matky v styku otca s maloletým, matka poukazuje na samotný fakt, že otec sa dokonca svojimi spoločnými fotkami s maloletým dokonca prezentuje na svojich sociálnych sieťach (napr. L.) tak, ako tieto matka pripája k podaniu a maloletého používa ako „doplnok" na svojom L. účte. Ďalej matka uvádza, že opakovane iniciatívne kontaktovala otca a dopytovala sa, kedy by chcel byť s maloletým, ponúkala otcovi možnosť tráviť čas so synom za predpokladu, že otec eliminuje svoj nebezpečný návyk na stimulačných látkach, aby nevystavil maloletého akémukoľvek nebezpečenstvu. Otec však ponúkané možnosti bezdôvodne nevyužíval v ponúkanom rozsahu, resp . matke uvádzal , že nemá čas. Z uvedeného celkom jasne vyplýva, že to nie je matka, ktorá by bránila otcovi v styku s maloletým, ale je to otec dieťaťa, ktorý nemá skutočný a úprimný záujem o styk s maloletým, a už vôbec nemá záujem o osobnú starostlivosť a výchovu maloletého. Pokiaľ ide o otcom predložené pokladničné doklady (bločky) týkajúce sa oblečenia údajne pre maloletého, uvedené matka popiera, nakoľko prevažná časť oblečenia, ktoré boli zakúpené podľa týchto bločkov, neboli určené pre maloletého. Vo vzťahu k predloženým pokladničným bločkom týkajúcich sa nákupu potravín matka uvádza, že nejde o nákup potravín určený pre maloletého vzhľadom na položky na bločku a preto ide zo strany otca o celkom zrejmé zavádzanie súdu a preukazovanie nepravdivých tvrdení. Vo vyjadrení ďalej matka dodáva, že otec maloletého síce aktuálne verbálne popiera svoj návyk užívať drogy, ale to v žiadnom prípade neznamená, že uvedené nezodpovedá skutočnosti, otec uvedeným verbalizovaním tento problém dokonca podľa presvedčenia matky zvýrazňuje. Matka žila v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa pomerne dosť dlhý čas na to, aby dôverne poznala jeho návyky, intervaly užívania drog, ako aj negatívny vplyv užitých drog na správanie sa otca (nielen voči matke, ale aj maloletému). Otec na maloletého máva nekontrolovateľné výbuchy zlosti, kedy v amoku hádže okolo seba veci, a to aj v prítomnosti maloletého, kričí na všetkých okolo seba, t.j. nedokáže v danom momente ovládnuť svoje agresívne konanie a toto konanie eliminovať, nedokáže racionálne a vecne riešiť bežné záležitosti a životné situácie. Vo vzťahu k otcom predloženému potvrdeniu o negatívnom výsledku na omamné a psychotropné látky na základe vzoriek moču, matka uvádza, že predovšetkým je dôležité poukázať na všeobecne známu skutočnosť súvisiacou s časom predpokladaným pre vylúčenie drog z organizmu. Vzhľadom k rozmanitosti drog, k veľkosti dávky, pravidelnosti užívania a v neposlednom rade aj k metabolizmu človeka, nie je možné celkom jednoznačne určiť rýchlosť akou dokáže telo drogy z tela vylúčiť. Absolútne v žiadnom prípade to však nepreukazuje, že otec návykové a psychotropné látky neužíva. Z uvedeného dôvodu je otcom predložený negatívny test absolútne bezvýznamný. Záverom matka uvádza, že pokiaľ má otec skutočný záujem o trávenie času s maloletým tak, ako tvrdí, matka túto iniciatívu víta. Avšak bezpečnosť dieťaťa musí predchádzať právam a potrebám jeho otca. S poukazom na závislosť otca na užívaní stimulačných návykových látok je podľa matky nevyhnutné a v najlepšom záujme maloletého upraviť spôsob prípadnej realizácie styku otca s maloletým dieťaťom predovšetkým tak, aby bolo dieťa v bezpečí, t.j. v prítomnosti matky, resp. ako styk asistovaný. Na základe uvedeného preto záverom žiada, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia zmenil Uznesenie o nariadení NO a vydal nasledovné uznesenie: „Uznesenie Mestského súdu Bratislava II zo dňa 26.06.2023, č.k. -33 sa mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.“ V prípade, ak má odvolací súd za to, že nie sú dané dôvodu pre zmenu napádaného uznesenia, navrhuje matka v záujme maloletého dieťaťa, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia , zrušil napádané uznesenie, vo veci sám rozhodol a vydal nasledovné neodkladné opatrenie: „Odvolací súd dočasne upravuje styk otca s maloletým A. A., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každý párny kalendárny týždeň v stredu v rozsahu 2 hodín v čase od 10:00 hod. do 12:00 hod. v prítomnosti matky, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.“ V prípade, ak by mal odvolací súd za to, že prítomnosť matky nebude účelná a vhodná pre realizáciu styku otca s maloletým A., matka maloletého požaduje alternatívne, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým nariadi nasledovné neodkladné opatrenie: „Odvolací súd dočasne upravuje styk otca s maloletým A. A., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každý párny kalendárny týždeň v stredu v rozsahu 2 hodín v čase od 10:00 hod. do 12:00 hod. a to formou asistovaného styku v súdom určenom akreditovanom zariadení, za prítomnosti sociálneho pracovníka, ktorý bude nepretržite prítomný, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.“

5.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , zák. č. 161/15 Z.z. (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

6.

Podľa (, ), na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa (, ) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

7.

Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam pred ich porušením či ohrozením. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.

8.

Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď len dočasne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné vydať, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponecháva na voľnú úvahu súdu.

9.

Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený

pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa, na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere ostali nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa ), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.

10.

Z hľadiska zachovania práva dieťaťa na zachovanie vzájomných väzieb s rodičom (v tomto prípade s otcom), ktorému nebolo do osobnej starostlivosti zverené, či v koho osobnej starostlivosti sa nachádza na základe konsenzu rodičov, je jednoznačne pri nezhode rodičov v otázke stretávania sa takéhoto rodiča s deťmi opodstatnený záver o existencii okolností vyžadujúcich si potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Neexistuje šablóna, podľa ktorej by mohlo byť bezpečne skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme. Majúc na zreteli uvedené je možné tvrdiť, že umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností. V konkrétnostiach posudzovanej veci, keďže vzťahy medzi rodičmi dieťaťa sú jednoznačne významne narušené a to dlhodobo, poznačené konfliktami, majúcimi pôvod tiež v diferentných názoroch na starostlivosť a výchovu dieťaťa, predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že nie je žiaduce, aby sa tieto premietali aj do vzťahu otca a dieťaťa, v zmysle nemožnosti rodičov sa tiež v tejto otázke zjednotiť. Obaja rodičia sú pre dieťa dôležité osoby, vzory sociálnej identifikácie a je potrebné mať na zreteli, že styk maloletého dieťaťa s rodičom v situácii, keď rodičia žijú oddelene, sa upravuje prioritne kvôli maloletému dieťaťu v záujme jeho dobra a osobnej vôle a až druhotne z hľadiska práv rodičov, ktoré sú v kolízii s právami dieťaťa vzhľadom na postavenie dieťaťa ako zákonom chránenej osoby v hierarchii nepochybne nižšie. Rodičia majú právo nepochybne realizovať svoje rodičovské práva za účelom zachovania vzájomných citových väzieb s deťmi prostredníctvom stretávania s nimi, aby tak deti mali zabezpečený pokiaľ je to možné čo najviac rovnovážny kontakt s oboma rodičmi.

11.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odvolaní otca zistil, že v danej veci súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, využijúc postup podľa sa obmedzuje v podstate len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že niet pochybností o tom, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a na styku s maloletým sa nevedia dohodnúť, pričom maloletý žije s matkou a je vo veľmi útlom veku (2 roky). V konaní bolo zistené a preukázané, že matka odmieta umožniť otcovi kontakt so synom, pretože otec jej neplatí výživné, teda kontakt otca s maloletým je oklieštený a rodičia maloletého sa nevedia na úprave styku otca maloletým dohodnúť, čoho dôsledkom je aj prebiehajúce konanie vo veci samej.

12.

Odvolací súd sa stotožnil aj s rozsahom dočasnej úpravy styku otca s maloletým. Tým, že rodičovské práva k maloletému dieťaťu majú obaja rodičia, má taktiež otec právo sa s ním stretávať, rovnako právom maloletého dieťaťa je, aby malo zabezpečený nerušený a plnohodnotný kontakt aj s druhým rodičom. Vzhľadom na dočasný charakter inštitútu neodkladného opatrenia aj odvolací súd považoval za správne a dôvodné upraviť styk maloletého s otcom v užšom rozsahu ako navrhoval otec a bez prespatia, a to najmä s ohľadom na útly vek maloletého a skutočnosť, že širšia úprava styku bude predmetom konania vo veci samej, v ktorom bude vykonané rozsiahlejšie dokazovanie za účelom zistenia, v akom rozsahu je styk dieťaťa s otcom v čo najlepšom záujme maloletého. Odvolací súd dodáva, že stykom vymedzeným v napadnutom uznesení je zabezpečený pravidelný kontakt otca s maloletým každý týždeň, a vzhľadom na časové rozmedzie má zároveň aj otec možnosť vytvárať si program s maloletým a čas s ním tráviť podľa vlastného uváženia bez prítomnosti matky.

13.

V súvislosti so zrejmými konfliktami rodičov, odvolaciemu súdu nedá neapelovať na oboch rodičov maloletého, aby uprednostnili ozajstný záujem dieťaťa nad vlastnými záujmami a snažili sa o čo najrýchlejšie a hladké doriešenie otázky ich vzájomného vzťahu a zároveň v záujme maloletého rešpektovať vzájomné práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom totiž musí byť zrejmé, že maloletý potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok a v rámci vzniknutej situácie rodičia musia minimalizovať dopad prebiehajúcich konaní na psychiku dieťaťa.

14.

Rozdielne tvrdenia rodičov budú predmetom dokazovania vo veci samej súdom prvej inštancie, ako aj posúdenie ich rodičovských kompetencií a zručností a najmä ich schopnosti akceptovať v živote maloletého postavenie druhého rodiča. Vzhľadom na to, že v konaní vo veci samej je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia, aby bolo možné rozhodnúť o úprave styku rodičov s maloletým a preto, že ide iba o dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu zaoberať sa všetkými tvrdenými skutočnosťami predostretými v odvolaní (zamestnanie matky a s tým súvisiaci narušený spánkový režim dieťaťa či užívanie omamných a psychotropných látok otcom), pretože tieto sa týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie a bude sa nimi zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.

15.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

16.

Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).