Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-2-2013.pdf
PDF · 74.15 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Veroniky Svoradovej, v právnej veci navrhovateľky: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. R. XX, proti odporcovi: M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. R. XXX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 29. októbra 2012, č. k. 10P/111/2012-28, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia počiatku vyživovacej povinnosti m e n í tak, že zvýšené výživné je povinný odporca platiť navrhovateľke počnúc dňom 18. septembra 2012.
Odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/98/2008-40 zo dňa 16.10.2008 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku zo sumy 66,39 eura (2.000,- Sk) na sumu 150 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. V ostatných častiach ponechal rozsudok nezmenený. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože im žiadne trovy nevznikli v zmysle § 142 ods. 2 OSP. Právne vec odôvodnil s odkazom na ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Považoval návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného za dôvodný, pretože od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktoré spočívali vo zvýšených výdavkoch v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, a teda s cestovaním, stravovaním, oblečením a zabezpečovaním školských potrieb. Preto bolo potrebné, aby sa na týchto nákladoch podieľal aj odporca, ktorý si ani v minulosti riadne vyživovaciu povinnosť neplnil. Odporca v čase poslednej úpravy výživného dosahoval príjem 12.702,- Sk, v súčasnosti dosahuje príjem 11.000,- Kč. Matka v čase poslednej úpravy pracovala ako šička s priemerným mesačným zárobkom 6.281,- Sk, a v súčasnosti dosahuje príjem 281,07 eura.
Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla navrhovateľka len v časti týkajúcej sa určenia počiatku vyživovacej povinnosti a žiadala, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok zmenil a výživné zvýšil s účinnosťou od 01.09.2012. Uviedla, že nesúhlasí so zvýšením výživného od právoplatnosti rozsudku, nakoľko odporca má problém preberať zásielky a doba zvýšenia výživného by sa presunula do budúcnosti.
Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné, a je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť podľa § 220 OSP, keďže neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživného sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pre posúdenie predpokladov pre zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť zistené, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť i výšku výživného. Zmena pomerov sa musí týkať tých skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Súd môže rozhodnúť o zmene výživného pre plnoleté dieťa len na návrh oprávneného alebo povinného. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť má súd objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. V návrhu na zmenu rozhodnutia o výživnom musí byť uvedené od akého dňa sa má platiť zmenené výživné a tomuto dňu musí predchádzať moment zmeny pomerov. Súd totiž môže právo na výživné plnoletému oprávnenému priznať najskôr odo dňa začatia súdneho konania, a nie spätne. Táto právna úprava má nútiť oprávneného, aby svoj nárok uplatnil na súde čo najskôr a tak predišiel protiprávnemu stavu. Len v prípade maloletého oprávneného môže súd výnimočne priznať výživné aj spätne, 3 roky od podania návrhu, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zo sumy 66,39 eura (2.000,- Sk) na sumu 150 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2012, doručeným prvostupňovému súdu dňa 18.09.2012. Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku na sumu 150 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka sa však v odvolaní domáhala zmeny rozsudku súdu prvého stupňa len v časti určujúcej počiatok plnenia vyživovacej povinnosti. Odvolací súd mal za preukázané, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a pokiaľ sa týka výšky výživného, ktorú zvýšil na sumu 150 eur, správne vo veci rozhodol. Súd prvého stupňa svoje dokazovanie správne zameral na porovnanie zmeny pomerov na strane povinného rodiča, teda odporcu, ako aj na strane oprávneného plnoletého dieťaťa, navrhovateľky, oproti poslednej úprave o výživnom. Súd prvého stupňa mal jednoznačne za preukázané, že k zmene pomerov došlo v čase podania návrhu navrhovateľkou, pretože začala študovať na vysokej škole, čím sa jej nevyhnutne zvýšili cestovné náklady, výdavky na stravu, oblečenie, či školské potreby. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že je potrebné, aby sa odporca finančne podieľal na zvýšených potrebách navrhovateľky, spojených najmä s nástupom na vysokú školu, avšak nesprávne stanovil počiatok takto zvýšenej vyživovacej povinnosti. Z vykonaného dokazovania, ako aj z právnych záverov súdu prvého stupňa je zrejmé, že zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti nastala dňom podania návrhu. Súd prvého stupňa stanovil počiatok zvýšenej vyživovacej povinnosti právoplatnosťou svojho rozhodnutia, čo odôvodnil tým, že to navrhovateľka takto požadovala. Neobstojí právny názor prvostupňového súdu, aby počiatok zvýšenej vyživovacej povinnosti bol určený od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože v zmysle ust. § 78 ods. 1 prvej vety Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Už v čase rozhodovania musí byť zmena pomerov evidentná oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom, lebo len tak je splnená základná obligatórna podmienka na zmenu výživného. Neobstojí ani námietka navrhovateľky na zvýšenie výživného od 01.09.2012, pretože určenie výživného na plnoleté dieťa je možné priznať iba odo dňa začatia súdneho konania. V zmysle § 82 ods. 1 OSP je konanie začaté dňom, kedy súdu došiel návrh na jeho začatie alebo, kedy bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu. Konanie sa začalo dňom podania návrhu na súd, t. j., dňom 18.09.2012 a týmto dňom bola preukázaná aj zmena pomerov.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia počiatku vyživovacej povinnosti zmenil podľa § 220 OSP tak, že počiatok plnenia zvýšenej vyživovacej povinnosti určil dňom 18.09.2012.
O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnila.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.