Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Co-24-2013.pdf
PDF · 82.28 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/24/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: B. O. X., X..H..E.., so sídlom v W., Ú. X, IČO: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou S. O., X..H..E.., so sídlom v W., Ú. X, IČO : XX XXX XXX, proti žalovanej P.. L. Č., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v O., O. XA, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného N. A. E. E. X. M., so sídlom v F., Q. XX, IČO : XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Y. P., advokátom v X., A.. X. X, o zaplatenie 1.314,75 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 12. septembra 2012, č.k. 34C/142/2011-74 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Vedľajší účastník je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,12 eura do 3 dní od doručenia uznesenia na účet právneho zástupcu žalobcu AK S. O., X..H..E..
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením
1/ konanie zastavil,
2/ žalovanej náhradu trov konania nepriznal,
3/ vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania vo výške 82,85 eura, ktorú zaviazal žalobcu zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka U.. Y. P., advokáta so sídlom A.. X. X, X., do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a
4/ rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 71,87 eura žalobcovi prostredníctvom Daňového úradu W. F.o právoplatnosti uznesenia.
Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p., keďže žalobca vzal svoj žalobný návrh v celom rozsahu späť pred začatím pojednávania. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a v znení neskorších predpisov.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Uzavrel, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalobca tým, že žalobu vzal v celom rozsahu späť, preto je povinný žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jeho strane nahradiť trovy konania. Žalovaná však v priebehu súdneho konania návrh na náhradu trov konania nepodala, preto jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia - odmeny za 1 úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia + režijný paušál a DPH, pretože vedľajším účastníkom uplatnený úkon - stanovisko zo dňa 11.7.2012 nemožno považovať za úkon vo veci samej, nakoľko zo strany vedľajšieho účastníka išlo len o vyčíslenie uplatnených trov. Uplatnenie odmeny za tento úkon teda nie je v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Celkovo tak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania vo výške 82,85 eura pozostávajúcich z odmeny vo výške 61,41 eura, režijného paušálu vo výške 7,63 eura a 20 % DPH zo sumy 69,04 eura, t.j. 13,81 eura. Na rozhodnutie o trovách konania neaplikoval ust. § 150 O.s.p., pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie citovaného zákonného ustanovenia.
Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol zmeniť uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.
V dôvodoch odvolania uviedol, že vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a jeho nehospodárnosti a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ustanovenia § 150 O.s.p.. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 eura vrátane DPH.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku. Uviedol, že argumentácia žalobcu pre použite ust. § 150 O.s.p. je nenáležitá. Poukázal na to, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Poznamenal, že vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09, ako aj ust. § 137 O.s.p.. Poukázal na viacero rozhodnutí krajských súdov v podobnej veci. Uplatnil si trovy odvolacieho konania pozostávajúce z odmeny za jeden úkon právnej služby a režijného paušálu + DPH, spolu vo výške 40,03 eura.
Odvolací súd vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o trovách konania vedľajšieho účastníka aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods.1 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (ods. 2,3 a 4 citovaného ustanovenia O.s.p.).
V konaní o veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu (tak ako je tomu aj v súdenej veci) má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku", pretože možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ust. § 93 ods. 2 O.s.p..
Keďže ust. § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako „hlavný“ účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajšiemu účastníkovi zároveň vzniká aj právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá mu môže byť priznaná len v prípade, ak právo na náhradu trov vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. ukladá povinnosť náhrady trov konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska.
Aj pri aplikácii citovaného ustanovenia súd musí vychádzať zo zásady účelnosti trov konania a priznať môže náhradu len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Z obsahu spisu je zrejmé, že podaním zo dňa 14.03.2012, doručeným prvostupňovému súdu dňa 19.03.2012, oznámil vedľajší účastník svoj vstup do konania a pripojil plnú moc pre advokáta U.. Y. P.. Žalobca podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 5.6.2012 vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu.
Z uvedeného vyplýva, že k späťvzatiu žaloby nedošlo v dôsledku procesných úkonov vedľajšieho účastníka a tvrdenie vedľajšieho účastníka, že sa tak stalo na základe jeho vstupu do konania nie je ničím podložené, preto nemožno jednoznačne uzavrieť, že dôvodom späťvzatia žaloby bol práve vstup vedľajšieho účastníka do konania a nemožno ani uzavrieť, že by vedľajší účastník účelne bránil práva žalovanej, keďže k späťvzatiu žaloby nedošlo ani v dôsledku procesnej obrany žalovanej. Navyše z obsahu spisu ani nevyplýva, že by vedľajší účastník pred vstupom do konania so žalovanou jednal a mal k svojmu postupu jej súhlas, resp. ako sa oboznámil so spisom za účelom prípravy zastúpenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd uzavrel, že trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú trovami potrebnými na účelné bránenie práva žalovanej, na strane ktorej v konaní vystupoval.
Vedľajšiemu účastníkovi preto náhrada trov konania ani za úkon prevzatie a príprava zastúpenia nepatrí.
Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p..
Účastníkmi odvolacieho konania boli žalobca a vedľajší účastník, keďže o právach a povinnostiach žalovanej sa v odvolacom konaní vôbec nerozhodovalo a predmetom odvolacieho konania bolo iba rozhodovanie o trovách konania vedľajšieho účastníka.
V odvolacom konaní bol vedľajší účastník neúspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Odvolací súd na tom základe zaviazal vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v ním uplatnenej výške 19,12 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia - odmeny za 1 úkon právnej služby (odvolanie) vo výške 8,30 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 cit. vyhl. - tzv. režijný paušál) vo výške 7,63 eura a 20 % DPH (3,19 eura) a to k rukám jeho právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.