Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Cpr-3-2012.pdf
PDF · 105.67 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cpr/3/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom P., M. XX, zastúpená JUDr. Danielou Ruskovou, advokátkou so sídlom Masarykova 10, Prešov, p r o t i žalovanému: PRE-byt´s, s.r.o., so sídlom Levočská 9, Prešov, IČO: 36468037, o zaplatenie 501,33 Eur a o opravu potvrdenia o zamestnaní a prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 501,33 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 14.2.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý uviesť v potvrdení o zamestnaní - prehľade vymeriavacích základov zo dňa 13.1.2012 údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu v jednotlivých mesiacoch rokov 2009, 2010 a 2011 vo výške minimálneho mzdového nároku určeného podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce, resp. skutočne poskytnutej mzdy takto:
- rok 2009: január - 369,18 Eur, február - 367,65 Eur, marec - 367,65 Eur, apríl - 376,94 Eur, máj - 372,52 Eur, jún - 376,94 Eur, júl - 385,42 Eur, august - 376,41 Eur, september - 232,74 Eur, október - 397,69 Eur, november - 371,68 Eur, december - 245,59 Eur, spolu : 4 024,33 Eur,
- rok 2010: január - 369,24 Eur, február - 369,24 Eur, marec - 369,24 Eur, apríl - 369,24 Eur, máj - 369,24 Eur, jún - 369,24 Eur, júl - 369,24 Eur, august - 369,24 Eur, september - 369,24 Eur, október - 369,24 Eur, november - 369,24 Eur, december - 369,24 Eur, spolu: 4 430,88 Eur,
- rok 2011: január - 380,40 Eur
a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou zo dňa 15.2.2012 sa domáhala zaplatenia sumy 1.759,17 Eur so špecifikovanými úrokmi z omeškania. Nárok odôvodnila tým, že žalovaný, ktorý bol jej zamestnávateľom, jej nepriradil druhý stupeň náročnosti práce, ktorý zodpovedá jej pracovnej náplni a preto má nárok na 1,2 násobok minimálnej mzdy. Z toho titulu žiadala o doplatenie mzdy za rok 2009 vo výške 259,43 Eur, za rok 2010 vo výške 735,86 Eur a za rok 2011 vo výške 78,49 Eur. Žalobkyňa žiadala priznať aj doplatok náhrady za nevyčerpanú dovolenku za rok 2010 vo výške 66,33 Eur a za rok 2011 vo výške 35 Eur. Ďalší nárok predstavoval doplatok mzdy za január 2011 vo výške 222,87 Eur, ktorý žalovaný neoprávnene zrazil z jej mzdy ako kúpnu cenu za tovar v predajni žalovaného, ktorý však žalobkyňa nekúpila. V pôvodnej žalobe napokon žalobkyňa žiadala aj doplatok na nemocenských dávkach vo výške 361,19 Eur.
Podaním zo dňa 13.9.2012 žalobkyňa zobrala späť žalobu v časti o zaplatenie 1.257,84 Eur vrátane príslušných úrokov z omeškania. Predmetom žaloby tak ostala len suma 501,33 Eur s 9% úrokom z omeškania od 14.2.2012 do zaplatenia. K tejto úprave došlo v dôsledku toho, že žalovaný vyplácal žalobkyni okrem sumy v mzdovej listine mesačne 45 Eur. Preto žalobkyňa týmto podaním uplatnila doplatok k minimálnej mzde už len za rok 2010 vo výške 195,78 Eur a za január 2011 vrátane nevyplatenej mzdy úhrne vo výške 274,22 Eur. Zvyšok uplatnenej pohľadávky do sumy 501,33 Eur predstavuje náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku podľa pôvodnej žaloby.
Podaním zo dňa 3.12.2012 (č.l. 90) žalobkyňa rozšírila žalobu aj o uloženie povinnosti žalovaného opraviť v potvrdení o zamestnaní - prehľade vymeriavacích základov zo dňa 13.1.2012 údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu v jednotlivých mesiacoch rokov 2009 až 2011 vo výške minimálneho mzdového nároku určeného podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce, resp. skutočne poskytnutej mzdy tak, ako je to uvedené aj vo výroku tohto rozsudku. Súd túto zmenu žaloby pripustil právoplatným uznesením č.k. 11Cpr 3/2012-92 zo dňa 17.12.2012.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomnom vyjadrením však reagoval len na doplatok k minimálnej mzde, ku ktorému uviedol, že zaradenie žalobkyne do pracovnej pozície predavačky zodpovedá prvému stupňu náročnosti práce. K ďalším nárokom sa nevyjadril a ani jedno pojednávanie sa nedostavil, aj keď súd sa snažil jeho účasť zabezpečiť uložením poriadkového opatrenia a predvolávaním konateľa žalovaného, keďže zásielky adresované žalovanému sa opakovane vracajú s tým, že adresát je neznámy. Žalovaný je však stále v obchodnom registri vedený so sídlom Levočská 9, Prešov, na ktorú boli zasielané procesné rozhodnutia a predvolania na pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) nastala fikcia o ich doručení, súd preto s požitím § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne U. I., písomným vyjadrením žalovaného, pracovnou zmluvou, dodatkami k pracovnej zmluve, pokladničným dokladom, výpoveďou z pracovného pomeru, výplatnými páskami žalobkyne, výpisom z obchodného registra žalovaného, protokolom Inšpektorátu práce Prešov ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Žalobkyňa bola v pracovnom pomere u žalovaného od 22.10.2008 ako predavačka. Listom zo dňa 12.10.2011 žalobkyňa tento pracovný pomer ukončila výpoveďou.
Podľa dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 22.10.2008 bolo v pracovnej náplni žalobkyne okrem iného aj predaj záclon a kobercov, vykonávanie uzávierky, znalosti základných informácií o tovare, zodpovednosť a kontrola za príjem tovaru, kontrola tovaru a jeho označenia a dohodnutá bola aj hmotná zodpovednosť (č.l. 11).
Žalobkyňa od 31.1.2011 bola práceneschopná po celý zvyšok roka. Dňa 28.2.2011 navštívila vtedajšia konateľka žalovaného L. P. žalobkyňu v jej byte za účelom podpísania dodatkov k pracovnej zmluve, pričom žalobkyňa odmietla jeden z nich (týkajúci sa zmeny pracovného času) podpísať. L. P. vtedy odovzdala žalobkyni pokladničný doklad zo dňa 28.2.2011 vystavený o 16.42 hod. o kúpe tovaru v predajni žalovaného za sumu 222,87 Eur. Túto sumu zrazila z výplaty a žalobkyni tak odovzdala len sumu 61,18 Eur ako mzdu za január 2011. Podľa spomínaného pokladničného dokladu (č.l. 15) kupovaných bolo 9 druhov obrusov, sedak, drevená spona, vankúše a tri druhy záclon.
Svedkyňa U. I. (dcéra žalobkyne) bola svedkom tejto návštevy L. P. dňa 28.2.2011. V celom rozsahu potvrdila výpoveď žalobkyne a prehlásila, že žalobkyňa celý tento deň bola doma, ležala keďže mala teplotu a rozhodne nebola v predajni žalovaného a žiaden takýto tovar nekupovala.
Žalobkyni podľa výplatných pások bola vyplatená mzda v januári 2009 vo výške 324,18 Eur, za február vo výške 322,65 Eur, za marec 2009 vo výške 322,65 Eur, za apríl 2009 vo výške 331,94 Eur, za máj
2009 vo výške 327,52 Eur, za jún 2009 vo výške 331,94 Eur, za júl 2009 vo výške 340,92 Eur, za august 2009 vo výške 331,41 Eur, za september 2009 vo výške 208,61 Eur, za október 2009 vo výške 352,69 Eur, za november 2009 vo výške 343,28 Eur a za december 2009 vo výške 232,61 Eur. Za január 2010 žalobkyni podľa výplatnej listiny bola vyplatená mzda 307,70 Eur, za február 2010 taktiež 307,70 Eur ako aj za marec 2010, za apríl 2010 vo výške 308,58 Eur, za máj 2010 vo výške 307,70 Eur, podobne aj za jún 2010, za júl 2010 vo výške 308,91 Eur za august a september 2010 po 307,70 Eur, za október 2010 vo výške 306,69 Eur, za november 2010 vo výške 307,70 Eur a za december 2010 vo výške 309,24 Eur. Za január 2011 podľa výplatnej listiny mzda žalobkyne činila 301,91 Eur. Uvedené sumy predstavujú mzdu v brutto sumách.
Podľa tvrdenia žalobkyne navyše žalovaný jej každý mesiac vyplatil ako mzdu 45 Eur a to mimo sumy uvedenej vo výplatnej listine.
U žalovaného bola vykonaná inšpekcia Inšpektorátom práce Prešov, ako to vyplýva z protokolu zo dňa 24.8.2011 (č.l. 48), podľa ktorého žalovaný porušil povinnosť poskytnúť žalobkyni za obdobie od januára 2009 do januára 2011 mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného v súlade s charakteristikou stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ale poskytol jej iba mzdu zodpovedajúcu prvému stupňu náročnosti práce, čo je v rozpore s ustanovením § 120 ods. 1 Zákonníka práce.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.
Podľa § 120 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len "stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.
Podľa § 120 ods. 3 Zákonníka práce pracovné miesto podľa ods. 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.
Podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy,
Stupeň Koeficient minimálnej mzdy
1 1, 0
2 1, 2
3 1, 4
4 1, 6
5 1, 8
6 2, 0
Príloha č. 1 v Zákonníku práce obsahuje charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest
a) pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov,
b) pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodárskosprávnych, prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov.
Pre prvý stupeň náročnosti práce sú teda charakteristické len činnosti pomocného charakteru vykonávané pod priamym a neustálym dozorom, bez zodpovednosti za celkový výsledok činnosti zamestnávateľa ako sú napr. čiastkové úkony spojené s odkladaním tovaru do regálov, práce pomocného robotníka, ktorý iba vypomáha pri práci kvalifikovanému zamestnancovi.
Pri druhom stupni náročnosti práce ide o rutinnú a jednoducho kontrolovateľnú prácu, typická je obsluha v obchode bez odborného poradenstva. Ak je s miestom spojená aj hmotná zodpovednosť, v takom prípade jednoznačne nemôže ísť len o prvý stupeň náročnosti práce, ale minimálne musí ísť o druhý stupeň náročnosti práce.
Je nepochybné, že žalobkyňa mala uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti a preto vychádzajúc z charakteru jej práce jej prináleží druhý stupeň náročnosti a teda 1,2 násobok minimálnej mzdy. Napokon tento záver vyplýva aj z protokolu inšpektorátu práce.
Od 1.1.2009 minimálna mzda činila 295,50 Eur v zmysle § 1 Nariadenia vlády SR č. 422/2008 Z.z. a od 1.1.2010 vzrástla na 307,70 Eur podľa § 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia vlády SR č. 441/2009 Z.z. Od 1.1.2011 minimálna mzda činila 317 Eur.
V roku 2009 teda 1,2 násobok minimálnej mzdy predstavoval 354,60 Eur, v roku 2010 - 369,24 Eur a v roku 2011 - 380,40 Eur. Žalobkyňa má teda nárok na doplatok minimálnej mzdy za žalované obdobie. Za rok 2010 malo jej byť vyplatených 4.430,88 Eur (369,24 x 12), dostala len 4235,02 Eur (3695,02 podľa výplatných pások + 540 Eur mimo nich), rozdiel je teda 195,86 Eur. Žalobkyňa si uplatnila za tento rok doplatok len vo výške 195,78 Eur, v súlade s dispozičnou zásadou zakotvenou v § 153 ods. 2 O.s.p. súd jej teda priznal len uplatnenú sumu.
Za január 2011 mala žalobkyňa nárok na mzdu 380,40 Eur, dostala len 106,18 Eur (61,18 + 45), preto má nárok na doplatok 274,22 Eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že považoval za preukázané tvrdenie žalobkyne o tom, že jej bola odovzdaná výplata za január 2011 len vo výške 61,18 Eur a že neoprávnene bola mzda započítaná s kúpnou cenou podľa doloženého pokladničného dokladu z 28.2.2011. Je nelogické, že by žalobkyňa príslušný tovar a to osem druhov obrusov zakupovala a navyše bolo nepochybné, že bola chorá, mala vystavenú práceneschopnosť a v uvedený deň z bytu neodišla, čo potvrdila ako svedkyňa Miriama Fialková. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný ako zamestnávateľ nebol oprávnený vykonať uvedený úkon, ktorý svojou podstatou predstavuje zrážku zo mzdy. Zákonník práce totiž vymedzuje okruh povinných zrážok zo mzdy. Ide o taxatívny výpočet podľa § 131 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ďalšie zrážky by mohol vykonať len na základe písomnej dohody so zamestnancom
alebo ak to vyplýva z osobitného predpisu. Nepochybne však nešlo o tento prípad a preto žalovaný neoprávnene stiahol zo mzdy sumu 222,87 Eur.
Nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku súd posúdil podľa § 116 Zákonníka práce.
Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa § 116 ods. 2 Zákonníka práce za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa § 116 ods. 3 Zákonníka práce za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Je nesporné, že žalobkyňa nevyčerpala za rok 2010 dovolenku v rozsahu 19,5 dní, pretože aj žalovaný jej ju preplácal v takom rozsahu teda za 19,5 dňa a to v sume 275,81 Eur (č.l. 29). Ako už bolo uvedené, žalobkyňa za rok 2010 mala dostávať minimálnu mzdu 369,24 Eur a v roku 2011 sumu 380,40 Eur. V roku 2010 bolo 251 pracovných dní, teda priemer za jeden mesiac predstavuje 20,92 pracovných dní. Priemerný denný zárobok tak činil 17,65 Eur (369,24 : 20,92), takže náhrada mzdy za 19,5 dní predstavuje 344,17 Eur. Žalovaný poskytol náhradu za rok 2010 žalobkyni za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 19,5 dní v sume 275,81 Eur brutto (č.l. 29). Ostáva mu teda doplatiť sumu 68,36 Eur (344,17
- 275,81).
V roku 2011 priemerný mesačný zárobok žalobkyne mal činiť 380,40 Eur. V uvedenom roku bolo 250 pracovných dní, teda na jeden mesiac pripadlo v priemere 20,83 pracovných dní (380,40 : 250). Priemerný denný zárobok tak predstavoval 18,26 Eur (380,40 : 20,83) a za dva dni nevyčerpanej dovolenky, keďže žalobkyňa mala nárok na pomernú časť dovolenky v tomto rozsahu, tak náhrada mzdy predstavuje 36,52 Eur. Úhrne tak náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku predstavuje 104,88 Eur (68,36 + 36,52).
Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa si uplatnila nárok len na zaplatenie 501,33 eur a aj keď súčet jej nárokov predstavuje vyššiu sumu, s poukazom na § 153 ods. 2 O.s.p. súd mohol žalobkyni priznať len uplatnenú sumu.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobkyňa uplatnila úroky z omeškania zo sumy 501,33 Eur od 14.2.2012, v súlade s dispozičnou zásadou v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. súd priznal z prisúdenej istiny aj úroky z omeškania s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia odo dňa ich uplatnenia.
Podľa § 72 ods. 2 písm. d/ Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory v nezamestnanosti.
Keďže žalovaný v potvrdení o zamestnaní uviedol nesprávne sumy vymeriavacích základov, keďže za rok 2009 neuviedol skutočne vyplatenú mzdu a za rok 2010 a 2011 nevyplatil mzdu, ktorá žalobkyni podľa zákona prináleží, preto súd zaviazal žalovaného k úhrade týchto nedoplatkov a následne vyhovel aj žalobe o uvedenie správnych vymeriavacích základov tak, ako je to citované vo výroku tohto rozsudku.
Náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku si uplatnila len predchádzajúca právna zástupkyňa žalobkyne JUDr. Lucia Verešpejová. Súd však pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. v náväznosti na § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. Bolo potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že žalobkyňa si uplatnila nárok vo výške 1.759,17 Eur, avšak vyhovené bolo žalobe o zaplatenie podstatne nižšej sumy. Aj keď žalobkyňa v prevyšujúcej časti žalobu zobrala späť, zavinila tým zastavenie konania a preto v zmysle § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. by nárok na náhradu trov konania prináležal žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.