Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoP-97-2012.pdf
PDF · 86.11 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/97/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej PhD,. v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú V. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov E. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. L., R. XXX/XXX a J. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., V. XXXX/XX, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad, z 15. 10. 2012, č. k. 10P 140/2012-17, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad zo 17. 01. 2012, č. k 15P 304/2011-18 v časti výživného tak, že zvýšil výživné na mal. V. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 110 Eur mesačne s povinnosťou otca platiť výživné k rukám matky vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, počnúc dňom 01. 09. 2012 až do doby, kým sa nezmenia pomery. Dlžné výživné od 01. 09. 2012 do 31. 10. 2012 v sume 60 Eur zaviazal otca zaplatiť matke v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodol tak o návrhu matky zo dňa 12. 09. 2012, ktorým žiadala zvýšiť výživné na mal. Teréziu na sumu 150 Eur mesačne počnúc dňom 01. 09. 2012. Matka návrh na začatie konania odôvodnila nástupom maloletej do prvého ročníka Základnej školy v R. L., v súvislosti s čím došlo k odôvodneným zvýšeným nákladom s vybavením do školy a so zvýšením veku. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Otec otcovstvo k dieťaťu uznal a obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej. Rozsudkom tamojšieho súdu zo 17.1.2012, č. k. 15P 304/2011-18 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky s povinnosťou otca platiť výživné 80 Eur mesačne počnúc dňom 01. 10. 2011. V čase predchádzajúceho rozhodnutia otec bol zamestnancom firmy JOHNSON CONTROLS s.r.o. Praha s mesačným príjmom 12.000 Kč. Býval v podnájme, kde náklady predstavovali 5.000 Kč. Matka bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a predtým poberala nemocenské dávky vo výške 195 Eur mesačne. Maloletá navštevovala materskú školu. Od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá dňom 01. 09. 2012 sa stala školopovinnou. Matke sa zvýšili náklady na nákup školských pomôcok, stravovanie maloletej v škole ako aj na úhradu ostatných životných potrieb. Životná úroveň otca oproti predchádzajúcej súdnej úprave výživného neklesla a otec
má nezmenený príjem. S prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj s prihliadnutím na reálnu príjmovú situáciu otca, prvostupňový súd dospel k záveru, že je dôvodné zvýšiť výživné zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 110 Eur mesačne, počnúc od 01. 09. 2012, t. j. nástupom maloletej do prvého ročníka základnej školy. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec okrem súdom určeného výživného nad rámec neprispieva dieťaťu inak, dieťa nenavštevuje, nekontaktuje sa s ním a neprejavuje o neho žiaden záujem. Naopak matka zabezpečuje dieťaťu osobnú starostlivosť. V súčasnom období je matka nezamestnaná, je uchádzačkou o zamestnanie, tak ako tomu bolo aj v čase predchádzajúcej súdnej úpravy. Pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné až na sumu 150 Eur mesačne, v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol odôvodňujúc, že matkou navrhované výživné nezodpovedá terajším potrebám a veku mal. dieťaťa. Súčasne súd otcovi vyčíslil dlžné výživné za čas od 01. 09. 2012 do 31. 10. 2012. Otec platil výživné po 80 Eur mesačne, čím rozdiel medzi zvýšeným výživným (110 Eur mesačne) a doterajším výživným za dva mesiace predstavuje 60 Eur. Na zaplatenie tejto sumy súd určil otcovi samostatnú lehotu mimo bežného výživného.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného na sumu 110 Eur mesačne, lebo výživné určené predchádzajúcim rozhodnutím po 80 Eur mesačne je primerané. Ďalej uviedol, že od 15. 10. 2011 do 11. 09. 2012 bol zamestnancom firmy Johnson Controls, s.r.o., v Českej republike s príjmom 12.000 Kč. Dňa 24. 09. 2012 sa zamestnal vo firme FAK BLUHEL Liberec, pričom zmenou zamestnania došlo k zníženiu príjmu na sumu 9.000 Kč mesačne. Tým klesla aj jeho životná úroveň. Zo svojho príjmu platí „exekúciu“ vo výške 100 Eur mesačne, nájomné (vrátane energií) prestavuje 5.000 Kč mesačne, cestovné do zamestnania denne prestavuje 36 Kč. Keďže matka s maloletou bývajú u matkiných rodičov, ich životná úroveň je lepšia ako jeho. Po dohode s matkou platil od narodenia maloletej výživné po 33 Eur mesačne, následne súd zvýšil výživné na 80 Eur mesačne s právoplatnosťou odo dňa 03. 03. 2012. V tom čase súhlasil s určením výživného 80 Eur mesačne lebo si uvedomuje, že vzrástli potreby mal. dieťaťa.
Matka k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že nástupom maloletej na základnú školu bolo potrebné pre ňu zabezpečiť nové školské potreby (aktovku, peračník, zošity, knihy a podobne), taktiež aj nové oblečenie na dochádzku ako aj na telocvik. Maloletá navštevuje aj záujmové krúžky, t. j. tanečný krúžok moderných tancov a folklórny krúžok, ktorý patrí pod folklórny súbor Rovienka zo Spišského Bystrého. S dôvodmi uvádzanými otcom v odvolaní nesúhlasí a berie ich za výhovorky. Otec neustále uvádza rozdielne údaje o svojich príjmov, z ktorých vyplýva, že vlastne ani nevie koľko presne zarába. Otec vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že jeho záľuby, ktoré prevádzkuje sú posilňovanie a hokej, pričom ak otec má finančné prostriedky a čas na takého aktivity, mal by sa predovšetkým pozerať na potreby dcéry a nechovať sa ako sebec pozerajúci sa len na seba. Zvýšené výživné je určite primerané možnostiam a schopnostiam otca, pričom ak by bol súd zvýšil výživné až na sumu 150 Eur, táto suma by dostatočne postačovala na porytie potrieb dcéry.
Kolízny opatrovník k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd rozhodol v prospech mal. dieťaťa s ohľadom na jeho odôvodnené potreby ako aj na finančné možnosti a schopnosti otca v čase rozhodovania.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej (vyhovujúcej) časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O. s. p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie otca maloletej nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne vyhodnotil jednotlivé zistenia a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Výrok, ktorým súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný (§ 206 ods. 2 O. s. p).
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného, ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku a majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd v rámci konania o návrhu na zvýšenie výživného nie je oprávnený preskúmavať správnosť, či primeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím. Právne relevantný o podanom návrhu je len to, či sa výrazne trvalo nie krátkodobo, alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým zistením súdu prvého stupňa, že v súvislosti s nástupom maloletej do prvého ročníka základnej školy došlo k zvýšeniu výdavkov na dcéru. Napokon správne súd uzavrel, že v súvislosti, že sa maloletá stala školopovinnou došlo k podstatnému nárastu výdavkov v súvislosti s oblečením a zakupovaním školských pomôcok. Aj keď otec v odvolaní tvrdí, že došlo k poklesu jeho príjmu z 12.000 Kč mesačne na 9.000 Kč mesačne, tieto tvrdenia otec nijako nepreukázal. Doklady o príjme nepredložil súdu prvého stupňa a nepredložil ich ani odvolaciemu súdu. Preto ak otec tvrdil, že čas od 15. 10. 2011 do 11. 09. 2012 mal príjem 12.000 Kč, je tento jeho príjem odôvodňujúci pre zvýšenie výživného na sumu ako to uzavrel súd prvého stupňa. Procesné práva a povinnosti účastník vykonáva v konaní, a keďže otec neobjasnil súdu také skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, žeby u otca došlo k výraznému zníženiu jeho príjmov oproti predchádzajúcej úprave výživného, je potrebné vychádzať z príjmu otca 12.000 Kč mesačne, o ktorom príjme otec tvrdil v písomnom podaní doručenom súdu dňa 12. 10. 2012 (č. l. 12 spisu).
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá až do času kým dieťaťa nie je schopné samo sa živiť. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné predovšetkým vychádzať z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelávania dieťaťa rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa od jeho zdravotného stavu,
pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú ma výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Správne a zodpovedajúco ustanoveniu § 62 ods. 1,2,5 Zákona o rodine, bola teda určená aj výška výživného. Pri určení dátumu, od ktorého sa zvyšuje výživné určené predchádzajúcim rozhodnutím, je potrebné vychádzať z toho, ku ktorému dátumu došlo k zmene pomerov a napokon treba akceptovať aj podaný návrh. Je nepochybné, že nástupom maloletej do prvého ročníka základnej školy došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletej oproti predchádzajúcemu určeniu výživného.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. V tejto súvislosti treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že podané odvolanie sa svojimi dôvodmi vôbec nedotýka výšky vyčísleného dlhu na výživnom. Pri absencii takýchto odvolacích dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný v tomto výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa bližšie preskúmavať.
Odvolacie dôvody sa nedotýkajú ani výroku o trovách prvostupňového konania, preto ani v tejto časti nebolo potrebné bližšie rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať.
Pre rozhodnutie o trovách odvolacieho konania je potrebné aplikovať ustanovenie § 224 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.