Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-517-2012.pdf
PDF · 85.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-5C/517/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci navrhovateľa: G. Š., Q.. XX.X.XXXX, U. XXX XX F. Š. XX, štátny občan SR proti odporcovi: H. J., Q.. XX.X.XXXX, U. J..G.. U., XXX XX W., štátny občan SR o zaplatenie sumy 10.000 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 10 .000 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 1.1.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 600 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 10.000 Eur s príslušenstvom z titulu poskytnutej pôžičky. V návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.11.2009 poskytol odporcovi pôžičku vo výške 10.000Eur, ktorú sa zaviazal odporca vrátiť do 31.12.2009. Pôžička bola poskytnutá bezúročne. Odporca v dohodnutej dobe pôžičku nevrátil. Navrhovateľ zároveň žiadal priznať úroky z omeškania podľa §-u 517 ods.2OZ.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k.5RO/269/2012-8 zo dňa 26.11.2012 a návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu.
Odporca podal odpor proti platobnému rozkazu z dôvodu, že dňa1.1.2009 mu neboli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 10.000Eur, podrobnejšie informácie doplní jeho právny zástupca, ktorý toho času nie je prítomný. On sa taktiež podrobnejšie vyjadrí na pojednávaní.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu, lebo by chcel mať právny nástroj na to, aby mohol dať vec na exekúciu, oni sú tu už tretíkrát. Odporca mu ukázal, že sa vedie exekúcia, kde on vymáha od pána N. peniaze a potom by mu zaplatil. On chce mať titul na to, aby sa mohol obrátiť na exekútora, nevie, či odporca peniaze bude mať, či už od N., ale chce, aby už bolo vo veci rozhodnuté. V ostatnom sa pridržiava písomne podaného návrhu. Bolo to v roku 2003, vtedy bol v X. a kupoval doláre za 34 Sk. Stretli sa s odporcom cez jeho zamestnanca D. X. s tým, že tento povedal, že si chce odporca požičať peniaze na kúpu bytu v U. 200.000,- Sk, on mal len doláre, tak mu dal 6.000 dolárov a on mu tieto peniaze aj vrátil asi o 2 mesiace, to bolo asi v piatok júl 2003 s tým, že mu vrátil 150.000 Sk, zostalo 50.000 Sk, čo povedal odporca, že ich vráti . V pondelok potom vrátil ešte nejakých 20.000 Sk a zostalo 30.000 Sk, čo je 1.000 Eur. Potom si požičal ešte ďalšie peniaze 150.000 Sk, takže mu dlhoval na eura 5.000 Eur + 1.000 Eur, k tomuto mu on dal pri podpise zmluvy ďalších 4.000 Eur, takže dokopy to bolo 10.000 Eur. To je podlé, že odporca poprel, že mu dal 150.000 Sk. On sa dozvedel, že odporca išiel na lietadle do G., potom bol kdesi v X.. Pokiaľ ide o späťvzatie návrhu v konaní 4C/8/2012,
tak oni sa vtedy dohodli s odporcom, že mu peniaze vráti vtedy, keď vymôže v exekúcii pohľadávku od pána N.. On mal svoje peniaze aj peniaze od bratranca J. H., lebo on sám už finančne nestačil na túto pôžičku. 6.000 Eur bolo , čo mu vrátil odporca pri podpise pôžičky v roku 2009 a on mu tieto dal naspäť ako ďalšiu pôžičku, oni medzi sebou majú iba túto jednu pohľadávku, ostatné dlžoby odporcu voči nemu zanikli týmto. V deň pôžičky v roku 2009 to bolo tak opakuje, že 6.000 Eur, ktoré mu priniesol odporca ako dlžobu, mu dal naspäť a doložil ešte 4000Eur. U JUDr. D. bolo spísaná aj Dohoda o urovnaní s tým, že odporca toto odmietol podpísať s tým, že má zmluvu o pôžičke, ktorá má vyššiu právnu silu. On sa prvýkrát stretol s takýmto niečím, že by človek poprel takúto vec, má 50 rokov, je svojprávny, tak isto keby prišiel do banky a tvrdil by, že on to nepodpísal. To čo tvrdí odporca je klamstvo, u neho sú staré pohľadávky dávno škrtnuté, to boli staré záväzky, ktoré on dával na 3 mesiace.
Odporca uviedol, že žiadal by od navrhovateľa, aby bolo prerušené konanie na 3 mesiace, potom by on vedel vrátiť pôžičku. Medzi nimi bola uzatvorená pôžička v roku 2002 alebo 2003, ale nešlo o sumu 10.000 Eur, ale o 6.000 dolárov, čo žiada, aby mu túto možnosť navrhovateľ potvrdil alebo vylúčil. On podpísal zmluvu o pôžičke zo dňa 1.11.2009, ale to išlo stále o doláre, takto to navrhoval navrhovateľ. On tú zmluvu nevypracoval. Oni sa dohodli s navrhovateľom tak, že keď on vymôže svoju pohľadávku od pána N., potom zaplatí navrhovateľovi 6.000 dolárov plus príslušenstvo. On navrhovateľovi v častiach vracal nejaké peniaze, to bol ale nejaký úrok z tejto pôžičky, ale zostala tam skutočne dlžoba 6.000 dolárov, resp. v hodnote 200.000 Sk. On u JUDr. D. nebol kvôli o dohode o urovnaní ani mu nebola predložená. Oni majú medzi sebou s navrhovateľom transakciu iba 6.000 dolárov, resp. euro, to je už jedno , a tak sa dohodli s navrhovateľom, že mu ich vráti, keď ma vyplatí N., on dával navrhovateľovi iba nejakých 10.000,-Sk, asi 4 krát, takže mu nevrátil sumu 150.000 Sk, ako on tvrdí. Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke, tak on mu podpísal, ale malo to by niečo ako potvrdenie pre navrhovateľa, že mu on dlhuje. Keby on navrhoval túto zmluvu, tak by tam bolo 6.000 dolárov a nejaké úroky k tomu by to bolo tak 20.000-30.000 Sk.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámením sa so Zmluvou o pôžičke, pripojeným spisom sp.zn. 4C/8/2012 ako aj s ostaným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.11.2009 vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi pôžičku vo výške 10.000 Eur, ktorú sa zaviazal odporca vrátiť 31.12.2009 do rúk veriteľa. Pôžička bola poskytnutá bezúročne.
Z pripojeného spisu sp.zn. 4C/8/2012 vyplýva, že navrhovateľ sa podanou žalobou proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 10.000Eur na základe právneho titulu- Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.11.2009 aj v tomto konaní. Dňa 18.1.2012 vzal navrhovateľ svoj návrh voči odporcovi späť s tým, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k dohode o mimosúdnom vyrovnaní a preto predmet sporu zanikol, ktorú skutočnosť potvrdili účastníci konania aj svojimi podpismi.
Podľa §-u 657 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu a, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podstatnými náležitosťami Zmluvy o pôžičke je dohoda o a) prenechaní veci, b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia.
Podľa §-u 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu , má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov ustanovuje vykonávací predpis. ( §3 nar. vl.č.87/1995 Z.z. ).
Na základe prevedeného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa proti odporcovi na zaplatenie sumy 10.000 Eur s prísl. je dôvodný. V konaní mal súd z listinného dôkazu - zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.11.2009, ako aj z tvrdení navrhovateľa preukázané, že
medzi účastníkmi existovala písomná Zmluva o poskytnutí pôžičky navrhovateľom odporcovi, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi dňa 1.11.2009 pôžičku vo výške 10.000 Eur , ktorú sa zaviazal odporca vrátiť do 31.12.2009 . Pôžička bola poskytnutá bezúročne. Obaja účastníci predmetnú zmluvu o pôžičke vlastnoručne podpísali. Odporca v dohodnutej dobe , napriek urgenciám navrhovateľa , pôžičku nevrátil. Navrhovateľ žiadal o zaplatenie sumy 10.000 Eur z titulu poskytnutej pôžičky už v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4C8/2012, pričom navrhovateľ dňa 18.1.2012 vzal svoj návrh v uvedenom konaní voči odporcovi späť s tým, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k dohode o mimosúdnom vyrovnaní, a preto predmet sporu zanikol, ktorú skutočnosť potvrdili účastníci konania aj svojimi podpismi.
Súd dospel k záveru, že predmetná Zmluva o pôžičke obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke podľa ustanovenia §-u 657 Občianskeho zákonníka, bola riadne uzatvorená v písomnej forme a podpísaná oboma účastníkmi. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu na pojednávaní ohľadom skutočnosti, že mu navrhovateľ požičal 6000 dolárov, ktoré mu dlhuje, a k pôžičke došlo niekedy v roku 2003, tieto tvrdenia odporcu súd nemal ničím preukázané, odporca súdu nepredložil žiadne dôveryhodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, preto súd jeho tvrdenia vyhodnotil ako nepravdivé a účelové. Súd má za to, že odporca, pokiaľ by nedlhoval navrhovateľovi 10.000 Eur, tak by predmetnú zmluvu o pôžičke s navrhovateľom nepodpísal.
Na základe hore uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 10 .000 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 1.1.2010 (deň nasledujúci po splatnosti pôžičky, kedy sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu) do zaplatenia ( podľa §-u 517 ods.2OZ)
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 OSP a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania v sume 600Eur, ktoré mu vznikli na zaplatenom súdnom poplatku za podaný návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona
bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.