Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6Co-168-2012.pdf
PDF · 94.18 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/168/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: Ing. M. E., nar. XX.X.N., bytom R., Ul. P. č. X, proti odporcovi: Združená stredná škola dopravná, Zelená 2, Martin - Priekopa, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/153/2009-49 zo dňa 15. júla 2010, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej lehote, zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Okresný súd dôvodil, že v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa na pojednávanie nedostavil napriek tomu, že bol riadne predvolaný, a teda nevyužil právo zúčastniť sa pojednávania.
Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe žalobou zo dňa 11.8.2009, a to z dôvodu, že odporca mu dňa 30.11.2007 osobne odovzdal listinu - ukončenie pracovného pomeru dňom 30.11.2007, pričom nebola splnená zákonná podmienka, a to nedodržanie trojdennej oznamovacej lehoty pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Odporca na pojednávaní žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný, pretože v pracovnej zmluve bola dojednaná písomne trojmesačná skúšobná doba a v rámci tejto skúšobnej doby s navrhovateľom ukončil pracovný pomer dňom 30.11.2007.
Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že dňa 31.8.2007 bola uzavretá pracovná zmluva medzi navrhovateľom a odporcom a to na dobu určitú, do 30.6.2008. V zmluve bola dohodnutá skúšobná doba v dĺžke troch mesiacov. Dňom 1.9.2007 bol dojednaný nástup do pracovného pomeru. Listom zo dňa 15.11.2007 došlo k skončeniu pracovného pomeru zo strany odporcu v trojmesačnej skúšobnej dobe. S týmto skončením navrhovateľ nesúhlasil, čo písomne uviedol na dotknutej listine.
Okresný súd vychádzajúc z ust. § 59 ods. 1 písm. d/, § 72 ods. 1, 2 Zákonníka práce dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Odporca postupoval v súlade so Zákonníkom práce, keď ukončil s
navrhovateľom pracovný pomer v skúšobnej dobe. Zdôraznil, že pokiaľ zákon uvádza trojdňovú lehotu na doručenie skončenia pracovného pomeru, táto lehota má len poriadkový charakter, nie je záväzná.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, pretože odporca, ktorý mal úspech vo veci, si žiadne trovy konania neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť, pretože je zamestnancom so zdravotným postihnutím, ktorému môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a tento súhlas preukázateľne nedal, čo je v rozpore s ust. § 66 Zákonníka práce. Sudca zámerne tieto okolnosti neuviedol, čím ho ako osobu značne poškodil, tiež mu neustanovil zástupcu z radov advokátov pre celé konanie, aj keď spĺňal podmienky v zmysle ust. § 30 a § 138 O.s.p.. S takýmto postupom nesúhlasil, listom zo dňa 10.7.2010 u predsedníčky Okresného súdu Martin uplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi JUDr. Miroslavovi Dobríkovi, ktorý ho vedome poškodil a diskriminoval. Tým, že nemal zástupcu v konaní, nemohol sa účinne brániť a tým bol ako občan Slovenskej republiky diskriminovaný, v zmysle článku 12 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb., Ústavy SR, boli porušené jeho práva tiež podľa § 2a ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou nesprávnym postupom, lebo ako občan s ťažkým zdravotným a telesným postihnutím, ktorý nemá právnické vzdelanie, riadne a zrozumiteľne požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a aby bol na súde zastúpený advokátom pre celé konanie, lebo spĺňal a spĺňa podmienky podľa § 138 O.s.p. a naviac je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Okresnému súdu doručil čestné vyhlásenie aj predpísané tlačivo, zrozumiteľne uviedol výšku invalidného dôchodku 183,- eur. Žiadal preto, aby Krajský súd v Žiline pridelil mu advokáta, ktorý ho bude v konaní zastupovať. Zdôraznil, že skončenie pracovného pomeru je v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce, a to pre nedodržanie trojdňovej oznamovacej lehoty. Týmto považuje akt ukončenia pracovného pomeru za neprávoplatný s tým, že pracovný pomer pokračuje ďalej na neurčitý čas, pretože z jeho strany nedošlo k dobrovoľnému prerušeniu pracovnej činnosti.
Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že navrhovateľ nastúpil do zamestnania 1.9.2007, jeho skúšobná doba bola určená na tri mesiace a končila dňom 30.11.2007. Navrhovateľ pri nástupe do zamestnania doručil potvrdenie o spôsobilosti výkonu povolania od všeobecného lekára, vystavené dňa 28.8.2007 a počas trvania zamestnania v skúšobnej dobe neinformoval zamestnávateľa, že by sa stal zdravotne postihnutým. Navrhovateľ nedostal od zamestnávateľa výpoveď, ale pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe, na čo nie je potrebný súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe bolo navrhovateľovi doručené dňa 15.11.2007 pred uplynutím skúšobnej doby, čo nebolo spochybnené ani Okresným súdom v Martine. K vyjadreniu odporca pripojil lekárom potvrdenú kópiu žiadosti o vydanie potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti pracovníka na výkon povolania zo dňa 28.7.2007.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie navrhovateľa bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd v nadväznosti na dôvody podaného odvolania prioritne skúmal, či vo veci rozhodoval zákonný sudca a či postupom súdu nebola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.
Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces tak, ako je vymedzený v článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Nestrannosť a nezaujatosť sudcu je jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a jednou z hlavných premís dôvery občanov a iných subjektov práva v právo a právny štát (článok 1 ods. 1 Ústavy SR).
Z ust. § 14 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti pre pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom. Podľa ust. § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu, nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.
Navrhovateľ namietal zaujatosť sudcu podaním adresovaným a doručeným predsedníčke okresného súdu v deň súdneho pojednávania dňa 15.7.2010, z dôvodu, že v prejednávanej veci nebolo vyhovené jeho návrhu a žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, čím bol diskriminovaný a boli porušené jeho ústavné práva; sudca mal tendenciu ho poškodzovať, sabotovať, odďaľovať konanie, a preto navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti. Predmetné podanie sa dostalo do dispozície sudcu až po rozhodnutí vo veci samej dňa 19.7.2010 (Spr 668/2010 Okresného súdu Martin, č.l. 44 - 48 spisu).
V návrhu na začatie konania zo dňa 11.8.2009 navrhovateľ požiadal okresný súd o ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa § 30 O.s.p.. O tejto žiadosti rozhodol okresný súd uznesením č.k. 7C/153/2009-21 zo dňa 1. marca 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/127/2010 zo dňa 29.4.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.6.2010 tak, že žiadosť navrhovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol.
Na základe sťažnosti navrhovateľa na prieťahy v konaní (Spr 2042/2010 Okresného súdu Martin) bol preskúmaný postup sudcu v konaní, pričom z odpovede predsedníčky súdu zo dňa 17.6.2010 vyplýva, že sťažnosť na prieťahy je nedôvodná a neopodstatnená, súd konal plynulo, bez prieťahov. Počas celého obdobia sa zaoberal procesnými návrhmi, ktoré podal navrhovateľ a z toho dôvodu nemohol byť vo veci vytýčený skôr termín pojednávania. Na dĺžku doby konania mala výrazný vplyv aj nečinnosť navrhovateľa spočívajúca v nepreberaní zásielok súdu (č.l. 33 spisu).
Následne okresný súd vytýčil termín pojednávania na deň 15.7.2010, ktorého sa navrhovateľ osobne nezúčastnil, predvolanie na pojednávanie mal vykázané dňom 29.6.2010 a súd na tomto pojednávaní rozhodol vo veci samej napadnutým rozsudkom.
Dňom 29.6.2010 navrhovateľ zároveň podal dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/127/2010 zo dňa 29.4.2010, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 4Cdo/222/2011 zo dňa 24.11.2011 tak, že dovolacie konanie zastavil.
Pokiaľ okresný súd aj napriek podanému dovolaniu vo veci ustanovenia zástupcu z radov advokátov vec prejednal a rozhodol, nedopustil sa pochybenia, pretože dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý nemá odkladný (suspenzívny) účinok. V nadväznosti na uvedené ďalej odvolací súd poukazuje na výsledok dovolacieho konania, uvedený v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, z ktorého porušenie procesných predpisov zo strany súdu nevyplýva, resp. dovolací súd sa nezaoberal otázkou prípustnosti a ani dôvodnosti dovolania.
K prejednaniu veci na pojednávaní dňa 15.7.2010 bez účasti navrhovateľa odvolací súd mal preukázané, že postup okresného súdu zodpovedal zákonným kritériám ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a procesné práva navrhovateľa neboli porušené. Navrhovateľovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, pretože navrhovateľ bol na pojednávanie dňa 15.7.2010 riadne predvolaný, osobne prevzal predvolanie dňa 29.6.2010, lehota na prípravu pojednávania podľa § 115 O.s.p. bola dodržaná a navrhovateľ nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
Vrátenie predvolania navrhovateľom k rukám predsedníčky okresného súdu (Spr 668/2010 Okresného súdu Martin) z dôvodu, že bolo podané dovolanie vo veci rozhodnutia o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, nepredstavovalo zákonný dôvod pre odročenie pojednávania. Tak, ako bolo konštatované vyššie, o žiadosti navrhovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov bolo právoplatne rozhodnuté a mimoriadne dovolanie nemá odkladný účinok. Ako ďalší dôvod neúčasti na pojednávaní dňa 15.7.2010 navrhovateľ uviedol, že vo veci koná zaujatý sudca.
Vec prejednávajúci sudca v čase súdneho pojednávania dňa 15.7.2010 o vznesenej námietke zaujatosti nemal vedomosť, pretože bola doručená okresnému súdu dňa 15.7.2010 a bola adresovaná k rukám predsedníčky okresného súdu. Predsedníčka okresného súdu podanie navrhovateľa zo dňa 15.7.2010 doručila sudcovi až po pojednávaní dňa 19.7.2010 (č.l. 44-45 spisu).
Napriek uvedeným zisteniam odvolací súd konštatuje, že neboli preukázané tvrdené dôvody zaujatosti sudcu JUDr. Miroslava Dobríka, nebol preukázaný žiaden relevantný dôvod pre vylúčenie sudcu v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p..
Námietky účastníka spočívajúce v nespokojnosti s procesnými postupmi sudcu, ktoré boli v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, nie sú dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci (§ 14 ods. 3 O.s.p.).
Tak, ako bolo konštatované vyššie, zamietavé rozhodnutie okresného súdu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline. Sudca konal bezprieťahovo, čo vyplýva z chronológie jednotlivých úkonov sudcu a čo naviac konštatovala predsedníčka okresného súdu pri prejednaní sťažnosti navrhovateľa (Spr 2042/2010 Okresného súdu Martin č.l. 33 spisu).
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že vo veci konal a rozhodol zákonný sudca, nespokojnosť navrhovateľa s postupom sudcu v konaní o prejednávanej veci nie sú dôvodmi pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, v konaní neboli zistené a preukázané žiadne zákonné dôvody pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci podľa ust. § 14 O.s.p.. Zároveň odvolací súd konštatuje, že postupom okresného súdu, ktorý vec prejednal a rozhodol bez účasti navrhovateľa na súdnom pojednávaní dňa 15.7.2010, nebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.
V podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu vo veci samej navrhovateľ požiadal opätovne o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Okresný súd uznesením č.k. 7C/153/2009-68 zo dňa 19.10.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina sp.zn. 8Co/421/2010 zo dňa 30.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.8.2011, žiadosť navrhovateľa zamietol.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a vecne správne rozhodol.
Odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa uvedených v žalobnom návrhu a listinných dôkazov predložených v konaní je nesporné, že účastníci uzavreli pracovnú zmluvu dňa 31.8.2007 na dobu určitú do dňa 30.6.2008. Zmluvné strany si dohodli skúšobnú dobu v dĺžke trvania troch mesiacov.
Sám navrhovateľ uviedol, že dňa 30.11.2007 osobne prevzal listinu o skončení pracovného pomeru zo dňa 15.11.2007, v zmysle ktorej pracovný pomer navrhovateľa končil dňom 30.11.2007 podľa § 59 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce a v zmysle pracovnej zmluvy č. 236/2007.
K námietke z odvolania, že nebola dodržaná trojdňová lehota v zmysle § 72 ods. 2 Zákonníka práce je potrebné zdôrazniť, že na rozdiel od okamžitého skončenia pracovného pomeru, kedy účinky zrušovacieho prejavu účastníka nastávajú zo zákona dňom doručenia druhému účastníkovi, Zákonník práce pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej lehote predpokladá, že ku skončeniu pracovného pomeru dôjde ku dňu, ktorý je v zrušovacom prejave účastníka uvedený ako deň skončenia pracovného pomeru. Ak takýto deň v zrušovacom prejave účastníka uvedený nie je, právny úkon nie je z tohto dôvodu neplatný a za deň skončenia pracovného pomeru by sa pokladal deň doručenia zrušovacieho prejavu druhému účastníkovi. Nedodržanie uvedenej poriadkovej lehoty u písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej lehote nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Uvedená trojdňová lehota má len poriadkový charakter.
Vzhľadom na uvedené je dôvodné konštatovať, že pokiaľ najneskôr dňom 30.11.2007 navrhovateľ prevzal zrušovací prejav odporcu, ktorým došlo ku skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej lehote a týmto dňom mal aj pracovný pomer skončiť, prípadné nedodržanie trojdňovej lehoty by nemalo za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej lehote.
Navrhovateľ prevzal osobne dňa 30.11.2007 zrušovací prejav odporcu, týmto dňom mal aj pracovný pomer navrhovateľa skončiť, a tak uvedená námietka z odvolania nebola dôvodná.
K ďalšej námietke, resp. dôvodu neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej lehote /i keď nebol uvedený v žalobnom návrhu, ale bol uvedený v dovolaní proti uzneseniu okresného súdu (č.l. 34)/, ktorým navrhovateľ namietal, že je zamestnancom so zdravotným postihnutím, poberá invalidný dôchodok, pričom úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nedal predchádzajúci súhlas na skončenie pracovného pomeru, krajský súd poukazuje na ust. § 66 Zákonníka práce, ktorý sa vzťahuje na výpoveď z pracovného pomeru, čo nie je prípad prejednávanej veci, kde sa navrhovateľ domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe (R 49/1997). Vyžiadanie predchádzajúceho súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so zrušovacím prejavom odporcu zákon v danom prípade nevyžadoval.
Nad rámec všetkých vyššie uvedených skutočností odvolací súd poukazuje na ust. § 77 Zákonníka práce, ktorý stanovuje dvojmesačnú lehotu na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde a ktorá v danej veci nebola zo strany navrhovateľa dodržaná.
Pokiaľ okresný súd návrh zamietol, rozhodol vecne správne, a preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Odvolateľ - navrhovateľ nemal v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešný odporca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil, z ktorého dôvodu mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.