Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/319/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Petra Tutka v právnej veci žalobkyne Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82, IČO: 36 062 235, zastúpenej Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka č. 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ E. P., O.. XX.XX.XXXX, V. M., I. X, zastúpenému JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Floriánska 16 a 2/ U.O. K., O.. XX.XX.XXXX, V. F. Č.. XX, o zaplatenie 663,61 eur, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 15.06.2011 č.k. -137 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobkyni 720,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 663,61 eur od 25.11.2010 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 57,36 eur od 21.01.2011 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných. V prevyšujúcej časti žalobu čo do uplatnených úrokov z omeškania zamietol a žalovaných zaviazal nahradiť spoločne a nerozdielne žalobkyni trovy konania vo výške 484,58 eur na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 720,97 eur na základe ust. vychádzajúc z tvrdenia, že dňa 14.12.2006 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla a žalovaný v 1. rade bol jeho prevádzateľom a v čase dopravnej nehody nemal uzavreté platné povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobkyňa takto uvedenú škodu poškodenému tejto dopravnej nehody uhradila z garančného fondu.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 14.12.2006 došlo X. M.C. O. B. H. k dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol žalovaný v 2. rade ako vodič jazdiaci na motorovom vozidle značky R. R., W.: M. XXX-W., ktorého držiteľom bol žalovaný v 1. rade. Pri tejto dopravnej nehode boli poškodené zvodidlá, ktoré sú majetkom mesta Košice, ako aj k škode na zdraví osôb, ktoré sa viezli v tomto motorovom vozidle, a to U. V., X. N. R. U. Ň.R..

Vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného v 2. rade konštatoval, že z oznámenia o nehode č. D.-XXXX/X- D.-XXXX a pripojeného vyšetrovacieho spisu vyvodil, že žalovaný v 2. rade ako vodič porušil ust. , a o premávke na pozemných komunikáciách, čím boli u neho naplnené predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu spočívajúce v protiprávnom úkone, a to podľa ust. .

V prípade žalovaného v 1. rade súd prvého stupňa skonštatoval v jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa ust. vzhľadom k tomu, že tento bol prevádzateľom predmetného motorového vozidla. K jeho obrane spočívajúcej v tvrdení, že žalovaný v 2. rade použil toto motorové vozidlo v rozpore s jeho pokynom, a teda nebol oprávnený na jeho použitie, súd prvého stupňa uviedol, že z výpovedí samotných účastníkov, ako aj svedka Z. U. zistil, že spoločnosť Air Trans s.r.o. vykonávala prevádzku taxislužby pod názvom Expres Taxi. Konateľkou tejto spoločnosti bola manželka žalovaného v 1. rade a on v tejto spoločnosti vykonával funkciu riaditeľa. So samotnými vodičmi vykonávajúcimi činnosť taxislužby však táto spoločnosť nemala uzavretý pracovný pomer, ale tieto vozidlá im prenajímala na základe nájomných zmlúv uzavretých iba ústnou formou. Z výpovedí účastníkov, ako aj uvedeného svedka ustálil taktiež obvyklý spôsob odovzdávania si motorového vozidla dvomi vodičmi, ktorí sa striedali pri vykonávaní taxislužby, a to tak, že každý z nich, ktorý ukončil službu, odovzdal toto motorové vozidlo druhému vodičovi na použitie na ďalších 24 hodín. Konštatoval, že takýto postup sa uskutočnil aj v predmetnom prípade, keď vodič, ktorého meno účastníci ani svedok už nevedeli konkretizovať, na pokyn prevádzkara taxislužby Z. U. išiel na spornom motorovom vozidle značky R. R. po žalovaného v 2. rade do miesta jeho bydliska, kde mu aj toto motorové vozidlo odovzdal a po prevzatí žalovaný v 2. rade tohto vodiča odviezol do miesta jeho bydliska a následne s týmto vozidlom vykonával aj taxislužbu. Nebolo v konaní sporné, že vlastníkom, a teda aj prevádzkovateľom sporného motorového vozidla značky R. W.: M. XXX-W. nebola spoločnosť Air Trans s.r.o. ale jeho vlastníkom bol žalovaný v 1. rade, ako ani skutočnosť, že toto motorové vozidlo nemalo v čase vzniku tejto dopravnej nehody uzavreté platné zákonné zmluvné poistenie. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaný v 1. rade v konaní nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že žalovaný v 2. rade mal vedomosť o tom, že výkon taxislužby mal v tomto prípade vykonávať s iným motorovým vozidlom, na ktoré mal uzavretú nájomnú zmluvu, a teda uvedené vozidlo použil bez jeho vedomia, alebo proti jeho vôli. Súd v tomto smere poukázal na výpoveď samotného žalovaného v 1. rade v trestnej veci dňa 04.04.2007, keď uviedol, že vozidlo R. R. nemalo premávať, nakoľko nemalo povinné zmluvné poistenie a vtedy sa vyjadril, že nevie z akého dôvodu si ho žalovaný v 2. rade zobral. Vtedy sa vyjadril, že toto vozidlo stálo pri dispečingu Taxislužby Expres a kľúče od neho mali pracovníčky dispečingu. Zároveň však uviedol, že žalovaný v 2. rade mal určite so súhlasom zodpovednej osoby toto vozidlo, keďže bol taxikárom uvedenej taxislužby. Konštatoval, že tento vo svojej účastníckej výpovedi v prejednávanej veci uviedol, že obaja vodiči, t.j. tak vodič odovzdávajúci motorové vozidlo žalovanému v 2. rade ako aj on, pracovali v taxislužbe a preto „zrejme vodič, ktorý pre žalovaného v 2. rade išiel, tohto poznal a myslel si, že má pracovať na spornom vozidle Audi A8 a preto mu ho zrejme odovzdal“. Na základe takýchto vyjadrení súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaný v 2. rade jazdil s označeným vozidlom R. R. s vedomím a súhlasom žalovaného v 1. rade. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že uvedené okolnosti nasvedčujú nedôslednosti žalovaného v 1. rade, ktorý nedal vodičovi vozidla jasný a určitý pokyn a takto vytvoril priestor pre jeho domnienky. Na základe toho uzavrel, že za takýchto okolností bolo možné uplatniť na uvedenú situáciu aj právnu úpravu ust. vety druhej , podľa ktorej prevádzateľ, t.j. žalovaný v 1. rade zodpovedá spoločne s tým, kto použil dopravný prostriedok bez jeho vedomia, alebo proti jeho vôli, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbanlivosťou umožnil. Mal totiž za to, že odovzdanie uvedeného vozidla žalovanému v 2. rade bolo realizované na základe pokynu prevádzkara taxislužby Z. U., pričom tento podľa potvrdenia žalovaného v 1. rade mal jeho súhlas aj na použitie sporného motorového vozidla v prípade, že si to konkrétne okolnosti vykonávania taxislužby vyžadovali.

Vzhľadom na skutočnosť, že na sporné motorové vozidlo v čase dopravnej udalosti nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, bola žalobkyňa oprávnená podľa ust. na uplatnenie priameho nároku aj voči žalovanému v 1. rade. Výpismi z účtu mal súd za preukázané, že táto zaplatila sumu 19.992,- sk (663,61 eur) za poškodenie zvodidiel a sumu 57,36 eura za poškodenie zdravia U. Ň.. Na základe toho súd prvého stupňa mal za preukázané právo žalobkyne na plnenie proti žalovanému v 1. rade ako aj žalovanému v 2. rade, pričom každý z nich zodpovedá z iného dôvodu, keď žalovaný v 1. rade zodpovedá

podľa ust. vety prvej , t.j. právo za náhradu toho, čo žalobkyňa za neho plnila a proti žalovanému na základe ust. , t.j. za náhradu škody, ktorú spôsobil porušením právnych povinností. Konštatoval, že pokiaľ sa jedná o postavenie oboch žalovaných voči žalobkyni, jedná sa o dva záväzky zaplatiť žalobkyni rovnaký dlh, pričom táto nemôže dostať rovnaké plnenie dvakrát od obidvoch žalovaných. Vzájomný vzťah medzi žalovanými je taký, že v rozsahu v akom plní jeden z nich, zaniká dlh aj druhého žalovaného. Konštatoval, že žalovaní majú v konaní postavenie samostatných spoločníkov a nevzniká medzi nimi pasívna solidarita a preto každého z nich zaviazal na splnenie celého dlhu žalobkyni, avšak vo výroku rozhodnutia vymedzil ich vzájomný vzťah tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého. S poukazom na ich omeškanie s plnením záväzku priznal žalobkyni aj úrok z omeškania.

Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. keď konštatoval, že neúspech žalobkyne spočíval len v pomerne nepatrnej časti týkajúcej sa príslušenstvá uplatnenej pohľadávky a preto jej priznal náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré v dôvodoch rozsudku aj položkovite vyčíslil.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. zmeniť tak, že na úhradu uplatneného nároku bude zaviazaný žalovaný v 2. rade. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. a a konštatoval, že súd prvého stupňa rozhodol vec na základe nesprávneho posúdenia, keď nepožul správne ustanovenie právneho predpisu. Mal za to, že z vykonaného dokazovania, a to konkrétne výpovede svedka Z. U. vyplýva, že žalovaný v 2. rade bez jeho vedomia použil predmetné motorové vozidlo. Mal za to, že bolo preukázané, že toto vozidlo bolo využívané len ako núdzové a keďže na dispečingu boli k dispozícii aj iné vozidlá, ktoré bolo možné použiť ako vozidlo taxislužby, má za to, že podmienky ust. sú naplnené v takom zmysle, že namiesto neho ako prevádzateľa zodpovedá ten, kto použil dopravný prostriedok bez jeho vedomia a proti jeho vôli. Má za to, že na aplikáciu tohto ustanovenia postačuje len jedna z dvoch rovnocenne daných podmienok neoprávnenosti použitia. Stačí teda ak neoprávnený užívateľ - škodca použil vozidlo bez vedomia prevádzkovateľa, nie však proti jeho vôli. Má za to, že z jeho strany ako prevádzkovateľa vozidla boli jasne stanovené podmienky a bol aj jasne adresovaný pokyn, že predmetné motorové vozidlo sa môže používať len za určitých podmienok, a to v prípade ak nie je možné použiť iné vozidlo. Z toho vyvodzuje, že v danom prípade došlo k použitiu tohto vozidla nielen bez jeho vedomia, ale aj proti jeho vôli. Ohľadne konštatovania jeho nedbanlivosti v zmysle vety druhej mal za to, že súdy považujú za porušenie povinnosti iba situáciu, ak je preukázané porušenie konkrétneho všeobecného záväzného predpisu.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie proti rozsudku podal iba žalovaný v 1. rade, vyporiadaval sa odvolací súd s otázkou rozsahu jeho napadnutia a má za to, že v tomto prípade ide o situáciu predpokladanú v ust. pokiaľ súd prvého stupňa založil zodpovednosť obidvoch žalovaných na základe právneho predpisu, z ktorého vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi obidvomi žalovanými. Na základe toho dospel odvolací súd k záveru, že v tomto prípade nie je viazaný rozsahom podaného odvolania a bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa prejednať v celom vyhovujúcom výroku, teda vo vzťahu k obidvom žalovaným.

Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v súlade s úpravou keď vykonal všetky účastníkmi označené dôkazy, tieto vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave , vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie než ako rozhodol súd prvého stupňa.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto sa v súlade s ust. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a na ich doplnenie vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného v 1. rade považuje za potrebné dodať:

Žalobkyňa uplatnila v konaní nárok vyplývajúci z založený na ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa tohto ustanovenia kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a), b), f) a písm. g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že podmienkou úspechu nároku kancelárie je preukázanie, že osoba, proti ktorej nárok smeruje, zodpovedá za škodu podľa niektorého z konkrétne vymedzených ustanovení tohto zákona.

Podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa ust. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou do tejto prevádzky.

Podľa ods. 2 rovnako zodpovedá aj prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

V citovanom zákonom ustanovení je upravená osobitná zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov. Ide o zodpovednosť založenú na princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez zreteľa na zavinenie. Princíp tejto zodpovednosti vyplýva zo zvýšeného rizika, ktoré plynie zo špecifikovaného zdroja zvýšeného nebezpečenstvá súvisiace s prevádzkou dopravných prostriedkov. Toto riziko nesie osoba, ktorej táto prevádzka slúži, teda jej prevádzateľ. Ide o osobu, ktorá má právnu a faktickú možnosť trvale disponovať s dopravným prostriedkom. Zabezpečenie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej takouto prevádzkou je prostredníctvom . V prípade, ak bola škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktorú jeho prevádzateľ neuzavrel zmluvu o zákonnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu je daná v súlade s ust. povinnosť kancelárie poisťovateľov poskytnúť náhradu takejto škody z garančného fondu podľa ust. citovaného zákona.

Pokiaľ je teda z obsahu vykonaného dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa zrejmé, že prevádzateľom sporného motorového vozidla značky R. R. bol žalovaný v prvom rade a pokiaľ si tento nesplnil svoju zákonnú povinnosť uzavrieť na prevádzku tohto motorového vozidla zákonné zmluvné poistenie, je daný zákonný nárok kancelárie poisťovateľov proti nemu ako prevádzkovateľovi nepoisteného vozidla.

Odvolací súd sa zhoduje so závermi súdu prvého stupňa v tom, že žalovaný v 1. rade ako prevádzateľ motorového vozidla nepreukázal splnenie zákonnej podmienky pre zbavenie sa jeho zodpovednosti podľa ust. . Toto zákonné ustanovenie vymedzuje prípady, v ktorých je zodpovednosť prevádzateľa vylúčená, prípadne kedy ide o spoločnú zodpovednosť prevádzateľa s ďalším zodpovednostným subjektom. O vylúčenie zodpovednosti prevádzateľa pôjde v prípade, ak niekto použije dopravný prostriedok bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli. Spravidla ide o prípady odcudzenia dopravných prostriedkov alebo o ich použitie na tzv. čierne jazdy. Osoba, ktorá dopravný prostriedok takýmto spôsobom použila, zodpovedá za spôsobenú škodu za rovnakých zákonných predpokladov a v rovnakom rozsahu ako prevádzateľ. Ak však prevádzateľ svojou nedbanlivosťou umožnil takéto protiprávne použitie svojho dopravného prostriedku, zodpovedá spoločne s tým, kto tento

dopravný prostriedok použil bez jeho vedomia, alebo proti jeho vôli. Ich zodpovednosť je spoločná v zmysle .

Sám žalovaný v 1. rade ako prevádzateľ tohto vozidla v konaní potvrdil, že napriek tomu, že prevádzka taxislužby bola realizovaná motorovými vozidlami, ktorých vlastníkom a prevádzateľom bola obchodná spoločnosť Air Trans, s ktorou bol v pracovnoprávnom vzťahu, dal súhlas na použitie výkonu taxislužby aj týmto svojím motorovým vozidlom napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že na toto nie je uzavreté zákonné zmluvné poistenie. Na posúdenie aktuálnosti potreby použitia tohto motorového vozidla na výkon taxislužby poveril prevádzkara autoslužby Z.Á. U.. Táto osoba teda mala oprávnenie v individuálnych prípadoch rozhodnúť o použití tohto motorového vozidla na taxislužbu. Nebolo sporné, že uvedená osoba dňa 14.12.2006 dala pokyn svojmu podriadenému na použitie tohto vozidla. Zostalo však v konaní sporným, aký mal byť rozsah použitia tohto vozidla, a teda či sa jeho použitie malo vzťahovať iba za účelom dopravy žalovaného v 2. rade z miesta jeho bydliska na miesto stanovišťa vozidiel taxislužby, alebo aj na samotný výkon tejto taxislužby. Nebolo v konaní sporné, že na základe tohto poverenia vodič, ktorého totožnosť v konaní zistená nebola, toto motorové vozidlo odovzdal žalovanému v 2. rade a tento s uvedeným vozidlom aj v uvedený deň vykonával činnosť taxislužby, počas ktorej došlo k dopravnej nehode.

Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že samotná činnosť prevádzkovania autoslužby bola veľmi netransparentná, keď spoločnosť Air Trans na jednej strane vystupovala ako prevádzkovateľ taxislužby, na druhej strane však je zrejmé, že na túto činnosť používala iné osoby, s ktorými nemala transparentne upravený právny vzťah. Pri výkone tejto činnosti sa teda žalovaný riadil iba zaužívanou praxou pri striedaní sa vodičov vykonávajúcich taxislužbu, ktorí si navzájom odovzdávali vozidlá a takýmto zaužívaným spôsobom sa riadil aj v konkrétnom prípade, keď mu iný vodič odovzdal sporné motorové vozidlo. Je nesporné, že na uvedených netransparentných vzťahoch má podiel aj žalovaný v 1. rade, ktorý ako zamestnanec prevádzkovateľa taxislužby dal svojmu podriadenému príkaz, resp. súhlas na použitie výkonu taxislužby aj svojím motorovým vozidlom, teda nie vozidlom vo vlastníctve prevádzkovateľa. Takéto jeho konanie možno nesporne vyhodnotiť ako nedbanlivosť prevádzateľa, ktorá zakladá jeho spoločnú zodpovednosť s osobou, ktorá dopravný prostriedok použila hoci aj bez jeho vedomia. Žalovaný v 1. rade teda neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o tom, že v danom prípade išlo o výlučnú zodpovednosť žalovaného v 2. rade ako vodiča.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcom výroku, ako aj v nadväzujúcom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa .

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. . Neúspešnému žalovanému v 1. rade náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a ostatní účastníci si toto právo v odvolacom konaní neuplatnili, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.